Aj keď ma v žiadnom prípade nemožno považovať za finančne chudobného, možno ma považovať za chudobnejšieho v menách nezávislosti a času. Som otcom piatich detí. Moja žena sa momentálne zotavuje z ochorenia COVID-19 a my práve končíme našu druhú predĺženú karanténu za posledné dva mesiace. A v posledných dňoch sa žalúdky dvoch z našich detí rozhodli vyprázdniť svoj obsah.

Náš svet obieha okolo potrieb; a potreby si vyžadujú praktickejšie a prozaickejšie obdobie života, ktoré takmer vylučuje možnosť romantiky, však? Kvalitne strávený čas — bez vyrušovania a plný energie — sa zdá byť výsadou buržoázie.

Ale je to naozaj tak? Mali by sme v tomto období odsunúť romantiku na vedľajšiu koľaj? Mali by sme sa jednoducho zmieriť s tým, že pri boji za slušnosť a čistotu našich detí stojíme bok po boku, a nie tvárou v tvár?

Prečo sa o romantiku oplatí usilovať

Neverím, že by sme mali pozastaviť romantiku v náročnom a chaotickom svete rodičovstva. Zvážte aspoň tri dôvody, prečo je to tak:

Po prvé, radosť z krásy je udržiavajúcou podstatou života. Bojisko výchovy detí nie je pre slabé povahy. Bez pravidelných spoločných chvíľ, kedy by sme načerpali silu z Božej krásy v jeho stvorení (mám na mysli východy a západy slnka v štýle Žalmu 19, bohaté chute, nezabudnuteľné melódie a predovšetkým Boží obraz v tom druhom), podľahneme únave a zabudneme, prečo vlastne tie deti vychovávame.

Po druhé, deti potrebujú, aby sa ich rodičia mali navzájom radi. Boh stvoril rodičovstvo ako zavŕšenie a prekypovanie radosti. Je to obraz Najsvätejšej Trojice, kde sa vzájomné potešenie rodičov prelieva do stvorenia. Ak by som mal citovať teológa z 13. storočia, Meistera Eckharta (ktorý hovoril v ľudských pojmoch a akokoľvek nepresne): „Boh sa zasmial a zrodil Syna. Spoločne sa zasmiali a zrodili Ducha Svätého. A zo smiechu Trojice sa zrodil vesmír.“

Vyživovanie a opatrovanie, o ktorom sa píše v piatej kapitole listu Efezanom, sa nepresúva jednoducho len na vaše deti. „Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev“ (Ef 5:29) — už pri písaní týchto slov pociťujem výčitky svedomia. Manželia (s osobitným dôrazom na mužov) sú povolaní hlboko investovať jeden do druhého, pričom vyživovanie a opatrovanie vlastného tela zahŕňa viac než len funkčné spolužitie alebo spoločnú prácu. „Opatrovať“ (či v pôvodnom význame „chovať v úcte a láske“) napokon nie je prozaické slovo. Je presiaknuté hlbokým potešením — je to presne ten druh slova, ktorý manželia hľadajú, aby vyjadrili svoju náklonnosť v básni alebo piesni.

Praktické rady pre manželské páry

Poďme teda k praxi (ale nie k prozaickosti). Ako by mohla vyzerať romantika v období rodičovstva, ktoré pripomína boj o prežitie v Serengeti?

Nasleduje zoznam, v ktorom sa miešajú moje vlastné úspechy, zlyhania, hriechy aj idealizmus, v rozsahu od všedných vecí až po tie magické. Dobre, väčšinou sú to tie všedné. Väčšina z nich má na míle ďaleko od gondoly v Benátkach, ale v boji o duše vašich detí skutočne pomôže každý vedomý moment, keď si hľadíte do očí. Vezmite si to, čo vám pomôže.

1. Prebúdzajte sa spoločne

Väčšina manželov potrebuje menej spánku než ich manželky, ale snaha skoordinovať čas spánku alebo vstávania môže byť pre vaše manželstvo prospešná. U nás je to v poslednom čase práve čas vstávania. Väčšinou vstávame skôr, ako sa deti prebudia. Áno, je tma. Cítime sa, ako keby bola hlboká noc (lebo aj je) a máme rozmazaný zrak. Svet je však stíšený a my si navzájom — a samozrejme aj Jemu — nahlas pripomíname Božie milosrdenstvá, zatiaľ čo prerozprávame Žalmy vlastnými slovami. Priamo Mu ďakujeme za nezaslúžený dar jeden v druhom — a bum, romantika je na svete.

2. Vyhraďte si pár minút na spoločné spojenie

Musí to byť úmyselné a zvyčajne to nemôže byť počas večere. Večera je úžasnou príležitosťou na usmerňovanie vašich detí, no vo väčšine početnejších rodín je pravdepodobne príliš chaotická na to, aby bola chvíľou pre osobný rozhovor tvárou v tvár s manželom či manželkou. Moment, o ktorom hovorím, nastáva hneď po tom, čo idú deti do postele. Dôvod, prečo to musí byť úmyselné, je ten, že vtedy pravdepodobne upadáte do tranzu únavy a vašu pozornosť si vyžaduje nejaká forma relaxu. Avšak vyžaduje si ju aj duša vášho partnera. Obrátiť sa jeden k druhému — bez zapnutého televízora či telefónu v ruke — a jednoducho povedať: „Povedz mi o svojom dni,“ je pre vaše manželstvo ako čerstvý vietor. Dokonca by som odporučil vytiahnuť si z klobúka zopár zábavných otázok, aby ste sa navzájom zaujali s väčšou zvedavosťou a hĺbkou.

3. Hrajte sa

Väčšinu večerov po desiatej hodine moja manželka v dôsledku únavy stráca zábrany a prepína do režimu „plnej drzosti.“ Sype na moju adresu hravé poznámky a smeje sa, až kým neplače, a ja mám tendenciu jej radosť ešte znásobovať svojimi prehnanými reakciami. Navonok by to niekomu mohlo pripadať ako flirtovanie dvoch žiakov základnej školy, no je to ironický prejav manželského bezpečia a náklonnosti, ktorý je v tomto životnom období pravdepodobne nevyhnutný. Len ťažko by som dokázal prehnať význam humoru ako prostriedku romantického spojenia.

4. Píšte si navzájom

Aj keď o sebe tvrdíte, že nie ste typ na „slová uistenia“, ste ním viac, než si uvedomujete. A váš partner tiež. Keď sú slová napísané, a nielen vyslovené, pôsobia na nás silnejšie. Myslím si, že je to preto, lebo takéto slová odrážajú hlbšie zamyslenie, väčšiu ohľaduplnosť a hlbšiu investíciu času než niečo spontánne. Preto je textová správa vyjadrujúca náklonnosť dobrá, ale sonet je lepší. Alebo pokojne aj vtipná riekanka, ak práve nemáte náladu na jambický pentameter.

5. Vyjdite do prírody

Nebesia ohlasujú romantické srdce Boha. Slnko zvoláva radosť a lásku Ženícha (Žalm 19:1–5). Vánok šepká o jeho jemnosti a jesenné listy nám pripomínajú krásu Kristovej smrti. Na to, aby ste spoločne vnímali stvorený svet, nepotrebujete rezerváciu cez Airbnb v Montane. Tento týždeň sme si na pár minút sadli na zadnú terasu a žasli nad náhlou jasnou žltou farbou listov za domom. Pravidelné pohľady von alebo časté prechádzky po okolí, obzvlášť ruka v ruke, dokážu vniesť pokoj do chaosu. A keď už hovoríme o kráčaní ruka v ruke…

6. Prejavujte si fyzickú náklonnosť

Neprestávajte sa na verejnosti držať za ruky. Alebo sa za ne začnite držať. Len tak mimovoľne jej masírujte chrbát, keď sedíte na gauči. Nebojte sa spontánne objímať. Bol moment, pravdepodobne v čase, keď ste spolu len randili, keď bol dotyk ruky vášho súčasného manžela či manželky priam elektrizujúci. Tá istá túžba vo vás stále prebýva. Dotyk je spojením a spojenie medzi dvoma po sebe túžiacimi dušami je podstatou romantiky.

7. Pripomínajte si Božie divy v živote vašej rodiny

Toto je jasný príkaz a prax opísaná v Písme (pozrite Žalm 136), a keď sa vykonáva správne, ide o hlboký a dojímavý moment. Mala by to byť prirodzená súčasť vášho modlitebného života, no považujeme za užitočné dať tejto praxi aj formálnu podobu. Každý rok na výročie vytiahneme denník a osviežime si pamäť na všetky veľké udalosti a milé momenty uplynulého roka. Je to chvíľa vzájomného prepojenia plná citu, smiechu a vďačnosti.

8. Odíďte niekam a snívajte

Toto je privilégium, na ktoré nie všetci rodičia majú zdroje. Vyžaduje si to ochotných opatrovateľov (často rodinu, keďže ide o pomerne veľký záväzok) a niekedy aj peniaze. V istom období sme boli tri roky bez toho, aby sme strávili noc mimo domu. Opäť platí, že to nemusí byť v nejakom exotickom bungalove na Fidži. Jednou z našich najmilších manželských spomienok bola jednoduchá výmena domov s mojimi rodičmi na jednu noc, aby sme sa mohli stiahnuť do ústrania a nerušene sa rozprávať o tom, čo si pre našu budúcnosť možno pripravil Pán.

9. Púšťajte si hudbu

Nemyslím tým, že musíte svoju rodinu zmeniť na Von Trappovcov. Ak niekto z vašej rodiny dokáže vyčariť melódiu hlasom alebo hrou na husle, tým lepšie, ale tu mám na mysli jednoduchú pieseň v pozadí. Či už je to hymnus (u nás doma často znie Indelible Grace), filmový soundtrack alebo rytmus do tanca, hudba prebúdza dušu. Uľahčuje prístup k emóciám a hlbšiemu zmyslu aj v bežných, všedných momentoch. Využite dar Spotify alebo gramofónu.

10. Hovorte svojmu partnerovi o tom, aký úžasný je Boh

Hoci ide o aktivitu vykonávanú „bok po boku“ (keďže váš spoločný pohľad smeruje inam), podobá sa to sledovaniu západu slnka alebo divadelnej hry, no s oveľa hlbšou vzťahovou váhou. Koniec koncov, pestujete tým romantický vzťah medzi svojím partnerom a skutočným Ženíchom. Hovoriť o zázrakoch Božej svätosti, o jeho otcovskom zaľúbení a divoch jeho lásky, znamená rozpaľovať dušu. Preto sa neučte Písmo naspamäť len pre samotné zapamätanie. Učte sa ho preto, aby ste jej mohli rozprávať o rozmeroch Kristovej lásky, a tak ju naplnili Božou plnosťou (Ef 3:19).

Život, dokonca aj život rodiča naháňajúceho sa za deťmi, je magický. A manželstvo, aj to, v ktorom stojíte bok po boku vyčerpaní únavou a chaosom až na hranicu svojich možností, je stále obrazom Krista a Cirkvi. Proste svojho nebeského Ženícha o oči, ktoré to uvidia nanovo, a o energiu, aby ste dokázali vniesť do vzťahu trochu úmyselnej romantiky.

Matt Reagan © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.orgwww.desiringgod.org

Chlapec, ležiaci pre chorobu v posteli, preruší svojho deda, ktorý číta príbeh o princeznej, počas opisu jednej, vskutku nespravodlivej pasáže. Princezná sa má práve vydávať za zlého princa. Chlapec rozhorčene zareaguje: „To je nespravodlivé.“ Dedova odpoveď presakuje múdrosťou zhora:

„Nuž, kto povedal, že život je spravodlivý? Je to niekde napísané?“

Jednoduché, no brilantné. A v dnešnom svete veľmi potrebné. Výzva je jasná, preskúmaj svoje domnienky. Naša spoločnosť so sebou nesie mnoho nezodpovedaných domnienok a my kresťania by sme sa často mali pýtať: Kto to hovorí? Povedal toto Boh? Je to biblické?

V nasledujúcom zozname sú zaužívané tvrdenia dnešnej spoločnosti podrobené biblickému skúmaniu:

1. „Všetko sa vyrieši.“

Kto to povedal? Pokiaľ rečník nemyslí, že „milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro“(Rim 8:28), lebo „tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna“ (Rim 8:29), „očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša“ (Tit 2:13), tak potom je to len túžobná myšlienka.

„Všetko sa vyrieši“ si nehovoria ľudia vo Svazijsku, kde sa epidémia AIDS vymkla kontrole. Alebo v Sýrii, kde je stále prítomný teror ISIS. Jedine Biblia ponúka pravú, v nádeji zakorenenú verziu tohto tvrdenia v dnešnej tvrdej realite.

2. „Najdôležitejšie je byť zdravý.“

Kto to povedal? Boh jasne tvrdí: „Ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne“ (Jk 4:14). Keď si chorý, Pavol ti pripomína, že „aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň“(2. Kor 4:16).

Je skutočne také dôležité, vzhľadom na krátkosť života, zachovať si zdravie? Boh si to nemyslí. Je zasľúbený obrazu svojej slávy (Iz 43:7) a pozýva ťa, aby si to učinil svojím najdôležitejším poslaním. Boh si nemyslel, že tá najdôležitejšia vec Jeho Syna bolo Jeho zdravie.

3. „Sú na lepšom mieste.“

Kto to povedal? Pohreby sú bolestivé pre mnohé dôvody, no smutné je aj to, že ľudia často strkajú hlavy do piesku ako pštrosy, aby sa vyhli pravde o svojich blízkych. Bohužiaľ o ľuďoch, ktorých životy sa vyznačovali egoizmom a popieraním Krista, sa často na pohreboch hovorí, že budú nebi.

Ale Syn Boží hovorí: „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom“ (Jn 3:36). Je oveľa lepšie povedať takéto vyhlásenie na základe práce Krista skrze vieru tohto človeka, než si priať, že toto vyhlásenie bude platiť len vďaka tomu, že ho vyslovíme.

4. „Dokážeš všetko, čo chceš.“

Kto to povedal? Toto tvrdenie je skvelé do reklamy Nike alebo motivačných videí, lenže je založené na fikcii nezávislej odhodlanosti. Nezávislosť( doslova „samopanovanie“) môže byť zdrojom našej choroby, ale nie je cestou k nášmu vyliečeniu. Neznášame myšlienku našich limitov, ale boli sme takto stvorení. Boh hovorí o týchto limitoch vo svojej úchvatnej, štyri kapitoly dlhej ukážke o Jóbovom nedostatku moci a porozumenia (Jób 38:41). A možno bol ešte viac dôraznejší, keď zapchal ústa tým, ktorí boli pod Jeho zákonom (Rim 3:19), a nechal nás bezmocných s potrebou Spasiteľa (Rim 3:20; Ga 3:22).

Dozaista nesieme Boží obraz a máme skvelé kreatívne schopnosti, ale ak sa pre niečo zatneme, zúfalo potrebujeme pravdu. „Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu“(Rim 8:7–8).

5. „Je to dobrý človek.“

Kto to povedal? Na jednej strane, sentiment je tu pochopiteľný. Vo svete badať odblesky Božej vznešenosti, ba čo viac, kresťanské srdcia boli obnovené vďaka Duchu Svätému.

Avšak, na druhej strane, Ježiš spieva trocha inú pesničku. „Čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh“ (Mk 10:18). Pavol na toto reflektuje, keď samého seba deklaruje ako prvého medzi hriešnikmi (1. Tim 1:15). Vždy so sebou nosíme identitu hriešnika, aj keď sme už boli zachránení.

6. „Nasleduj svoje srdce.“

Kto to povedal? Už celé dekády Disney zohrieva srdcia miliónov ľudí s týmto, niekedy zjavným, inokedy mierne ukrytým tvrdením. Ale nasledovanie srdca nie je biblickým odporúčaním. Pavol sa trápi pre svoje rozdelené srdce v Liste Rímskym: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? (7: 24)“ Čo teda nedrukuje viere v seba samého.

Nie viera v seba nám zachráni život, ale sebazaprenie (Lk 9:23; Mt 16:25). Takže ak ťa láka nasledovanie srdca, spomeň si, čo Ježiš povedal Petrovi: „Čo ťa do toho? Ty nasleduj mňa!“ (Jn 21:22).

7. „Všetko dobré sa raz skončí.“

Kto to povedal? Tento široko akceptovaný princíp je klamlivo používaný na prijatie zlého. Keďže tento skazený svet bolí, musíme si vymyslieť slovné anestetikum, aby sme sa necítili takí zničení.

Ale je to len lož. Boh má vo svojej mysli iný koniec — „zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo“(Zjv 21:4). V Božom zmysle to znamená, že všetky zlé veci sa raz skončia, ale všetky najlepšie pretrvajú na celú večnosť.

Obnov svoju myseľ

Dávaj si teda pozor na dnešnú dobu. Dáva ti na perách pocítiť med, pohladí ťa na ušiach, ale jej nasledovanie vedie do záhuby.

Takže ak započuješ sladko znejúce, zdanlivo pravdivé tvrdenie, tak pamätaj, že „neprirovnávajte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12:2).

Matt Reagan © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Počas noci som nejako zabudol na veľké skutočnosti o Bohu, o vesmíre, o sebe samom a o evanjeliu. Zúfalo sa potrebujem upokojiť biblickou pravdou namiesto toho, aby som sa len tak potácať v nedôvere.

Na tie veľké skutočnosti zvyknem zabúdať aj počas dňa. Pravidelne sa prichytím, ako žijem s hlúpym predpokladom, že si budem neustále pamätať veci, na ktorých skutočne záleží — a že budem konať v súlade s nimi. Predpokladám, že svet toho, čo možno vidieť a čoho sa dá dotknúť, neprekoná svet toho, čo nie je vidno a v čo len dúfame.

No v skutočnosti, či je noc alebo deň, nedokážem dlho zostať prebudený a vnímavý voči tomu, čo je skutočne dôležité. Som ako to dieťa na výške, ktoré sedí v nedeľu ráno v kostole a snaží sa udržať oči otvorené po nezodpovedne prebdetej sobotňajšej noci. Moje viečka už z princípu padajú a moja myseľ uteká od bohatstva Biblie k zbytočnému, prirodzenému snívaniu (ktoré môže, no nemusí, skončiť zahanbujúcim myknutím celého tela, ktoré ma razom prebudí).

Takže som sa časom naučil ustanoviť isté konštrukcie, ktoré mi pripomínajú tie nevidené veci, najmä počas rána, ktoré prežívam v polospánku s červenými očami.

Jednou časťou úsilia je tento zoznam desiatich právd. Zavesil som ho vedľa hojdacieho kresla v našej jedálni (moje obľúbené miesto na štúdium a rozjímanie). Vyvinul sa počas rokov ako zoznam denných pripomeniok, ktoré potrebujem najviac. Mnoho z nich sa v podstate prelína, no dvojitá pripomienka len zosilňuje pôvodný účel.

Pre každý bod som pridal krátky komentár v nádeji, že niečo odtiaľto by vám mohlo pomôcť vo vašom úsilí o pamätanie si najväčších právd, ktoré môžeme byť náchylní pokladať za samozrejmé a zabúdať.

1. Boh existuje. (Exodus 3:14; Ján 8:58)

Vyzerá to byť také jednoduché, také základné, ale mám v tomto tendenciu zobudiť sa ako naturalista a narcista. Predpokladám, že všetko, čo je vo svete, je to, čo je pred mojou tvárou. Moja posteľ, moja manželka, moje deti, a čo je najdôležitejšie, ja. Jednoduchá, no najdôležitejšia existencia Boha okamžite očisťuje môj pohľad, robí ma malým, a napĺňa každý krok významom. Boh existuje — a to všetko mení.

2. Boh ťa miluje. (Rímskym 5:8, Ján 16:27; Jeremiáš 32:40–41)

Ďalšia mocná biblická skutočnosť, ktorá okamžite bojuje proti mojej zdráhavosti prijať Božiu najvyššiu autoritu, pripomínajúc mi, že On sám sa zameral na tohto maličkého človiečika. Nie je ku mne ani zďaleka ľahostajný.

3. Ježiš za teba zomrel a Otec sa teraz zaviazal dávať ti len dobré veci. (Rímskym 8:28; Rímskym 8:32)

Toto ma rýchlo pritiahne k ústrednej skutočnosti celej histórie: krížu. Je to objektívna pravda zasadená v priestore a čase, takže okamžite odtiahne môj pohľad od mojej vlastnej schopnosti k hojnému prijímaniu od Boha prostredníctvom môjho úsilia. Naviac, dielo kríža vyjasňuje, že aj najtvrdšie skúšky ku mne prídu ako požehnanie pre moje finálne dobro, bez ohľadu na to, ako zle sa práve cítim.

4. Boh ťa vidí ako dokonalého. (Židom 10:14; 2. Korintským 5:21)

Moje ponorenie sa do seba, starosti a sebaľútosť nepoznajú žiadne hranice. Musia byť privedené k poslušnosti krásou spravodlivosti vloženej do mňa. Otázka: „Ako sa mám?“ sa okamžite stretne s odpoveďou: „Dokonale.“ V tomto ohľade je každý deň dobrým dňom.

5. Je to pre Ježišovu dokonalosť, nie pre tvoju. Ty si zaslúžiš peklo. (Rímskym 3:10; 1. Timoteovi 1:15)

Toto má dva hlavné účely: po prvé, zastaviť moje telo, keď hľadá spôsob, ako si jemne privlastniť zásluhy za dokonalosť, ktorá je moja jedine v Ježišovi; po druhé, udržiavať pocit chvejúcej sa vďačnosti za moje spasenie. Kým si užívam slávu evanjelia, vždy by v mojej mysli mal byť ohromený hlas, ktorý šepká: „Nemal by som tu byť.“

6. Zomrieš. (Jakubov 4:14; Židom 9:27)

Nič mi nedodáva jasnosť tak, ako táto jednoduchá a jasná pripomienka. Ako rýchlo predpokladám svoju pozemskú nesmrteľnosť, a ako často o sebe potrebujem rozmýšľať ako o nevyliečiteľnom rakovinovom pacientovi.

7. Budeš naveky žiť v nových nebesách a na novej zemi. (Rímskym 8:18; Židom 10:34)

Nechcem byť niekým, kto sa bojí smrti, ako nejaký ateistický básnik. Chcem sa pýšiť zárukou neopísateľnej blaženosti, ktorá je za rohom. A chcem žiť, akoby bola skutočná — pretože aj je.

8. Nateraz si na zemi v exile. (Židom 11:13–16)

Toto mi bráni cítiť sa doma, keď nie som doma (najmä v mojom vlastnom dome). Pripravuje ma na to, že nebudem „pasovať“, na divné pohľady, keď s odhodlaním hovorím o Ježišovi, a na voľné pridŕžanie sa každej časti pozemského života.

9. Nič na zemi nestojí za to, aby si do toho skutočne vkladal nádej. (Jeremiáš 2:13; Galatským 6:14)

Toto je praktická špecifikácia ôsmeho bodu. Je pre mňa správne pamätať si, že budem nevyhnutne sklamaný každým pozemským snažením sa, vzťahom či emocionálnou skúsenosťou. Vedie ma to späť k môjmu pravému Domu a pravému Ženíchovi.

10. Nemáš žiadne právo byť nešťastný. (Filipským 4:4; 1. Petrov 1:8–9)

Toto je sumarizácia a aplikácia všetkých ostatných pripomienok, ale znamená veľa aj sama osebe. Ako často sa cítim otrasne, keď je hneď pri mne obrovský poklad šťastnej reality! Musím toto dostať do svojho nespokojného malého mozgu. Môžem byť veľmi nešťastný, ale nemám žiadne právo takým byť.

Tieto pripomienky utekajú z mojej mysle ako zablúdené ponožky v kope bielizne. Stále, keď jednu zodvihnem, ďalšia spadne. Kým si prečítam číslo 10, číslo 1 znova uniká. Aká milosť, že číslo štyri je stále pravda!

Matt Reagan © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org