V 2. knihe Mojžišovej 21:22 sa píše: „Keby sa chlapi pobili a pritom by udreli tehotnú ženu, takže by mala potrat, ale nestane sa smrteľná nehoda, páchateľ bude peňažite pokutovaný, ako mu určí manžel onej ženy; zaplatí podľa sudcovského rozhodnutia.“ (Iný preklad tohto verša je „tak že by vyšiel jej plod“ (Roháček))

Zástancovia potratu sa nepokúšajú starostlivo ochraňovať život v maternici. Ich hlavným záujmom sú „práva“ matky. Povyšujú ich nad práva dieťaťa, ktoré v nej rastie. Zabijú dieťa, ktoré nemôže vysloviť svoju túžbu. Aby bola vražda prijateľnejšia, o bábätku hovoria, že je „plod“, je „neživotaschopný“ alebo že „nie je ešte človekom“, atď. Uľaví sa tým svedomiu. Vy, ktorí tvrdíte, že dieťatko nie je „životaschopné“, sledovali ste už niekedy potrat cez ultrazvuk? Videli by ste „neživotaschopný plod“, ako sa odťahuje od smrtiacich nástrojov a hľadá spôsob, ako sa zachrániť. Chce žiť. Niekto môže namietať, že i hlodavec chce žiť. V tele ženy je však človek.

V Biblii sa od ľudí žiada, aby chránili slabých a utláčaných. Obhajcovia potratu však dieťaťu odopierajú práva na úkor matkiných a otcovia podľa nich nemajú dokonca nijaké práva. Matka vyhlasuje, že život v nej je súčasťou jej tela a ona má predsa právo robiť si so svojím telom, čo chce.

Pravá láska však nehľadí na vlastné záujmy, ale sústreďuje sa na druhých. Dáva. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna DAL, … “ (Ján 3:16). Potrat je vrcholom sebectva. Matkine pohodlie a túžby povyšuje nad život jej vlastného dieťaťa. Ak zabiješ dieťa v maternici, znamená to, že seba považuješ za dôležitejšieho ako kohokoľvek iného.

Pokiaľ viem, dokonca ani zvieratá v prírode nezabíjajú mláďatá vo vlastnom tele. Len ľudia sú schopní zabiť svojich potomkov ešte skôr, ako sa narodia. V spoločnosti, kde každý pozerá iba na seba, snaží sa byť úspešný a posilniť svoju pozíciu, nad pravou láskou víťazí smrť.

Máme však nádej v Ježišovi. Ak ste podstúpili potrat, Pán vám môže odpustiť. Musíte to len vyznať Pánovi Ježišovi a požiadať Ho o odpustenie. Tak som to urobil aj ja, keď pred mnohými rokmi dievča, s ktorým som žil, otehotnelo a išlo na potrat. Ja som bol na vine. Vnútorný nepokoj a pocity viny boli i pre mňa, ako muža, hrozné. Neviem si predstaviť, čo asi prežíva žena. Pán nám však obom láskavo odpustil. Rozprávam o tom len pre nádej, že aj druhí nájdu u Ježiša sladkosť odpustenia.

Neveriacich však nepresvedčí Božie Slovo, preto prinášam podľa môjho názoru logické argumenty proti potratu.

Racionálne argumenty proti potratu

1. Čo sa vyvíja v lone ženy, je živé.

— Žijú dokonca aj jednobunkové organizmy.

— Čo rastie v tele ženy, je viac než jednobunkový organizmus.

2. Podstata života v lone ženy je ľudská.

— Je produktom ľudskej DNA, preto je jeho podstata ľudská.

— Ak ho ponecháme žiť, vďaka ľudskej podstate sa z neho vyvinie ľudské dieťa.

— Ľudia nie sú ľuďmi len preto, že majú ruky, nohy, kráčajú vzpriamene, vedia rozprávať, atď. Sú ľuďmi pre svoju podstatu.

1. • Človek, ktorý sa narodí bez rúk a nôh je stále človekom.
   • Človek, ktorý nevie rozprávať, je stále človekom.
   • Človek v kóme, v bezvedomí, ktorý sa nemôže hýbať, je stále človekom.

— Čo sa vyvíja v maternici, nemá podstatu zvieraťa, vtáka ani ryby. Má ľudskú podstatu.

3. Ukončiť život, ktorý má ľudskú podstatu, znamená zabiť niekoho s ľudskou podstatou.

4. Potrat je preto zabitie života, ktorý má ľudskú podstatu.

— Odkiaľ má teda žena právo zabiť človeka v nej?

Zodpovedané námietky

1. Život v maternici nie je človekom, pretože nie je celkom vyvinutý.

— Táto námietka prehliada skutočnosť, že podstata toho života je ľudská. Má ľudskú DNA a je živý. Ako môže byť jeho podstata iná než ľudská, ak je živý a má ľudskú DNA?

— Uplatňuje sa tak nesprávny predpoklad, že niekto nie je človekom, kým nie je celkom vyvinutý.

• Kedy ide o úplný vývin? Hodinu pred pôrodom či hodinu po ňom? Je v tom naozaj rozdiel?

— Kedy sa teda mení jeho podstata? Kedy sa vyvinie na ľudskú?

— V akom okamihu sa stáva človekom a podľa akých kritérií tak usudzuješ?

• Ak nevieš povedať kedy, potom riskuješ, že zabiješ človeka.

2. Vytvorené ľudské tkanivo v tele ženy je vlastníctvom toho, kto ho vytvoril.

— Ak sa však v maternici vyvíja osoba, nikto ju nemôže vlastniť.

— Je život v maternici majetok, ako napríklad mačka alebo pes, ktorých môžeme vlastniť?

— Kedy potom dieťa prestáva byť matkiným majetkom? Pri pôrode? Keď má jeden rok? Dva? Desať? Dvadsať?

• Vlastniť môžeme zvieratá, nie ľudí. Pokiaľ nechceš znovu zaviesť otroctvo.

— Ak to tkanivo nie je človek, iba nejaký orgán, ako napríklad žalúdok, patrí tomu, v kom sa nachádza.

• Žalúdok je však určený na to, aby bol žalúdkom. Život v maternici je určený na to, aby bol človekom. Odlišujú sa svojím účelom a svojou podstatou.

• Majú odlišnú podstatu, lebo žalúdok sa nemôže vyvinúť na človeka.

• Človek má však schopnosť vytvoriť žalúdok.

— Život človeka teda zahŕňa telo, to ho však nedefinuje.

3. Život v maternici je skutočne časťou ženy a žena má právo robiť so svojím telom, čo chce.

— Ak je časťou ženy, má teda žena štyri ruky, štyri nohy a dve hlavy? Tak vyzerá človek?

— Je časťou ženy iba v zmysle, že život sa vyvíja a rastie v matkinom vnútri.

• Jej telo mu poskytuje živiny. Sú od seba navzájom oddelení.

• Život rastúci v lone môže mať dokonca inú krvnú skupinu ako jeho matka. To znamená, že ide o samostatný život s ľudskou DNA.

— Nie je to pravda. V zákone sa hovorí, že žena (ani muž) nemá právo prijímať do tela nelegálne drogy.

• Dôvodom je, že sa tým podporuje obchodovanie so zakázanými látkami a…

• Škodí to iným, ktorých užívateľ žiada, aby ho v zlozvyku podporovali, no môže ublížiť aj niekomu ďalšiemu, ako dôsledok konania osoby pod vplyvom drog.

4. Pri potrate sa nikomu neubližuje, keďže plod nie je osoba.

— To je jednoducho tvrdenie, ktoré nie je podložené dôkazmi. Myslíš si, že nejde o človeka a dokonca tak usudzuješ, aj keď vieš, že je živý a má ľudskú DNA.

— Plod je živý a smrť ho zraňuje.

— Plod má ľudskú podstatu a zabíjanie drvením, trhaním alebo vysávaním mozgu, čo sa niekedy robí vo vyššom štádiu tehotenstva, mu ubližuje.

— Potom by to znamenalo, že matka nič nepociťuje, keď je z jej lona, toho úžasného miesta, ktoré má len žena, odstránený život.

• Naozaj to ženu nezraní? Nespočetné množstvo žien utrpelo psychickú ujmu potom, čo zabili dieťa vo svojom lone.

5. Znásilnenie ospravedlňuje potrat.

— Znásilnenie je strašné. Prečo by však dieťa malo pykať za hriechy (zlé činy) druhého? Bábätko nemá vinu na zločine a nemal by mu byť odňatý život len pre skutok niekoho iného.

— Ak je v maternici človek, zabiť ho pre čin druhého by tak bolo nesprávne a zlé.

6. Obmedzenie práva ženy na voľbu je odopieraním jej práv, ktoré má ako žena.

— Tento dôvod je sebecký. Ignoruje, že:

• život v maternici je vo svojej podstate človekom,
• žena má zodpovednosť chrániť a brániť život,
• vyzdvihuje osobné záujmy a pohodlie ženy nad život dieťaťa,
• práva žene nie sú odopierané viac ako v prípadoch, že nemá právo zabíjať, kradnúť alebo klamať.

— Práva idú ruka v ruke so zodpovednosťou. Ak sa rozhodneš niekoho zabiť, je to veľká zodpovednosť a treba ju brať vážne. Preto máme súdne procesy.

• Keď však ide o potrat, súdny proces sa nevyžaduje, stačí želanie matky.

7. Na svete je už príliš veľa ľudí.

— Odkedy závisí hodnota ľudského života od počtu ľudí? Okrem toho, ak je problémom množstvo ľudí, možno by sa bolo treba začať zbavovať chorých a starých. Alebo tých, ktorí nie sú inteligentní či dobre nevyzerajú. Kde sa to skončí?

8. Otázka pre tých, ktorí potrat obhajujú a veria, že život v maternici nie je človekom. Je teda v poriadku, ak vezmeme ženské vajíčko oplodnené mužom a umiestnime ho do maternice psa?

— Ak nesúhlasíš, prečo teda? Ak nejde o človeka, potom je to jedno, nie?

— Ak nesúhlasíš, pretože sa stane človekom, pripúšťaš, že má ľudskú podstatu a je živé. Ak je vo svojej podstate človekom a žije, nemáš potom právo ukončiť jeho život.

— Ak hovoríš, že je to v poriadku, prečo?

Matthew J. Slick © 1995 — 2010 Christian Apologetics & Research Ministry.

Pôvodný článok nájdete na: http://carm.org/abortion-wrong

Mohli by sme tvrdiť, že opisy v evanjeliách boli jednoducho pozmenené tak, aby sa zdalo, že Ježiš robil zázraky, ktoré sa v skutočnosti nikdy neudiali. Je to možné, ale nepravdepodobné. Iba v krátkosti poviem, že v čase, keď boli evanjeliá napísané, očití svedkovia Ježišových zázrakov stále žili a takéto tvrdenia mohli ľahko vyvrátiť. Doteraz však nemáme nijaký záznam o takomto vyvrátení. Učeníci kvôli svojej viere umierali. Nezabúdajte, že nezomreli len za nejaké princípy alebo filozofiu, akou je napríklad budhizmus. Zomreli kvôli viere vo vzkrieseného Pána Ježiša, ktorý tvrdil, že je Boh a robil zázraky rovno pred ich očami. To sa veľmi odlišuje od viery v niečo nehmatateľné. Neverili iba kvôli tomu, aby vôbec mali nejakú vieru a boli považovaní za dobrých. Preto sa nebudem zaoberať myšlienkou, že učeníci pri pokuse opísať Kristove dielo podvádzali. V nasledovnom prehľade najprv uvádzam zázrak, potom ponúkam možné vysvetlenie a nakoniec ho vyvrátim.

1. Ježiš sa narodil z panny (Matúš 1:25).

A. Dalo by sa povedať, že Ježiš sa narodil normálne a tento výmysel sa vlúdil do príbehu o Jeho narodení, aby Kristus pôsobil výnimočne. Koniec koncov, ako sa dá overiť narodenie z panny?

Ježišova matka Mária však v čase napísania evanjelií pravdepodobne stále žila, tak ako i Ježišov brat Jakub. Ak by boli záznamy v evanjeliách o Ježišovom narodení z panny vymyslené, tak tí, ktorí „poznali“ situáciu, by ich určite popreli. Doteraz však nemáme nijaký záznam o takomto vyvrátení.

2. Ježiš premenil vodu na víno (Ján 2:6–10).

A. Existuje možnosť, že Ježiš vodu za víno iba vymenil alebo mu s tým niekto pomohol.

V Jánovom opise nenachádzame nijaký náznak, ktorý by viedol k domnienke, že to tak bolo. Ak zoberieme do úvahy, že išlo o šesť nádob s vínom, ktoré museli byť veľmi ťažké (každá vážila 70 až 110 kíl), Ježišovi by musel niekto pomôcť. Ak to tak naozaj bolo, kto by to robil a prečo? Dohodol sa Ježiš tajne s niekým, aby mu dopravil obrovskú zásobu vína na oslavu dávno po jej začatí? Znovu pripomínam, že o tom neexistuje dôkaz.

B. Je možné, že hostitelia na slávnosti sa jednoducho pomýlili a víno sa im neminulo.

Mohlo by to tak byť, no v texte sa spomína starejší, ktorý víno ochutnal a poznamenal, aké bolo dobré. Jeho reč preukazuje jasnú myseľ, takže nebol opitý. Ako triezvy mohol teda ľahko rozpoznať kvalitu nového vína, preto je veľmi nepravdepodobné, že by omylom považoval vodu za víno.

3. Ježiš spôsobil, že učeníci chytili obrovské množstvo rýb (Lukáš 5:4–6).

A. Viem iba o jedinom možnom objasnení situácie, keď Ježiš prikázal učeníkom, aby spustili siete do vody. Chytili obrovské množstvo rýb, hoci lovili celú noc, a nechytili nič. Na pobreží mohol Ježiš nejakým spôsobom vidieť do vody a zazrieť plávajúce ryby.

Problémom však je, že Ježiš im povedal, aby loď odrazili na hlbinu. Hlboká voda je ďaleko od brehu a v podstate bolo pre Neho nemožné vidieť v takej vode do akejkoľvek hĺbky. Nezabúdajte, že mnohí z učeníkov boli rybármi celý život a vedeli, ako sa lovia ryby. Keby na to stačilo len pozrieť do vody, už dávno by túto metódu využívali.

4. Ježiš vyháňal démonov (Matúš 8:28–32; 15:22–28).

A. Je možné, že démoni z nikoho vyhnaní neboli. Možno tí ľudia iba predstierali, že sú chorí a potom, čo s nimi Ježiš niečo urobil, aby ich vyliečil, zrazu ozdraveli.

Hoci by to tak mohlo byť, je to len domnienka. Nejde o nejaký experiment, ktorý by sa dal opakovane uskutočňovať v laboratóriu. Nakoniec, existencia démonických síl je niečo, čo musíme prijať vierou.

5. Ježiš liečil choroby (Matúš 4:23–24; 8:3 Lukáš 6:17–19; 17:14).

A. Ježiš poznal bylinky a korienky rastlín a keď ich použil na rozličné choroby, uzdravil ľudí, preto nejde o zázraky.

Je to možné, no kde máme dôkaz, že to robil? Ako mohol Ježiš vyliečiť malomocenstvo bylinkami alebo uzdraviť človeka s vyschnutou rukou, či vzkriesiť z mŕtvych pomocou byliniek a korienkov? Samozrejme, možno, ale iba možno sa nejaké bylinky používali na bežné ochorenia. Takéto vysvetlenie však neobjasní mnoho zázrakov pripisovaných Ježišovi.

B. Ježišove uzdravenia boli podvodom.

Nie som si istý, či sa dá nafingovať uzdravenie malomocenstva. Ľudia v tom čase poznali túto chorobu a vedeli, ako prebieha. Chorým odpadávali prsty, či časti končatín. Ako sa dá navrátiť prsty a časti rúk alebo nôh iba pomocou nejakého triku? To by už bola obdivuhodná finta. Neviem si predstaviť, ako sa dá predstierať takáto choroba, obzvlášť, keď vezmeme do úvahy, že ľudia v okolí poznali malomocných a vyliečenie muselo byť jasne preukázateľné.

6. Ježiš uzdravil porazeného (Marek 2:3–12).

A. Na zinscenovanie Ježišovho uzdravenia porazeného musel byť daný človek ochotný vystupovať ako paralyzovaný, aby oklamal ľudí vo svojej blízkosti. Je to možné, keďže Ježiš mal dosť času, aby si ho najal.

Podľa Markovho opisu porazeného do domu spustili cez strechu, lebo tam bolo toľko ľudí, že ho nemohli priniesť dovnútra na nosidlách. Ježiš následne muža uzdravil. Ak si Ježiš porazeného iba nejako najal, musel sa dohodnúť aj s mužmi, ktorí ho spustili dole, keďže mu pomáhali uskutočniť tento podvod, ak pripustíme, že naozaj išlo o podvod. Jednoduché konštatovanie takejto možnosti však neznamená, že je pravdivá. V texte sa len spomína, že tam ležal porazený, ktorého spustili a Ježiš ho uzdravil. Nijaká informácia nás neprivádza k dohadom, že išlo o tajnú dohodu. {cit}Ako mohol Ježiš vyliečiť malomocenstvo bylinkami alebo uzdraviť človeka s vyschnutou rukou, či vzkriesiť z mŕtvych pomocou byliniek a korienkov?{/cit}

7. Ježiš kriesil mŕtvych (Matúš 9:25 Ján 11:43–44).

A. Títo údajne mŕtvi ľudia ako mŕtvi iba pôsobili. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase boli mnohé zákutia medicíny ešte neodhalené, mohlo sa stať, že ľudia ako mŕtvi iba vyzerali, hoci v skutočnosti neumreli.

Určite je to jedno z možných vysvetlení. Je však naozaj také pravdepodobné? Ľudia v staroveku sa so smrťou stretávali oveľa častejšie ako my. Dnes sa umiera v nemocniciach, ďaleko od rodín. V súčasnosti prichádzame do kontaktu s mŕtvymi nepochybne menej ako tomu bolo v minulosti. Pravdepodobnejšie je, že ľudia v tom čase spoznali, ak niekto skutočne zomrel. Obzvlášť, keď vieme, že mŕtvych ponechávali niekoľko dní, kým ich očisťovali a pripravovali na pochovanie.

V Jánovom evanjeliu sa v 11. kapitole opisuje vzkriesenie Lazara.

8. Ježiš navrátil zrak slepým (Matúš 9:27–30, Ján 9:1–7).

A. Slepci neboli naozaj slepí, iba sa spojili s Ježišom, aby to vyzeralo, že dokáže robiť zázraky.

Je to možné, no neexistuje pre to nijaké opodstatnenie ani dôkaz. Navyše, ako sa dá vysvetliť príbeh o mužovi slepom od narodenia v Jánovi 9:1–7? Odkedy sa narodil, všetci ho poznali ako slepého, a predsa ho Ježiš uzdravil. Ako sa niečo také dá objasniť inak, ako skutočnosťou, že muž bol vyliečený?

9. Ježiš vyliečil hluchého (Marek 7:32–35).

A. Tento človek nebol skutočne hluchý. Išlo o trik naplánovaný dopredu, aby Ježiš vyzeral pôsobivo.

Ak je to pravda, kde je dôkaz? Jednoduché tvrdenie, že sa tak stalo, nič nedokazuje.

10. Ježiš nasýtil zástupy (Matúš 14:15–21, 15;32–38).

A. Učeníci predtým ukryli veľké zásoby jedla, ktoré stačili na nasýtenie toľkých ľudí.

Mohla to byť jedna z možností, no nemáme o nej nijaký dôkaz. Okrem toho by to znamenalo, že v podstate išlo o podvod, čo nezodpovedá Ježišovmu charakteru, ani charakteru učeníkov, ktorí toľko písali o poctivosti.

B. Ľudia si priniesli vlastné jedlo, na Ježišovu výzvu sa oňho delili, a zapísali to tak, aby sa zdalo, že Ježiš urobil zázrak.

Samozrejme, ani pre toto vysvetlenie nenachádzame dôkaz. V opise sa len konštatuje, že Ježiš nasýtil zástupy niekoľkými rybičkami a bochníkmi chleba. Prečo by sa nedalo jednoducho napísať, že si každý doniesol jedlo, ak by to bola pravda? Čítame však o niečom inom.

11. Ježiš chodil po vode (Matúš 14:22–25).

A. Buď chodil po skalnom výčnelku vo vode blízko pobrežia alebo stál vo veľmi nízkom člne, takže sa zdalo, že chodí po vode.

V Matúšovi 14:24 sa píše, že čln bol už mnoho honov od brehu. Jeden hon predstavuje asi 185 metrov, takže keď sa rozpútala búrka, boli už od pobrežia riadne ďaleko. Ako sa mohol Ježiš počas búrky dostať doprostred jazera a nájsť výčnelok, na ktorom by mohol stáť, dokonca v blízkosti člna s učeníkmi? Je to mimoriadne nepravdepodobné.

Ak by sa Ježiš plavil v nízkom člne uprostred jazera počas zúriacej búrky, loďka by sa mu potopila dávno pred tým, ako by sa dostal k učeníkom. Toto vysvetlenie sa teda nedá akceptovať.

12. Ježiš pohrozením utíšil búrku (Matúš 8:23–27, Marek 4:39). A. Išlo len o zhodu okolností. Ježiš vyrástol v danej oblasti a vedel rozpoznať, kedy sa blíži búrka a kedy ustupuje. Jednoducho vedel, čo má očakávať, počkal na správnu chvíľu a potom jej práve včas pohrozil, aby sa utíšila.

Ak Ježiš ako tesár rozpoznal, kedy sa blíži búrka i kedy ustupuje, prečo by to nevedeli aj učeníci, ktorí boli rybármi a vyrastali v rovnakej oblasti? A ak vedeli, Ježišov príkaz by na nich veľmi nezapôsobil. Zistili by, že iba predstiera schopnosť upokojiť búrku, aj keď ju nemá, čo by ich viedlo skôr k pochybnostiam. Záznamy z evanjelií však, naopak, naznačujú, že ich táto skúsenosť viedla k väčšej viere v Neho.

13. Ježiš vstal z mŕtvych (Lukáš 24:39, Ján 20:27).

A. Učeníci ukradli Ježišovo telo a klamali o Jeho vzkriesení.

Je to nepravdepodobné, lebo pred hrobkou stála stráž. Navyše, učeníci neskôr umierali kvôli svojej viere vo vzkrieseného Krista. Ak vezmeme do úvahy, koľko rôznych prenasledovaní prežili počas života, nedáva zmysel, že podstúpili toľko bolesti a utrpenia kvôli niečomu, o čom vedeli, že je lož.

A čo apoštol Pavol? Ten tiež tvrdil, že videl vzkrieseného Pána. Nechal by sa ako jeden z najhorších prenasledovateľov kresťanov učeníkmi presvedčiť, aby sa k nim pridal? Bol by ochotný vzdať sa svojej významnej pozície v židovskej kultúre a spoločnosti a podstúpiť prenasledovanie i umučenie za niečo, o čom takisto vedel, že je iba klamstvo? To nedáva zmysel.

B. V prvom rade Ježiš nikdy nezomrel.

Teória, ktorá tvrdí, že Ježiš bol iba blízko smrti, sa niekedy nazýva teória bezvedomia. Neberie však celkom do úvahy vážnu traumu, ktorú Ježiš podstúpil pred tým, ako Ho pribili na kríž. Už len samotné ukrižovanie bolo nepredstaviteľne bolestivé. Okrem toho, Rimania boli odborníkmi na zabíjanie ukrižovaním. Skutočnosť, že z Ježišovho prebodnutého boku vytiekla voda a krv je dostatočným dôkazom toho, že zomrel. Znamená totiž, že sa mu zastavil krvný obeh. {cit}Rimania boli odborníkmi na zabíjanie ukrižovaním.{/cit}

14. Ježiš sa po vzkriesení ukázal učeníkom (Ján 20:19).

A. Bolo to možné, lebo Ježiš nikdy nezomrel. Bol iba takmer mŕtvy.

Teória, ktorá tvrdí, že Ježiš bol iba blízko smrti, sa niekedy nazýva teória bezvedomia. Neberie však celkom do úvahy vážnu traumu, ktorú Ježiš podstúpil pred tým, ako Ho pribili na kríž. Už len samotné ukrižovanie bolo nepredstaviteľne bolestivé. Okrem toho, Rimania boli odborníkmi na zabíjanie ukrižovaním. Skutočnosť, že z Ježišovho prebodnutého boku vytiekla voda a krv je dostatočným dôkazom toho, že zomrel. Znamená totiž, že sa mu zastavil krvný obeh.

B. Namiesto Ježiša umrel niekto iný, kto sa naňho podobal.

Ide o nepodložený a úplne fiktívny výmysel, o ktorom neexistuje dôkaz. Navyše, okrem učeníkov Ježiša veľmi dobre poznali i Židia a Rimania. Ak by sa za Ježiša vydával Jeho „dvojník“, rýchlo by na to prišli.

15. Ježiš vstúpil do neba (Skutky apoštolov 1:9).

A. Videli to iba učeníci, takže si nanebovstúpenie mohli vymyslieť.

Je možné, že klamali, potom sa však znova dostávame k vysvetľovaniu, prečo by klamali, prečo by pokračovali v klamstve, prečo by kázali a vyučovali o čestnosti a pravde na základe klamstva, prečo by kvôli klamstvu trpeli prenasledovanie a prečo by kvôli klamstvu zomierali. Jednoducho to nedáva zmysel.

Christian Apologetics & Research Ministry © Matthew J. Slick, 1995 — 2010. Carm.org Všetky práva vyhradené.

Pôvodný článok nájdete na: carm.org/

Je Biblia dielom inšpirovaným niekým vyšším? Kresťania tvrdia, že áno. Ak je to ale tak, kde potom hľadať dôkaz? Samotné tvrdenie totiž nestačí. Poďme sa radšej pozrieť na pár faktov.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že ak tvrdíme, že Biblia je dielo inšpirované Bohom, myslíme tým originálne rukopisy, nie neskoršie vzniknuté prepisované kópie. Originály boli bezchybné vo všetkom, na čo odkazovali. Nie sú to kópie, ktoré boli inšpirované. To, čo máme my dnes k dispozícii sú však len kópie originálnych, Bohom vnuknutých myšlienok, a je prirodzené, že pri ich prepisovaní sa niekde stala chybička, či nepresnosť. To však ešte nedokazuje, že Biblia je ako celok nedôveryhodná.

Pozrime sa na pár čísel: iba jedna tisícina z celého obsahu Biblie obsahuje nejakú textovú nepresnosť, variáciu v kópiách. Z toho teda vyplýva, že asi 98,5 % biblického textu je obsahovo zhodná, bez odchýlok. Keby sme tieto hodnoty konkretizovali čisto pre Novú Zmluvu, zhoda by dosiahla 99,5 %. Navyše, archeologickými vykopávkami bolo objavených dosť kópií, ktoré poskytujú materiál a údaje, vďaka ktorým je možné zrekonštruovať celú Bibliu s presnosťou na takmer 100 %. Ide o celý rad neobyčajne dobre zachovaných diel a dokumentov.

Práve vďaka takýmto drobným nepresnostiam — zvyčajne ide o nezhody v číselných údajoch, slovoslede, hláskovaní jednotlivých slov alebo interpunkcii — vyvstávajú rôzne pochybnosti o pravdivosti či dôveryhodnosti Biblie. Hoci však môžeme vidieť isté povrchové nezhody, stále podľa nás ostáva silne presvedčivým fakt, že Biblia nie je len náhodne vzniknutým dielom.

Proroctvá:

Jedným z najjasnejších dôkazov o pravdivosti Biblie sú jej proroctvá. V nasledujúcich riadkoch ponúkame prehľad naplnených proroctiev ohľadom udalostí vo svete, aj Kristovho príchodu. V prvej časti sa zmieňujeme o proroctvách ohľadom udalostí vo svete, druhá obsahuje proroctvá o príchode Mesiáša.

1. Proroctvá o udalostiach vo svete:

• V Danielovi v 2. kapitole podáva Daniel babylonskému kráľovi Nebukadnecarovi výklad sna, pričom opisuje štyri kráľovstvá. Tými kráľovstvami boli Babylon, Médska Perzia, Grécko a Rímske impérium (Daniel 2:39–43) a ako história dokazuje, ich vznik, trvanie aj zánik sa odohrali presne podľa Danielovho proroctva.

• Proroctvá o nasledujúcich mestách, ktorým Biblia predpovedala úplné zničenie tak, že sa už nikdy neobnovia, sa takisto splnili: Ninive (Nahum 1:10; 3:7; 3:15; Sofoniáš 2:13–14), Babylon (Izaiáš, 13,1–22), Týr (Ezechiel 26).

• Daniel v 12,4 predpovedá, že poznanie sa rozmnoží, rovnako aj schopnosť cestovať na obrovské vzdialenosti. Samozrejme, dnešná doba jasne svedčí o naplnení týchto slov.

2.

Proroctvá o Mesiášovom príchode:

• Kristus sa narodí z panny: Izaiáš 7:14: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.“

◦     naplnené v: Matúš 1:18; 1:25: „Ježiš Kristus sa narodil takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého… , neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal mu meno Ježiš.“

• Miesto narodenia Ježiša Krista bude Betlehem: Micheáš 5:1: „Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli, Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.“

◦     naplnené v: Matúš 2:1: „Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema… “

• Ježiša Krista bude predchádzať ten, ktorý mu bude pripravovať cestu: Izaiáš 40:3: „Čuj, ktosi volá: Na púšti pripravujte cestu Hospodinovi, na stepi urovnávajte hradskú nášmu Bohu.“

◦     naplnené v: Matúš 3:1–2: „V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“

• Kristus odmietnutý jeho vlastnými: Izaiáš 53:3: „Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal nemoci, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol a nevážili sme si ho.“

◦     naplnené v: Ján 7:5: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“, a Ján 7:48: „A či snáď niektorý z popredných mužov alebo farizejov uveril v Neho?“

• Ježišov prepichnutý bok: Zachariáš 12:10: „Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a nástojčivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a trpko nad ním žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným.“

◦     naplnené v: Ján 19:34: „… ale jeden z vojakov prebodol mu kopijou bok, a hneď vyšla krv a voda.“

• Ježiš bude ukrižovaný: Žalm 22:1; Žalm 22:12–19: „Pre hudobný prednes na nápev Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?… Nebuď mi ďaleký, blízko je súženie, a pomocníka niet. Obkľúčilo ma mnoho juncov, mocné býky z Bášanu ma obklopili. Otvárajú si na mňa ústa ako dravý a revúci lev. Rozlievam sa ako voda, uvoľňujú sa mi všetky kosti, moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach. Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti. Lebo psi ma obkľúčili, obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy. Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós.“

◦     naplnené v: Ján 19:23–24: „Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali Jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej, (a vzali) aj spodný odev. A spodný odev nebol zošívaný, ale od vrchu vcelku utkaný. Preto si povedali: Netrhajme ho, ale losujme, čí bude, aby sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Vojaci teda tak spravili.“

3. Ďalšie informácie:

Okrem informácií o Bohu nám Biblia tiež ponúka informácie ohľadom fyzického sveta, čo je veľmi zaujímavé.

Tvar Zeme:„Ten ktorý tróni nad obvodom zeme, — kým jej obyvatelia sú ako kobylky — Ten, ktorý odvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie… “ (Izaiáš 40:22)

• toto môže, ale pre niekoho nemusí znamenať dôkaz guľovitého tvaru Zeme. Verš totiž naznačuje (nad obvodom zeme) kruhovitý tvar horizontu, stále je to však kruh, a nie guľa.

• toto je takisto na danú dobu nesmierne zaujímavý poznatok, keďže väčšina ľudí vtedy verila, že Zem nie je vo vesmíre sama osebe, ale že je podopretá piliermi, zvieratami, či ľuďmi.

1. Zem nie je vo vesmíre na ničom zavesená, ani podopretá: „On rozprestrel sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím.“(Jób 26:7)
2. Existencia podmorských údolí: „I ukázali sa morské dná, obnažili sa základy sveta od pohrozenia Hospodinovho, od hnevlivého víchra Jeho dychu.“ (2. Samuelova 22:16)
3. Existencia pramenných oblastí v moriach: „V šesťstom roku Nóachovho života sedemnásteho dňa druhého mesiaca, ešte toho dňa prepukli všetky žriedla veľkej prahlbiny, otvorili sa okná nebies… “ (1. Mojžišova 7:11; pozri tiež 1. Mojžišova 8:2; Príslovia 8:28)
4. Existencia morských prúdov: „Ó, Hospodine, pane náš, aké slávne je Tvoje meno na celej zemi! Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil… Urobil si ho (človeka) pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy… nebeské vtáctvo, morské ryby, i to čo chodí morskými cestami.“ (Žalm 8; verše 2,4,7,9)
5. Kolobeh vody: „Vody zviazal do oblakov a oblak sa pod nimi nepretrhne.“ (Jób 26:8) „On priťahuje kvapôčky vody, ktoré sa v Jeho hmle prečisťujú na dážď, ktorým vlhnú oblaky a hojne rosia na ľudí.“ (Jób 36:27–28) „Vietor duje k juhu a obracia sa na sever, stále krúžiac veje a vo svojom kolobehu sa vracia. Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nenaplní; potoky sa vracajú na miesto, kam tečú.“ (Kazateľ 1:6–7)

Aj keď uvedené fakty ešte stopercentne nedokazujú, že Biblia je pravdivé slovo napísané samotným Bohom, sú prinajmenšom silnými a presvedčivými argumentmi v prospech tohto názoru. Ak k nim navyše prirátame milióny ľudí na celom svete, ktorí osobne dosvedčujú, že spoznali živého Boha z Biblie, ľudí meniacu moc týchto slov, zmenené životy celého zástupu ľudí, budeme mať ďalšie, hoci zaiste subjektívnejšie dôkazy, že Biblia naozaj je slovo pochádzajúce od živého Boha.

Matthew J. Slick. © 2010. Carm.org. Všetky práva vyhradené.

Pôvodný článok nájdete na: carm.org

Publikoval stovky vedeckých článkov a bol profesorom astronómie na Cornell University v New Yorku. Jeho stanovisko bolo nasledovné: „Ak niekto prináša mimoriadne tvrdenie, bolo by vhodné, aby dané tvrdenie hneď podporil aj mimoriadnymi dôkazmi.“ Ak napr. niekto tvrdí, že mimozemská civilizácia nadviazala kontakt s našou planétou, na overenie by sme určite potrebovali dostatočný dôkaz vo forme vesmírnej lode, alebo skutočného mimozemšťana. Nezvyčajné tvrdenia potrebujú aj nezvyčajné dôkazy.

V jadre tejto požiadavky je zdravý a normálny skepticizmus. Ďaleko od skutočnosti sú rôzni šarlatáni, ktorí prinášajú mimoriadne tvrdenia, bez akejkoľvek podpory. Nanešťastie dnes mnohým ľuďom chýba zdravé kritické myslenie a nevyhnutná miera nedôvery, ktorá by im pomohla vyhnúť sa oklamaniu rôznymi bláznivými teóriami. Osobne súhlasím s vyhlásením „Nezvyčajné tvrdenia si vyžadujú nezvyčajné dôkazy“ — až na veľmi málo výnimiek. Výnimky sú nasledovné:

Predpoklady

Potreba nezvyčajných dôkazov k nezvyčajným tvrdeniam znie všeobecne veľmi dobre, ale je subjektívna. Faktom je, že osobné predpoklady človeka veľmi silne vplývajú na to, ako a do akej miery bude určité stanovisko pre neho prijateľné. Vezmime si napr. vzkriesenie Ježiša Krista. Kresťanským predpokladom je, že Boh existuje, a práve preto mohol vzkriesiť Ježiša z mŕtvych. Dôkaz bol naplnený proroctvom, záznamom očitých svedkov, zmenou života učeníkov, a to je dosť na to, aby takýto dôkaz presvedčil ľudí, ktorí veria, že Boh existuje. Pre nich sú to postačujúce fakty na to, že Pán Ježiš bol vzkriesený.

Na druhej strane budú ateisti negovať vzkriesenie, pretože ak Boh podľa nich neexistuje, nemôže sa ani podieľať na Ježišovom vzkriesení. Ateisti by mimoriadne zázraky prijali iba vtedy, ak by prekonali svoje predsudky. Inými slovami, dôkaz by mal byť niečím nezvratným a skalopevným. Preto potrebujú skeptici nezvyčajné dôkazy.

Čo považovať za mimoriadny dôkaz?

Pri rozhovore so skeptikmi sa často pýtam, čo by pri vzkriesení Ježiša Krista považovali za mimoriadny dôkaz. Zvyčajne neponúknu nič rozumné. Za normálne záznamy by mali byť považované napísané udalosti. Za mimoriadny dôkaz je považovaný film, ale my vieme, že v čase života Pána Ježiša sa filmy nenakrúcali. Takže, platí pre Ježišovo zmŕtvychvstanie podmienka mimoriadnych dôkazu na mimoriadne tvrdenie? Vyzerá to tak, že nie. Potom, čo bolo Ježišovo vzkriesenie prijaté ako historická udalosť, zdá sa byť logické, prijať prirodzený historický dôkaz a prirodzené historické posúdenie takéhoto dôkazu. Vzkriesenie je historický fakt, a preto si aj nárokuje historickú presvedčivosť. Mali by byť v tomto prípade použité typické kritéria pre posúdenie historických tvrdení.

Aké kritéria slúžia na určenie toho, čo je neobyčajným dôkazom?

Skutočnosť je taká, že neexistuje exaktná vedecká metóda na potvrdenie presvedčivosti historických udalostí. Pri danom posúdení sa berie do úvahy aj určitý stupeň subjektivity. Rôzni ľudia budú mať rôzne požiadavky pre potvrdenie presvedčivosti starovekých javov. Tieto požiadavky sú založené na ich vlastných predpokladoch a na type dôkazu, ktorý je k dispozícii. Staroveké udalosti súvisia s ľudskou históriu a nemôžu byť nanovo zaznamenané a zopakované, preto sa musíme na dôkazy pozerať odlišne. To znamená, že požiadavka na neobyčajné dôkazy pre určenie starovekých javov je subjektívna a nedokonalá.

Je rozumné vytvárať kritériá pre neobyčajný dôkaz?

Skeptici vždy požadujú dôkaz, že Boh existuje alebo absolútny dôkaz, že Ježiš vstal z mŕtvych. Počul som mnohých ateistov, ktorí napr. hovorili, že skutočnosť Ježišovho vzkriesenia bude pre nich prijateľná len vtedy, ak bude dokázaná vedeckými metódami. My sami dobre vieme, že je to nemožné, pretože vedecká metóda si vyžaduje pozorovanie, experimentovanie a opakovanie a my nemôžeme použiť tieto požiadavky na udalosť, ktorá sa odohrala pred 2000 rokmi. Ateisti to vedia, a práve preto to vyžadujú. Predsa však ak kresťania nedokážu ponúknuť vedecký dôkaz vzkriesenia, ateisti si môžu donekonečna ospravedlňovať svoje presvedčenie.

Požiadavka absolútnej pravdy ignoruje skutočnosť, že existuje kategória „prijateľných dôkazov“. V logike je to napr. dedukcia a indukcia. Dedukcia je skúmanie záveru založeného na faktoch. Je to uvažovanie, ktoré vedie od celkového stavu ku konkrétnym faktom. Indukcia je vytváranie všeobecných princípov z konkrétnych faktov. Je to uvažovanie plynúce od špecifického k celkovému. Veľmi často používame deduktívne a induktívne uvažovanie na získanie záverov jednotlivých historických udalostí. V takom procese neexistuje podmienka „neobyčajných dôkazov“. Dôkaz je jednoducho preskúmaný vo svojich súvislostiach a to znamená, že je preskúmaný spôsobom, ktorý je v danom prípade vhodný.

Je to nasledovné:

Nemôžeme použiť metódu skúmania, experimentovania a zopakovania napr. na dôkaz existencie Napoleona. Na túto časť histórie sa nedá použiť takáto metodológia skúmania. Ale skeptici budú neustále požadovať, aby sa na Ježišovo vzkriesenie aplikovalo experimentovanie a zopakovanie, aj keď sa takto nesprávne aplikuje logická analýza.

Taktiež vieme, že všetky veci nie sme schopní zistiť s absolútnou presnosťou. Samotným pozorovaním nemôžeme dokázať existenciu Alexandra Veľkého (356–323 pred Kr.). Máme však staroveké spisy, obsahujúce záznamy očitých svedkov, ktoré jeho existenciu potvrdzujú. Pochybovači ochotne veria, že Alexander Veľký žil a to bez toho, aby potrebovali vedeckú metódu a neobyčajný dôkaz, ktorý tak tvrdo požadujú na dokázanie Ježišovej existencie.

Pochybovači hovoria, že Alexander Veľký o sebe nikdy netvrdil, že vstal z mŕtvych, takže na potvrdenie jeho existencie by bol dostatočný obyčajný dôkaz s prijateľnou pravdepodobnosťou. Alexander Veľký však podľa histórie podal neobyčajný výkon. Vo veku 33 rokov dobil celý, vtedy známy svet. Toto je určite neobyčajný skutok v histórii. Preto sa pýtam: Kde je mimoriadny dôkaz o tomto mimoriadnom tvrdení? Uplatnil niektorý skeptik princíp mimoriadneho dôkazu na mimoriadne tvrdenie aj pri dobyvateľskom diele Alexandra Veľkého? Ak nie, tak to prináša celý okruh otázok, týkajúcich sa osobných predpokladov a predsudkov. Ak potrebuje Ježišovo vzkriesenie neobyčajný dôkaz a Alexandrovo dobývanie nie a ak sú obe udalosti neobyčajnými historickými skutočnosťami, tak si nemôžem pomôcť, je tu rozpor.

Záver

Ak je pravdou, že Alexander Veľký si podmanil celý známy svet vo veku 33 rokov, tak to je naozaj bombastický výkon. Tento výkon však nemá vplyv na nikoho a taktiež nemení život ľudí okolo nás. Ak je však pravdou Ježišovo vzkriesenie, musíme hovoriť o úplne rozdielnych skutočnostiach. Ježiš tvrdil, že prišiel od Boha a priniesol pre ľudí posolstvo o nebi a pekle a o záchrane pre peklom, ktorá je možná jedine skrze Neho. Takéto tvrdenie vyžaduje mimoriadny dôkaz, napr. konanie zázrakov alebo vzkriesenie z mŕtvych. Výroky týkajúce sa Ježiša Krista majú hlboký dopad na ľudí a môžu im pripadať nepohodlné a neprijateľné. Preto ľudia nechcú prijať pravdu o tom, čo Ježiš tvrdil a zúfalo sa pokúšajú držať sa svojich predpokladov. Preto požadujú mimoriadne dôkazy. Či samotné vzkriesenie a činenie zázrakov nie je dôkazom toho, že Ježiš je Boh?

Ak však obraňujeme Bibliu a hovoríme o potrebe neobyčajných dôkazov na neobyčajné tvrdenia, nastoľujeme tým zároveň tieto otázky:

• Poskytnú naše predpoklady nezaujaté skúmanie dôkazov?
• Čo by sa malo pokladať za mimoriadny dôkaz?
• Aké kritérium použiť, aby sa niečo považovalo za mimoriadny dôkaz?
• Je vôbec rozumné vytvárať kritéria pre mimoriadne dôkazy?

Matthew J. Slick CHRISTIAN APOLOGETICS AND RESEARCH MINISTRY — Carm.prg. Všetky práva vyhradené. Originálny článok nájdete na: www.carm.org

1. Poskytnú naše predpoklady nezaujaté skúmanie dôkazov?
2. Čo by sa malo pokladať za mimoriadny dôkaz?
3. Aké kritérium použiť, aby niečo považovalo za mimoriadny dôkaz?
4. Je vôbec rozumné vytvárať kritéria pre mimoriadne dôkazy?

Poskytuje Biblia skutočne mimoriadne dôkazy na mimoriadne tvrdenia? Verím, že áno. Ale namiesto zoznamu rôznych tvrdení a dôkazov zameriame sa teraz na najdôležitejšiu tému Biblie — na Ježišovo vzkriesenie.

Existuje mimoriadny dôkaz na potvrdenie nadprirodzenej skutočnosti, že Pán Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych? Vieme, že ide o historickú udalosť, na ktorú nemožno aplikovať metódy experimentálne a opakovacie, ktoré by nám potvrdili historickú pravosť. Nemáme tiež žiaden film z toho obdobia. Všetko, čo máme, je dôkaz zaznamenaný v Biblii, v historickom dokumente. Tak ako je záznam o mimoriadnom Alexandrovi Veľkom, ktorý si vo veku 33 rokov podmanil celý známy svet, tak je aj Ježišovo vzkriesenie zaznamenanou historickou udalosťou.

NADPRIRODZENÉ TVRDENIE : JEŽIŠ FYZICKY VSTAL Z MŔTVYCH

Nasledujúce riadky rozdeľujú biblické fakty do dvoch kategórii. Súhlasím, že tento pohľad je čiastočne subjektívny. Následne uvádzame k jednotlivým faktom krátke komentáre.

Neobyčajné dôkazy:

  1. Textová hodnovernosť antických dokumentov
  2. Zachovanie zranení, ktoré spôsobilo ukrižovanie
  3. Posmrtné vystúpenie pred mnohými ľuďmi
  4. Naplnenie proroctiev

Bežné dôkazy:

  5. Záznamy napísané očitými svedkami
  6. Nespočítateľné množstvo historických informácii
  7. Ježišovo telo opustilo hrob
  8. Zmenené životy

1. Textová hodnovernosť antických dokumentov

Novozmluvné dokumenty sú na 99,5% identické. Toto je jasný mimoriadny dôkaz, zatiaľ čo sa žiadne antické dokumenty ani len nepribližujú k tomuto stupňu presnosti.

2. Zachovanie zranení, ktoré spôsobilo ukrižovanie

Jasným nadprirodzeným dôkazom vzkriesenia, sú aj viditeľné diery po klincoch v Ježišových rukách a boku potom, ako zomrel na kríži.

Evanjelium Jána 20:27 „Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci.“

3. Posmrtné vystúpenie pred mnohými ľuďmi

Je to jasný a neobyčajný dôkaz, ak niekto verejne zomrie na popravisku a potom sa ukáže živý mnohým ľuďom.

Evanjelium Jána 20:26 „Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám!“

4. Naplnenie proroctiev

Naplnenie proroctiev, ktoré boli o Ježišovom narodení, smrti, ukrižovaní a vzkriesení napísané stovky rokov predtým, je tiež jasný a mimoriadny dôkaz.

5. Záznamy napísané očitými svedkami

Je úplne prirodzené, že ľudia píšu o tom, čo vidia. História je plná takýchto záznamov.

6. Nespočítateľné množstvo historických informácii

Čo sa týka sa vzkriesenia Pána Ježiša, neexistujú vzájomne si odporujúce historické informácie. Toto nič nedokazuje, ale v dobe, keď bolo evanjelium napísané, mohli ľudia súčasne opísať udalosti, ktoré by ľahko vyvrátili a pozmenili udalosti vzkriesenia. Žiadne takéto záznamy neexistujú. Nie je to až také mimoriadne, ale je to dôležité.

7. Ježišovo telo opustilo hrob

Nie je to až tak neobyčajné, ak telo zmizne z hrobu. Iba v prípade ak uvážime, že bolo prísne strážené a nemohlo byť ukradnuté.

Môžeme vidieť, že existujú dostatočné dôvody veriť tomu, že Biblia jasne poskytuje neobyčajné dôkazy pre neobyčajné tvrdenia, konkrétne aj pre vzkriesenie Ježiša Krista.

Matthew J. Slick CHRISTIAN APOLOGETICS AND RESEARCH MINISTRY — Carm.org. Všetky práva vyhradené. Pôvodný článok nájdete na: www.carm.org

Ak sa to naozaj stalo, nemali by sme o tom počuť v správach? Nemali by o tom vedieť lekári? Skutočnosť, že bol niekto vzkriesený z mŕtvych by bola udalosť pozoruhodného významu. Na jednej strane je nepravdepodobné, žeby Ježiš vstal z mŕtvych. No na druhej strane to nie je až také nepravdepodobné.

Ak Pán Boh neexistuje a ak sú všetky veci riadené len zákonmi prírody, potom by bolo vysoko nepravdepodobné, aby niekto niekedy vstal z mŕtvych. Ale ak je Boh, ktorý riadi zákony prírody a v skutočnosti bol a je tvorcom týchto zákonov, tak potom pre Neho nebolo problémom vzkriesiť niekoho zo smrti. Záležitosť pravdepodobnosti zmŕtvychvstania nemôže byť preskúmaná bez preskúmania myšlienky, či Boh existuje alebo nie. Ak existuje, tak je iste možné aj vzkriesenie Krista. A tak môžeme vidieť, že predpoklad o tom, či Boh existuje alebo nie, ovplyvňuje aj fakt, či mohol byť Ježiš Kristus vzkriesený alebo nie. Hoci je štatisticky neprirodzené, že by niekto mohol vstať z mŕtvych, neznamená to tiež, že je to nemožné.

V Novej Zmluve vidíme záznamy očitých svedkov, ktorí videli Ježiša potom, ako bol ukrižovaný, zomrel a bol pochovaný. Vezmime si napríklad nasledujúce záznamy o tom, ako sa Pán Ježiš ukázal ľuďom po svojej smrti a pochovaní:

• Ján 20:25 „Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím. Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci. Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj!“
• Lukáš 24:39 „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám.“

Je jasné, že jednoduché citovanie Biblie, nie je dostatočné pre skeptikov, ktorí nemôžu alebo nebudú veriť v Ježišovo vzkriesenie. Je tiež ťažké obviniť ich za to, pretože vzkriesenie z mŕtvych je na prvý pohľad málo pravdepodobné. V skutočnosti budú na potvrdenie neobyčajných tvrdení očakávať neobyčajné dôkazy. Toto nie je nerozumné, ak k histórii a jej skúmaniu pristupujeme čestne a dôsledne.

Poskytuje teda Nová zmluva neobyčajné dôkazy o tom, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych? Celkom otvorene môžeme povedať, že áno. Sú uvedené v záznamoch očitých svedkov, ktoré spísali apoštolovia Ježiša Krista a sú prezentované na mimoriadne dobrej úrovni. Neexistuje absolútne porovnateľný antický dokument alebo iný dokument, ktorý by sa Novej Zmluve aspoň priblížil v presnosti a spoľahlivosti.

Ak je niečo nepravdepodobné, neznamená to, že je to aj nemožné. Ak veríme, že Pán Boh riadi dejiny a že Pán Ježiš učinil mnoho zázrakov, kráčajúc po vode, vzkriesiac iných zo smrti atď., nie je nepravdepodobný ani fakt, že On sám vstal z mŕtvych. V skutočnosti môžeme na základe očitých svedkov povedať, že nám táto skutočnosť bola precízne odovzdaná a že je správne veriť v Jeho vzkriesenie.

Matthew J. Slick CHRISTIAN APOLOGETICS AND RESEARCH MINISTRY — Carm.org. Všetky práva vyhradené. Pôvodný článok nájdete na: www.carm.org