O hriechu som však vedela svoje — o tom mojom aj o hriechoch mojich detí. Práve sme s jedným z našich synov zažívali obdobie neustálych „trestov“. Boli sme úplne na dne so silami; vyčerpali sme všetky rady od Dr. Dobsona, Elisabeth Elliotovej a všetky ostatné rodičovské príručky, ktoré boli v deväťdesiatych rokoch k dispozícii. „Prečo je také ťažké byť dobrý?“ zvykol sa pýtať náš malý rebel, na ktorého neplatili žiadne výchovné príručky. Oči jeho mladšieho brata sa vždy zaplnili slzami, keď sme ich prichytili pri spoločnej neposlušnosti.

V tomto rodičovskom „tlakovom hrnci“ sa materinské ospravedlnenia stali každodennou realitou. Dúfala som, že im pôjdem príkladom v robení pokánia — a zároveň odčiním svoje ostré slová a prchkosť. „Mýlila som sa, prosím, odpusť mi,“ boli slová, prostredníctvom ktorých sa moji synovia učili, že ich matka ešte stále nedokázala zvíťaziť nad hriechom. Popolcová streda dáva kresťanom príležitosť lepšie pochopiť, kde a ako tento boj viesť.

Navrátenie pôstu Kristovi

Historicky vzaté, naši prví protestantskí predkovia sa búrili proti myšlienke pôstnych praktík, a mali na to dobrý dôvod. V predreformačnom myslení sa pokánie, popol a sebazapieranie stali cieľom samým osebe. Postupne sa však do kresťanskej ortodoxie znovu vrátilo biblické chápanie pôstneho žiaľu (náreku), ukotvené v prijatí faktu o našej vlastnej hriešnosti a páde.

Popol na čele správne symbolizuje našu potrebu kajať sa „v prachu a popole“ (Job 42:6) a našu identitu, ako ju vyjadril prorok Izaiáš: „som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí“ (Iz 6:5). Ježiš vyriekol požehnanie nad tými, ktorí si uvedomujú svoju duchovnú chudobu a oplakávajú následky hriechu vo svojom živote i vo svete (Mt 5:3–4).

Popolcová streda, ukotvená v pravde evanjelia, ktorá podnecuje k úprimnému pokániu bez paralyzujúceho pocitu viny a k hlbokému presvedčeniu bez zdrvujúcej hanby, pozýva veriaceho k obnovenému úžasu nad naším veľkým spasením. Hoci samotné nosenie popola nemá žiadnu záslužnú moc, obdobie pokánia a zármutku vedúce k Veľkej noci môže v skutočnosti umocniť našu oslavu Veľkonočnej nedele.

Streda, ktorá sa stala lekciou

V mojom náročnom rodičovskom období sa Popolcová streda stala názornou pomôckou — učebným nástrojom, ktorý mal mojich malých synov uistiť, že náš hriech neznamená koniec Božej lásky k nám. U nás doma spev hymien pri raňajkách vždy zodpovedal aktuálnemu obdobiu, a tak sme sa jeden rok v týždňoch pred Veľkou nocou naučili všetky štyri strofy jednej „piesne o kríži“. Bohaté duchovné piesne ponúkajú hlbokú pravdu evanjelia, ktorá si u malých spevákov vyžaduje vysvetlenie (nie však oslabenie jej obsahu):

 Keď hľadím na ten vzácny kríž,

kde Knieža slávy v mukách mrel,

s ním pýchu moju pochovám,

svet pre mňa v Ňom už odumrel.

Všetko márne, čo srdce vábi mi,

dnes pre Jeho krv obetujem.

Márnosť oných „márnych vecí“, o ktorých písal Isaac Watts, sa stáva nadovšetko jasnou, keď si uvedomíme, že nič netrvá večne. „Pamätaj, že si prach“, to je ústredný motív Popolcovej stredy. Boh nás stvoril z prachu a naše telá tu nebudú navždy. Obývame umierajúci svet: všetko, od zlatej rybky až po starých otcov, raz prestane žiť. A my oplakávame túto stratu.

Bez toho, aby sme pôsobili morbídne alebo strašidelne, môžeme naše deti pripraviť na nevyhnutnosť smrti tým, že ju zasadíme do kontextu evanjelia. Tomáš Kempenský predpisoval pravidelné premýšľanie o smrti a prípravu na ňu ako cestu k šťastiu. Autor Gary Thomas naznačuje, že my, dnešní veriaci, by sme sa mali pridať ku Kempenskému a dovoliť realite smrti pôsobiť „ako filter, ktorý nám pomáha držať sa podstatného a nechať odísť to nepodstatné“.

Pre veriacich je tým „podstatným“ večnosť, a to večné k nám prichádza skrze kríž. Paradox smrti, ktorá vedie k znovuzrodeniu, je protirečením len zdanlivo. Všetky Kristove dary dostávame prostredníctvom smrti — tej Jeho. A až cez inú smrť — tú našu — naplno prijmeme život v celej jeho plnosti, ktorý nám Ježiš svojou smrťou priniesol.

Streda, na ktorú sa nezabúda

Stála som so svojimi synmi pred zrkadlom — všetci traja sme mali čelá poznačené popolom. Rozprávali sme sa o tom, ako zápasíme s poslušnosťou voči Bohu a o našom smútku z hriechu — z hriechu, ktorý v našom domove spôsobuje chaos, zraňuje city medzi bratmi a čo je najhoršie, oddeľuje nás od Boha, ktorý nás miluje.

Keď malý chlapec zápasí s neposlušnosťou, už ako predškolák pociťuje drsnosť a ťažkosti života na padlej planéte. Možno ešte nedokáže pochopiť kozmický rozmer hriechu: „Lebo márnosti bolo podrobené stvorenstvo, nie dobrovoľne, ale skrze Toho, ktorý ho podrobil v nádeji… “ (R 8:20). Je však už dobre oboznámený so stonaním celého stvorenstva a dokáže si zamilovať pravdu o nádeji na naše budúce vyslobodenie z tohto zápasu: „… že aj samo stvorenstvo oslobodené bude z otroctva skazy do slávnej slobody detí Božích“ (R 8:21).

Čítanie vybraných častí príbehu o ukrižovaní z Lukášovho evanjelia (22. kapitola), prispôsobených veku detí, nám pomáha rozjímať o Ježišovej ochote niesť na svojom tele ťarchu hriechov celého sveta. To nám dáva jasný zmysel aj pre prijatie znaku popola na čele — ako symbolu nášho zármutku. Je to smútok nad tým, že sme zhrešili a oddelili sa od Boha, a zároveň žiaľ nad utrpením, ktoré Ježiš podstúpil, keď zomrel namiesto nás.

Streda, z ktorej sa môžeme radovať

Ak je dobré správanie to jediné, čo môžem Ježišovi priniesť, nemôže mi pomôcť. Vrúcne prijatie evanjelia v mrazivý deň na začiatku jari berie ohľad na beznádej malého chlapca tvárou v tvár pokušeniu. Náš hriech neznamená koniec nášho vzťahu s Bohom. Je to začiatok, pretože sa ukazuje, že slabosť je silným nárokom na Božie milosrdenstvo.

Naučiť sa v mladom veku nenávidieť hriech, bojovať proti nemu a prijímať Božie odpustenie je dôležitý míľnik, ktorý stojí za oslavu. Máme dôvod na radosť, pretože Kristus bol poslušný vo všetkom, čo mu Boh prikázal. A jeho láska, s ktorou zaplatil trest za naše zlyhania v poslušnosti, nám dáva dôvod na nádej — a to aj na pozadí mojich vlastných rodičovských zlyhaní a nekonečných šibalstiev mojich synov.

Boh dobre vie, ako sme utvorení. „V pamäti má, že sme prach“ (Ž 103:14). Ako milujúci nebeský Otec túži naplniť každú našu potrebu pre spravodlivý život — v skutočnosti je totiž jeho spravodlivosť to jediné, čo stačí. Takéto nastavenie poskytuje pevný základ pre celoživotný vzťah vybudovaný na istote, že Božie zámery nebudú zmarené mojim hriechom. On sa teší z toho, že sa so mnou a s mojimi deťmi stretáva uprostred popola.

Michele Morin © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Keď som sa napokon vydala a založila si rodinu, bola som rozhodnutá dokázať, že sa všetci mýlili. Veľmi som sa snažila dokázať, že sa v mojom živote nič nezmenilo. Iste, mali sme malé dieťa, ale na dlhé cesty sme nášho prvorodeného pripútali do jeho autosedačky. Vliekli sme sa po starožitníctvach a soboty sme trávili spoločnými prácami na záhrade. Vítali sme hostí v našom opravenom dome a kŕmili sme ich plodinami vypestovanými v našej obrovskej záhrade. Dokázali sme to! Život plynul ďalej bez zmeny — až na to, že som bola stále vyčerpaná.

Dnes, takmer po tridsiatich rokoch, by som tej unavenej žene najradšej naliala hrnček čaju, sadla si oproti nej k stolu a pošepkala jej, že „nie“ nemusí hovoriť večne, ale môže byť oslobodzujúcim slovom, keď ho povieme v správnom čase. Povedala by som jej, aby sa vyrovnala s neistotou v malých detailoch a aby zdokonalila svoje chápanie Božej zvrchovanosti nad každým obdobím svojho života. Potom by som ponúkla tri postrehy, ktoré som za ten čas objavila, ale želala by som si, aby som o nich vedela už od začiatku.

Lekcia č. 1: Urobte z pravdy svoj domov

Každý deň sa môžeme rozhodnúť, či sa budeme zaoberať pozitívnym alebo negatívnym aspektom tohto dňa. Rozhodneme sa sústrediť na negatívne predvolebné reklamy, lesné požiare na severozápade Ameriky a časti nášho rozvrhu, ktoré nemôžeme ovplyvniť, alebo odovzdáme svoje obavy Bohu vesmíru? Mohli by sme použiť jazyk apoštola Pavla a povedať: „Každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu“ (2. K 10:5).

Ak sa vám to zdá nemožné, potom ste na správnej ceste. Pavol nebol svojpomocný guru, a hoci vedel, kde nájde pomoc a že o ňu mohol požiadať vždy, keď to potreboval (A mali by sme to vedieť aj my!), nikde v Písme sa nedozvedáme, že kresťanstvo je projektom sebazdokonaľovania. Disciplína našej mysle, emócií a vôle je len jedným z bojov v neustálej vojne veriaceho a Boh nás vybavil zbraňami, ktoré sú účinné v tomto duchovnom boji. Žalm 1 opisuje cestu spravodlivých ako cestu, ktorá je presiaknutá biblickou pravdou. Božie slovo je predmetom potešenia a pravidelného rozjímania.

Počas jedného dlhého februára plného niekoľkých črevných vírusov a samoty so štyrmi chorými deťmi som zistila, že pravidelné dávky evanjeliovej pravdy sú oveľa účinnejšie ako kofeín alebo rozhovor s priateľkou. Dokonca aj Boží Syn vo svojom čase na zemi používal Písmo ako silnú zbraň proti zlu a On je naším príkladom. Ide o to, aby ste dali pravde vo svojom živote viac priestoru, než dávate klamstvám kričiacim vo vašej hlave.

„V nekonečnej monotónnosti prania a prípravy jedla potrebuje naše srdce vidieť krásny horizont pravdy pred sebou, ktorý nám dodá energiu.“

V nekonečnej monotónnosti prania a prípravy jedla potrebuje naše srdce pred sebou vidieť krásny horizont pravdy, ktorý nám dodá energiu. Láska ku Kristovi poháňaná biblickým poznaním motivuje ku každodennej poslušnosti a vzbudzuje zdravú túžbu po jeho návrate.

Lekcia č. 2: Ste viac ako to, čo robíte

Ako veriaci prijímame pravdu, že naše spasenie prichádza z milosti, ale keď príde na to, aby sme žili ako kresťania, často si nie sme takí istí. Nové matky môžu byť jedny z najhorších farizejov. Látkové plienky verzus jednorazové, dojčenie verzus umelé mlieko, prípadne spôsob výchovy našich detí — to všetko sú body, na základe ktorých sa navzájom rozdeľujeme a posudzujeme. 

Po narodení nášho najstaršieho syna som sa rozhodla, že prestanem chodiť do práce, a keďže sme ho učili doma, môj životopis bol vyše dvadsať rokov v útlme. Vždy, keď som si dovolila „kráčať… podľa rady bezbožníkov,“ ospravedlňovala som sa za svoju voľbu (Ž 1:1). Možno som naozaj mohla „mať všetko?“ Naozaj o nič neprichádzam, keď nemám kariéru?

Potom, počúvajúc iný súbor omylov, som sa začala definovať ako „mama v domácnosti“ a urobila som z toho najdôležitejší prvok svojej identity. Bola som v pokušení odsudzovať rozhodnutia iných mám a tento zvyk porovnávania staval múry tam, kde by mosty porozumenia boli oveľa spásonosnejšie.

Z milosti môcť „v zákone Hospodinovom mať záľubu,“ sústrediť sa na to, kým je Boh, mi umožnilo prijať to, kým som (Ž 1:2). Či už zostanete doma s deťmi na plný úväzok alebo budete naďalej zamestnané v nejakej funkcii, vaša „práca“ neurčuje to, kým ste. Možno si pripravujete jedálny lístok a zoznamy potravín na mesiac dopredu alebo sa vám najlepšie plánuje jedlo, keď stojíte pred otvorenými dverami chladničky. Môžete denne vysávať, riadiť zázračný dvojdňový cyklus prania a na stene v kuchyni mať farebne rozlíšený rodinný kalendár. Alebo môžete fungovať tak dobre v pohybe, že plánovanie dopredu je pre vás ako väzenie.

Neexistuje žiadny recept na dokonalé rodičovstvo. Nikdy nebudete dokonalou manželkou ani dokonalou matkou — ale môžete sa zblázniť, keď sa o to budete pokúšať. Keď vás Boh prvýkrát spasil, bola k dispozícii bezplatná a hojná milosť. Prečo by jej mal byť zrazu nedostatok?

Lekcia č. 3: Vytvorte si návyky, ku ktorým sa môžete vrátiť

Keď ste unavení, emocionálne vyčerpaní alebo jednoducho nedávate pozor, vrátite sa k svojim zvykom. Silné duchovné praktiky dávajú vašej mysli dobré miesto, aby mohla nasmerovať vaše srdce k jeho správnemu Objektu. Požehnanie silných koreňov je prisľúbené tomu, kto rozjíma o Písme „dňom i nocou“ (Ž 1:2–3). Ako mladá matka som chcela byť zakorenená v pravde, stabilná a spoľahlivá zo dňa na deň, aby moje deti dokázali prejsť od spoľahlivého rodiča k spoľahlivému Bohu.

„Keď ste unavení, emocionálne vyčerpaní alebo jednoducho nedávate pozor, vrátite sa k svojim zvykom.“

Keď som sa naučila Žalm 103 naspamäť, poskytlo mi to slová chvály pre môj unavený mozog. A Žalm 91 ma uistil, že Boh je spoľahlivý. Nasávanie pravdy z Listu Rímskym 8 posilnilo moju dôveru v Božiu vytrvalú, nikdy sa nevzdávajúcu lásku, ktorá bude prúdiť ku mne a mojej rodine. Pravda zo Žalmu 1 bola palivom pre spravodlivý život matky.

Materstvo určite nie je jedinou cestou k posväteniu, ale jeho výzvy ma posunuli k hlbšej závislosti od Boha a k zázraku skutočnej spravodlivosti, ktorú vo mne môže vytvoriť jedine Duch Svätý. Napríklad zvyk spovedať sa dláždi cestu k jasnej komunikácii s Bohom a druhými ľuďmi. A to, že zvyknem prijímať každé ráno nové Božie milosrdenstvo mi uľahčuje rozširovať milosť a odpustenie na moju rodinu v priebehu dňa.

Jedného dňa bude každý vo vašej rodine dospelý a vy budete chcieť, aby ste boli plní múdrosti v modlitbách za nich a v radách, ktoré im dávate. Vaša cesta viery bude pokračovať. Viem to, pretože ja som aj dnes ešte stále na ceste, stále závislá od milosti a stále sa držím blízko pravdy ako jediného bezpečného domova pre moje srdce a myseľ. Na to a na všetko, čo nás čaká, má Boh viac milosti, než si dokážeme predstaviť.

Michele Morin © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Modlitby za pevné manželstvá, bezpečnosť v práci alebo múdrosť pri vyberaní vysokej školy sú všetko dobré námety na modlitby, ktoré vychádzajú zo srdca kresťanskej matky. No jedna Pavlova veta obsiahnutá v troch veršoch, prosba vyliata pred Bohom, ma motivuje k tomu, aby som sa modlila za niečo konkrétnejšie — za samotný hnací motor, ktorý bude poháňať životy mojich detí. A motivuje ma aj k tomu, aby som poriadne skúmala, čo je mojím vlastným hnacím motorom.

1. Bože, prosím, veď ich k láske.

„A za to sa modlím, aby sa vaša láska vždy viac a viac rozhojňovala v pravom poznaní a každej skúsenosti… ” (F 1:9).

Keď sa Pavol modlil za poznanie a skúsenosť pre filipskú cirkev, možno narážal na falošných učiteľov (F 3:2), alebo vplyv občianskej hrdosti, ktorá mohla ovplyvniť týchto rímskych občanov; v zmysle, aby oslavovali Rím, než aby vzdávali slávu Bohu. Túžil, aby ich vzájomne rastúca láska bola zakorenená v pravde a upriamená na Pána.

Pokým bol Pavol medzi nimi, učil ich o Božom charaktere, ktorý bol zjavený v Ježišovi Kristovi a na čo obzvlášť poukazoval, bola Kristova pokorná poslušnosť (F 2:8). Pavol bol pre nich vzorom, ako má vyzerať občan neba (F 3:17–21; 4:9). No teraz zostali sami, bez Pavla a bez jeho vyučovania. Nastal čas, kedy Pavol musel veriť, že poznanie Krista, ktoré s nimi zdieľal, sa teraz premení na skúsenosť zakorenenú v srdci a v mysli týchto novonarodených Kristových nasledovníkov.

Tak ako vtedy, aj v dvadsiatomprvom storočí, existuje množstvo vecí, ktoré nás odťahujú od posväteného života. Preto naše deti potrebujú poznanie a skúsenosť, ktorá bude viesť ich srdcia. Agape je pomenovanie lásky, ktoré môžeme z gréčtiny vysvetliť ako jedinečná Božia láska. Agape je bezhraničná a hlboká láska, no nie je nejasná, ani romantická. Láska, ktorá rozlišuje, podriaďuje sa kritickému mysleniu a vedeniu Duchom Svätým, pretože, ako poznamenal Stuart Briscoe: „Obyčajná láska môže byť slepá, no agape má dokonalý zrak”.

Keď sa modlíme za naše deti, aby rástli v láske, musíme sa taktiež modliť, aby ich Boh viedol k pravej a hodnotnej láske. Napríklad, aby milovali svoje manželky viac ako svoje hobby a aby si vážili čas strávený so svojimi deťmi viac, ako čas strávený so svojimi kolegami. Dôverujeme Bohu, že našim dospelým deťom otvorí oči, aby videli pravdu o tom, k čomu sú ich srdcia viac ťahané.

2. Bože, prosím, chráň ich integritu.

„… aby ste tak boli schopní rozoznávať, čo je hlavné, a boli ste čistí a bez úhony na deň Kristov” (F 1:10).

Slovo „rozoznávať” označovalo v gréckej kultúre proces prečisťovania vzácnych kovov, alebo overovanie pravosti peňazí. Preto, keď Pavol použil toto slovo, mal zrejme na mysli myšlienky týkajúce sa autenticity. Túžil, aby boli títo veriaci čistí ako drahý kov, bez žiadnych prímesí, ktorých životy autenticky odzrkadľujú pravdu, ktorej uverili. Tento súlad medzi vnútornými motívmi a vonkajším konaním je opísaný v Dávidovom 24. žalme, kde uvažuje nad tým, čo vlastne znamená svätosť:

„Kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov?

A kto sa postaviť na Jeho svätom mieste?

Človek nevinných rúk a srdca čistého,

ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá” (Ž 24:3–4).

Modloslužba v sebe v dnešnej dobe zahŕňa aj uctievanie vecí, ktorých uctievanie v predošlej generácii ani nebolo možné. V kultúre, ktorá je silne tvarovaná sociálnymi médiami, sa musíme viac modliť za to, aby naše deti žili autentický život. Život, ktorý bude zhodný s príbehmi, ktoré uverejňujú na svojich Instagramoch.

Ako rodič dospelého dieťaťa skúmam aj svoju vlastnú integritu. A modlím sa za ňu. Nanešťastie, patrím do generácie rodičov, ktorí kvôli tomu, aby „zostali kamaráti” so svojimi deťmi, robia kompromisy a sú ochotní zmeniť svoj politický, etický a dokonca aj biblický pohľad na svet. Čo poukazuje na to, že nám viac záleží na vzťahu s našimi deťmi, než na vzťahu, ktorý majú naše deti s Bohom. Keď urobia naše deti v dospelosti nesprávne a zlé rozhodnutia, bude pre nich veľkým pokušením zísť na mierny svah, po ktorom sa ide ľahšie, ktorý C.S. Lewis označil ako najbezpečnejšiu cestu do pekla (C.S. Lewis, Rady skúseného diabla). Povedia si: „Nuž, myslím si, že Biblia je ohľadom tohto až príliš tvrdá. Nemôžeme byť až takí puntičkárski.”

Našou úlohou je držať sa pevne pravdy viery, bez ohľadu na to, ako veľmi túžime po rodinnej harmónii. Musíme nechať Bohu priestor, aby pracoval a modliť sa, aby v našich synoch a dcérach prebudil svedomie. V dôvere, že sa Boh neutiahne do úzadia a že Mu záleží na ich životoch. Keď si zapcháme uši pred Božím hlasom, začneme byť prekážkou v ceste Duchu Svätému a sabotujeme samých seba v celom tomto procese.

3. Bože, prosím, daj, nech prinášajú ovocie na Tvoju slávu

„… naplnení ovocím spravodlivosti skrze Ježiša Krista na slávu a chválu Božiu” (F 1:11).

Ovocie spravodlivosti je celkom očividné. V Pavlovom prípade prinášanie ovocia znamenalo celý rad novoobrátených ľudí, založené nové cirkevné zbory, kamkoľvek vkročil, od Európy až po Malú Áziu a noví vodcovia zborov a učitelia, ktorí sú schopní niesť evanjelium a uchovať ho pre ďalšie generácie.

Aj keď naše deti možno nebudú povolané do vedenia alebo zakladania cirkevného zboru, mocou Ducha Svätého sú schopné prinášať ovocie vo svojich duchovných postojoch a spravodlivých skutkoch. Budú sa pevne držať toho, čo je podľa Písma dobré a odmietať robiť zle, budú žiariť „ako jasné hviezdy vo vesmíre” (F 2:15) a prejavovať pokoru a morálnu dokonalosť, akú preukázal sám Ježiš. Meradlom úspechu životov našich detí pre nás, ako rodičov, musí byť to, ako veľmi sa podobajú na Krista. Milosťou odolávame pokušeniu merať ich úspech podľa našich kultúrnych noriem. Normy, ktoré sú založené na veľkosti finančného príjmu a vplyvu, ktorý majú.

Pavol sa modlil, aby boli jeho duchovné deti charakteristické tým, že robia dobré rozhodnutia a že ich motívy sú čisté, poháňané veľkou láskou k Bohu a úprimnosťou. Keď sa modlím za svoje dospelé deti tak, ako sa modlil Pavol za svoje duchovné deti, rastie vo mne aj motivácia. Pretože, aj keď deti prinášajú veľkú radosť svojim rodičom, cieľom ich života je niečo iné. A to je priniesť chválu a slávu Bohu.

V modlitbách nie sme sami. Môžeme sa modliť spolu s Pavlom, s našimi deťmi a s ostatnými veriacimi, aby sme prinášali slávu Bohu skrze ovocie lásky v našich životoch.

Michele Morin © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Zúfalo sme sa snažili nepodľahnúť tlaku poháňanému hormónmi, ktorý sa pokúšal zvoľniť biblické zásady svätosti u nás doma, zatiaľ čo sme prekonávali tlak z blížiacich sa rozhodnutí o vysokých školách či budúcich povolaniach. Celá táto situácia nás viedla na kolená. Avšak v čase, keď mala byť modlitba kľúčovým záchranným lanom, som si uvedomila, že vôbec nedôverujem svojim vlastným modlitbám za naše deti v puberte.

Ako som mala vedieť, o čo vlastne prosiť Boha, keď som si vôbec nebola istá svojimi motívmi? Ako sa matka modlí za pomoc pri riešení každodenných konfliktov bez toho, aby skĺzla do tzv. preklínacích žalmov?

Modlitba v stresových situáciách

Keďže som veľmi praktický človek, moje modlitby za milovaných sa prevažne týkajú ich každodenných starostí. Aj napriek tomu sa učím viac modliť tie modlitby, ktoré nám ponúka Božie slovo — modlitby, ktoré sú pre večnosť omnoho dôležitejšie ako tie, ktoré sa modlievam bežne.

Keď sa Ježiš v 17. kapitole Jánovho evanjelia modlil za svojich učeníkov, tiež bol vo veľmi stresovej situácii. Boli to posledné hodiny Jeho pozemského života. V tmavom a desivom kontexte zrady a mentálneho utrpenia však dokázal vysloviť svoje najhlbšie priania a túžby pre životy svojich milovaných priateľov. Po troch rokoch intenzívnej služby, prejavovania lásky a vedenia nepoddajnej skupiny učeníkov (ktorí boli v tom čase tiež mladí muži) Ježiš vyslovuje slová nádeje pre ich budúcnosť. Jeho modlitba presahovala ich vtedajší vplyv, ktorým mali zasiahnuť svet, ktorý tak zúfalo potrebuje uzrieť Božiu slávu aj dnes.

Vždy, keď sa modlím za svojich tínedžerov slovami Krista, učím sa hľadieť ďalej, za moje momentálne potreby, na omnoho väčšie a dôležitejšie potreby, o ktorých Ježiš hovoril všetkým svojim nasledovníkom — tým, ktorí s Ním boli pri poslednej večeri, ale aj tým, ktorí dnes sedia za stolom pri večeri spolu s nami.

1. Pane, sú Tvoji

„Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli Tvoji a mne si ich dal… Ja za nich prosím, nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji.“ (J 17:6, 9)

Ježiš si veľmi dobre uvedomoval, že každý jeden z jeho verných učeníkov bol darom od Boha. Povedal to veľmi jasne v čase, keď sa pripravoval na svoj odchod v dôvere, že posväcujúca moc Božieho slova ich povedie a ochráni (J 17:17).

Vkladať naše deti do Božích rúk v čase, keď boli ešte malé deti, bolo omnoho jednoduchšie ako teraz, keď im vo vreckách štrngajú kľúče od auta a keď robia svoje prvé rozhodnutia v oblasti financií. „Pane, tento chlapec je Tvoj a Tvoja láska k nemu je dokonalá a čistejšia ako tá moja.“ Práve takéto vyznanie je na ceste k pokojnému srdcu kľúčové. Moc Božieho slova a Ducha Svätého neustále pracuje a môj strach či nedostatok viery ju nijak neumenší.

2. Pane, zjednoť nás

 „Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene, aby boli jedno ako my.“ (J 17:11)

Ježiš sa narodil do sveta, ktorý bol plný rozdelenia. Vzťahy „my verzus oni“ medzi Židmi a pohanmi, ktoré charakterizovali Palestínu v 1. storočí, boli znázornené aj na mnohých maľbách z časov rímskej okupácie. Ježiš si vybral dvanásť učeníkov s ideologicky odlišnými názormi — od politického fanatika až po profesionálneho vyberača daní. Jeho modlitba za jednotu veriacich je aktuálna aj dnes, v čase mnohých sporov, ktoré pramenia z rozličnosti etník či rás. Boh nás vyzýva, aby sme v našich kostoloch a domovoch boli jedno.

Naše deti sa v pubertálnom veku osamostatňujú, sú nezávislejšie a prirodzene sa nám vzďaľujú. Práve preto sa neprestávam modliť, aby rozdielne názory, politika, geografická vzdialenosť či plný harmonogram nijak neporušili jednotu našej rodiny. Modlím sa, aby nás Ježiš zjednocoval aj napriek našim rozdielom a vzdialenosti.

Pre duchovné formovanie mladých ľudí je veľmi dôležitá aj istá vnútorná jednota či integrita, ktorá sa nám často javí ako veľmi prchavá. Dánsky filozof Søren Kierkegaard definoval čistotu srdca ako schopnosť „chcieť jednu vec“. Mojou modlitbou za mladých veriacich mužov a ženy je, aby táto „jedna vec“ bola Božia sláva.

3. Pane, zachovaj ich od zlého

 „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ (J 17:15)

V tej tmavej noci, keď sa zdalo, že zlo víťazí, sa Ježiš modlil za ochranu pre svojich milovaných. Vedel, že ich služba si bude vyžadovať blízky kontakt so svetom a všetkým jeho chaosom, ale Ježiš dôveroval Božej moci a veril, že vďaka nej ostanú čistí, verní a nepoškvrnení.

Moment nepozornosti, chvíľka súdenia či mladícky nedostatok rozvahy — tínedžer môže tak jednoducho nevedome podľahnúť zlému. (Plus je tu veľmi pravdepodobná možnosť, že bude zlo sám vyhľadávať.)

Moja predstavivosť by hneď dokázala vytvoriť milión scenárov, z ktorých mi vlasy vstávajú dupkom, ale radšej chcem počúvnuť radu Paula Millera z jeho knihy A Praying Life. Paul hovorí: „Ak sa so svojím strachom a obavami obraciame k Bohu, zrazu zisťujeme, že sme skĺzli do neprestajnej modlitby.“ To znie ako skvelý plán na prežitie tínedžerských rokov našich detí.

4. Pane, daj im svoju radosť

 „Teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to úplnú.“ (J 17:13)

Keďže Ježiš si bol vedomý, že radosť by mohla byť pre Jeho učeníkov „nedostatkovým tovarom“, modlil sa, aby ju vždy hľadali na správnom mieste. Nenávisť tohto sveta nedokáže zničiť radosť v Pánovi.

Dnešní tínedžeri s kompletnou vodoinštaláciou, vysokorýchlostným internetom a prístupom k antibiotikám môžu byť aj napriek všetkému večne nespokojní so svojím životom. Známy citát Johna Pipera: „Boh je v nás najviac oslávený vtedy, keď sme v Ňom najspokojnejší,“ často usmerňuje moje modlitby za všetky moje deti. Ježišovi šlo o to, aby konal Božie dielo a oslávil tak Boha na zemi (J 17:4). Verím, že aj moji synovia nájdu radosť podobne ako Ježiš, teda tak že budú spolupracovať s Bohom pri napĺňaní Jeho vôle na Jeho slávu.

5. Pane, posväť ich

 „Posväť ich v pravde — Tvoje slovo je pravda.“ (J 17:17)

Zatiaľ čo sa verne držíme spomínaných oprát a modlíme sa za múdrosť, aby sme dokázali našim dospievajúcim deťom poskytnúť korene aj krídla, je naozaj úľavou vedieť, že môžeme našich tínedžerov pokojne nechať, nech sami hľadajú pravdu v Božom slove. Všetky tie otázky, ktoré deti vytiahnu pri večeri a kvôli ktorým sme sa takmer už zadusili sekanou v zúfalej snahe odpovedať, sú dobrým signálom, že vo vnútri našich detí sa niečo deje, hoci to očami nevidia.

Modlite sa, aby si Duch Boží použil biblické veršíky, ktoré sa vaše deti naučili niekedy dávno na besiedke. Odporučte vašim tínedžerom kvalitnú kresťanskú literatúru či rôzne podcasty, ktoré im pomôžu hľadať pravdu.

Keď sa ako rodičia modlíme pri otvorenej Biblii, časti z Písma často zaobalia túžby nášho srdca a zrazu nachádzame presne tie slová, ktoré sme sami nemohli nájsť. Ježiš na konci svojej modlitby za učeníkov ponúka sám seba, úplne oddeleného pre Otcov plán. Možno to je presne to, čo naši tínedžeri najviac potrebujú — rodičov, ktorí sú nepochybne odhodlaní nasledovať Boha. Nie sme dokonalí, ale naše pády v procese učeníctva nás vlastne stavajú na jednu úroveň s našimi tínedžermi. A je naozaj obrovskou radosťou kráčať za Kristom spoločne.

Michele Morin © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG