Pravdepodobne by som poprel, že som niečomu z toho veril, ak by ste sa ma na to opýtali, kým som bol ešte slobodný. No aj tak som veril, že manželstvo je chýbajúcim článkom na mojej ceste k podobnosti Kristovi. Nemohol som sa však mýliť viac.

Manželstvo vás okamžite nezmení. Len odhalí to, čo už vo vás je.

Umŕtvujte hriech, kým ste slobodní

Niektorí slobodní kresťania žijú pasívne životy. Nemusia sa nikomu zodpovedať. A tak utajované hriechy prežívajú. Slobodní sa oddávajú rôznym druhom sexuálnej nemravnosti, skoro vôbec neslúžia v cirkvi, nezúčastňujú sa na nedeľných bohoslužbách, voľný čas trávia nečinne, len zriedka sa modlia alebo čítajú Bibliu a venujú málo pozornosti hriechu, ktorý je stále v ich srdci. Veľa z toho sa týkalo aj mňa, kým som bol slobodný.

Ale hneď po sobáši sa objaví nepríjemná pravda: Akými ste za slobodna, takými budete aj v manželstve. Ak ste leniví, nezodpovední, sebeckí, pyšní, chamtiví alebo žiadostiví, kým ste slobodní, budete rovnako (alebo viac) leniví, nezodpovední, sebeckí, pyšní, chamtiví alebo žiadostiví, keď poviete „áno“.

Je nevyhnutné, aby sme neodkladali umŕtvovanie hriechu v našich životoch. Hriechy, ktoré vás zväzujú ako slobodných, vás určite budú naďalej zväzovať aj v manželstve. Napriek tomu by slobodní nemali umŕtvovať hriech len preto, že chcú byť dobrými manželmi a manželkami; mali by to robiť preto, že chcú žiť šťastný a posvätený život bez ohľadu na rodinný stav.

Pavol varuje každého, že „odmena za hriech je smrť” (R 6:23) a že by sme mali umŕtvovať to, „čo je v našich údoch pozemské” (Kol 3:5). Tento príkaz nie je len pre tých, ktorí sú v manželstve, ale aj pre slobodných. Ak neumŕtvite hriech teraz, neskôr vás zabije, ak nebudete činiť pokánie.

Neodkladajte umŕtvovanie hriechu

Pavol odhaľuje aj veľké nebezpečenstvo, ktoré hrozí, keď odkladáme umŕtvovanie hriechu v našich životoch:

Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá…

Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam…

A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. Sú plní všelijakej nespravodlivosti… Poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť. A predsa to nielen sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní. (R 1:24, 26, 28–29, 32)

Boh ich vydal napospas, pretože „poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť,” ale naďalej konali tieto veci namiesto toho, aby činili pokánie. Aj keď táto pasáž rieši sexuálnu nemravnosť, nepochybne zahŕňa aj „klebetníkov, ohováračov, nenávistníkov Boha, drzých, pyšných, chvastavých, výmyselníkov zla, neposlušných rodičom, nerozumných, neveriacich, bezcitných, [a] nemilosrdných” (R 1:29–31).

Táto pasáž je varovaním pre nás všetkých, najmä pre slobodných ľudí pred nebezpečenstvom, ktoré prináša odkladanie (z akéhokoľvek dôvodu) umŕtvovania hriechu. Hovorím najmä o slobodných ľuďoch, pretože tí nemajú manžela či manželku, ktorému by sa zodpovedali. Je to nebezpečné odovzdať sa svojim hriechom. Poznanie, že jedného dňa môžeme dosiahnuť bod, keď už nebudeme schopní vidieť smrteľné následky našich previnení, je desivé.

S Ježišom je tráva skutočne zelenšia

Všetci sme už počuli príslovie: „Tráva je vždy zelenšia na druhej strane plota.” Toto príslovie má poukázať na nespokojnosť človeka s jeho momentálnou situáciou alebo nepriaznivým stavom. Všetci si myslíme, že by sme boli šťastnejší, keby sme boli v inej situácii. To isté platí pre náš rodinný stav. Väčšina z nás pozná slobodných, ktorí chcú byť v manželstve, alebo takých, ktorí sú zosobášení a chcú byť znova slobodní. Prečo je to tak? Pretože si myslíme, že naša momentálna nespokojnosť je zapríčinená zvonka a nie zvnútra.

Nespokojnosť so súčasnými okolnosťami je zakorenená v očakávaní každého slobodného človeka, že manželstvo ich okamžite zmení. Manželstvo sa postupne stalo ich Duchom Svätým a svadobný deň sa stal ich Letnicami. Ale keď sa skončí svadobný deň, a pominú sa aj medové týždne, zistia, že svadobnému obradu chýba spasiteľná a posväcujúca moc, ktorú potrebujú, a že sú stále tým istým hriešnym človekom, ktorým boli, keď boli slobodní.

Je duchovne nezodpovedné odkladať umŕtvovanie hriechu, kým sme slobodní, v nádeji, že iný život (manželstvo) nás urobí svätejšími a šťastnejšími. Len Ježiš nás môže urobiť šťastnými. Bez ohľadu na naše súčasné okolnosti, s Ježišom je tráva zelenšia. Utekajte k nemu. Čiňte pokánie zo svojich hriechov. Pite z prameňa, ktorý ako jediný dokáže uhasiť smäd, ktorý je vo vnútri nás všetkých.

Nie, manželstvo vás okamžite nezmení. Boh, skrze Krista a prostredníctvom Ducha Svätého, vás zmení, keď sa mu odovzdáte, či už ste v manželstve, alebo slobodní.

Phillip Holmes © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Naposledy som sa jej priznal, s čím som ako manžel bojoval. Vysvetlil som, ako som zlyhal pri snahe plne pochopiť ozajstnú mužnosť. Väčšinu svojho života som si myslel, že ak sa o seba starám — pracujem, platím účty, kupujem si jedlo a mám adekvátnu strechu nad hlavou — napĺňam Božie povolanie k mužnosti.

Rastúc v chápaní biblickej mužnosti, objavil som, že pravá mužnosť si odo mňa vyžaduje viac. Ako slobodný som však nedokázal do praxe dostať veci, o ktorých som vedel, že sú pre manželstvo dôležité. Tajne som dúfal, že ma manželstvo zázračne zmení a spraví zo mňa lepšieho človeka. Nepil som z fontány pravej mužnosti ako slobodný, preto teraz, keď som už manželom, musím piť z požiarnickej hadice. Teraz sa musím ťažko učím veľkému a namáhavému poslaniu mužnosti.

Ježišova nesebeckosť a obetavosť

Ježišov život stelesňoval pravú mužnosť. Akoby aj nie? Niet pochýb, že môžeme zostaviť celý zoznam vlastností, ktoré Ježiša urobili naozajstným mužom, no pozoruhodné sú najmä dva — jeho nesebeckosť a obetavosť.

Ježišov život stelesňoval pravú mužnosť.

Ježišovo učenie v evanjeliách je týmito témami priam nasiaknuté. Keď Ho opýtali: „Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone?“ Ježiš odpovedal:

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci.“ (Mt 22:36–40)

Ba čo viac, Ježiš nás učil milovať nielen svojich blížnych, ale modliť sa aj za nepriateľov (Mt 5:44). Je ľahké obetovať a správať sa nesebecky k ľuďom, o ktorých si myslíme, že našu náklonnosť, lásku a prostriedky si zaslúžia. Avšak, pravá mužnosť sa ukáže, keď zadarmo a nesebecky obetujeme tým, ktorí si našu pozornosť nezaslúžia.

Popri učení, Ježiš vydal neprekonateľný odkaz svojou nesebeckosťou a obetavosťou — ostával pokorný, dokonca do smrti. Vo svojej službe sa nesebecky vzdal vlastného času, energie a majetku pre blaho iných. Pavol píše, že Kristus „sa vzdal hodnosti“ a vzal na seba „podobu služobníka“. Pavol nás napomína, aby sme prevzali túto mentalitu: „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus,“ (F 2:5–8). Kristov životný štýl nie je modelom len pre ženatých, ale žiť by tak mali aj slobodní (muži aj ženy).

Najlepšie ukázal Ježiš svoju nesebeckosť a obetavosť, keď slobodne šiel na kríž pre dobro svojej nevesty, z poslušnosti Otcovi a Jemu na radosť. Náš dokonalý Spasiteľ zomrel za nevestu, ktorá plne dokázala nehodnosť takejto obete. Tá predstavuje nádherný obraz toho, ako hriešni manželia majú milovať a ctiť svoje manželky.

Skutočný muž dáva zadarmo

Pre mnohých existuje obrovská priepasť medzi tým, čo povieme a čo urobíme. Ale ako vidíme, Ježišov život dokonale stelesňoval jeho učenie. Na rozdiel od nás, Ježiš rozumel dôsledkom svojho učenia lepšie ako ktokoľvek iný a nikdy si nezľahčoval cestu za účelom vlastného pohodlia či prospechu.

Učíme sa od Neho, že pravá mužnosť nie je o tom, udržať si čistý nos a vyžehlené košele. Pravá mužnosť znamená prekonať samého seba a milovať blížneho — a náš blížny je každý, koho stretneme a je v núdzi. Skutočný muž zadarmo dáva svoj čas, zdroje, pozornosť, energiu a emocionálnu podporu každému, kto to potrebuje a nečaká nič späť.

Mužné vodcovstvo je povolaním obetavo slúžiť a nie príležitosťou byť obsluhovaný.

Pre nezosobášených kresťanov to znamená zadarmo venovať svoj čas a prostriedky priateľstvu, dobrovoľníctvu v cirkevnom zbore, praktickej pomoci ľuďom v núdzi, navštevovaniu chorých, pomoci straším. A má to dosah na to, ako budete nakladať s peniazmi. Môžete viac prispievať na Božie veci, keď sú vaše súčasné výdavky nižšie? Ako si môžete v tomto životnom období ctiť svojich rodičov? Napríklad, mohli by ste sa ich častejšie pýtať, či im smiete s niečím pomôcť.

Pre ženatého: tvojimi najbližšími blížnymi sú tvoja manželka a deti. Byť mužom znamená — byť vodcom manželke aj rodine. Vyžaduje si to starostlivosť o ich fyzické, finančné, emočné a aj duchovné potreby. Tiež vrúcne milovať svoju manželku, a to aj vo chvíľach, keď cítite, že toho vôbec nie je hodná a milovať svoje deti, aj keby sa zdalo, že si to nezaslúžia. Skutoční muži si ctia otca aj matku a dychtia: „… ctiť si príbuzných a odplácať sa rodičom, lebo to je milé Bohu.“ (1. Tim 5:4, Ekumenický preklad)

Veľké poslanie mužnosti

Keď som mame pri umývaní riadu volal po prvýkrát, ostala šokovaná, lebo vedela, že to pre mňa nebolo prirodzené. Vždy som bol náchylný myslieť najprv na seba a už menej na druhých. No jej zábavná reakcia na mňa, upratujúceho kuchyňu, ma povzbudzuje dodnes. Pripomína mi, že ťažká cesta k mužnosti bola pomalá a náročná. Posunul som sa — aj keď posun bol len nepatrný. Jej šok mi pripomína, že Boh koná.

Skutočná mužnosť je ťažké a nepohodlné poslanie, či už ste ženatí alebo nie. Úloha vodcu, ktorú Boh mužom zveril, nie je príležitosťou na to, nechať sa obsluhovať, ale poslaním obetavo slúžiť. Vo svete, ktorý ponúka bezprostredné uspokojenie — finančne, emočne aj sexuálne — sa kresťanská mužnosť môže zdať neatraktívna, dokonca nezmyselná. Prečo žiť nesebecky a obetavo, keď môžem robiť opačne a užívať si okamžité potešenie? Keď nám spoločnosť hovorí, že vodcovstvo je privilégium, prečo zotrvať pri biblickej predstave vodcovstva ako obety?

Ak neslúžiš iným tak ako Ježiš, nekráčaš úplne v stopách biblickej mužnosti.

Praví muži si odopierajú telesné pôžitky pre skutočné potešenie v Ježišovi. Či už si ženatý alebo slobodný, ak neslúžiš svojim blížnym nesebecky a obetavo, nekráčaš úplne v stopách biblickej mužnosti. Chlapci hovoria: „Zodpovedám len sám za seba.“ Muži povedia: „Zodpovedám za svojich blížnych.“ Chlapcov nútia, aby dávali. Muži dávajú zadarmo, pretože im bolo zadarmo dané. Chlapci očakávajú, že riady umyje ich manželka alebo mama, no muži neváhajú vziať do rúk špongiu a mydlo. Napokon, mužnosť znamená slúžiť iným tak ako samému sebe, ba aj viac.

Ako dočasné odmeny nie sú vždy okamžité, tak na večnú odmenu sa oplatí čakať. Boh Otec dokazuje, že skutočne odmení poslušných a verných presne tak, ako to urobil aj s Jeho nesebeckým a obetavým Synom.

„Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ (F 2:9–11)

Phillip Holmes © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org