Počas všetkých rokov služby som ťažko bojovala s tým, prečo kresťania zápasia s rozprávaním o viere. Vždy som vedela, že nie preto, že im chýba nejaká najnovšia, najlepšia technika alebo nejaký nový postup, ktorý funguje pre všetkých ľudí (stále bolo a stále je mnoho ľudí okolo nás, ktorí tieto druhy evanjelizačných „stratégií“ ponúkajú). Časom som zistila, že problém siaha hlbšie.

Čo sme najčastejšie počúvali, keď sme spolu s Dickom cestovali po svete a pripravovali kresťanov na evanjelizáciu? Ľudia k nám prišli počas konferencie, tvárili sa, akoby prišli vyznať svoje najtemnejšie tajomstvo, niečo, o čom dúfali, že to nikto nikdy nezistí. Hovorili: „Naozaj chcem hovoriť o svojej viere, ale jednoducho nemôžem.“

„Prečo nemôžeš?“ vždy sa pýtame.

„Pretože jednoducho neviem dosť,“ povedia a obzerajú sa okolo v nádeji, že ich nikto nepočuje. „Nie som dokonalý príklad kresťana. A čo keď ich urazím? Čo keď nebudem vedieť odpovedať na ich otázky? V podstate nemôžem hovoriť o svojej viere, lebo som veľmi nedostatočný!“

„Samozrejme, že si nedostatočný!“ odpovedáme. „Všetci sme nedostatoční! Všetci úplne závisíme na Bohu! A nedáva ti to poznanie slobodu? Nie je hanba závisieť na Bohu!“

V rozhovore odhaľujú, že nepochopili, ako nás Boh stvoril. Inými slovami, nerozumieme, čo znamená byť človekom. Zabúdame, čo sa spieva v starej detskej piesni: „My sme slabí, ale On je silný.“

Je to veľmi jednoduchá myšlienka a presne v tom zlyhávame. Počas celých dejín ľudia zápasili s prijatím skutočnosti, že sme stvorenia, nie sme Stvoriteľ, že sme slabí, áno, ale On je silný. Pochopiť tento rozdiel je najdôležitejšie pre spôsob života. Zmierňuje to ustarostenosť, prináša pokoj a nesmierne nám to pomáha, keď svedčíme o Kristovi.

Kam pôjdeme, aby sme zistili, čo znamená byť človekom tak, ako to zamýšľal Boh? Musíme začať tam, kde začína Biblia, príbehom stvorenia.

Prvá a druhá kapitola Prvej knihy Mojžišovej rozprávajú nádherný príbeh počiatku všetkého. Zvrchovaný Boh stvoril vesmír: „Boh riekol: ‚Buď‘… a bolo a Boh videl, že je to dobré.“ (1. M 1:3, 10) Pri stvorení ľudí Boh uvážil, čo a ako vytvoriť. Po prvýkrát v príbehu používa dizajn. Je ním vlastná Božia podoba: „Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby.“ (1. M 1:26) Boh stvoril ľudí, aby odrážali Božiu podstatu, aby sme Ho mohli poznať, slúžiť Mu a oslavovať Ho s jedným podstatným rozdielom: sme stvorenia, nie Stvoriteľ! To, že nás Boh stvoril, znamená, že základ ľudskej existencie nie je v nás, pretože účel a zmysel života neurčujeme my, ale nám ho dal Boh. Byť ľudskou bytosťou, stvorenou na to, aby závisela na Bohu a nachádzala svoj zmysel v Ňom a s Ním, je „veľmi dobré“, hovorí to sám Boh (1. M 1:31).

Napriek tomu je táto pravda jedna z prvých, ktorú sa satan snaží zničiť.

Rebecca Manley Pippert © EVS — ukážka z knihy Zostaňme soľou

Stotožniť sa s ostatnými však neznamená byť ako oni. Ak budeme identickí — ak ľudia neuvidia, že sa v niečom líšime — stratíme to, čím je naše svedectvo osobité. Ježiš sa odlišoval svojimi zázrakmi, vlastnou svätosťou a spôsobom, akým bol ochotný povedať nekompromisnú pravdu. Jeho stotožnenie sa dalo vidieť v Jeho láske a súcite voči zabudnutým, prehliadaným a ľuďom, ktorých považovali za stratené prípady. Naša výzva je ísť do sveta rovnako, ako to urobil Ježiš: stotožniť sa s ľuďmi bez toho, aby sme ohrozili svoju identitu Božieho ľudu.

Ježiš k tomu ešte žil život s veľkým očakávaním, pretože vedel dve veci. Po prvé vedel, že Boh vždy koná a chce, aby sme Ho spoznali. Po druhé vedel, že bez ohľadu na to, ako sa ľudia od Boha vzdialili, všetky ľudské bytosti boli stvorené tak, aby poznali a milovali Boha.

Náš pocit očakávania výrazne zosilnie, keď si pripomenieme, že Boh neustále usiluje o ľudí, ktorí nám skrížia cestu, že chce skrze nás hovoriť a že ľudia sú duchovným veciam často otvorenejší, než sa na prvý pohľad zdá. Je nesmierne dôležité, ako viera formuje náš postoj. Ak predpokladáme, že ľudia majú záujem o duchovný rozhovor, tak ho často majú. Naopak, ak sme v rozpakoch a váhame, a náš postoj (ak vôbec prehovoríme) je: „Viem, že pravdepodobne to pre teba nie je zaujímavé, ani sa ťa to netýka,“ potom s nami ľudia, podľa očakávania, najčastejšie súhlasia.

Mám pre teba posmeľujúcu výzvu. Každý deň požiadaj Boha: „Ukáž mi, kde dnes konáš, Pane. Dovoľ mi rozprávať sa o tebe s niekým v mojom živote, koho hľadáš. Nenechaj ma prehliadnuť, čo koná tvoj Duch!“ Nie je to iba vzrušujúci spôsob života, posilní to tvoju vieru a duchovnú citlivosť, pretože ťa to prinúti počúvať a venovať pozornosť Bohu a ľuďom celý deň.

Rebecca Manley Pippert © EVS — ukážka z knihy Zostaňme soľou

Po druhé naučila som sa, že šíriť evanjelium je smrteľne vážne. Obávala som sa, že by som mohla uraziť skeptika alebo že ma obvinia, že som protiintelektuálne zameraná. Nikdy som si nepredstavovala, že ma postavia pred poradkyňu na internáte, zakážu mi niekoho pozvať na štúdium Biblie a pohrozia, že ma vylúčia z univerzity.

Čo sa skutočne dialo najmä koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia a v srdci biblického pásu? Prežívala som niečo, o čom som nikdy nepočula, bol to duchovný boj. Mala som pocit, že som uprostred krížovej paľby v bitke, ktorú som nespôsobila. V Biblii som čítala o satanovi, ale teraz som z prvej ruky vedela, že skutočne existuje zloprajná bytosť, ktorá urputne bráni, aby sa ohlasoval Kristus, a ktorá bude hroziť, zastrašovať, obťažovať a využívať každú možnú taktiku, aby nás vystrašila a zastavila. A pri mne sa mu to skoro podarilo.

Naučila som sa ďalšiu neoceniteľnú lekciu: Boh sa nielenže teší, keď hlásame evanjelium, On znásobí naše úsilie, aj keď to v skutočnosti nechceme! Desila som sa, keď mi hrozili vylúčením. Aj keď som sa rozhodla poslúchať, stále som dúfala, že nebezpečenstvo „zvládnem“ tým, že udržím malú študijnú skupinku. Namiesto toho Boh otvoril stavidlá! Každú taktiku, ktorou chcel satan potlačiť evanjelium, Boh použil a evanjelium sa mohlo ešte viac šíriť.

Boh sa nielenže teší, keď hlásame evanjelium, On znásobí naše úsilie.

Lekcie, ktoré som sa z tejto skúsenosti naučila, ma držali a formovali počas celej služby. Hoci sa odvtedy zmenilo mnoho vecí, táto jedna zostáva rovnaká:

„Evanjelizácia je jednoduchšia, ako si myslíme, a ťažšia, ako si dokážeme predstaviť: je vzrušujúca a zároveň aj smrteľne vážna.“

V dnešnej kultúrnej klíme budeme potrebovať odvahu, vytrvalosť a praktické zručnosti, aby sme boli účinnými svedkami. Potrebujeme však tiež istotu a pocit očakávania. Ako hovorí britský evanjelista Rico Tice:

„Nepriateľstvo k posolstvu evanjelia [dnes] narastá. Deje sa však aj niečo iné. Rastie aj hlad. Príliv sekularizmu a materializmu, ktorý odmieta akúkoľvek pravdu a urážajú ho absolútne morálne normy, sa ukazuje ako prázdny a vyprahnutý spôsob života. A to povzbudivo znamená, že s čoraz väčšou pravdepodobnosťou nájdete ľudí, ktorí v tichosti prahnú po obsahu evanjelia.“ (Honest Evangelism — Úprimná evanjelizácia, str. 20)

Ako prvé musíme začať s Bohom, pretože každý zápas pri evanjelizácii — silný pocit, že sme nedostatoční a slabí, obavy, pocit, že pri modlitbe nie sne dostatočne duchovní, skryté pochybnosti o tom, či má evanjelium silu meniť životy, neistota, či nás Boh skutočne môže použiť, a hlboká neochota riskovať a dostať sa do situácií, v ktorých by nás Boh mohol použiť — je možné prekonať len tak, že najskôr pochopíme, kým Boh skutočne je. Je veľmi dôležité vedieť, že Boh je s nami, ide pred nami a chce nás použiť dokonca aj s našimi obavami a niekedy nedostatočnou vierou. Ako povedal Charles Spurgeon, kazateľ z 19. storočia: „Niektorí sú bábätká a iní obri. Ale… malá viera je požehnaná viera. Chvejúca sa nádej je požehnaná nádej.“ (Faith Checkbook — Kontrolná kniha viery, zamyslenie na 21. februára, 23.12.2019)

Pravdou je, že sebavedomie je zbytočné. Viac ako čokoľvek iné potrebujeme dôverovať Bohu. Dôvera v pravého Boha nám umožňuje vidieť, že naša slabosť mocného živého Boha neobmedzuje. Teší Ho, keď nás môže použiť, zatiaľ čo robíme malé kroky poslušnosti.

Ježiš nám prikazuje, aby sme boli Jeho svedkami. Bude to ľahšie, ako si myslíme, a ťažšie, ako si dokážeme predstaviť. Ježiš nás však neposiela s prázdnymi rukami. Dáva nám svoje prostriedky, ktoré potrebujeme, aby sme poslúchli Jeho prikázanie. O týchto prostriedkoch je prvá časť tejto knihy.

Rebecca Manley Pippert © EVS — UKÁŽKA Z KNIHY Zostaňme soľou