Táto otázka je náročná nielen preto, že identifikovať problémy je jednoduchšie ako navrhnúť praktické riešenia, ale aj preto, že náš prvý inštinkt pri rozprávaní o dôsledkoch digitálneho života je často pokúsiť sa o nemožné: vrátiť čas, vrátiť elektronickú Pandoru späť do jej skrinky, postaviť sa proti technologickej histórii a zakričať: „Stop!“ Aj keby sme mali dosť pevnú vôľu a vymazali všetky svoje účty a zbavili by sme sa všetkých zariadení, nezmenili by sme svet, v ktorom všetci žijeme. Vernosť Ježišovi nemôže znamenať a neznamená cestovanie v čase. „Takže,“ pýtajú sa ľudia zmätene, „čo máme robiť?“

Moja odpoveď je, že by sme nemali uvažovať (primárne) v zmysle ústupu, ale v zmysle odporu. Zlou správou je, že myšlienkové vzorce internetu sú tak zakorenené v modernom živote, že sa im nemôžeme účinne vyhnúť. Dobrou správou je, že tá istá schopnosť reagovať na silu zvyku, ktorá robí závislosť od internetu takou silnou, tiež robí analógovú odolnosť účinnou. Ak Boh stvoril ľudské bytosti ako fyzické bytosti, ktoré musia obývať fyzický, objektívny svet, aby mohli žiť tak, ako nás stvoril, potom toto obývanie reálneho sveta nie je „zlepšovák“, ktorý musíme vytvoriť, ale niečo, čo je v hlbokom súlade s našou stvorenou prirodzenosťou.

Analogický odpor jednoducho znamená praktizovanie návykov, ktoré sú v súlade s našimi základnými potrebami ako Bohom stvorených osôb. Dovoľte mi teda ponúknuť tri z týchto potrieb a tri zodpovedajúce návyky.

Potreba č. 1: Slová, ktoré sa nemenia

Doba internetu je náporom slov. Priemerný človek v Spojených štátoch sa zobudí a ešte počas spánku siahne po mobile, ktorý mu zobrazí nové slová. Tieto slová sa môžu týkať najnovšieho škandálu vo Washingtone, najnovšej vychytávky zo Silicon Valley alebo novinky od zamestnávateľa, priateľov alebo člena rodiny, ktorá nám zmení život. Človek môže prijať všetky tri typy správ skôr, ako vstane z postele. Neexistuje žiadne obmedzenie týchto slov, ktorými nás môže digitálny vek osloviť.

Pretože obsah našej mysle hlboko formuje postoj nášho srdca, množstvo online slov vytvára naliehavú potrebu niečoho trvalého: základný kameň pravdy, o ktorý sa posledné novinky, pokušenia a obavy rozbijú a roztrieštia na dočasné výtvory.

Zvyk č. 1: Denne rozjímajte nad Písmom.

Týmto základom je Písmo. Inšpirované slová Biblie, ktoré pochádzajú priamo z trónnej siene Stvoriteľa vesmíru, napĺňajú ľudskú potrebu trvalosti. Predstavte si, že sa každý deň zobudíte v inej posteli, vedľa iného človeka, v inej časti sveta, aby ste išli robiť inú prácu. Hoci to môže spočiatku znieť vzrušujúco, naše srdcia by si rýchlo zúfali nad nedostatkom čohokoľvek pevného. Prečo neočakávame podobné duchovné zúfalstvo, keď náš každodenný myšlienkový život ovláda presne tento druh pominuteľnosti?

Každodenná meditácia nad Písmom je zvykom odolnosti voči digitálnemu veku bez koreňov. Keď sa budeme znova a znova vracať k slovám, ktoré sa nikdy nemenia, Ježišova prítomnosť a zasľúbenia vybudujú základy, ktorými neotrasie nič, čo prijmeme z médií. Najnovšia kontroverzia, ktorá láka k pobúreniu, sa bude zdať menej dôležitá ako príkaz uvažovať o pravde v pokojnom tichu (Pr 17:27–28). Najnovší dôvod na znepokojenie sa nám bude zdať menej hrozivý, keď budeme uvažovať o svätých, ktorí nás predišli do horšieho nebezpečenstva a ktorí nikdy neopustili preteky (Žid 12:1).

Potreba č. 2: Pozornosť venovaná Bohu

Dôležitosť toho, čomu venujeme svoju pozornosť, je v Písme nepatrne dôležitou témou. Všimnime si, ako Mojžiš prikázal izraelskému ľudu nielen pamätať na Božie slovo, ale aj dodržiavať sviatky, rituály a požiadavky na stravu a oblečenie, ktoré im neustále pripomínali, kto sú a odkiaľ pochádzajú (5. M 11:18–19; 12:10–12). Najmä Príslovia uprednostňujú zručnosť počúvať spravodlivé poučenia (Pr 4:20), a autor listu Židom nás napomína, aby sme „venovali oveľa väčšiu pozornosť“ evanjeliu (Žid 2:1).

Pozornosť je obmedzený zdroj. Na rozdiel od toho, čo si často nahovárame, „multitasking“ v skutočnosti neexistuje; aby sme niekoho naozaj počúvali alebo sa niečomu venovali, musíme odviesť pozornosť od iných vecí (aspoň dočasne). V internetovom veku, je naša pozornosť nielenže rozptýlená; je aktívne vyhľadávaná a okupovaná digitálnymi obchodníkmi. Boj o to, aby sme svoju pozornosť upriamili na správne miesto, je plávanie proti prúdu online kultúry.

Zvyk č. 2: Zaveďte dôležité zmeny.

Andy Crouch vo svojej vynikajúcej knihe The Tech-Wise Family (Rodina, ktorá múdro využíva technológie) radí čitateľom, aby urobili viac než len to, že sa rozhodnú lepšie používať technológie; okrem toho by sme mali do svojho života zaviesť také zmeny, ktoré uľahčia rozumné využívanie pozornosti a sťažia nerozumné využívanie. To môže znamenať, že si večer necháte telefón v inej miestnosti a nie v spálni, aby ste sa k nemu ráno ťažšie dostali. Alebo by ste mohli presunúť počítač zo spálne do obývačky alebo inej miestnosti, a to nielen kvôli zodpovednosti, ale aj preto, aby ste zmiernili silu digitálnej izolácie. Alebo by ste mohli počas pracovného alebo školského dňa používať aplikácie, ktoré blokujú nielen nevhodný obsah, ale aj časovo náročný a návykový obsah. Ide o to, že spôsob, akým používame digitálne technológie, by mal hovoriť pravdu o tom, čo je najdôležitejšie.

Potreba č. 3: Pokojný oddych

Adrian Reynolds vo svojej krásnej knihe And So to Bed: A Biblical View of Sleep (Tak a do postele: Biblický pohľad na spánok) poznamenáva, že spánok je z teologického hľadiska pripomienkou našej smrteľnosti. Náš spánok sa podobá smrti, ale Biblia jasne hovorí, že Boh „zatiaľ svojmu milému dáva spánok“ (Ž 127:2, Ekumenický preklad). Ako môže byť darom niečo, čo nás robí zraniteľnými a zastavuje našu produktívnu prácu? Pretože ani náš spánok, dokonca ani naša smrť nemôže zastaviť zvrchovaného Boha v starostlivosti o nás a jeho svet. Aj keď sa naša duševná a fyzická zaneprázdnenosť zastaví, Božia moc a láska pokračujú.

Zvyk č. 3: Robte si pravidelné prestávky.

V digitálnom veku môžeme prijať dva dôležité prejavy odpočinku ako odolnosti. Prvým je jednoducho vedomé rozhodnutie vybrať si spánok namiesto internetu. Zakladateľ Netflixu sa preslávil výrokom, že spánok je pre jeho spoločnosť konkurentom číslo jeden. Nebola to len vtipná poznámka. V povahe digitálnej zábavy je niečo, čo nás zvádza k tomu, aby sme ignorovali spánok a namiesto toho pokračovali v streamovaní alebo scrollovaní. Preto niektorí hovoria o hromadiacom sa „spánkovom dlhu“ nastupujúcej generácie — deficite, ktorý sa prejavuje v zlom fyzickom a duševnom zdraví.

Zamyslite sa. Budíte sa s pocitom vyčerpania? Ste často príliš unavení na to, aby ste mohli dobre vykonávať svoju prácu, pomôcť niekomu v núdzi alebo vychovávať svoje deti s trpezlivosťou a milosťou? Spýtajte sa, či vám váš telefón alebo čas strávený pred obrazovkou nebránia vychutnávať si dobrý Boží dar — spánok.

Druhým prejavom odolnosti je dať si na určitý čas pauzu od digitálneho sveta. Najlepší spôsob, ako to urobiť, je s pomocou niekoho iného. Napríklad moje heslo na Twitter pozná len moja manželka. Ja sám sa nemôžem prihlásiť. Nielenže to prirodzene znižuje množstvo času, ktorý trávim na Twitteri, ale zároveň je jeho používanie transparentné pre moju manželku. Vie, ako často žiadam o prihlásenie, a môže mi pripomenúť záväzky, ktoré som si dal. Nie je to zázračný všeliek, ale pre mňa to znamenalo zásadnú zmenu.

Pravidelne obmedzujte používanie digitálnych technológii, aby ste si mohli pripomenúť svet a ľudí mimo obrazovky. Zo všetkých tu uvedených návykov odolnosti mal na mňa tento najväčší vplyv v najkratšom čase. Najmä pre človeka, ktorý má často pocit, že sa topí v digitálnom svete, patrí disciplinovaný čas skutočného odpočinku k najsilnejším prostriedkom odolnosti. Naučte sa vypnúť online svet a vychutnať si Boží dar odpočinku, a keď to urobíte, nájdete úroveň pokoja a slobody, o ktorej ste možno ani netušili, že je možná. A dovoľte, aby vás tento prejav lásky vášho Spasiteľa prebudil do najvzácnejšej reality na svete.

Samuel James  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Ak ste na tom podobne ako ja, chápete, prečo by tento trend mohol byť lákavý, ale zároveň sa vo vás niečo vzpiera. Keď vidíte, že knihy sú vedľa seba len kvôli farbe obálky, alebo keď vidíte, že knihy sa nepredávajú kvôli tomu, čo sa v nich píše, ale kvôli tomu, ako vyzerajú, zdá sa, že to zrádza samotnú myšlienku knihy. Niečo vo mne protestuje: „Na to knihy nie sú!“

V našom vnútri sa spustí akýsi alarm, keď vidíme, že sa niečo používa mimo daný účel. A pravdou je, že sa to nedeje len v prípade fyzického vzhľadu kníh. Deje sa to aj s tým, čo je v nich. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo to znamená čítať ako kresťan? Určite to znamená viac ako byť kresťanom a čítať. Existujú vzácne skutočnosti, ktoré formujú a obohacujú to, čo a ako čítame. Dovoľte mi, aby som vám odporučil päť zásad, ktoré mi pomáhajú a vyzývajú ma čítať ako kresťan.

1. Čítajte rozmarne, nie zbytočne

Pod pojmom rozmarne myslím doslova „z rozmaru“. Mojím učiteľom v tomto smere bol Alan Jacobs, ktorý vo svojej krásnej knihe The Pleasures of Reading in an Age of Distraction (Potešenie z čítania vo veku rozptýlenia) presvedčivo argumentuje, že treba čítať to, „čo vám prináša radosť“ (str. 23), a nie to, čo zodpovedá abstraktným normám literárnej veľkosti. Inými slovami, kresťania nepovažujú svoje čítanie v prvom rade za plnenie povinnosti, ale za úžasnú radosť. Je však rozdiel medzi vyhľadávaním knihy preto, že si ju ostatní vážia a môžu si vážiť aj vás za to, že ju čítate (o tom o chvíľu), a vyhľadávaním knihy preto, že jej veľkosť sľubuje potešenie.

„Kresťania by nemali považovať svoje čítanie v prvom rade za plnenie povinnosti, ale za úžasnú radosť.“

Rozmar však neznamená plytvanie. Existuje spôsob, ako premárniť svoje čítanie, a najrýchlejším spôsobom, ako to urobiť, je nikdy sa nedostať za hranice svojej prirodzenej komfortnej zóny. Mnohí čitatelia, ktorí nikdy neskúsia nič náročnejšie ako zle napísanú knihu, si neuvedomujú, o koľko viac potešenia by mohli mať, keby dozreli ich čitateľské chuťové bunky. Ak nás čítanie z rozmaru môže ochrániť pred elitárstvom, nečítať zbytočne je pripomienkou, že o dobrom a zlom nerozhoduje úplne pozorovateľ. Dokonalosť by nás mala tešiť. Boli sme stvorení pre blaženú víziu čistej nádhery a dokonalosti. Neplytvajte čítaním.

2. Čítajte kvôli sebe, nie pre obdiv

Jedna z mojich najobľúbenejších pasáží v knihe Rady skúseného diabla (The Screwtape Letters) sa objavuje po tom, čo diabol Svrabomil zjavne „stratil“ svojho pacienta, ktorý sa začal hlboko a úprimne kajať. Strýko Krutodlak zúrivo nadáva svojmu synovcovi za jeho „omyly“.

Najprv si pacientovi dovolil prečítať si knihu, ktorá sa mu naozaj páčila, nie preto, aby sa o nej múdro rozprával so svojimi priateľmi, ale len preto, že sa mu páčila… Akoto, že ti nedošlo, že skutočné potešenie mu v žiadnom prípade nesmieš dovoliť? (str. 63–64)

Skutočná radosť, hovorí Lewis, patrí do Božej ríše. Pokorí nás, utíši naše úzkostlivé túžby po uznaní a pripomenie nám, že naša duša je skutočná a treba s ňou počítať. Čítať kvôli sebe znamená čítať pre niečo oveľa lepšie ako pre potlesk. Keď čítame kvôli sebe, sledujeme niť toho, čo Lewis nazval „tajným podpisom“ nášho srdca (Problém bolesti, str. 151). Naše obľúbené knihy odhaľujú niečo, čo do nás vložil Boh. Pasáže, nad ktorými sa smejeme alebo plačeme, aj keď sa nikto nepozerá, môžu byť ako zrkadlá našej duše.

Tešiť sa z niečoho, pretože to považujeme za krásne, nás vedie opačným duchovným smerom, než je výkon pre druhých. V druhom prípade sa v skutočnosti tešíme sami zo seba. V dobe sociálnych médií je to značné úskalie. Je veľmi ľahké uverejniť fotky toho, čo „aktuálne čítame“ len preto, aby sme získali obdiv. V niektorých prípadoch nemáme túžbu, ba dokonca ani úmysel knihy na našich fotografiách dočítať. Lewis nás pred týmto pokušením varuje a rovnako tak aj náš Pán: „Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha?“ (J 5:44) Neumŕtvujme očisťujúce účinky skutočnej radosti tým, že budeme závislí od ľudskej slávy.

3. Čítajte s veľkorysosťou, nie s nevôľou

Tu je otázka pre nás všetkých, ktorí čítame knihy a (najmä) píšeme recenzie: Praktizujeme zlaté pravidlo? Čítame to, čo napísali druhí tak, ako by sme chceli, aby ostatní čítali to, čo sme napísali my?

Predstavte si nasledujúci scenár: Čítate knihu kresťanského spisovateľa, ktorý sa trochu vymyká vášmu bežnému teologickému okruhu. Narazíte na vetu, ktorá vám pripadá zvláštna. Nie, že by bola zjavne nepravdivá, ale nie je to ani to, čo by ste povedali vy. V tomto momente máte na výber: Môžete čítať veľkoryso, čo znamená, že si všimnete nejednoznačnú formuláciu, ale neobviníte spisovateľa, že hovorí niečo, čo nehovorí. Alebo môžete dať slovám ten najhorší možný význam a možno dokonca označiť autora za falošného učiteľa.

„Biblia je kniha, ktorá dáva každej inej dobrej knihe jej silu.“

Ktorá z týchto možností odráža biblický príkaz „nepokladaj sa za múdreho“ (Pr 3:7), „všetkému verí“ (1. K 13:7) a „nevyjdi unáhlene k súdu s tým, čo videli tvoje oči“ (Pr 25:8)? Kresťania nečítajú s veľkorysosťou preto, že by boli príliš nesmelí na to, aby pomenovali omyl, ale preto, že veria, že pravda je dostatočne cenná na to, aby ju vytrvalo hľadali.

Tieto biblické varovania by nám mali pomôcť vytriezvieť od pokušenia čítať niečo len preto, aby sme s tým nesúhlasili. Budú chvíle a príležitosti, keď budeme musieť čítať niečo, o čom vieme, že je nesprávne. Ale svaly polemiky netreba často napínať. Dávajte si pri čítaní pozor na sťažovanie.

4. Čítajte s úžasom, nie znudene

Odrádza ma, keď nájdem rozhovor s názvom „Čo práve čítate?“ s významným pastorom alebo kresťanským lídrom a opýtaný poznamená, že nečíta beletriu. Veľká literatúra je zázračným pokladom. Najlepšie príbehy akoby rozsvietili svetlo v našich vlastných srdciach; na postavách hrdinov a zloduchov môžeme vidieť celú škálu ľudskej povahy, a na životných cestách a premenách si môžeme pripomenúť, koľko toho nevieme. Niekedy sa čudujem, koľko my protestanti čítame len preto, aby sme nazbierali viac údajov, namiesto toho, aby sme čítali preto, aby sme sa mohli aspoň trochu priblížiť k Ježišovmu obrazu.

Kazateľ poznamenáva: „Tvorenie mnohých kníh nemá konca a mnoho učenia unavuje telo“ (Kaz 12:12). Ak sa pre vás čítanie stalo únavným, spravte si niečo ako inventúru. Fascinuje vás to, čo čítate? Zabúdate pri tom na seba samých? Otvára vám to oči a obmäkčuje vaše srdce? Alebo je to len ďalšia informácia, ktorú treba absorbovať? Zamyslite sa nad metaforami a podobenstvami Božieho slova. Vy a aj ja sme stvorení na to, aby sme žasli nad Bohom — básnikom.

5. Čítajte pre večnosť, nie pre pominuteľnosť

Žijeme v hlučnom svete. Nové veci nemajú konca kraja. A drvivá väčšina z nich je bezvýznamná: tisíce tweetov, článkov a dokonca aj kníh, ktoré budú takmer okamžite zastarané, milióny hodín videí a zvuku, ktoré budú mať o týždeň sotva nejaký zmysel. Nemáme na výber či budeme žiť a čítať v takomto svete. Môžeme si však vybrať, ako v ňom budeme žiť a čítať.

Knihy, príbehy, básne a eseje, ktoré v nás zostanú najdlhšie, možno aj na celý život, budú tie, ktoré nejakým spôsobom oživia večnosť. Teologické dielo osvetľuje, ako veľmi môžeme dôverovať Kristovi. Klasický román dáva pocit, že cnosť stojí za utrpenie. Krása básne zasiahne naše srdce ako slnečné svetlo na vyhladnutom liste. Esej robí konečnú realitu o niečo jasnejšou. Sú to hodiny čítania, ktoré nikdy skutočne neopustíme; slová v nás zanechávajú odtlačok. Sú to poklady, vďaka ktorým sa nám hluk, ktorý často konzumujeme, môže zdať taký prchavý, pretože taký aj je.

Keď čítam Bibliu, neustále žasnem nad tým, ako jej sviežosť rastie s každým ďalším rokom. Čítanie Písma je viac než len naša priorita každé ráno alebo jediné neomylné slová, ktoré môžeme čítať (hoci také sú). Biblia je kniha, ktorá dáva každej inej dobrej knihe jej silu. Je epicentrom krásy, metapríbehom zmyslu — každý príbeh, ktorý sa ozýva v našich srdciach, pochádza v konečnom dôsledku z Božieho príbehu.

Pri čítaní — kníh, esejí, básní, divadelných hier a ďalších textov — hľadajte večnosť. Hľadajte zotrvávajúcu prítomnosť Biblie. Hľadajte vôňu transcendentnej pravdy. A s vďačnosťou voči tomu, ktorý je sám Slovo, ktoré sa stalo telom, nechajte tento druh čítania, aby vo vás vykonal svoje dobré dielo.

Samuel James  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG