Ak mi neveríte, vypočujme si, čo hovorí Ján Kalvín. O prvom manželstve napísal tieto slová:

„Adam o niečo prišiel, aby mohol s väčšou láskavosťou prijať časť seba samého… Teraz sa videl, seba, ktorý bol kedysi úplný len z polovice, vo svojej manželke ako kompletnú bytosť.“ (Komentár k 1. M 2:21)

Táto kompletnosť manželov je dôvodom, prečo môže apoštol Pavol povedať, že milovať svojho manželského partnera znamená milovať seba samého (Ef 5:28). Tí dvaja sú skutočne jedno, a znamená to oveľa viac ako sentiment. Znamená to, že sú jedno telo.

Žijeme spolu ako jeden človek

Pavol píše:

„Takto sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev; lebo sme údmi Jeho tela. Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev.“ (Ef 5:28–32)

Čo znamená žiť ako jeden človek? Na tomto mieste nájdete niekoľko dôsledkov toho, keď sú manželia jedným telom.

Jedno telo

Aby sme pochopili túto jednotnosť, musíme vidieť, že ide o jednotnosť vyjadrenú v 1. M 2:21–24. Ide o jednotnosť jedného tela. Boh stvoril Adama ako prvého, ale Adam je neúplný: „Nie je dobré človeku byť osamote.“ Ani medzi zvieratami „nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň“ (1. M 2:18, 20). Boh teda stvoril pre Adama vhodnú pomoc a urobil to tak, že ju vzal z Adamovho vlastného tela (1. K 11:8).

„Tí dvaja sú skutočne jedno, a znamená to oveľa viac ako sentiment. Znamená to, že sú jedno telo.“

Keď Adam uvidí Evu, povie: „Kosť z mojich kostí a telo z môjho tela“ (1. M 2:23). A tak Písmo hovorí, že je to z tohto dôvodu, prečo „muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom“ (1. M 2:23–24; Ef 5:31). Pretože sú z jedného tela, stanú sa jedným telom.

Jedna úloha

Manželská jednotnosť vytvára jednotnosť v životnom poslaní. Adam dostal jedinečné poslanie — byť plodným a rozmnožovať sa, naplniť zem a podmaniť si ju, a to je niečo, čo nebol schopný urobiť sám (1. M 1:28; 2:18). Tak bola pre muža stvorená žena (1. K 11:9). Na rozdiel od zvierat, jedine žena bola vhodnou pomocou pre splnenie tejto úlohy (1. M 2:20).

Jeden zväzok

Biblická jednotnosť vyžaduje zanechanie iných zväzkov, predovšetkým toho rodičovského. Žalm 45 to vysvetľuje ako pripojenie sa k novej domácnosti: „Počúvaj, dcéra, dávaj pozor a zbystri sluch, zabudni na svoj ľud a na otcovský dom! Sám kráľ zatúžil po tvojej kráse“ (Ž 45:11–12, ekumen. preklad). Hovorí nám to, že manželský zväzok sa líši od širších príbuzenských spoločenstiev. Začína sa ním nový vzťah hlavy s telom. Preto je manželská rodina tou najzákladnejšou občianskou inštitúciou. Je to jedno telo.

Jeden sľub

Tretí význam biblickej jednotnosti spočíva v tom, že je trvalá. Sám Ježiš vytvára toto spojenie: „Takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“ (Mt 19:6). Aj pre kresťanov a zbory, ktoré uznávajú určité zmluvné dôvody na rozvod, platí, že rozvod je vždy tragická záležitosť, lebo rozdeľuje telo. Podobne ako smrť, aj rozvod oddeľuje dve veci, ktoré patria k sebe. A preto kresťania vstupujú do manželstva s tým, že slávnostne dávajú sľub oddanosti na celý život, a robia všetko, čo môžu, aby manželstvo trvalo až do konca.

Jedna láska

Posledným dôsledkom toho, že manželstvo je zväzkom jedného tela, je logika lásky. Ako Pavol hovorí v Liste Efezským 5:28, milovať manželského partnera znamená milovať seba samého. Keď manžel miluje svoju manželku, miluje svoje telo, a keď manželka miluje svojho manžela, miluje svoju hlavu. Z tohto dôvodu je také tragické, keď niekto nenávidí svojho manželského partnera. Ide v podstate o formu nenávisti seba samého. Keď zle zaobchádzate s vašou manželkou, zle zaobchádzate so sebou. Keď pohŕdate vaším manželom, pohŕdate sebou.

Ohrozenia života ako jedného tela

Myslím si, že mnohí kresťania, ak nie väčšina, by povedali, že biblický obraz manželstva je v skutočnosti príťažlivý. Je povzbudzujúci a dokonca inšpiratívny. Ale prečo je to potom také ťažké?

Hriech je vždy prvá odpoveď. Jedinými kandidátmi na manželstvo sú hriešnici, a tí budú mať dodatočnú nevýhodu v tom, ako žiť s inými hriešnikmi, pracovať pre nich a priateliť sa s nimi. Navyše, hriešne sily a mocnosti zla ich budú počas života sužovať a napádať. Život na zemi je vojna (Job 7:1) a naše manželstvá existujú iba na zemi.

„Keď zle zaobchádzate s vašou manželkou, zle zaobchádzate so sebou. Keď pohŕdate vaším manželom, pohŕdate sebou.“

No existujú určité a predvídateľné ohrozenia života ako jedného tela. Všetci dobrí manželskí poradcovia vedia, že treba hovoriť o peniazoch a širšej rodine. Upozorňujú na nebezpečenstvá plynúce z toho, keď príliš veľa času venujeme práci alebo príliš veľa času trávime s priateľmi a venujeme sa koníčkom. Toto sú predvídateľné nebezpečenstvá, a sú veľmi reálne. Ale každé z týchto nebezpečenstiev nás vracia späť k otázke identity: za čo pokladáme manželstvo a za koho pokladáme seba.

Rodičovský vplyv

Vplyv našich rodičov určite pokračuje aj po tom, keď sa zosobášime, ale biblické učenie o jednotnosti manželstva jasne hovorí, že autorita rodičov sa skončí, keď sa muž a žena vezmú. Manželia by si mali naďalej ctiť a vážiť svojich vlastných rodičov a svojich svokrovcov, ale musia sa od nich náležitým spôsobom aj oddeliť. Širšia rodina by nemala tvoriť prekážku medzi manželom a manželkou, ani sa snažiť ich rozoštvať proti sebe. Túto radu je ľahšie dať ako uplatniť, ale všetko sa to začína pochopením jednotnosti manželstva. Manželia tvoria vlastnú domácnosť.

Peniaze

Náš postoj ovplyvňuje aj peniaze. Rozdeľuje to manželstvo, keď jeden partner míňa prostriedky bez ohľadu na toho druhého, a to sa stáva, lebo ešte stále rozmýšľajú, že to je „moje“ a „tvoje.“ Ale v skutočnosti peniaze a veci sú teraz „ich“ — všetky.

Cirkevný otec zo 4. storočia Ján Chryzostóm to vyjadril slovami:

„Nadovšetko vyžeň z jej duše ten pohľad, čo je moje a tvoje. Ak vysloví slovo ,moje‘, povedz jej: ,Ktoré veci nazývaš svojimi? Lebo popravde, ja to neviem; pokiaľ ide o mňa, nemám nič svoje vlastné. Ako je teda možné, že hovoríš o ,svojom‘, keď ti všetko patrí?‘“ (Homília 20 na List Efezanom)

Práca

Niečo podobné sa týka pracovných povinností. V modernom svete, najmä pri zotretí jasných hraníc medzi pracovnou dobou a voľnom, ľudia pracujú dlhšie než kedykoľvek predtým. Vďaka svojim smartfónom pracujú stále, aj keď práve jedia, počas prechádzky v parku, aj v čase, keď majú spať. Ale tento pracovný štýl vyhĺbi do manželstva dieru.

Biblická jednotnosť manželstva znamená, že manželstvo má prednosť. Kresťania by mali svoju „prácu“ chápať ako rozširovanie a uplatňovanie kultúrneho mandátu v domácnosti, čo je jedným zo spôsobov, ako sa spoločnými silami množia, plnia zem a podmaňujú si ju. V praxi to znamená, že práca v našom zamestnaní musí podporovať dôležitejšiu prácu v našom manželstve a rodine. Ak naše zamestnanie ubližuje našej rodine, potom škodí nášmu vlastnému telu.

Priatelia

To napokon platí aj o priateľoch. Hoci muži a ženy chcú mať svojich vlastných priateľov, a zvyčajne priateľov, ktorí sa od seba navzájom úplne líšia, hranice musia byť jasné. S našimi priateľmi nikdy nie sme „sami“, ale vždy je s nimi časť nášho tela. A tak to, čo s našimi priateľmi robíme a ako dlho to robíme, malo by byť dobré aj pre nášho manželského partnera, dobré tak pre hlavu, ako aj pre telo.

Manželstvo, po ktorom všetci túžime

Prečo je toto najmä kresťanské chápanie manželstva?

Toto chápanie manželstva je kresťanské, pretože pochádza z Božieho slova, ale je kresťanské ešte viac z toho dôvodu, že svedčí o Kristovi. Uskutočňuje sebaobetavú lásku, ktorú Kristus ukázal cirkvi (Ef 5:25–27). Vstúpiť do manželstva ako kresťan znamená nastúpiť na celoživotnú cestu zomierania sebe samému. Manželskí partneri nemôžu uprednostňovať svoje vlastné túžby. Musia tomu druhému slúžiť a učiť sa nachádzať svoju radosť v radosti svojho milovaného partnera. Vskutku, musia pochopiť, že sa im bude dariť a budú prekvitať, len preto že ich manželskému partnerovi sa darí a že prekvitá. Slávu zožnú vďaka sláve svojej druhej polovice.

„Vstúpiť do manželstva ako kresťan znamená nastúpiť na celoživotnú cestu zomierania sebe samému.“

Kresťanské manželstvo tiež svedčí o spojení, ktoré majú veriaci s Kristom. Všetky požehnania pochádzajúce od Krista nám teraz patria skrze náš zväzok s ním (1. K 3:21–23; Ef 1:3). Tak dôverne sa stotožňujeme s Kristom, že môžeme povedať: „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“ (G 2:20). Keď muž miluje svoju ženu tak, ako Kristus miloval cirkev, a keď sa žena podriaďuje mužovi ako Pánovi, vtedy sú živou ikonou úplného Krista.

V konečnom dôsledku takéto manželstvo poukazuje na veľkú svadbu na konci dejín, keď z neba zostupuje sväté mesto „pripravené ako nevesta vyzdobená svojmu ženíchovi“ (Zjav 21:2). Poukazuje na veľkú svadbu, na ktorej my, čo sme boli obmytí a nemáme už škvrnu ani vrásku, budeme predstavení nášmu večnému manželovi vo vznešenosti.

Toto je manželstvo, po ktorom všetci túžime, a ktoré prevýši tie najlepšie manželstvá na zemi.

Steven Wedgeworth © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG