Na čo ste prišli? Viac peňazí? Viac vecí? Váš vlastný ostrov?

Ak ste na tom podobne ako ja, možno ste zistili, že hneď ako ste na niečo prišli, vaša myseľ automaticky prešla do polohy „áno, možno, ale čo tak… ?“ Je to vlastne trochu zvláštne. Všetci chceme byť šťastní, ale nie sme si istí, kde to šťastie nájdeme.

Na život bohatých a slávnych sa pozeráme ako na príklad šťastného života. Majú veľa peňazí, rýchle autá, oblečenie, chodia na večierky — všetko, čo chcú, môžu mať. Dokonalý život. Ale je to naozaj tak?

Nesprávne dvere

Keď sa pozrieme trochu bližšie, zistíme, že mnohé z najúspešnejších hviezd nie sú obrazom šťastia, aký očakávame.

Ed Sheeran má majetok v hodnote približne 60 miliónov dolárov. V jednom momente mal deväť piesní v prvej desiatke britskej hitparády. Je jedným z najúspešnejších hudobníkov. Napriek tomu nám v úvodnej skladbe na svojom albume Divide (2017) dáva nahliadnuť za tento úspech:

Kedysi som si myslel, že nič nemôže byť lepšie ako cestovať po svete a spievať svoje piesne.

Naháňal som sa za predstavou dokonalého života, myslím, že ho vykreslili nesprávne.

Myslím, že peniaze sú koreňom všetkého zla a sláva je peklo.

Vzťahy a srdcia, ktoré ste napravili, sa tiež zlomia.

Justin Bieber predal len v USA takmer 50 miliónov nahrávok a jeho majetok sa pohybuje okolo 200 miliónov dolárov. Zdá sa, že má všetko, čo si kedy mohol priať. V jednom rozhovore však povedal toto:

„Keď ste na cestách, cítite sa osamelo. Ľudia vidia ten lesk a úžasné veci, ale nepoznajú druhú stranu. Tento život vás môže roztrhať na kusy… [Mám depresie] po celý čas. A cítim sa izolovaný. Neprial by som to nikomu.“ [1]

Je to vlastne trochu zvláštne. Všetci chceme byť šťastní, ale nie sme si istí, kde to šťastie nájdeme.

Ľudia znova a znova zisťujú, že keď dostanú všetko, o čom boli presvedčení, že chcú, nič im to neprinieslo. Namiesto šťastia nachádzajú izoláciu, strach a smútok. Život, ktorý mal uspokojovať, nie je dostatočný.

Táto skúsenosť však nie je nová. Ľudia v celej histórii prežívali rovnaký zápas pri hľadaní šťastia. Čo robíme zle?

Francúzsky filozof Voltaire (1694 — 1778) videl tento problém. Povedal:

„Všetci hľadáme šťastie, ale nevieme, kde ho nájsť: ako opilci, ktorí hľadajú svoj dom, matne vediac, že nejaký majú.“ [2]

Je to pravda, však? Matne vieme, čo hľadáme, ale nevieme, kde to máme hľadať. A tak tápame od jednej veci k druhej v nádeji, že konečne nájdeme tie dvere, ktoré náš kľúč odomkne.

Ale podobne ako opilec, ktorý sa potáca ulicami a skúša kľúč v každej zámke, aj my hľadáme šťastie na rôznych nesprávnych miestach. Jeho kľúč nefunguje, pretože nie je určený na otváranie iných dverí ako jeho vlastných. Z toho istého dôvodu nemôžeme nájsť šťastie. Skúšame kľúč v nesprávnych dverách.

Stačí nám málo, aby sme boli spokojní?

Šťastie hľadáme vo veciach, ktoré nám ho nikdy nemali dať. Snažíme sa, aby nás viac peňazí, viac sexu, viac jedla, viac Netflixu urobilo šťastnejšími. Ale viac niečoho, čo vás nemôže urobiť šťastnými, neprispieva k šťastiu. Ale namiesto toho, aby sme sa vzdali neuspokojivých vecí a hľadali inde, utiekame sa ku krátkodobým radostiam.

Namiesto toho, aby sme sa vzdali neuspokojivých vecí a hľadali inde, utiekame sa ku krátkodobým radostiam.

C. S. Lewis, autor série Kroniky Narnie, to vyjadril takto:

„Sme polovičaté stvorenia, zabávame sa alkoholom, sexom a ambíciami, keď sa nám ponúka nekonečná radosť, ako nevedomé dieťa, ktoré chce ďalej vyrábať koláčiky z piesku v slume, pretože si nevie predstaviť, čo znamená ponuka dovolenky pri mori.“ [3]

Lewis hovorí, že sme sa uspokojili s príliš malým množstvom, „sme príliš ľahko spokojní.“ To je náš problém. Nemôžeme nájsť trvalé šťastie, pretože sa pozeráme na dočasné veci. Chceme nekonečnú radosť, ale hrabeme sa a hľadáme ju v bahne namiesto toho, aby sme hľadeli na toho, kto ju ponúka zadarmo — na kresťanského Boha.

Možno vás tento návrh prekvapí. Možno keď si predstavíte „nekonečnú radosť,“ posledná vec, na ktorú myslíte, je Boh, Ježiš alebo vôbec nejaké náboženstvo. Náboženstvo je predsa o pravidlách, nie? Boh je ten chlapík, ktorý vždy čaká, kým si nájdete niečo zábavné, len aby vám mohol povedať, že to nemáte robiť!

Je to tak? Boh je ten, kto nám chce pokaziť zábavu?

Hľadanie správneho paliva

Možno vás to prekvapí, že nikde v Biblii nenájdete príkaz „nebudeš si užívať.“ Nič také tam nenájdete. V skutočnosti už samotná existencia takej veci, ako je pôžitok, a to, že sme schopní ho prežívať, je dôkazom toho, že Boh nie je ničiteľom radosti. Stačí sa pozrieť na svet, v ktorom žijeme, zamyslieť sa nad tým, ako funguje naše telo. Keby Boh nenávidel pôžitok, svet by vyzeral úplne inak: mohol spôsobiť, aby všetky jedlá a nápoje chutili ako hlina, mohol spôsobiť, aby hudba a umenie boli urážkou našich zmyslov, mohol spôsobiť, aby bol svet prírody škaredý a nudný.

Ale svet taký nie je. Potešenie a šťastie sú skutočné; svet je plný radostí a pôžitkov, ktoré môžeme zažiť. Boh ani náhodou nechce, aby sme boli nešťastní, v Biblii o ňom ľudia hovoria toto: „Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Ž 16:11)

Na inom mieste C. S. Lewis uvádza, že dejiny ľudstva sú „dlhým a strašným príbehom človeka, ktorý sa snaží nájsť niečo iné ako Boha, čo by ho urobilo šťastným.“ [4] Ďalej vysvetľuje, prečo to nikdy nemôže fungovať:

„Boh nás stvoril: vymyslel nás tak ako človek vymyslel motor. Auto je vyrobené na pohon benzínom a na ničom inom by nefungovalo správne. A Boh navrhol ľudský stroj tak, aby fungoval na ňom samom. On je palivom, na ktorého spaľovanie boli naše duše navrhnuté. Žiadne iné neexistuje. Boh nám nemôže dať šťastie a pokoj mimo seba, pretože tam nie je. Nič také neexistuje.“ [5]

Keď teda hľadáme šťastie niekde inde, sme ako niekto, kto neustále tankuje do auta nesprávne palivo a čuduje sa, prečo sa mu pokazí. Tak ľahko sa uspokojíme s niečím, čo nie je najlepšie a sme prekvapení, prečo nie sme šťastní.

Ale čo ak Boh stvoril dobré, príjemné veci na svete, aby poukazovali na zdroj všetkého potešenia — na neho samého? A čo ak sme sa celý čas zastavovali na krátkej ceste, čo viedlo k nespokojnosti a zúfalstvu? Čo ak sa šťastie nenachádza vo veci alebo zážitku, ale vo vzťahu — v človeku?

Preto prišiel Ježiš. Prišiel, aby pozdvihol naše oči od našich márnych pokusov uspokojiť sa a ukázal nám, kde nájdeme pravé potešenie, pravé šťastie, pravé uspokojenie.

Niekde, kde nás nikdy nenapadlo hľadať

Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10) Náznak toho ukazuje vo veciach, ako je premena vody na víno, aby ľudia mohli oslavovať na svadbe, ale nezastavuje sa pri tom. Ponúka nám skutočný život, skutočnú radosť — nie nudnú, obmedzujúcu a najjednoduchšiu verziu života.

Vedeli ste, že Biblia sa končí veľkou oslavou? V skutočnosti je to svadobná oslava. Je to obraz toho, ako bude vyzerať nebo — nie množstvo ľudí, ktorí sa vznášajú na oblakoch a hrajú na harfy. Bude to skutočné, fyzické miesto, kde budeme hodovať, piť a spievať. Budeme tam oslavovať s čestným hosťom — samotným Ježišom. Každý okamih radosti a potešenia, ktorý prežívame teraz, je len tieňom tej najvyššej radosti, ktorá trvá naveky.

Najlepšie na tom je, že na túto svadobnú oslavu sme pozvaní všetci. Prídete?

[1] Justin Bieber: The Full NME Cover Story. NME, 13 November 2015

[2] Voltaire, Leningrad Notebook

[3] C.S. Lewis, The Weight of Glory and Other Addresses (HarperOne, 2001) str. 26

[4] C.S. Lewis, Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve: Vydanie k päťdesiatemu výročiu (HarperCollins, 2002) str. 49

[5] C.S. Lewis, Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve: Vydanie k päťdesiatemu výročiu (HarperCollins, 2002) str. 50

Tom Roberts

Pôvodný článok nájdete na: www.bethinking.org

Pohľad na svet je presne to, ako to znie: spôsob, akým sa niekto pozerá na svet. Inými slovami, je to perspektíva, z ktorej chápete realitu. Dôvod, prečo je táto myšlienka dôležitá, je skutočnosť, že keď ide o veľké otázky, týkajúce sa zmyslu života alebo existencie Boha, naša perspektíva ovplyvňuje spôsob, akým chápeme dôkazy. Pohľad na svet teda vysvetľuje veľa o tom, prečo sa inteligentní, premýšľajúci ľudia často nezhodnú na dôležitých otázkach.

Tu sú tri ilustrácie, ktoré nám pomôžu ukázať, ako pohľad na svet funguje, aby sme lepšie pochopili problémy, ktoré máme, keď hovoríme o veľkých otázkach.

Okuliare

Pohľad na svet podobne ako okuliare ovplyvňuje spôsob, akým všetko vidíte. Dobré okuliare vám pomáhajú vidieť veci jasnejšie a presnejšie. Zlé okuliare však veci skresľujú, skresľujú váš pohľad a bránia vám vidieť veci také, aké naozaj sú.

Rovnako je to aj s pohľadmi na svet — správny pohľad na svet vám ukáže svet jasnejšie, nesprávny ho zastiera a skresľuje. Najlepší pohľad na svet bude ten, ktorý nám pomôže vidieť realitu presne.

Filmový scenár

Predstavte si, že prídete do kina na film a zistíte, že ste zmeškali prvých 10 minút! Ste trochu zmätení z toho, čo sa deje, ale robíte všetko pre to, aby ste držali krok. Potom sa však 10 minút pred koncom spustí požiarny alarm a vy ste nútení odísť bez toho, aby ste videli koniec. Aké zmätené a frustrujúce! Nedokážete sa v tom zorientovať.

Teraz si predstavte, že vám niekto dal kópiu scenára — môžete si prečítať časti, ktoré ste vynechali, a zrazu všetko dáva zmysel. Všetky voľné nitky sa spoja. Ak by bol niekto zlomyseľný, mohol by vám dať zlý začiatok alebo koniec a vy by ste sa snažili pochopiť, ako to všetko do seba zapadá. Film by ste vlastne ani poriadne nepochopili.

Pohľad na svet je trochu ako filmový scenár. Je to pokus o pochopenie zmäteného sveta, v ktorom žijeme a do ktorého prichádzame v polovici a odchádzame skôr, ako sa skončí. Problém je v tom, že si môžeme napísať vlastný scenár a pokúsiť sa sami vyplniť medzery, namiesto toho, aby sme sa obrátili na autora a hľadali definitívnu odpoveď.

Obrázok na škatuľke s puzzle

Predstavte si, že vám niekto dal 1000 dielnu skladačku, ale nedal vám krabicu. Vôbec by ste netušili, čo sa snažíte poskladať! V niektorých oblastiach by ste mohli začať robiť pokroky, ale v iných by ste sa nemožne zasekli. Alebo čo keby ste mali dieliky v nesprávnej škatuli? Mohli by ste stráviť dlhý čas skladaním kúskov na nesprávnom mieste bez toho, aby ste si uvedomili, kde robíte chybu. Presný pohľad na svet vám však poskytne celkový obraz a pomôže vám dať zmysel všetkým kúskom.

Čo teraz?

Pochopenie pohľadu na svet je dôležitým krokom k tomu, aby ste mohli viesť skutočné rozhovory o veľkých otázkach. Nemôžeme predpokladať, že ostatní ľudia vidia svet rovnako ako my. Musíme klásť otázky, ktoré nám pomôžu pochopiť, ako vidia svet iní. Musíme si však klásť otázky aj o svojom vlastnom pohľade na svet, aby sme zistili, či sa niekde mýlime.

Tom Roberts

Pôvodný článok nájdete na: www.bethinking.org

Chcel som sa podeliť o dobrú správu, ktorej som uveril, ale vždy, keď som otvoril ústa, stretol som sa s prívalom námietok.

Nepochybne ste sa aj vy stretli s ťažkými otázkami svojich priateľov. V skutočnosti sa to v našej čoraz menej kresťanskej spoločnosti bude diať viac a viac.

Ak si nedáme pozor, ocitneme sa v situácii, keď budeme frustrovaní, znechutení a budeme pochybovať.

Preto Biblia hovorí: „Buďte vždy pripravení dať odpoveď každému, kto vás žiada o zdôvodnenie nádeje, ktorá je vo vás“ (1. Pt 3:15, Ekumenický preklad).

Ale ako môžeme byť „pripravení?“ Tu sú tri tipy, ktoré vám pomôžu začať:

Nájdite odpovede

Dôležitou súčasťou pripravenosti je mať po ruke odpovede, keď ich potrebujete.

Ak sa stretnete s otázkou, na ktorú neviete odpovedať, nebojte sa povedať niečo ako: „Momentálne nemám odpoveď, ale zistím to a vrátim sa k vám.“ Dáte tým najavo, že otázku beriete vážne. Len sa uistite, že na to potom nadviažete!

Pri hľadaní odpovedí využite širokú škálu zdrojov v rámci stránky bethinking. Skôr než sa ponoríte do zvyšku stránky, pozrite si ostatné zdroje v sekcii pre mládež.

Pýtajte sa

Obhajovať svoju vieru je dobré; snažiť sa presvedčiť ostatných je lepšie.

Okrem toho, že musíme vedieť obhájiť svoju vieru, musíme byť schopní aj spochybniť presvedčenie našich priateľov. Pavol hovorí: „… presviedčame ľudí“ (2. K 5:11), a to by malo byť aj naším cieľom. Obhajovať svoju vieru je dobré; snažiť sa presvedčiť ostatných je lepšie.

Skvelým spôsobom je klásť vlastné otázky. Dobrou otázkou na začiatok je: „Prečo si to myslíte?“ Táto jednoduchá otázka otvára možnosti na skutočnú konverzáciu, namiesto toho, aby ste boli zahnaní do kúta.

Milujte druhých

Na agresívne otázky je ľahké odpovedať agresívne. Ak si nedáme pozor, rozhovory sa môžu zvrhnúť na nadávky a urážky namiesto skutočnej diskusie. Kresťania sú však povolaní byť iní.

V 1 Petrovom liste 3 sa píše, že máme odpovedať „v tichosti a s bázňou“ (verš 16). V Liste Kolosanom 4:6 to Pavol vyjadruje takto: „Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.“

Láskavosť, úcta, milosť — zaviažte sa, že budete stelesňovať tieto vlastnosti vždy, keď budete čeliť otázkam, a požiadajte Pána, aby vám v tom pomohol rásť. Ak budete druhých milovať a rešpektovať, aj keď nebudú rešpektovať vašu vieru, začnú vás počúvať.

Nikdy neviete, kedy sa vám do cesty postaví ďalšia zložitá otázka. Budete pripravení?

Tom Roberts

Pôvodný článok nájdete na: www.bethinking.org