Necitlivosť postihuje viac než len naše palce, ktoré scrollujú donekonečna cez trendy a banality. Naše srdcia chladnú. V jednom príspevku narazíme na prírodnú katastrofu alebo strašnú tragédiu, aby sme potom prešli na nový nástroj na zlepšenie zdravia a pohody, a až potom narazíme na niekoho komentár k politike alebo veselé video s deťmi či zvieratami. Výsledok? Rozmazaný obraz. Hlučné pozadie plné informácií a tak málo múdrosti.

Sociálnym médiám venujem čas každý deň, niekedy asi až príliš. Počúvam aj rôzne podcasty, ktoré ma informujú o rôznych trendoch alebo témach z oblasti teológie, politiky a kultúrnych analýz. Týmto médiám či kanálom sa, samozrejme, nebránim. Som vďačný za to dobré, čo z nich čerpám. Ale aj keď na sociálnych sieťach hľadáme to dobré alebo si predplatíme informačné a vzdelávacie podcasty — aj keď hľadáme to, čo je poučné –, stále sa stretávame s výzvami.

Mnohí z nás sú napríklad v pokušení myslieť si, že musíme byť vždy o všetkom informovaní, pevne pripútaní k počúvaniu podcastov. Neúnavne túžime po pocite, že sme v obraze alebo na vrchole všetkého, čo sa deje online. Sme radi, keď sme v obraze. A naša oddanosť prítomnosti má hlboké dôsledky.

Strata túžby po Bohu

Niekedy nás snaha byť na vrchole online trendov a problémov vedie k tomu, že venujeme príliš veľa pozornosti súčasnosti na úkor minulosti — alebo ešte horšie, na úkor večnosti. Preto robíme dobre, keď sa pozeráme pod povrch toho, čo sa deje práve teraz, na základy viery, ktoré nám pomáhajú zachovať si jasný pohľad na aktuálne debaty a kontroverzie našej doby.

Ak chceme byť verní, nemôžeme sa uspokojiť s tým, že len preletíme povrchom dnešných aktuálnych správ alebo témou tohto týždňa, o ktorej sa hovorí a diskutuje. Vernosť si vyžaduje kopanie, návrat k základom viery, aby sme mali kde stáť. Potrebujeme korene, ktoré siahajú hlboko, aby sme mohli stáť vysoko ako strom, pevne zakorenení, bez ohľadu na to, ako silno fúkajú kultúrne vetry. Bez koreňov sme len trosky, zmietané vetrom, zmietané víriacimi správami a informáciami.

„Cirkev nečelí najväčšej výzve vtedy, keď začnú víťaziť nové omyly, ale vtedy, keď staré pravdy už viac neohurujú.“

Mojím cieľom v knihe The Thrill of Orthodoxy (Vzrušujúca viera) je prebudiť v kresťanoch vzrušujúcu krásu historickej kresťanskej viery. Cirkev nečelí najväčšej výzve vtedy, keď začnú víťaziť nové omyly, ale vtedy, keď staré pravdy už viac neohurujú. Naše online návyky často vedú k otupeniu mysle a skrehnutiu srdca, v ktorom nás hlboké a bohaté pravdy Biblie už neohromujú. Strácame chuť na Božie veci, pretože sme sa tak napchali informáciami o čomkoľvek, čo sa deje práve teraz.

Vychodené cesty k plytčine

Naozaj nemusíme mať všetko pod kontrolou. Je lepšie pozrieť sa pod povrch súčasných udalostí a zakoreniť sa vo veľkom príbehu sveta, ako sa odohráva v Písme. Čomu veríme? Prečo sme tu? Kam ideme? O čom je, nakoniec, celý tento svet? Bez pevného a neustáleho pripomínania pravdy kresťanstva a konečnej Božej slávy budeme pravdepodobne plytkí a dvojako zmýšľajúci, nestáli na všetkých svojich cestách (Jk 1:8), bez múdrosti potrebnej na rozoznanie vernej cesty dneška.

Problém rozptýlenia nie je nový. Blaise Pascal raz poznamenal, že problémy ľudstva pramenia z našej „neschopnosti sedieť v izbe ticho a osamote.“ Vyhľadávame rozptýlenie a stimuláciu a vyhýbame sa samote a sebapozorovaniu. Kresťanstvo bez nich chradne. Pravidelne potrebujeme dostatok priestoru a sústredenia, aby sme si mohli vychutnať pravdy Písma — ochutnať ich sladkosť a nájsť výživu vďaka ich podpornej sile.

Popri Písme nachádzame radosť a stabilitu aj na (možno) nepravdepodobnom mieste: v historických vierovyznaniach kresťanskej cirkvi.

Vyznanie viac ako podcast?

Osobitne vyniknú tri vyznania viery: Apoštolské vyznanie viery, Nicejské vyznanie viery a Atanázovo vyznanie viery. Tieto vyhlásenia opisujú, kto je Boh a čo urobil podľa Písma. Poukazujú na trojičné jadro kresťanstva. Historické vierovyznania, z ktorých mnohé vznikli počas reformácie a po nej, sú nádherne spracované, podrobne opisujú väčšiu plnosť viery. Vyznania viery poskytujú nadstavbu, plán, dopĺňajú detaily a dávajú kresťanskému životu väčšiu jasnosť.

Biblické a systematické teológie idú ešte ďalej a na tisícoch stránkach prózy skúmajú pravdu o svete a našom mieste v ňom. Ježiš sa spýtal svojich učeníkov: „A vy za koho ma pokladáte?“ (Mt 16:15) Celá kresťanská teológia je v istom zmysle naším pokusom odpovedať na túto otázku presne, s istotou vyznať totožnosť toho, ktorého meno nosíme. Teológia je o stretnutí s Bohom takým, aký skutočne je, a o vychutnávaní si výnimočnosti jeho spravodlivého charakteru a spasiteľných činov.

Staroveké vyznania viery sa môžu zdať veľmi vzdialené dnešnému online svetu — nekonečným diskusiám na sociálnych sieťach alebo neustálemu rozprávaniu v podcastoch. Ale práve preto sú vyznania viery dôležité. Ak sa nám zdajú vzdialené a zaprášené, vypovedá to viac o nás a našom zmýšľaní než o samotných dokumentoch. Opisujú základy našej viery. Sú to mantinely ortodoxie. Dávajú hlas svedectvu cirkvi živého Boha, stĺpu a základu pravdy (1. Tim 3:15). Udržujú nás stabilných v búrlivých obdobiach každého veku.

Stratégie na boj proti hluku

Ako teda vo svetle všetkého toho hluku pestovať múdrosť v digitálnom veku? Zavádzame postupy, ktoré nás chránia pred plytkosťou „prítomnosti“ a ponárajú nás do studní toho, čo bolo vždy pravdivé.

„Vyhľadávame rozptýlenie a stimuláciu a vyhýbame sa samote a sebapozorovaniu.“

Po prvé, vyzývam veriacich, aby sa každé ráno riadili pravidlom „najprv Písmo, potom telefón.“ Ak si musíte zaobstarať staromódny budík (aby ste mali telefón v inej miestnosti), urobte to. Bibliu alebo modlitebnú príručku majte niekde nablízku. Aký odlišný by mohol byť váš život, keby ste sa zaviazali tráviť čas počúvaním Boha skôr, než vás začne rušiť hluk tohto sveta? (Často sa riadim štruktúrovanou modlitbou prostredníctvom knihy Žalmy za 30 dní, ktorá mi v tomto procese pomáha).

Po druhé, odporúčam využiť niektoré technológie vo svoj prospech. Sledujte účty na sociálnych sieťach, ktoré sú poučné (názory zakorenené v Písme, organizácie založené na ortodoxii viery). Do svojho podcastového kanála pridajte niektorých dôveryhodných mužov a ženy, ktorí sa zaujímajú o cirkevné dejiny alebo sa snažia skúmať veľké pravdy kresťanstva.

Po tretie, vymeňte scrollovanie za štúdium. Urobíte to tak, že si stanovíte limity, koľko informácií budete prijímať online, a potom časť tohto príjmu nahradíte vecnejšou teológiou. Môžete si nastaviť telefón tak, aby vás upozornil, ak ste boli v nejakej aplikácii viac ako pätnásť alebo dvadsať minút za deň. A ak chcete prejsť od bezduchých návykov k návykom posilňujúcim myseľ, zaviažte sa, že čas strávený na sociálnych sieťach budete spájať s časom na čítanie. Vezmite si hrubú teologickú knihu, takú, ktorá preberá základy kresťanskej teológie. Aj tie najväčšie učebnice systematickej teológie alebo knihy o cirkevných dejinách sa dajú prečítať za rok, ak si denne prečítate len dve alebo tri strany.

Po štvrté, nepúšťajte sa do toho sami. Nájdite si veriacich priateľov, ktorí, rovnako ako vy, chcú uprednostniť trvalú pravdu pred najnovšími správami. Vyznanie viery je vyhlásením o tom, čomu veríme my všetci, nie o tom, čomu verím ja sám. Dokonca aj apoštolské vyznanie viery, ktoré sa začína vyhlásením osobnej viery, sa vyvinulo ako krstný rituál a celá cirkev bola prítomná, aby oslávila dobré vyznanie obráteného.

Nezlomní a plodní v čase búrky

Odpoveďou na bezduché scrollovanie je viac si uvedomovať daný okamih. Štúdium Písma a premýšľanie o vyznaní viery a učení nám dáva príležitosť rásť v poznaní a múdrosti, aby sme boli lepšie pripravení nasledovať Ježiša. Vo svete, kde sú ľudia zmietaní všetkými najnovšími výdobytkami, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým byť zakorenení v niečom, čo nás môže posilniť, čo nás môže premeniť a čo sa nemení spolu s dobou.

Nech v nás Pán znovu prebudí úctu k biblickému a historickému kresťanstvu, aby sme boli nezlomní a plodní, keď prídu nepokojné a búrlivé dni.

Trevin Wax  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Pri opätovnom prečítaní Wilkenovej práce a odkazu, ktorý zanechali prví kresťania, som si nemohol pomôcť a musel som sa zamyslieť, prečo je pre tých, ktorí študujú Bibliu alebo sa venujú teologickej reflexii, také ľahké odmietnuť alebo bagatelizovať túžbu hľadať Božiu tvár.

SPÔSOBY, AKÝMI PRISTUPUJEME K BIBLII

Nemôžeme si pomôcť, ale aspoň do určitej miery nás formuje osvietenský racionalizmus a nástroje moderny.

K biblickému textu a k úlohe teológie prichádzame s predpokladmi o tom, čo máme nájsť vo svätom Písme, a naše predpoklady formujú cieľ a zámer nášho štúdia. Niekto by si mohol myslieť, že naša osobná zbožnosť by mala byť od nášho teologického štúdia oddelená; inak by sme v tejto úlohe nedokázali byť „objektívni“.

A tak pristupujeme k biblickému textu a hľadáme osnovu našej ďalšej kázne, alebo študujeme teológiu v nádeji, že zložíme skúšku, alebo čítame časopisy a recenzie kníh, aby sme mali prehľad o aktuálnych polemikách medzi akademikmi.

Možno väčšina kresťanov číta Bibliu, aby získala trochu pochopenia a inšpirácie pre práve sa začínajúci deň, kúsok múdrosti, ktorá by nás posilnila v živote, ktorý sme si už vybrali.

Koľkí z nás vedome otvárajú Písmo alebo sa venujú teologickej práci ako spôsobu hľadania tváre samotného Boha?

VZDELÁVANIE A PLESANIE

Na mojej poličke leží komentár k Markovmu evanjeliu, ktorý napísal seriózny, uznávaný evanjelikálny učenec, známy svojou prácou počas desaťročí štúdia. Väčšia časť sa zaoberá otázkami redakčnej kritiky, textovými variantmi a podobne — dôležitými otázkami, s ktorými sa treba popasovať, určite užitočnými pre vedcov, ktorí sa špecializujú na tieto oblasti. Ale akosi sa vo všetkom tom štúdiu stráca Markov portrét Ježiša, ktorý je len málo rozpracovaný. Markov zámer ukázať nám Ježiša akoby bol v rozpore s komentárom, ktorý sa zameriava na všetko ostatné.

Raz som počul Johna Pipera, ako vyjadril svoju frustráciu z mnohých komentárov: málokedy prepuknú v pieseň a uctievanie. Vzdelávanie sa málokedy spája s plesaním. Píše:

„Ak vzdelanie nevedie k plesaniu v Bohu, zlyháva. Ak videnie slávy nevedie k vychutnávaniu Boha, zlyháva. Ak premýšľanie o pravde nevedie k pociťovaniu lásky, zlyháva. Vzdelanie, poznanie, videnie, myslenie — to všetko slúži na plesanie v Bohu. A ak ho neprinášajú, nie sú tým, na čo boli stvorené.“

POZNAŤ A MILOVAŤ KRISTA

Vráťte sa do čias puritánov a teológov reformácie alebo sa vráťte ešte ďalej k prvým cirkevným otcom a k Augustínovým spisom — áno, nájdete tam krkolomné aspekty biblickej exegézy a áno, uvidíte, že títo učenci sa zapájajú do myslenia a filozofie svojej doby, niekedy zle a inokedy dobre. Ale pocítite aj to, aká hmatateľná bola ich túžba lepšie pochopiť Kristovo tajomstvo, uctiť si a prijať poklad evanjelia a osobne i kolektívne sa tešiť z jeho slávy v nádeji, že budú žiariť ako svedkovia pre okolitý svet.

Úlohou kresťanskej teológie nie je invencia alebo etablovanie; ide o objavovanie a vysvetľovanie. Narazili sme na niečo skutočné, a keď s bázňou hľadíme na divy tejto skutočnosti, snažíme sa ich verne vysvetľovať v dôvere, že to, čo sme videli, nás zmení. „Meníme sa na toho, koho vidíme,“ povedal Gregor Veľký.

Wilken opisuje úlohu prvých kresťanov:

„Chceli nielen pochopiť a vyjadriť oslnivú pravdu, ktorú videli v Kristovi, ale myslením a písaním sa snažili dôvernejšie spoznať Boha a vrúcnejšie ho milovať. Intelektuálna úloha bola duchovnou záležitosťou.“

HĽADANIE BOHA PÍSMA

Tento hlad po Bohu, túžba poznať ho, milovať ho a uctievať ho, preniká do prvých kresťanských spisov. Táto túžba ich hnala hlbšie do Písma. „Lebo teraz zaobchádzajte s Božím Písmom ako s Božou tvárou,“ napísal Augustín. „Rozplývajte sa v jeho prítomnosti.“

Augustín ako dokonalý kazateľ-teológ študoval kvôli vlastnej duši a potom sa snažil odovzdávať prijatý pokrm ďalej. „Živím vás tým, čo živí mňa,“ povedal. „Ponúkam vám to, čím sám žijem.“

Hľadanie Božej tváre nám pomáha chrániť sa pred pýchou, pred tým, aby sme Bibliu vnímali ako knihu, ktorú treba zvládnuť, alebo aby sme sa domnievali, že máme posledné slovo vo všetkých biblických či teologických veciach, akoby bolo možné toto štúdium vôbec ukončiť. Augustín povedal svojim čitateľom:

„Vždy, keď si budeš niečím tak istý ako ja, choď so mnou dopredu; vždy, keď budeš váhať, hľadaj so mnou; vždy, keď zistíš, že si sa pomýlil, vráť sa ku mne; alebo ak som sa pomýlil ja, zavolaj ma späť k sebe. Takto budeme spoločne putovať ulicou lásky približovať sa k tomu, o ktorom bolo povedané: „Hľadajte vždy jeho tvár.““

V závere svojho diela o Trojici Augustín priznal, že sa hádal a namáhal v snahe hľadať Boha intelektuálne, ale tá práca podnecuje k ďalšej modlitbe:

„Daj mi silu, aby som ťa hľadal. . . . Keď ťa dosiahneme, bude koniec týmto mnohým veciam, ktoré hovoríme a nedosiahneme, a ty zostaneš jeden, a predsa všetko vo všetkom, a my budeme hovoriť jednu vec, chváliac ťa svorne, ba aj my sami sa staneme jedným v tebe.“

Otvorte si teda Bibliu, vezmite do rúk teologickú knihu a pamätajte na konečný cieľ: zjednotenie s tým, ktorý nás spasil. „Hľadajte vždy jeho tvár.“

Trevin Wax. ČLÁNOK PREBRATÝ Z: SPOLOCENSTVOEVANJELIA.SK

Vezmite si takého liberálneho odborníka, ktorý pozná grécky nový zákon lepšie ako väčšina ortodoxných pastorov. Vie odrecitovať veľké state z Biblie v jej pôvodných jazykoch. Definície biblických slov padajú z jeho úst a bez námahy uvádza všetko v historickom kontexte. A aj keď neverí v Ježiša, číta o ňom na stranách Biblie. Iste, je nekonečne fascinovaný komunitami, ktoré nám poskytujú zaujímavý artefakt štúdia. Ale jeho prácou je ponoriť sa do sveta bájok a snov. Biblia je len príbeh, ktorý nemá žiaden dopad na súčasnú realitu.

Alebo si vezmime takých židovských vodcov v Ježišových časoch, ktorí boli zbehlí v bohatých tradíciách ich národa. Vodcovia poznali Písma odpredu aj odzadu, ale minuli znamenia poukazujúce na najdôležitejšiu kapitolu v Príbehu, ktorý Boh písal — kapitolu, ktorá bola predzvestovaná a prorokovaná biblickými pisateľmi tisíce rokov predtým. Kvôli tomu mohol Ježiš povedať: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život." (Ján 5:39–40) Neodsudzuje ich za ich dôkladné poznanie Starej zmluvy, ale smúti kvôli tomu, že nepochopili zmysel všetkého.

Aj dnes je možné, že pri hľadaní v Písmach môžeme minúť to, čo sa nás snaží Boh naučiť. Napríklad takí proroci, ktorí prehľadávajú proroctvá Zjavenia, snažiac sa vytiahnuť kľúče a kódy ohľadom Európskej únie alebo ďalšej ekologickej katastrofy. Plní vzrušenia strácajú výhľad na hlavný účel Zjavenia: odhaliť Ježiša!

Iní zas upadnú do teologických diskusií (Kalvinizmus versus Arminianizmus… ), kým nakoniec neprídu k Písmu, kde hľadajú viac munície do ich ďalšej debaty. Biblia sa nenápadne mení na božskú príručku, ktorá je vytvorená tak, aby obhajovala obľúbený systém teológie namiesto toho, aby bola Božím nadprirodzeným zjavením, odhaľujúcim slávneho Spasiteľa.

A potom existuje rozšírený typ biblického štúdia, ktorý začína pri nás ako strede a prináša Boha do nášho sveta, aby videl naše nami už definované potreby a problémy. Vnímame Bibliu ako knihu božských inštrukcií, manuál pre úspešný život alebo ako mapu na uistenie, že keď zomrieme, pôjdeme do neba.

Toto boli spôsoby štúdia Biblie, ktoré neprinášajú zmenu života. Prečo? Lebo im niečo chýba. Lepšie povedané chýba im Niekto.

Samotné biblické štúdium nie je to, čo mení život. Ježiš mení tvoj život. Samozrejme, robí to cez Jeho Slovo napísané pre nás. Musíme si preto uvedomiť, že životná zmena sa nemôže stať mimo Božieho Slova. Ale dôvodom, prečo Božie Slovo premieňa naše životy, nie je naše osobné štúdium, ale to, že v Písme poznávame Ježiša, autora. Kvôli tomu musí byť každá strana napísaná červenou, tak ako každá časť je vydýchnutá naším Kráľom a upriamuje nás na Neho.

Je možné hromadiť obrovské množstvo biblického poznania, robiť dojem na ľudí svojím majstrovským ovládaním biblických podrobností, úžasne aplikovať Bibliu spôsobmi, ktoré sú jasné a praktické, teologicky a exegeticky správne — a stále míňať Ježiša. Príšerné, že?

Preto nestačí byť „Biblii-veriaci" alebo „Slovocentrický", pretože nakoniec, Biblia , v ktorú veríme a Slovo, ktoré vyhlasujeme, sú „Kristocentrické".

Cieľom nášho biblického štúdia je poznať Boha a urobiť ho známym. Biblia odhaľuje Krista ako centrum ľudskej histórie. Všetky stvorenia sú stvorené Ním, skrze Neho, podľa Neho a pre Neho. A tiež naše biblické štúdium môže existovať len pre Neho. Je to jediný druh biblického štúdia, ktoré zmení tvoj život.

2011 Trewin Wax. The Gospel Coalition

Pôvodný článok nájdete na thegospelcoalition.org