Čím kŕmiš svoje oči

Ježiš hovorí: „Lampou tela je oko. Ak teda bude tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla. Ale ak tvoje oko bude zakalené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak teda svetlo v tebe je tmou, aká veľká bude sama tma!“ (Mt 6:22–23; L 11:34, ekum. preklad)

Áno, naše oči budú priťahované k veciam, po ktorých túži naše srdce, ale často nás aj ovládajú. Naše oči nie sú neutrálne. Ovplyvňujú a dokonca poháňajú naše srdce. Ak ich kŕmime tým, čo je pravdivé, správne, čisté, lásky hodné a úctyhodné, naše oči môžu spôsobiť, že naša viera bude rásť, naša láska sa bude zväčšovať a naše šťastie bude intenzívnejšie. Ale tam, kde oči blúdia, srdce bude rýchlo nasledovať — a padne. Koľkí z nás nechávajú svoje oči na príliš dlhej vôdzke?

Je tragické, že pre niektorých je to pornografia. Pre iných je to niečo menej obscénne, napríklad športové výsledky či novinové titulky. Pre iných Instagram či Facebook. Pre ďalších je to Amazon či Target, YouTube, alebo Netflix. To, že niečo nie je vo svojej podstate zlé, ešte neznamená, že nemôže vyplniť naše oči do takej miery, až zaberie miesto tomu, na kom záleží najviac. Také sú skazené oči: oči tak preplnené niečím iným než Kristom, že ho už viac nevidia a netešia sa z Neho.

Lampa tela

Keď Mojžiš varoval Izrael pred modloslužbou, hľadel im rovno do očí: 

„Veľmi si dávajte pozor, aby ste sa nezvrhli a neurobili si nijakú podobu modly ani podobu muža či ženy, ani podobu nijakého zvieraťa, ktoré je na zemi, ani podobu okrídleného vtáka, ktorý lieta pod nebom, ani podobu niečoho, čo sa plazí po zemi, ani podobu nejakej ryby, ktorá je vo vodách pod zemou. Pri pohľade na nebesia uvidíš slnko, mesiac a hviezdy, teda celý nebeský zástup, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž.“ (5. M 4:15–19, ekum. preklad)

Lampou tela je oko, povedal Božiemu ľudu, a ak dovolíš tomu svojmu, aby žiadostivo túžilo po veciach, ktoré si vytvoril, či dokonca po divoch, ktoré stvoril Boh — tvoje oči zvedú tvoje srdce z cesty a nakoniec ťa zničia.

Mojžiš nespomenul sexuálne explicitné obrazy. Nie, on vedel, že ľudia budú v pokušení uctievať aj to dobré v stvorení — zvieratá, vtáky a ryby; Slnko, Mesiac a hviezdy — divy, ktoré Boh umiestnil okolo nich. Tým najväčším divom je, že často skončíme ako ľudia, ktorí uctievajú div a nie Stvoriteľa.

Čo vravia tvoje oči

Ako naše oči odvádzajú naše srdce od Boha? Keď Ježiš hovorí: „Lampou tela je oko,“ je uprostred debaty o pokladoch. O tri verše skôr hovorí: „Nezhromažďujte si poklady na zemi“ (Mt 6:19). A potom o dva verše ďalej vraví: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom… Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“ (Mt 6:24). Naše oči budú priťahovať veci, ktoré si ceníme. No ešte viac platí, že zohrávajú dôležitú úlohu v tom, čo si ceníme. Ak sú naše oči choré, budeme mať nevyhnutne problémy so srdcom.

A peniaze, ako učí Ježiš, dnes vykresávajú toľko modiel. Ak nie sme spokojní s tým, že máme Jeho, zaľúbime sa do čohokoľvek iného, čo môžeme mať (alebo si kúpiť).

Ak máme malý hlad po Kristovi a dychtivo prahneme po športe, náš poklad je zadarmo na televíznom kanáli ESPN. Ak Kristus nedokáže udržať našu pozornosť, ale celé hodiny sa zháňame a nakupujeme na Amazone, náš poklad by mal byť doručený do dvoch pracovných dní alebo menej. Ak nám chýba ambícia poznať Krista a uskutočňovať jeho poslanie, ale usilovne pracujeme na tom, aby sme postúpili vo svojej kariére a budovali si svoj dôchodkový fond, svoj poklad konečne dostaneme, keď sa náš čas na zemi bude chýliť ku koncu. Ak je čas, ktorý môžeme stráviť s Kristom, to prvé, čoho sa vzdáme, keď sme zaneprázdnení, ale nikdy nevynecháme príležitosť na jedlo či svoju obľúbenú televíznu reláciu, máme poklad, ale On ním nie je.      

A ak ním nie je On, všetko, inak dobré, sa mení na tmu.

Oči plné cudzoložstva

Apoštol Peter hovorí, že skazení ľudia majú „oči sú plné cudzoložstva a nevedia sa nasýtiť hriechu“ (2. Pt 2:14, ekum. preklad). Pozreli sa na Krista a nepripadal im príťažlivý, a tak žiadostivo túžia po niečom inom (často niekom inom). „Svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo“ (J 3:19). Dostali sme na výber tú najplnšiu krásu alebo tie najprízemnejšie potešenia, a milovali sme to druhé. To je skazené a žalostné. Oči plné cudzoložstva dali prednosť kyanidu pred extázou.

To boli naše oči, ale boli sme obmytí, boli sme posvätení, boli sme ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1. K 6:11). Podstúpili sme laserovú operáciu oka, ktorú vykonal ten, kto vymyslel sietnicu. Zohol sa k nám, a so súcitom napľul do našich očí, aby uzdravil tých, ktorí predtým opľuli jeho slávu (Mk 8:23).

A ak už uzdravil naše oči, celé naše telo bude plné svetla.

Dávaj si pozor, čo sleduješ

Ak si už dovolil, aby sa tvoje oči zdeformovali, nie je príliš neskoro, aby si sa ich naučil strážiť a udržiavať v zdraví. Po prvé, plň svoje oči Božími slovami. Ak chceš mať istotu, že dávaš Bohu miesto, pozvi ho najprv dnu. Skôr než dnes vystavíš svoje oči vplyvu všetkého ostatného, rozhodni sa uvidieť Jeho. Dovoľ, aby sa nový pohľad na Neho v Jeho slove stal prvým divom tohto dňa, Slnko, ktoré zatieni a osvetlí každú inú krásu. Ponor svoju dušu do Písma na tak dlho, aby si začal vidieť Boha vo všetkých ostatných divoch okolo seba.

Po druhé, porovnaj svoj modlitebný život so životom stráveným pri obrazovke — čo pokorí takmer každého živého človeka dnešnej doby. Keď čas, ktorý strávime pri svojom telefóne či pred televízorom, postavíme vedľa času, ktorý strávime na kolenách, čo sa dozvieme o svojich očiach a svojom srdci? Rozhodujúca tu nie je dĺžka stráveného času, ale s akou oddanosťou, nadšením a láskou to robíme. Kam utekáme, aby sme si odpočinuli a potešili sa? Príliš mnohí z nás nezatvárajú oči a neskláňajú hlavu natoľko, aby našli odpočinok a potešenie, ktoré si myslíme, že nám prináša obrazovka.     

Po tretie, neučte svoje oči prehliadať bezbožnosť či tolerovať nemravnosť. Ani jedno z toho sa nestane pasívne či náhodou. Zbožnosť si bude vyžadovať bdelosť nad tým, čo sledujeme, najmä v spoločnosti, ktorá agresívne robí reklamu na všetko ostatné. Niektorí z nás si dali hranice, ktoré nás chránia pred najhorším, zatiaľ čo dovolíme, aby do našich očí tiekol nekonečný prúd sexuálne šteklivých či nemravných scén. Naučili sme sa tiež nevšímať si bohov pri našej zábave (dokonca sme k nim príliš zhovievaví), namiesto toho aby sme ich rozpoznávali a odhaľovali. Toto nie je výzva nič nesledovať, ale dávať si pozor na to, čo sledujeme, aby sme svoje oči nepozdvihli ku klamným túžbam, nedali sa zviesť, neklaňali sa a neslúžili im.              

Dokorán otvorené oči

Varovania od Mojžiša a Ježiša nemajú za cieľ obmedzovať nás v tom, na čo sa pozeráme, ale sústrediť sa a rozšíriť svoj pohľad na to, na čo sa pozeráme. Chcú, aby sme videli viac, aby sme mali zdravé oči, dokorán otvorené pre Boha. Steve DeWitt napísal:

„Krásy tohto sveta šepkajú našej duši, že existuje niekto dokonalý. Ale v zázračnej krajine stvorenia tú dokonalosť nenájdeme. Neustále hľadáme a túžime po kráse schovanej za inou krásou, po Tom, kto uspokojí najhlbšie túžby našej duše. To vysvetľuje, prečo si narkoman neprestáva pichať drogy, prečo sa človek závislý na porne neprestáva pozerať, materialista neprestáva kupovať a hľadač vzrušenia neprestáva skákať. Na konci jedného vzrušenia je stála potreba ďalšieho“ (Dokorán otvorené oči, str.71).

Keď sa budete prechádzať po zázračnej krajine Božieho stvorenia, dávajte si veľký pozor na oči. Tieto vzrušenia sú šepotom Zázračného, obyčajnými tieňmi Svetla. Ich účelom je vzbudiť v nás väčší obdiv a rešpekt ku Kristovi a pripraviť nás na to, že celú večnosť budeme k Nemu vzhliadať. „Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko“ (Zjav 1:7). Všetci ho raz uvidíme. Ako svoje oči používame dnes, raz rozhodne o tom, či bude nádherný, keď ho zbadáme.