Film Zeitgeist a iné mýty o Ježišovi

Zdá sa, že spochybňovanie kresťanstva sa teší rastúcej popularite. Ježiš, ktorého uctievame, je vraj len výmyslom, akousi zmesou mýtov z minulosti. Na internete sa objavil prepracovaný film s názvom „Zeitgeist“. Ide o pokus dokázať, že Ježiš je vymyslený a vytvorený pospájaním prvkov z rozličných mýtov. Lee Strobel v knihe Kauza Ježiš venuje tejto téme celú kapitolu a ja vám ju veľmi odporúčam, pretože o Ježišovi uvádza historické dôkazy. Film Zeitgeist prichádza s námietkou, prečo by sme príbehy o Adonisovi, Ozirisovi a iných pohanských mýtických „spasiteľoch“ mali považovať za bájky, no rovnaký príbeh zo židovského prostredia hodnotiť ako pravdivý.

Chcel by som, aby ste sa nad tým na chvíľu zamysleli. Súčasťou programu „Rozmýšľaj logicky“ (Stand to Reason) nie je naučiť vás len, o čom rozmýšľať, ale aj ako rozmýšľať. Zhrniem teda, o čo ide a chcel by som, aby ste sa sami seba spýtali, či to dáva zmysel. Čo je hlavnou myšlienkou spomenutého spochybňovania?

Zamyslite sa nad tým! Tvrdia, že Ježiš je len výmysel, rovnaký mýtus ako ostatní takzvaní spasitelia v starovekej literatúre. Dôkazom tohto tvrdenia majú byť zdanlivo podobné detaily s postavami, u ktorých ide zjavne a bezpochyby len o mýtické postavy. Dospeli k záveru, že príbeh o Ježišovi musí byť preto tiež vymyslený.

Je to dobrý argument? Ak nie, prečo?

Ja tvrdím, že tieto príbehy sú si údajne podobné, lebo predpokladáme, že vyhlasované fakty sú pravdivé. V knihe Taktika nájdeme kapitolu s názvom „Držme sa faktov, dámy“. Niektoré námietky, týkajúce sa kresťanstva, sa dajú ľahko vyvrátiť len spresnením faktov. Ide o jeden z kľúčov, ako sa popasovať aj s týmto spochybňovaním. Jednotlivé skutočnosti nie sú presné.

K spomínaným postavám mýtických náboženstiev patrí Mitra. Uvádzajú, že sa narodil z panny, čo predstavuje podobnosť s Ježišom. Bájny Mitra sa však nenarodil z panny, ale zo skaly, takže nejde o nijakú paralelu. Ďalším tvrdením je, že sa narodil dvadsiateho piateho decembra. Ježiš sa však vtedy nenarodil. Neexistuje biblické ani kresťanské tvrdenie, že sa naozaj narodil v uvedený deň. Jednoducho vtedy iba oslavujeme Jeho narodenie.

Nakoniec sa ukazuje, že veľa faktov s tvrdeniami v skutočnosti nesúhlasí. Nachádzame vecné nezrovnalosti v charakteristike mytológií v bodoch, ktoré sa majú údajne zhodovať s Ježišovým životom. Aj keby sme si však ponúkané fakty neoverovali, dokonca aj keby sa Mitra naozaj narodil z panny a Ježiš dvadsiateho piateho decembra, pri tomto spochybňovaní ide ešte o čosi podstatnejšie. Je to typický príklad aplikácie Kolumbovej taktiky, konkrétne druhej otázky. (Kolumbova taktika je názov pre autorov systém kladenia otázok, ktorý opisuje v inom článku — pozn. prekl.) Keď už presne vieme, čomu veria — že Ježiš je výmysel — chceme vedieť, prečo tomu veria.

Tu nastáva problém. Ide o príklad cyklického zdôvodňovania, kedy predpokladáme to, čo sa snažíme dokázať. (Problém sa skrýva aj v niečom inom, čo hneď vysvetlím.) V minulosti som sa už raz vyjadril, že ak niekto napáda niečo iné ako samotné kresťanské tvrdenie, míňa cieľ. Rovnaká situácia nastane napríklad vtedy, ak hovoríme, že Ježiš je Mesiáš a vstal z mŕtvych a niekto zareaguje odpoveďou, že v to veríme len preto, že sme vyrastali v kresťanskej krajine. Všimnite si, že v oboch prípadoch sa námietky nezameriavajú na samotnú myšlienku, ale na vás. To je chyba. Kedykoľvek sa argument týka niečoho iného, ide o varovný signál.

Citujem slová C. S. Lewisa: „Nemá zmysel rozoberať, ako sa človek dostal k nesprávnemu názoru, ak sa najprv nepotvrdí, že sa skutočne mýli.“

To je dôvod, prečo klamal. Všimli ste si, že keď vyhlásim niečo také, nadväzujem na istý predpoklad? Počítam s tým, že klamal. Najskôr musím dokázať, že človek klamal, inak nedáva zmysel, ak začnem uvádzať dobré dôvody, aby som dokázal, prečo tak konal. Aby dávala zmysel otázka, ako vznikol mýtus o Ježišovi, musíme najprv dokázať, že Ježiš je len mýtus. Dôkazom, že ide o výmysel, nie je uvedenie spôsobu, ako mohol vzniknúť. Ide o celkom inú otázku. A predsa je to spôsob, akým nám predkladajú dôkazy vo filme Zeitgeist aj inde.

Prečo by sme teda príbehy o postavách ako Oziris, Dionýzos, Adónis či Attis mali považovať za mýty, ale Ježiša Nazaretského za súčasť dejín? Odpoveďou je, že u Ježiša existuje dobrý primárny zdroj dokumentácie, kým o ostatných sa to povedať nedá. Záznam o ňom je úplne odlišný. Ak je historický dôkaz o Ježišovi z Nazaretu kriticky posúdený ako spoľahlivý, je jedno, či existujú iné mýty s podobnými prvkami.

Pri rozhovoroch s kresťanmi Michael Shermer spochybňuje kresťanstvo a tvrdí, že ide iba o mýtus. Uvádza, že v celej starovekej literatúre sú ďalší spasitelia, ktorí umreli a vstali z mŕtvych a Ježiš je len jedným z nich.

Časť mojej odpovede by znela nasledovne: Môžem prísť k Michaelovi Shermerovi a opýtať sa ho, či je Michael Shermer. A ak odpovie áno, ja poviem nie. Nemôže to byť on. Prečo? Lebo som za posledné tri týždne stretol iných piatich ľudí, ktorí mi povedali, že sú Michael Shermer. Samozrejme, neznamená to, že teraz ide o skutočného Shermera bez ohľadu na to, koľko bolo podvodníkov. Existencia podvodníkov nevylučuje možnosť, že môže existovať aj skutočný Shermer. Tento fakt je určený inými informáciami, nie počtom falošných náhradníkov.

Ak je historický dôkaz o Ježišovi z Nazaretu kriticky posúdený ako spoľahlivý, je jedno, či existujú iné mýty s podobnými prvkami.

Vedeli ste, že na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia bola napísaná kniha o nepotopiteľnej lodi, ktorá počas prvej plavby narazila na ľadovec a potopila sa? Volala sa Titan. Pozoruhodné, lebo približne o pätnásť rokov neskôr sa počas prvej plavby po náraze na ľadovec potopil Titanik. Čo ak ste však čítali uvedený román a neskôr sa dopočuli o lodi Titanik, ktorá sa naozaj potopila? Som si istý, že chápete, že okamžité odmietnutie príbehu o Titaniku len preto, že ste si prečítali knihu s podobným obsahom, by bolo bláznovstvo. Či sa Titanik potopil alebo nie, určujú dôkazy o jeho potopení, bez ohľadu na akékoľvek podobné vymyslené príbehy.

Rovnako aj príbeh o Ježišovi, opísaný v hlavných zdrojoch dokumentácie, ktoré poznáme ako Evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, treba posudzovať samostatne. Rozprávanie stojí alebo padá na sile historických dôkazov.

Ak sa na základe historických informácií ukáže, že Ježišov príbeh je nepravdivý, až potom sa stáva zaujímavou otázka, odkiaľ pochádza, ak nemá korene v dejinách. Avšak vysvetľovať, ako výmysel vznikol, sa dá, až keď predtým samostatným dôkazom potvrdíme, že príbeh je vymyslený. A to je v „Zeitgeiste“ a v každom podobnom spochybňovaní prekrútené.

Tento článok bol pôvodne uverejnený na stránke www.str.org a je použitý s láskavým dovolením autora. Článok je prepisom diskusie rozhlasovej relácie „Stand to Reason“ s Gregorym Kouklom. Šírenie je povolené len na nekomerčné účely.