Keď posielame človeka na smrť

Lídri jeho domácej cirkvi mi dovolili verejne a opatrne reagovať na jeho smrť. Môžete si prečítať kompletnejší záznam tu alebo tu.

Jedným z dôvodov, prečo chcem reagovať, je to, že Ronnie nám v Desiring God minulý rok napísal a povedal nám, že jeden z našich príspevkov priviedol významnou mierou jeho a jeho rodinu do Líbye.

Teraz je Anita vdova a jeho syn Hosea prišiel o otca.

Plačte s plačúcimi

Ako sa cítim, keď som čiastočne príčinou toho, že išiel na smrť?

Dnes ráno som sa rozplakal, modliac sa za Anitu a Hoseu. Plakať s plačúcimi nebol v tej chvíli príkaz; bol to smútok, ktorý sa cezo mňa valil. Pamätám si, keď som mal 33. Toľko som mal rokov, keď ma Boh povolal do pastoračnej služby. Začínal som svoju službu vo veku, kedy skončila služba Ronnieho. A Ježiša.

Po smútku a súcite bola (a je) mojou odpoveďou modlitba. „Pane, daj Anite veľkú vieru. Pomôž jej plakať — ale nie ako tí, ktorí nemajú žiadnu nádej. Daj, aby ten mladý bol hrdý na svojho ocka. Nech vyrastie s nadšením z toho, že je potomkom takého muža. Nech žijú v slávnych veciach 8. kapitoly Rímskym — vzdychaní tohto padnutého, čakajúceho sveta (Rímskym 8:23) a skalopevnom uistení, že hoci sme celý deň zabíjaní, aj tak sme vo všetkých týchto veciach viac ako dobyvatelia (Rímskym 8:36–37).

Niečo horšie ako smrť

Potom som zvážnel. Ronnie nie je prvým človekom, ktorý zomrel, robiac to, čo som ho povzbudil robiť. Nebude posledným. Ak by som si myslel, že smrť je tou najhoršou vecou, ktorá sa človeku môže stať, bol by som premožený ľútosťou.

No celou myšlienkou Ronnieho života je to, že je niečo horšie ako smrť. Takže bol ochotný riskovať svoj vlastný život, aby zachránil ostatných od niečoho oveľa horšieho. A mohol riskovať svoj vlastný život, pretože vedel, že jeho vlastné riskovanie a umieranie mu získa „nesmiernu hojnosť večnej slávy“ (2. Korintským 4:17). A vedel, že Boh je schopný naplniť každú potrebu jeho manželky a syna (Filipským 4:19).

Nehráme sa hry. Keď kážem, že risk je správny, viem, čo robím. Keď hovorím: „Boh je v nás najviac oslávený, keď sme my v Ňom najviac uspokojení — najmä v utrpení“, viem, čo môže utrpenie znamenať. Keď hovorím: „Nebojte sa, môžete byť nanajvýš zabití“ (Matúš 10:28), beriem vážne Ježišove slová: „… niektorých z vás usmrtia… ale ani vlas sa vám nestratí z hlavy“ (Lukáš 21:16–18).

Zaplaviť svet náhradami

Napokon volám tisíce z vás, aby ste prijali Ronnieho miesto. Nebudú nás zabíjať dosť rýchlo. Nech náhrady zaplnia svet. Nejde nám o smrť. Ide nám o večnú radosť sveta — vrátane našich nepriateľov. Ak nás zabijú, kým ich my milujeme, sme v dobrej spoločnosti. Ježiš nás nevolal k jednoduchosti alebo bezpečiu. Volal nás, aby sme milovali pre Jeho meno. Všade. Medzi všetkými ľuďmi.

Anita a Hosea, mám vás rád. Je mi ľúto, veľmi ľúto, vašej straty. Hlboko vás a Ronnieho obdivujem. Držte sa tohto: „Lebo nás (ani Ronnieho) Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme.“ (1. Tesalonickým 5:9–10)