Moje všetko vo všetkom

Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. (Mt 13:44)

Mnoho ľudí je úplne spokojných s Ježišom ako Spasiteľom, ktorý im dáva odpustenie všetkých ich hriechov. Menej ich je pripravených mať ho vo svojich životoch ako Pána, ktorý ich vedie a necháva rásť v zbožnosti. Ale rozmýšľal si už niekedy nad Kristom ako svojím pokladom?

Poklad skrytý na poli

Jedno z Ježišových podobenstiev v Matúšovom evanjeliu sleduje človeka na poli. Prechádza cezeň a narazí na niečo nezvyčajné, niečo čo tam nepatrí. Najskôr pravdepodobne netuší, na čo narazil. Nikdy si totiž nemyslel, že by na poli mohol náhodne nájsť nejaký poklad. Ale stalo sa. Objavil na svojej ceste bohatstvo, ktoré by sa mu nepodarilo zhromaždiť ani za celý život, ako tam len tak leží nestrážené a nikto si naň nerobí nárok.

Ako môžem získať tento poklad? Čo musím dať alebo urobiť, aby som tento poklad vlastnil, zakúšal a míňal naveky? Taká bola mužova reakcia a vedel, že na to, aby mohol získať poklad, musí získať to pole. A tak predal všetko, čo mal, aby mal dosť peňazí a to pole kúpil.

Hodný všetkého

Úplne všetkého. Pointou podobenstva je zdôrazniť nekonečne vzácnu hodnotu toho, že poznám Ježiša a že on pozná mňa. Tento muž predal všetko, aby získal tento poklad. Vzdal sa svojho domova, nábytku, svojich domácich zvierat — všetkého, čo malo nejakú hodnotu. Obetoval veci, ktoré sám vyrobil, dary, ktoré dostal, majetky, ktoré vlastnil mnoho rokov. Rozlúčil sa s tým v okamihu a urobil tak, pretože videl, že to, čo by mohol získať, ďaleko prevyšuje všetko, čo doteraz vlastnil.

Tento muž predal všetko, aby získal tento poklad.

Pokiaľ nemilujeme a neceníme si Ježiša takýmto spôsobom, potom ho nepoznáme. Nekonečný život v ňom a s ním je jednoducho nepopierateľne cennejší než čokoľvek iné, čo si môžeme kúpiť, postaviť, alebo získať tu na zemi. Rozľahlé domy sú ako nič. Nádherné drahé autá sú ako nič. Oblečenie, koníčky, produkty od Apple, knihy, obchody, zvieratá, televízie — to všetko je nič v porovnaní s naším Kristom. Pre nás je hodný všetkého.

Všetka naša sila

Náš poklad je všetkou našou silou, keď sa cítime slabí. Pavol píše: „Ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.“ (2. K 12:9) Boh a Spasiteľ, ktorý je hodný všetkého, pre nás tiež robí všetko. Keď padneme, je blízko pri zlomenom a pri tom, čo má zlomené srdce. Keď sa cítime vyschnutí, on je tou potravou a silou, ktorú naša duša potrebuje. V každom prípade, keď sme slabí, jeho sila nás napĺňa a pohlcuje našu slabosť, aby ukázal mieru svojej moci.

Celé naše srdce

On je našou silou, on je tou pravou a neukojiteľnou túžbou našich sŕdc. „Hľadám ťa, Pane, ako vzácny klenot. Vzdať sa ťa bolo by bláznovstvom.“ Je bláznivé nehľadať Ježiša čoraz viac. Každú novú vec, ktorú zbadáme — všetko, čo sa naučíme o tomto Spasiteľovi — nám dáva viac radosti, viac viery a viac pokoja. Ježiš je nikdy neprestávajúcou, nevyčerpateľnou hostinou pre naše duše. Nič našim srdciam nechutí lepšie ako on a vďaka evanjeliu môžeme pokračovať v jedení a neprestať po celú večnosť.

Všetka naša nádej

Ján Krstiteľ pripravoval cestu pre Ježiša a jeho službu, a keď napokon uvidel Krista, povedal: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“ (J 1:29). Najväčšou a najvážnejšou krízou celého sveta a každého z nás, ktorí v ňom žijeme, je hriech. Nemáme žiadnu nádej, pokiaľ niekto iný nemôže alebo nechce zasiahnuť v náš prospech. Dobrou správou je, že Baránok Boží, Ježiš Kristus, vzal náš hriech, náš kríž, našu hanbu na seba, tým, že za nás umrel a potom porazil hriech a smrť za nás tým, že vstal z mŕtvych. Všetka naša nádej je v ukrižovanom a vzkriesenom poklade našich sŕdc.

Naozaj je a ostane naším všetkým vo všetkom.