Môžeš odpustiť svojim rodičom

Počúvajte ľudí, keď hovoria o svojich slabostiach a zlyhaniach v živote, a zamyslite sa nad tým, ako často obviňujú svojich rodičov — či už priamo, alebo nepriamo, neskrývane alebo nepatrne. Všetci sme už počuli, že hriechy rodičov dedia ich deti a deti ich detí (Ex 34:6–7). Zároveň nám stále vraveli, že väčšina našich ľudských slabostí sa dá  vystopovať v slabostiach našich rodičov a ich rodičovstve.

Koľko problémov, ktoré si zažil počas svojho života pripisuješ (vedome alebo nevedome) svojim rodičom (alebo iným členom rodiny)? Od vecí, ktoré ti zapierali, od lekcií, ktoré ťa nenaučili, od ich povahových chýb, ktoré sa nezmenili, od chýb, ktoré spravili počas tvojej výchovy, až po hriechy, ktoré voči tebe spáchali?

Môže to byť zdravé, ak odkryjeme korene svojich konkrétnych trápení a slabostí, či biologických, historických, alebo iných. Skutočné uzdravenie však nepríde tak, že identifikujeme príčiny, alebo hodíme na niekoho vinu, ale dôverou v Boha.

Zradený rodinou

Jozefa zradili jeho vlastní bratia, desiati bratia (Gen 37:18, 28). Desiati z ľudí, ktorým mal veriť najviac na svete, sa namiesto toho spriahli, aby ho zabili (Gen 37:18), a potom predali do otroctva (Gen 37:28).

Možno by ti tvoj brat alebo sestra (otec alebo matka) dokázali ublížiť viac, no väčšina členov našej rodiny nie sú schopní takejto hrôzy. Chceli ho zabiť, potom ho chceli nechať zomrieť v cisterne, neskôr ho z nej vytiahli, aby ho predali do neznámeho, doživotného otroctva a zarobili tak na ňom. Nemali ani tušenia, kam posielali svojho brata. Jednoducho sa tešili, že sa ho konečne zbavili, a to napriek tomu, akou zničujúcou správou to bude pre ich otca.

Nie ty, ale Boh

Boh dostal po rokoch Jozefa cez otroctvo k moci, následne cez neoprávnené väznenie k väčšej moci pod faraónom. Kvôli hroznému hladu v krajine prišla Jozefova rodina z Kanánu, aby v Egypte kúpila jedlo. Ako to chcel Boh, nič netušiac ležali pri nohách brata, ktorého zradili, a v zúfalstve prosili za záchranu ich života.

„Jozef odložil ťažobu rozhorčenia a uvalil svoje zdrvujúce starosti na Boha.“

Jozef spoznal svojich bratov ihneď. Všetci boli vinní z pokusu o vraždu a obchodovania s ľuďmi. Z ničoho nič bol nie len ich obeťou, ale zároveň aj sudcom. Príbeh pokračuje niekoľkými interakciami medzi nimi, no vyvrcholenie prichádza, keď im Jozef konečne odhalí svoju identitu. Okamžite sa preľakli, pretože poznali zlo, ktoré vykonali, a uvedomovali si strašný trest, ktorý si zaslúžili (Gen 45:3). Jozefove slová, ktoré im následne povedal, sú jedny z najohromujúcejších v celej Biblii:

„Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive.“ (Gen 45:4–5)

Nie, Jozef, nepoplietol si si to? Tvoji bratia ťa predali do otroctva a poslali, aby si zahynul v Egypte. Jozef sa však opakuje: „Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh.“ (Gen 45:8)

Boh to myslel dobre

O sedemnásť rokov neskôr zomrel ich otec Jákob. Bratia sa báli, že by sa im Jozef mohol nakoniec pomstiť (Gen 50:15). V ich mysli mal Jozef právo na to, aby sa im odplatil, a to napriek tomu, že im odpustil a preukazoval láskavosť.

Jozef plakal zo súcitu a náklonnosti, a povedal im:

„Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti.“ (Gen 50:19–21)

„Skutočné uzdravenie nepríde tak, že hodíme na niekoho vinu, ale dôverou v Boha.“

Namiesto toho, aby odmietol tých, ktorí ho chceli zabiť, prijal ich. Namiesto toho, aby potrestal tých, ktorí ho predali do otroctva, prisľúbil im, že sa postará o nich aj o ich deti. Odložil ťažobu rozhorčenia a horkosti a uvalil svoje zdrvujúce a príšerné starosti na Boha (1. Pt 5:7). Keď si jeho bratia zaslúžili prekliatie, on si pre nich zvolil požehnanie. Vzal na seba kríž pre Božiu radosť, ktorú predtým dostal od Boha.

Jeho prekvapujúca trpezlivosť a láskavosť, ktorú mal voči svojim bratom, sa podobá tej, ktorú opisoval apoštol Peter u Sáry. Keď ju klamal vlastný manžel, a ocitla sa pre neho v nebezpečenstve, „dobre [robila] a [nebála] sa nijakého postrachu“ (1. Pt 3:6). Zverila sa do Božích rúk, aj keď sa nemohla zveriť Abrahámovi. Jozef zveril seba a svojich bratov Bohu, a nemusel vykonávať rozsudky a hľadať ospravedlnenie sám.

Máš dosť viery na to, aby si odpustil svojej rodine, svojim rodičom (Ef 4:32)? Máš dosť slobody na to, aby si nechal Boha poradiť si s ich priestupkami voči tebe (Rim 12:19)? Máš dosť odvahy na to, aby si prijal a žil dobro, ktoré pre teba Boh naplánoval, nech sa to v danej chvíli zdá hocijako dobré alebo zlé (Rim 8:28)?

Dobro hlbšie než bolesť

Jozef vedel, že Boh pracoval pre neho na niečom hlbšom, ako je zrada, otroctvo a uväznenie — lahodnosť hlbšia než akákoľvek okolnosť. Zároveň svoje utrpenie videl v kontexte toho, čo Bol robil pre iných.

• „Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive.“ (Gen 45:5, 7)
• Svojim bratom povedal: „Budem ťa živiť — lebo ešte päť rokov potrvá hlad –, aby si nevyšiel na mizinu ani ty, ani tvoja domácnosť so všetkým, čo máš.“ (Gen 45:11)
• „Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.“ (Gen 50:50)

Možno to najväčšie pozemské dobro vykoná Boh cez tvoje utrpenie v živote iných ľudí, a nie v tvojom. Ako Pavol píše: „Požehnaný… Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.“ (2. Kor 1:3–4)

Nikto z nás nežiada o takúto službu, no je to nádherná a potrebná služba, do ktorej povoláva Boh mnohých. Jozef spočítal cenu svojich trápení a porovnal ich s hodnotou toho, čo cez ne vykonal Boh pre iných. Každý zlomyseľný úmysel svojich bratov, každé zlé zaobchádzanie v otroctve, každý deň strávený vo väzení neprávom. Ceníš si dobro, ktoré cez teba Boh vykonáva pre iných?

Božie plány pre teba

Kresťan, tvoji rodičia sa nepostavili Božím plánom pre tvoj život. Oni boli Božím plánom pre tvoj život. Dokážeš sa pozrieť spätne na svoj život s Jozefom, a povedať to? Moji rodičia ma sem neposlali, Boh ma sem poslal. Čokoľvek mienili pre mňa moji rodičia, Boh to mienil dobre. Boh bol, je a bude v každom trápení  a v každom vzťahu.

„Kresťan, tvoji rodičia sa nepostavili Božím plánom pre tvoj život. Oni boli Božím plánom pre tvoj život.“

Jozef nežil pre ospravedlnenia svojich bratov. Ich hriechy voči nemu ho nedržali v zajatí celé tie roky a nebránili mu pohnúť sa ďalej. Hrôzy zajatia poznal dobre, no bol slobodný od horkosti a rozhorčenia, aj keď si jeho bratia nepriznávali svoju vinu. Nečakaj, kým sa ti tvoji rodičia ospravedlnia, aby si využil slobodu, ktorú pre teba Kristus kúpil.

Aj keby ťa plánovali zabiť, alebo predať do otroctva, ani vtedy nezabránia Bohu, aby robil dobre tebe a iným cez teba.