Muži na nesprávnom mieste

Ak ma roky v role učiteľa na základnej škole niečo naučili, tak potom toto: chlapci nesnívajú o tom, že sa stanú náhradníkmi. Nesnívajú o tom, že budú presúvať papiere z miesta na miesto, či vysedávať mimo diania za postrannými čiarami. Snívajú, že budú zabíjať drakov, zachraňovať princezné, útočiť na najvyššie priečky turnajov a budú usmrcovať zloduchov. Chlapci majú v sebe od narodenia pevne zakorenenú snahu o dosiahnutie slávy. A takí by aj mali byť.

Ale ako chlapci rastú a menia sa na mladých mužov, často sa ocitnú v pracovnom odeve namiesto bojového výstroja — skôr na lavičke pre náhradníkov, ako na ihrisku. Zdrvujúca predstava. Ešte horšie je však to, že aj napriek tejto veľmi neuspokojivej a do očí bijúcej realite, samotný sen odmieta zomrieť. Muži sledujú vojnové filmy a predstavujú si samých seba v zákopoch; navštevujú  futbalové zápasy a nemôžu inak, než uvažovať: Čo keby som tam bol ja?

Ako sa muž vyrovná so snom, ktorý nechce zomrieť?       

Ďalekozrakí hrdinovia

Odpoveď je často jednoduchá: vymeň jednoducho jeden sen za druhý. Sláva na bojovom poli je nahradená potleskom v kancelárii, peniazmi v banke, či dokonca ženami v spálni. Muži, ktorí idú touto cestou, sa často snažia dosiahnuť naplnenie týchto nových snov s horlivým nadšením; potom, čo nepremenia na skutočnosť jeden sen, si dajú predsavzatie, že už nikdy nedopustia, aby sa to stalo znova.    

Preto priatelia, rodina, cirkev a akákoľvek iná osoba či zodpovednosť, ktorá odpútava pozornosť od daného sna, sa odhodia nabok. Uvažuj o otcovi, ktorý chýba svojim deťom, lebo často zostáva dlho do večera v práci, o synovi, ktorého rodičia sú osamelí, lebo on už nemá čas, aby im zavolal, či pastorovi, ktorého pár hodín navyše strávených prípravou kázne znamená, že jeho žena znovu večeria sama. Toto sú tí páni Úžasní, ktorí si vzali do hlavy, že dosiahnu na hviezdy a priamo pred svojimi očami nevidia poslanie, ktoré prináša slávu Bohu.

Ale pre omnoho viac mužov sa znechutenie z naháňania snov stáva príliš neznesiteľným bremenom a radšej si to jednoducho pripustia a sledujú, ako ich sen unáša do mora. Umŕtvení mečom náhradných úloh a nudy, zaujímajú svoje miesto na gauči po boku Homéra Simpsona, Archieho Bunkera a mnohých iných stroskotancov pod papučou. Medzitým sa satan smeje, keď dvíha ich meč a vkladá do svojej vitríny s trofejami zlomených mužov.       

Podvod(ník) so slávou

Hlavnou stratégiou, ktorú satan používa, aby vyprodukoval sebeckých rojkov a vyčerpaných stroskotancov, je presvedčiť armádu mužov, že boj pred nimi je príliš obyčajný. Každodenné povinnosti postrádajú násilie Mordoru a nervy deviatej zmeny družstva na pálke. Nablízku nie sú žiadni povzbudzujúci fanúšikovia, keď na muža v práci zaútočí pokušenie, či doma sa rozhorí oheň hnevu. Nejestvujú žiadne viditeľné hradby, ktoré by mohli brániť alebo umierajúci spolubojovníci, keď sa pýcha či strach zmocňuje srdca človeka. Môže sa zdať, že je to osamelý boj, bezvýznamný zápas, zápas plný jednotvárnych úloh a kontrolných zoznamov, a nie orkovia a draky chrliace oheň.

A predsa, tento pohľad nie je ničím iným než úplným a absolútnym klamom — podvod so slávou. A vina padá na naše hriešne srdce. Satan vyriekol trojnásobnú lož o tom, že boj o slávu je vymyslený, nedosiahnuteľný, alebo že sa nachádza ďaleko za hranicami našich bežných povinností a vzťahov. A tak tie naozaj skutočné zápasy, ktoré sa odohrávajú okolo nás, sa javia len ako stereotypné udalosti, tuctový, všedný život.

Naše každodenné zápasy nie sú určite plné orkov, drakov či ozbrojených zloduchov — ak by toto boli naši jediní protivníci, potom by sme sa snáď mohli postaviť a na chvíľu si vydýchnuť. Ale je to už tak, že v samom diablovi máme ďaleko väčšieho nepriateľa. To je dôvod, prečo apoštol Pavol hovorí nám — prostým, obyčajným ľuďom — aby sme sa posilňovali Božou silou. „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach“ (Ef 6:12).

Keď si uvedomíme, že toto je náš boj, vytriezvieme do skutočnosti, že naše sny o sláve neboli nikdy príliš veľké, ale príliš malé — nie priveľmi vzdialené, ale priamo pred našimi očami. Uviazli sme v tom, že získavame trofeje na bojiskách či bránime zem v boji, a nerozpoznali sme, že sme sa už stali súčasťou oveľa väčšieho boja o nepredstaviteľne väčšiu cenu — aby sme počuli slová: „Správne, dobrý a verný sluha“, ktoré vyriekol Stvoriteľ vesmíru (Mt 25:21). Tieto slová sú našou slávou a budú sa ozývať po celú večnosť. 

Tomuto sa nevyrovná žiaden zámok či kráľovstvo, žiadna trofej či poklad.

Rastieme vo vernosti

Žiaden človek neobjaví vernosť len tak náhodou a nijaký verný človek vám nepovie, že jeho cesta bola ľahká. Predsa len, cesta sa musí niekde začínať. Keď chceš začať dnes, uvažuj pri modlitbe, ako budeš rásť vo vernosti v nasledujúcich troch vzťahoch v tvojom živote.

1. Tvoj Pán

Buď verný v tom, aby si každý deň zostával v tesnom kontakte s Bohom. Zaraď si to do rozvrhu vo svojom kalendári ako denne sa opakujúcu udalosť a všetky iné udalosti a činnosti plánuj okolo toho. Keď si si tú chvíľu už naplánoval, uvažuj, ako ju naplníš čítaním Biblie, modlitbou, rozjímaním nad Božím Slovom a inými zvykmi milosti. Usiluj sa, aby bola táto chvíľka plná Ducha a zameraná na Boha, keď si spomenieš, že Boh je dobrý k tým, ktorí ho hľadajú (Žal 3:25), a že milosť je tu vtedy, keď zlyháme (Rim 3:24). Po celý čas maj svoje oči na stopkách pre Ježiša, dokonale verného muža a obeť za všetku našu nevernosť.         

2. Najbližší tvojmu srdcu

Buď verný v poznávaní najbližších tvojmu srdcu a umožni im, aby oni poznávali teba. Venuj im svoju plnú pozornosť, keď si s nimi: uši maj otvorené, oči upreté s telefón vo vrecku. A keď nie si s nimi, usilovne sa za nich modli a maj ich v úcte svojimi slovami, myšlienkami a skutkami. Aj keď máš toho veľa zariadiť, mnohé veci dokončiť a dotiahnuť do konca iné úlohy, nájdi si čas, aby si im ukázal Ježišovu lásku, pokladajúc ich za hodnotnejších než seba (Fil 2:3). Boh ťa požehnal najbližšími tvojmu srdcu, tak buď verný.      

3. Stratení v tvojom okolí      

Buď verný vo vyhľadávaní stratených ľudí, tak blízkych aj vzdialených. V prípade tých, čo sú blízko, porozmýšľaj, ako vydať svedectvo susedovi, pozvať spolupracovníka na biblickú hodinu, či sa postarať o jedlo pre rodinu v núdzi. V prípade tých, čo sú vzdialení, modli sa za neustálu podporu misionára, financovanie prekladu Biblie, či si jednoducho vyber skupinu ľudí, ktorá ešte nebola oslovená a daj si záväzok, že sa za nich budeš modliť celý mesiac. Možno ťa Boh povolá zachrániť milióny ľudí, alebo ťa možno povolá zachrániť iba jedného človeka. V každom prípade, tvoje povolanie sa nemení: len buď verný.

Vstúp do radosti

Keď si bol mladý, sníval si o sláve — ach, ako si len o nej sníval! Keď ťa neobmedzoval nijaký praktický realizmus a trápenie zo zlyhania, dovolil si popustiť uzdu myšlienkam a predstavoval si si tie najväčšie trofeje, najväčšie davy ľudí a tie najveľkolepejšie výsledky.

Brat, znovu. Dovoľ svojim myšlienkam popustiť uzdu. Ale tentoraz snívaj o tej najväčšej sláve: sláve z toho, že počuješ, ako ti Boh vraví: „Správne, dobrý a verný sluha. Vojdi v radosť svojho Pána!“

Veľká je sláva, ktorá čaká na verných.