Nebuď sám sebou

Jej hlas, pripomínajúci nahnevaný roj včiel, bodol každého, kto mu bol na dosah. Jej slová boli ako meč (Prís 12:18). Jej jazyk lámal ducha (Prís 15:4). Jej reč ovláda moc smrti (Prís 18:21). Každý, kto ju zbadal, sa na ňu musel pripraviť.

Jej filozofia bola rovnaká ako jej bývalej spolubývajúcej, keď zjedla príliš veľa čínskeho jedla, po ktorom sa usmiala a povedala: „Lepšie von ako dnu.“ Jej hrubosť sa musí dostať von — bez ohľadu na to, aké nepríjemnosti to spôsobí každému v miestnosti.

Nikto sa nemohol cítiť urazene, keďže si všetci hovorili, že: „Jednoducho je taká.“ Sťažovať sa na ňu bolo, akoby si sa sťažoval, že voda je mokrá a kamene sú tvrdé. Gravitácia je gravitáciou a ona je taká. Z tejto perspektívy bola jej osobnosť neflexibilnou dispozíciou, vedeckou nevyhnutnosťou, niečím, čo nedokázala zmeniť. Hundrať na ňu znamenalo hundrať na biológiu.

Nemala dobré spôsoby. Chýbala jej slušnosť. Vraví sa, že sa taká narodila.

Nebuď sám sebou

„Buď sám sebou,“ „ostaň sám sebou,“ „buď skutočný,“ znejú dnes mnohé slogany. Autentickosť prevláda nad zdvorilosťou, sebarealizácia triumfuje nad sebadisciplínou a vlastné „ja“, nech už je to čokoľvek, sa má oslavovať a nikdy nie odsudzovať.

Túto filozofiu môžeme uplatniť aj v cirkvi. Hoci každý príkaz v Biblii to zakazuje, každé určenie hriechu ho otvorene odsudzuje, každá diskusia o svätosti a Božom súde varuje pred tým, aby sme v ňu verili, aj tak stále ospravedlňujeme naše tendencie k hriechu ako našu osobnosť.

• Och, ona? Je proste odhodlaná a nezávislá. To je dôvod, prečo sa nepodriaďuje svojmu manželovi.
• On? Nemaj strach, on sa nesnaží byť ku každému nepohostinný a chladný. Je len hanblivý a introvert.
• Hej, on nie je duchovný vodca, ale nerob si starosti. On len nejde do hĺbky, jednoducho nie je taký.
• Prečo nerastie vo svojom poznaní Božieho slova? Pretože to nie je typ, ktorý by čítal.
• Prečo vyzerá, že flirtuje s každým dievčaťom, ktoré stretne? Nehľadaj v tom niečo viac. Má hravú osobnosť, proste je taký.

Toto neochvejné poňatie vlastného „ja“ je opakom biblického myslenia. Naša osobnosť musí podliehať Božím štandardom, nikdy nie naopak.

• Manželky, podriaďte sa svojim manželom, či už ste tvrdohlavé, alebo nie.
• Introverti, buďte pohostinní a milí, hoci by ste sa niekedy radšej niekde schovali.
• Manželia, veďte svoje ženy a obmývajte ich Božím slovom, aj keď by ste to robili radšej len raz za čas a povrchne.
• Kresťania, premýšľajte nad Božím slovom deň a noc, hoci ste od strednej neprečítali žiadnu inú knihu.
• Rómeo, drž sa na uzde a nezvádzaj ženské srdcia, aj keď je pre teba jednoduché nadväzovať kontakt s opačným pohlavím.

„Musíš sa znova narodiť“

Od pádu človeka znamená byť sám sebou opakom toho, čo chce Boh. Od pádu je naše autentické „ja“ neprekonateľne pohltené sebou samým, nenávidí Boha a odmieta si vážiť si Ho viac ako všetky ostatné veci. Preto je tvoje autentické „ja“ hodné smrti.

Je to škandál evanjelia. Každému mužovi, žene a dieťaťu, či už sú kriminálnikmi, „dobrými“, pobožnými, alebo naopak, hovorí, že sa musia narodiť znovu, aby mohli vstúpiť do kráľovstva Božieho (Jn 3:3). Vraví nám, že neobrátený človek, ktorý „ostáva sám sebou“, ostáva ohrozený Božím hnevom a len zvyšuje možnosť odsúdenia (Rim 2:4–5).

Či už ide o pána Rogersa, Ghandího alebo Stalina, byť „samým sebou“ neprináša spravodlivosť, ktorú Boh požaduje. Všetci potrebujeme Božiu spravodlivosť, ktorú nám otvorene ponúka v Kristovi (Flp 3:8–11) a musíme byť novými stvoreniami Ducha, aby sme vstúpili do kráľovstva Božieho (Jn 3:5).

Ježiš nevraví: „Len buď sám sebou.“ On vraví: „Musíš sa narodiť znovu“ (Jn 3:7).

Buď niečím väčším

Ježiš umrel na kríži, aby sme sa mohli znovu narodiť. Zniesol hnev svojho Otca, zatiaľ čo my sme boli „sami sebou“ a poslal Ducha Svätého, aby z nás spravil nové stvorenia v Ňom. Duch Svätý žije v nás, ktorí sme sa narodili znovu, aby nás viedol k opúšťaniu nášho momentálneho „ja“.

Naše nové „ja“ je lepšie, než si vieme predstaviť. Neboli sme stvorení na to, aby sme zobrazovali ideálnu verziu nášho „ja“, ale aby sme odrážali obraz samotného Boha. Boh nariadil našu záchranu, aby sme sa podobali Jeho Synovi (Rim 8:29) — stvoreniu, ktoré keby sme v tejto chvíli uvideli, ako píše Lewis: „boli by ste veľmi pokúšaní ho uctievať“ (Weight of Glory, 45).

„Buď sám sebou“ je dobrá rada len vtedy, ak znamená: „buď tou osobou — tým novým stvorením v Kristovi.“ Pavol sa k tomu stále vracia vo svojich listoch:

„Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite.“ (Ef 5:8)

Inými slovami, Pavol vraví nám kresťanom, aby sme boli tými, kým sme v Kristovi. Žijeme ako deti svetla, nie aby sme sa stali svetlom, ale preto, že už prácou nášho všemocného Boha ním sme. Žijeme ako nové stvorenia s novými náklonnosťami a radosťami, pretože prácou Ducha na našom obrátení, tými novými stvoreniami už sme (2. Kor 5:17).

Stávame sa viac tými, kým sme, práve vtedy, keď sa pozeráme na Krista a túžime byť ako On (2. Kor 3:18). Nehľadíme do svojho vnútra a nestávame sa viac tým, kým sme vo svojom vnútri, ale hľadíme von,  aby sme videli Jeho — a tých, ktorí sa Mu podobajú — a vďaka Duchu napodobňujeme to, čo vidíme (Flp 3:17).

Nebuď sám sebou. Buď niečo viac. Buď tým, kým ťa Boh predurčil. Buď tým, kým si v Kristovi.