„Nikdy nevyzerajte na svoj vek“

Keď som sedela v dermatologickej ambulancii, prezerala som si fľaštičky so sérami a krémami, ktoré boli vystavené v čakárni — hydratačné krémy, pílingy, séra proti starnutiu, prípravky na ošetrenie pleti pod očami. Hoci mnohí ľudia (ako ja) tam pravdepodobne boli kvôli typickému vyšetreniu pleti alebo kožným problémom, bolo jasné, že dermatológ sa zaoberá aj tým, aby pomohol ženám vyzerať mladšie.

Pozrela som sa do zrkadla a všimla si „jedenásť vrások“ na čele. Určite existuje nejaký zázračný krém, ktorý dokáže znížiť ich viditeľnosť, pomyslela som si. Keď som požiadala dermatologičku o odporúčanie, jej odpoveď ma prekvapila: „Jediný liek na ne je botox.“ A tak mi už jedenásť vrások zostalo.

Naša výmena názorov ma prinútila zamyslieť sa: Prečo chcem zo svojej tváre vymazať známky starnutia? Nezaslúžila som si tieto vrásky, keď som vychovávala štyri deti, tvrdo pracovala a rozdávala sa pre iných?

Nablýskané (a drahé) lži

V našej spoločnosti prichádza z každej strany tlak na to, aby sme vyzerali mlado a fit. Od reklám v televízii, cez upravené fotky na sociálnych sieťach až po nekonečné množstvo kozmetických výrobkov na pultoch obchodov je posolstvo jasné: Urobte všetko pre to, aby ste vrátili ručičky času späť — a nikdy neodhaľte svoj skutočný vek!

Ako však máme ako kresťanky premýšľať o starnutí? Biblický pohľad na krásu a starnutie je v porovnaní so svetom prevrátený. Keď využívame kozmetické zákroky, aby sme sa pokúsili zamaskovať svoj vek, často tým nahrávame posolstvu, že naša hodnota spočíva v našom vzhľade.

Ochota podstúpiť bolestivé a drahé procedúry na zlepšenie nášho vzhľadu by nás mala prinútiť ustúpiť a zvážiť svoje motívy. Bojíme sa, že nás manžel už nebude považovať za atraktívne, alebo že ostaneme navždy slobodné? Sme znepokojené, čo si o nás ostatní myslia, či nás povýšia v práci, alebo aby sme sa páčili tej správnej skupine ľudí?

Určite nie je hriechom chcieť sa starať o svoje telo — ctíme si Boha, keď sa o seba staráme. Keď sa však pohltené tým, aby sme vyzerali mladšie alebo sa zmestili do menšej veľkosti šiat, robíme zo svojich tiel modly.

Božie kráľovstvo hore nohami

Hoci si niektorí z nás možno nechcú priznať, koľko budú mať rokov, Biblia oslavuje rastúci počet sviečok na vašej narodeninovej torte. Často je to tak, ako nám pripomína Jób 12:12 (Roháčkov preklad): „Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť.“ Potom je tu verš z Prísloví 16:31: „Ozdobnou korunou sú šediny, nachodia ju na ceste spravodlivosti.“

Málokto z nás považuje šediny za korunu. Myslíme si, že je to niečo, čo treba skrývať! Biblia nám však hovorí, aby sme si vážili šediny rovnako ako dlhý život zasvätený nasledovaniu Ježiša. Boh nás chce prostredníctvom svojho slova odpútať od nášho vzhľadu (a všetkých obáv, ktoré s ním súvisia) a namiesto toho venovať pozornosť duchovnej zrelosti. Zrazu je možné oslavovať starnutie, keď s radosťou vidíme, ako nás Boh formoval počas mnohých rokov.

„Skutočná krása sa však nenachádza na obálke časopisu, ale v našom dokonalom Bohu.“

Čím dlhšie sme na tejto zemi, tým viac príležitostí sme mali dôverovať Ježišovi a rásť v múdrosti. Zažili sme viac vzostupov a pádov, naša perspektíva zahŕňa desaťročia života. Skúšky, ktorými sme prešli, Boh použil na formovanie toho, kým sme. Samota, finančná strata, výchova detí, chronické ochorenie, smrť — tieto skúšky neboli ľahké, ale Boh bol prítomný v každej z nich. Zmeny na našom tele nám to môžu pripomínať.

Keď sa nabudúce pozriete do zrkadla a všimnete si, ako sa vaše telo zmenilo, skúste sa pozerať iným spôsobom. Tie strie a ochabnutá koža okolo brucha — sú možno pripomienkou daru detí. Možno tie tmavé kruhy pod očami svedčia o prebdených nociach, ktoré ste strávili pomocou kamarátke, ktorá mala problémy alebo úzkostlivému tínedžerovi. To zvraštené obočie odhaľuje skúšky, ktorými ste prešli, keď ste zisťovali, ako byť usilovným priateľom, členom rodiny alebo pracovníkom. Vrásky okolo očí a vrásky od smiechu sú milou pripomienkou času stráveného s druhými.

V Kristovi nie sú fyzické známky starnutia znakom, ktorým by ste mali opovrhovať, ale znakom toho, ako Boh pracoval cez vaše okolnosti, aby z vás urobil človeka, ktorým ste dnes. Ak ich budete vnímať takto, môžu vás povzbudiť, aby ste mu bez ohľadu na vaše obavy dôverovali, že sa o vašu budúcnosť postará.

Pravá krása

Naše túžby dosiahnuť bezchybnú pleť, vypracované telo alebo veľkosť, akú sme mali pred dvadsiatimi rokmi, poukazujú na túžbu byť krásni. Tak ľahko sa hodnotíme podľa noriem sveta. Skutočná krása sa však nenachádza na obálke časopisu, ale v našom dokonalom Bohu.

Ježiš trpel na kríži a zomrel za naše hriechy v najkrajšom, nesebeckom skutku lásky. Keď do Neho vložíme svoju vieru, sme pokrytí jeho spravodlivosťou. Teraz nás Boh vidí ako krásnych — pretože Kristus taký je.

Krása, ktorú si Boh cení, sa prejavuje v charakterových vlastnostiach, ako je milosť, milosrdenstvo, neochvejná láska a vernosť. Namiesto toho, aby sme svoje úsilie zamerali na to, aby sme sa stali krajšími prostredníctvom líčenia, návštev salónu alebo cvičenia, nech sa snažíme napodobňovať Krista a prijať jeho krásu.

Keď to urobíme, oslobodíme sa od zotročenia samým sebou. Budeme ako Dávid, takí uchvátení Pánovou krásou, že zabudneme na svoje vlastné problémy:

„Jedno som prosil od Hospodina,

to žiadať budem:

môcť bývať v dome Hospodinovom

po všetky dni svojho života,

vidieť láskavosť Hospodinovu

a kochať sa v Jeho chráme.“ (Ž 27:4)

Skutočná krása zviditeľňuje Krista prostredníctvom našich skutkov lásky. Skutočne krásni ľudia používajú telo, ktoré im dal Boh, aby s radosťou slúžili druhým v núdzi, od prípravy jedla pre suseda, ktorého práve operovali, cez slová láskavosti a súcitu priateľovi, ktorý prechádza depresiou, až po objatie dieťaťa, ktoré spadlo a odrelo si koleno. Ako nám Pavol pripomína v Liste Rímskym 10:15 (Ekumenický preklad): „Aké krásne sú nohy tých, ktorí prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach.“

Všimnite si, že sa nespomína krása ich tvárí ani sila ich svalov, ale ich nohy — tak často špinavé a smradľavé — sú označené za krásne. Umožňujú nám niesť dobrú správu o Ježišovi iným.

Pohľad do večnosti

Nasledovať biblickú definíciu krásy nebude v dnešnej dobe ľahké. Ale Druhý list Korintským 4:16–18 nám pripomína boj o zachovanie perspektívy večnosti:

„Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“

Ako veriaci v Krista sme povolaní mať iné zmýšľanie ako svet. Sme povolaní pozerať sa ďalej, než len na to, čo vidia oči a čoho sa môžu dotknúť ruky, a pamätať na to, že Boh túži po tom, aby sme upierali svoj pohľad na Neho, a nie na svoje vrásky a telesné zmeny. Ťažoba životných skúšok a naše obavy zo starnutia blednú v porovnaní s bohatstvom večnosti.

Dámy, evanjelium je dobrou správou pre starnutie. Napriek stále väčšiemu počtu sviečok na torte, budeme krajšie, keď sa budeme viac podobať Kristovi.