Odložte nabok váhu „necítenia sa na to“

Na čo sa dnes necítite?

Viete, čo mám na mysli. Je to tá vec, ktorá vás zaťažuje, o ktorej viete, že by dávala česť Bohu, pretože dodržiava Jeho zákon lásky (Ján 15:12) alebo je činom viery (2. Tesalonickým 1:11), alebo „umŕtvuje skutky tela" (Rímskym 8:13). Viete, že by bola dobrá pre vašu dušu, telo, rodiny, povolanie, blížneho alebo cirkev.

Ale necítite sa na to. Viete, že vám Boh sľubuje viac požehnania, keď to urobíte, ako keď to neurobíte. Ale bojujete, aby ste tomu verili, pretože máte pocit, že je to ťažké. Je to, akoby ste mali na členkoch závažia. Nechcete zhromaždiť energiu a každé rozptýlenie príťažlivo žiari.

Zvláštny vzor procesu

Hoci je pravda, že je toto náš vnútorný hriech, z ktorého sa musíme kajať a musíme bojovať, aby sme ho odložili (Židom 12:1), skúsenosť „necítenia sa na to" sa pre nás tiež môže stať pripomienkou pravdy evanjelia a skutočne nám v tomto boji dávať nádej a povzbudenie.

Premýšľajte o tomto zvláštnom vzore, ktorý sa znova a znova opakuje hádam v každej oblasti života:

— Zdravé, výživné jedlo často vyžaduje disciplínu, aby ste ho pripravili, zatiaľ čo nezdravé jedlo je ľahko dostupné, chutné a návykové.

— Udržiavanie tela v zdravom a silnom stave vyžaduje časté zámerné nepohodlie, zatiaľ čo zhoršovanie stavu tela chce len ustavičné pohodlie.

— Musíte sa prinútiť otvoriť tú užitočnú, ale intelektuálne náročnú knihu, zatiaľ čo vložiť DVD do prístroja je také jednoduché a volajúce ako jazda dolu kopcom.

— Často sa musíte nútiť, aby ste sa dostali k zamysleniam a modlitbe, kým spať dlhšie, čítať športové správy alebo kontrolovať Facebook je takmer bez námahy.

— Naučiť sa zručne hrať nádhernú hudbu vyžaduje hodiny únavného cvičenia.

— Vynikanie v športoch vyžaduje monotónne cvičenie ad nauseum („kým vám z toho nepríde zle").

— Naučiť sa dobre písať vyžaduje písanie, písanie, písanie a prepisovanie, prepisovanie, prepisovanie. A zvyčajne rozsiahle čítanie.

— Chce to roky a roky štúdia, aby ste len získali príležitosť na niektoré povolania.

Chápete tú myšlienku. Vzor je takýto: Väčšie radosti sú dosahované cez boj, náročnosť a bolesť, kým rýchle, neuspokojujúce a často zničujúce radosti máme priamo pod rukami. Prečo je to tak?

Prečo boj, náročnosť a bolesť?

Pretože Boh nám vo veľkej milosti všade ukazuje, vo veciach, ktoré sú len tieňmi nebeských skutočností, že tých, ktorí bojujú a vytrvávajú, čaká veľká odmena (Židom 10:32–35). Takmer všade nám pripomína, aby sme kráčali vierou do sľúbenej budúcnosti a nie podľa vidiny okamžitého uspokojenia (2. Korintským 5:7).

Boh nám vo veľkej milosti všade ukazuje, vo veciach, ktoré sú len tieňmi nebeských skutočností, že tých, ktorí bojujú a vytrvávajú, čaká veľká odmena.

Každý boj, ak je chápaný týmto spôsobom, sa stáva pozvánkou od Boha nasledovať verné kroky jeho Syna: „… ktorý pre radosť, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu." (Židom 12:2)

Tí, ktorí sú duchovne slepí, vidia v týchto bojoch iba márnosť. Ale pre tých, ktorí majú oči na pozeranie, Boh prisľúbil nádej (vieru v Jeho budúcu milosť) priamo v márnosti stvorenia (Rímskym 8:20–21). Každý boj sa stáva ukazovateľom hovoriacim: „Pozeraj sa dopredu, za samotný boj, za pokušenie slabých, vzdaj sa radostí pre veľkú, trvalú, podstatnú Radosť postavenú pred teba!"

Vytrvalosť, nie slabosť

Takže dnes nenechajte „necítenie sa na to" vládnuť ako pána (Rímskym 6:12). Namiesto toho cez to vnímajte vášho Otca, smerujúceho vás k odmene, ktorú plánuje pre všetkých, ktorí vytrvajú do konca (Matúš 24:13). Nech vám to pripomína, že Jeho volanie nesmeruje k slabosti, ale k vytrvalosti.

Potom odložte nabok toto bremeno a bežte s vierou preteky, ktoré pre vás On prichystal.

„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné." (2. Korintským 4:17–18)