Prekonať v modlitbe Božiu dobrotu

Keby som pevnejšie veril, že môj Boh odpovedá vysoko nad rámec mojich prosieb, modlil by som sa častejšie a odvážnejšie. Viera naučila Pavla začínať práve takto — viera, ktorá bežne hádzala vrchy do mora. Pavol sa neprihovára iba Bohu, ktorý počúva, ale Bohu, ktorý odpovedá.

On však mieri ešte vyššie. Pavol neoslovuje len odpovedajúceho Boha, ale Boha, ktorý na modlitby odpovedá omnoho lepšie, než si vôbec dokážeme predstaviť. Vyzýva nás, aby sme volali k vznešenému a mocnému Bohu: „Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme… “

Moje srdce v slabších dňoch zápasí s tým, aby pozdvihlo svoj hlas k takému Bohu. Má otázky. Keď sa snažím brať tento text vážne, vyrušia ma pochybnosti: Ak je On tým, ktorý dokáže odpovedať takýmto spôsobom, prečo to neurobil? Ak dokáže odpovedať „vysoko nad to,“ o čo prosím, alebo na čo myslím, prečo neodpovedal na to, o čo som už prosil, o čom som už premýšľal? Dokázal som sa modliť za mnoho nádherných vecí, ktoré sa nikdy nestali. Nevypočuté modlitby akoby ten text upravovali: „Tomu však, ktorý často nie je schopný urobiť ani tie skromné veci, o ktorých premýšľate a o ktoré žiadate… “

Drobné pochybnosti ako tieto môžu srdce smrteľne raniť a zanechať po sebe modlitby, ktoré majú ďaleko od triumfu. Spása márnotratného syna, uzdravenie umierajúcej matky, bezpečný pôrod vášho prvého dieťaťa — on odpovedal inak, než ste sa modlili. Ako potom skloniť kolená a začať slovami: „Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako ja prosím alebo rozumiem“?

Možno sú vaše pochybnosti ešte hlbšie. Nepochybujete o jeho moci, ale o jeho srdci. Nie „tomu, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme“ — ale „tomu, ktorý nechce.“ Keď bol Kristus na zemi, kľakol si pred neho malomocný a povedal: „Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.“ Už predtým ste sa tak modlili. Viete, že on môže, ak naozaj chce. Ale chce? Kristova odpoveď tomu malomocnému sa zdá byť iná než jeho odpoveď vám: „Chcem, buď čistý!“ (Mt 8:2–3)

Dúfam, že povzbudím vás (aj seba) k modlitbe k tomuto Bohu s nekonečnou mocou. Bez ohľadu na vaše otázky alebo sklamania, Pavol sa modlí (a vedie nás k modlitbe) k tomuto Bohu, jedinému Bohu. Inými slovami, nech je Boh pravdivý a naše pochybnosti klamlivé. Pozrime sa bližšie na tohto Boha, ku ktorému Pavol upiera naše oči. Dúfam, že nás oboch presvedčím, aby sme sa v tomto novom roku modlili k tomuto Bohu.

Boh, ktorý má moc

Tomu však, ktorý môže…

Jeho je kráľovstvo i moc i sláva na veky. On je Tým, „ktorý môže“. On má všetky prostriedky. On má schopnosť urobiť vždy a jedine to, čo sa mu páči na zemi i v nebi. Ak neodpovedá tak, ako prosíme, nikdy to nie je preto, že by mu niečo chýbalo.

Všimni si, srdce také pomalé uveriť, že Pavol nás smeruje k Bohu neobmedzených možností práve vo chvíli, keď píše z väzenia. Jeho Boh môže splniť akúkoľvek prosbu, hoci Pavol veľmi dobre vie, že nie každá prosba je vypočutá. Ale pre Pavla nevypočutá modlitba neruší dôveru v Božiu moc o nič viac, než trpká duša sťažujúca sa v tieni dokáže uhasiť slnko. Upadáme pred mlčiacimi nebesami nie preto, že by Boh bol neschopný, ale preto, že sme príliš nemúdri na to, aby sme pochopili, prečo je jeho ticho milosrdenstvom.

„Náš Boh dokáže vykonať omnoho viac než všetky naše najvznešenejšie modlitby.“

Božia moc je v listoch apoštolov často spomínaná. Rimanom píše: „Tomu však, ktorý vás môže utvrdiť“ (R 16:25). Židovským kresťanom: „Tomu však, ktorý vás môže zachrániť od pádu a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu“ (Jud 1:24). Korintským zasa: „A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba) aj nadbytok pre každý skutok“ (2. K 9:8).

Neviera nevolá k takémuto Bohu. Pochybnosť nepozná jeho meno. Ježiš to vedel, a preto sa spýtal dvoch slepcov: „Či veríte, že to môžem učiniť?“ Boh vlažných modlitieb zmietaných búrkou je niekedy ochotný, inokedy schopný. Ako by sa náš modlitebný život mohol prebudiť, keby nás Ježiš vyrušil tou istou otázkou: „Či veríte, že to môžem učiniť?“ Ako by naša viera mohla vzrásť, keby sme spolu so slepcami odpovedali: „Áno, Pane,“ — s tými slepcami, ktorí boli uzdravení podľa svojej viery (Mt 9:27–29).

Učiniť omnoho viac ako rozumieme

… učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme…

Pavlov Boh nie je len Ten, ktorý je schopný, ale Ten, ktorý je schopný odpovedať lepšie, než prosíme alebo si vieme predstaviť. To, o čo sa odhodláme požiadať, je jazero; to, o čo si vieme predstaviť požiadať, je oceán; Boh sa vznáša vysoko nad oboma. Grécke slovo pre „omnoho viac“ môžeme preložiť ako „úplne nad všetky miery, najvyššia forma porovnania, akú si vieme predstaviť.“ Náš Boh dokáže vykonať omnoho viac než všetky naše najvznešenejšie modlitby.

Už viac ako mesiac sa mňa aj mojej ženy náš syn (takmer každý večer) pýta, či pôjdeme na jeho narodeninovú oslavu. Toto je tá najvyššia prosba, akú si dokáže predstaviť: narodeninová oslava so všetkými tými ľuďmi, ktorí boli aj na jeho predošlých oslavách, s tortou a zmrzlinou v detskom centre. Chodí spať s myšlienkami na túto oslavu. Je to najväčšie potešenie, aké jeho detská myseľ dokáže obsiahnuť. Prosí nás, pripomína sa nám, priam neodbytne. Nedokáže si predstaviť nič vyššie.

Aký syn, taký otec. Ako často sa modlím: „Pane, nezabudni prísť na moju narodeninovú oslavu!“ Je to dobrá prosba, ale to, čo v srdci cítim k svojmu synovi, ďaleko presahuje len účasť na jeho oslave. Túžim pre neho zabezpečiť veci, o ktoré ešte ani nevie prosiť — zázraky, ktoré by odsunul nabok, keby sa ocitli vedľa torty s Labkovou patrolou. Naliehavo prosím o to, aby mal nové srdce, o odpustenie hriechov, o bohabojnú manželku, o zmysluplný život tu na zemi a o večný život, ktorý má prísť — ale čo toto všetko znamená pre trojročné dieťa?

Sám Boh nás učí mnohým dobrým prosbám. Stále však platí, že „my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží (R 8:26). My nevieme, čo je najlepšie. Náš Boh takýmto nedostatkom netrpí. On má v pláne odpovedať svojim deťom nado všetko viac, než by sme kedy mohli prosiť alebo si predstaviť — a to aj vtedy, keď sú jeho odpovede v rozpore s tým, o čo sme skutočne prosili.

Dôkaz

Keď nám nezodpovedané modlitby hryzú srdce, prečo môžeme veriť, že nám odpovie nad rámec toho, o čo môžeme požiadať alebo čo si dokážeme predstaviť? Pretože to už urobil. To sa javí ako jediný spravodlivý záver, keď zvážime všetky dôkazy, ktoré už boli uvedené v Liste Efezským. Pavol nás vykresľuje ako tých, ktorí boli kedysi mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, kráčajúc podľa behu tohto sveta, plní neposlušnosti a ako deti hnevu. Keď nám ani nenapadlo sa modliť alebo činiť pokánie, on nás oživil spolu s Kristom. Tu je náš úryvok v plnom znení:

„Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia až naveky vekov. Amen.“ (Ef 3:20–21)

Uvedomiť si Božiu moc, ktorá už pôsobí v kresťanoch, je ako pokúsiť sa objať základňu hory. Pavol sa modlil za nadprirodzenú múdrosť a zjavenie, aby začal poznať: „a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily“ (Ef 1:19). To, že koná omnoho viac, než by sme kedy mohli prosiť, je len pokračovaním jeho dobroty voči nám, nie jej začiatkom.

Vy sami od seba by ste nikdy nepomysleli na to, aby ste prosili o odpustenie, a predsa vám odpovedal. Nikdy ste si nepredstavovali večný život, a on ho aj tak zabezpečil. Nikdy ste nepoznali hrôzu slova peklo, slávu slova milosť, zázrak slova evanjelium či život v mene Ježiš. A hoci zvrátenou modlitbou vášho mŕtveho srdca bola túžba po väčšom podiele na tomto svete, po hriechu a vzbure, on vám odpovedal nebom, svojím Duchom, svojím Synom a sebou samým.

Verte

Kiežby sme už viac nevysielali svoje modlitby na deravej lodi a búrlivých vlnách pochybností. Pavlov Boh je aj naším Bohom: je Tým, ktorý má moc urobiť omnoho viac, než by sme kedy mohli prosiť alebo si predstaviť. Niektorí z nás ho pod týmto menom nepoznajú. Nechajme na seba zapôsobiť slová Charlesa Spurgeona:

„Ak vôbec veríte v modlitbu, očakávajte, že vás Boh vypočuje. Ak to neočakávate, nedostanete to. Boh vás nevypočuje, pokiaľ nebudete veriť, že vás vypočuje; ale ak uveríte, že tak urobí, bude k vám taký dobrý, aká veľká je vaša viera. Nikdy vám nedovolí, aby ste si o ňom mysleli viac, ako je v skutočnosti.“ (Autobiografia, 1:25)

Bude k vám taký dobrý, aká veľká je vaša viera. Nikdy vám nedovolí, aby ste si o ňom mysleli viac, ako je v skutočnosti. Keď sa modlíte, počujte, ako sa vás Ježiš pýta: „Veríte, že to dokážem?“ Prebuďte svoju vieru, aby ste tento rok skúsili nemožné: prekonajte Božiu dobrotu. Skúste prosiť a premýšľať vyššie, než on dokáže odpovedať, a uvidíte, ako na vašu dôveru odpovie nečakaným požehnaním — takým, ktoré vás skloní v pokornej úcte a pozdvihne váš hlas, aby ste volali k ostatným: „Tomu však, ktorý odpovedá nado všetko a nad rámec toho, čo si kedy dokážeme predstaviť alebo o čo dokážeme prosiť… “