Sociálne médiá, smartfóny, internet. Sloboda alebo otroctvo?

Sme viac ako myši ak sa správame rovnako?

V roku 2016 urobil rakúsky vedec a profesor neurológie na univerzite v Ženeve vo Švajčiarsku Christian Lüscher spolu so svojim tímom takýto pokus.

Umiestnil myš do klietky s tlačidlom, ktoré ak stlačila, tak špeciálny optický senzor stimuloval v jej mozgu dopamínové neuróny, ktoré sú zodpovedné za pocity šťastia.

Čoskoro na to myš prišla a začala stláčať tlačidlo stále viac a viac, aby dostávala viac a viac dopamínu a bola šťastnejšia.

Profesor skonštatoval, že ak by myš po dvoch hodinách nevybrali z klietky, zomrela by pravdepodobne od hladu a smädu, ale šťastná.

Nepripomína vám to tlačidlo niečo, čo máte vo svojich vreckách?

Napriek všetkým možnostiam, ktoré máme, vo všeobecnosti prieskumy vravia, že na mobile a internete trávime čoraz viac času (svetový priemer je dve hodiny a dvadsaťpäť minút denne a podľa mňa je toto číslo podhodnotené).

Čísla sa rôznia od vekových skupín (ale niekde medzi dvoma a deviatimi hodinami to pravdepodobne bude). Koľko času online strávite denne alebo týždenne vy? Skúste si to seriózne najbližší týždeň zmerať. Výsledok vás pravdepodobne prekvapí.

A teraz tá nepríjemná otázka: Sme vďaka týmto médiám šťastnejší, spokojnejší, charakternejší, slobodnejší? Poznáme pravdu?

Čo je skutočná sloboda?

Ján Hus povedal: „Hledej pravdu, slyš pravdu, uč se pravdě, miluj pravdu, mluv pravdu, drž se pravdy, braň pravdu až do smrti, protože pravda tě osvobodí od hříchu, od ďábla i od smrti… “

Mal tú slobodu stratiť svoj život, nechať sa upáliť, odvrhnúť od všetkých ľudí a vyhlásiť za kacíra, pretože PRAVDA, ktorú spoznal o Ježišovi, ho urobila slobodným.

Martin Luther o cca sto rokov neskôr tiež bojoval za PRAVDU, ktorá zmenila jeho život a oslobodila ho spod otroctva príkazov a zákazov mŕtveho náboženstva, keď si človek nikdy nemôže byť skutočne istý, či ho Boh prijíma.

Keď som nedávno upravoval rozhovor so sestrou Violkou Fronkovou, zasiahli ma myšlienky o prenasledovaných farároch, ktorí počas totality boli ochotní kvôli PRAVDE o Ježišovi trpieť, byť odlúčení od svojich rodín, detí. Pretože jedine PRAVDA oslobodzuje, a ani väzenie ich nemohlo uväzniť.

Každý rok v novembri si pripomíname výročie nežnej revolúcie. Deň boja za slobodu a demokraciu. Od roku 1989 môžeme žiť v slobode, ale táto sloboda nebola lacná. Ľudia, ktorí bojovali za PRAVDU, pre ňu obetovali veľa.

Slovensko je slobodná krajina. Máme väčšiu slobodu ako akékoľvek generácie pred nami. Nikto neurčuje čomu máme veriť. Akú kariéru si zvoliť. Aké knihy čítať. Do akých škôl chodiť. Akú veľkú mať rodinu, prípadne zostať slobodný.

Ale nepríjemná otázka tu stále je: Poznáme pravdu? Sme naozaj slobodní?

Internet a sociálne médiá ako sloboda

Internet a sociálne siete pocit slobody a dostupnosti pravdy ešte znásobil. Neexistuje vec, ktorú by ste si nevedeli vygoogliť. Na ktorú by neexistovalo nejaké youtube video. Dostupnosť informácií je bleskurýchla. Žiadna cenzúra. Žiadne obmedzenia. Máme pocit, že sa vieme dopátrať PRAVDY. Skutočne?

Môžeme naživo sledovať udalosti, ktoré sa dejú na druhom konci sveta. Máme slobodu ísť kdekoľvek, pozerať, čítať, sledovať, písať prakticky čokoľvek. SLOBODA.

Neobmedzené možnosti. Robiť si čo chcem, kedy chcem, ako chcem, koľko chcem.

Naozaj je toto sloboda? Je sloboda robiť si čokoľvek, čo chceme, skutočnou slobodou?

Pokuta na diaľnici

Keď som v osemnástke dostal vodičák, moji rodičia mi dôverovali natoľko, že mi dávali šoférovať ich nové auto často. Keď tak nad tým premýšľam, tak celkom obdivujem ich vieru. Zveriť osemnásť ročnému chalanovi auto nie je samozrejmosť. Nie, nebol som nezodpovedný šofér, ale keď sa na to pozerám s odstupom viac ako desaťročia… á, radšej to ďalej nerozvíjam.

Na jednej našej spoločnej ceste k starým rodičom som si to na diaľnici celkom rozbehol aj napriek tomu, že na jednom úseku bolo obmedzenie na 90 km/h. Už asi viete, čo bude nasledovať, takže to skrátim. Pokuta ma neminula.

Bol som nazlostený. Načo tu bola tá značka? Veď sa tu pokojne dalo ísť 110 km/h. Prečo tie obmedzenia? Čím je človek mladší, tým viac chce rebelovať proti obmedzeniam, prekračovať stanovené pravidlá, limity. A mnohokrát sa nič nestane. Nechytia vás.

Bohužiaľ, spomínam si ešte na jeden príbeh prekročenia rýchlosti, ktorý neskončil šťastne.

Bol som o dosť menší. Cestovali sme od starých rodičov (to ešte šoféroval môj otec). Keď sme došli domov a zapli správy, zistili sme, že asi hodinu potom, ako sme prešli jedným úsekom cesty sa tam stala vážna nehoda. Bardejovské auto prešlo do protismeru a v rýchlosti viac ako 100 km/h narazilo do auta oproti. Všetci, čo boli v tom bardejovskom aute, neprežili. Moji rodičia tých ľudí poznali. Boli z nášho mesta. Za volantom bola mladá šoférka. Dôvod nehody bolo nezvládnutie riadenia vo vysokej rýchlosti. (Vyššej, ako bola na danom úseku povolená).

Sloboda nie je nemať žiadne obmedzenia, pretože robiť si čo chcem, kedy chcem a ako chcem ma v konečnom dôsledku môže stáť život.

„Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí“

Aj keď to pre niekoho môže znieť prekvapivo, Ježiš nám o slobode môže povedať viac ako si myslíme. Pozrime sa na jeho slová:

Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí v neho uverili: „Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Odpovedali mu: „Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako to, že ty hovoríš: ‚Stanete sa slobodnými‘?“ Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní." (Ján 8:31–36)

Ježiš tieto slová hovorí uznávaným náboženským vodcom. Zjavne to neprijali najlepšie. Povedať niekomu, že potrebuješ byť slobodný, znamená, že momentálne slobodný nie si. Môžeš ho tým nahnevať. Teda, Ježiš tých vodcov celkom nahneval.

Ich odpoveď je maximálne ironická. V podstate ako keby hovorili — ale veď my sme slobodní a nikdy sme nikomu neslúžili. Opak je však pravdou. Celá história izraelského ľudu, ktorá je zaznamenaná v Biblii je plná otroctva. Izraeliti boli najprv v otroctve v Egypte, potom pod nadvládou Asýrčanov, Babylončanov, Peržanov, aj Grékov. A vo chvíli, keď Ježiš hovorí tieto slová, sú pod okupáciou Rímskej ríše. Takto sloboda nevyzerá.

Ježiš napriek tomu všetkému nemyslel na politickú slobodu. Hovoril tu o otroctve iného druhu.

Tieto Ježišove slová sú aplikovateľné aj dnes. Aj na nás. Aj v dobe najväčšej slobody, akú sme kedy na Slovensku zažili, mnohí ľudia žijú v otroctve. Povedal by som, drvivá väčšina z nás.

Všetci sme závislí

Russell Brand, britský herec, komik a aktivista v knihe Restart opisuje, ako sa dostal zo závislosti na drogách a alkohole.

„Tí z nás, ktorí sa narodili s očividnou závislosťou od látok, majú v mnohých ohľadoch šťastie. My alkoholici a feťáci sme toto tajomstvo minimalizovali na drobné cykly túžby a naplnenia. Náš vzorec závislosti je ľahšie pozorovateľný, a preto ho je jednoduchšie vyriešiť.”

…

„Žijeme v dobe závislosti. Je to vec natoľko zakorenená a všadeprítomná, že si ani neuvedomíte, že ju máte — ak nemáte to šťastie, že ste extrémnym prípadom. Ľudia sú závislí na alkohole, na jedle, na vzťahoch, na práci, niekto neustále tupo čumí do telefónu a snaží sa v ňom niečo nájsť… , čo vlastne?”

V nasledujúcich riadkoch vysvetľuje, že každý z nás hľadá úplné uspokojenie, no ono nepríde. Je ľahké vidieť, že drogy nás nikdy neuspokoja. Oveľa ťažšie je to vidieť pri dovolenkách, kariére, šťastnej rodinke, väčšom dome a iných veciach. Každý z nás je otrokom.

Aké je teda riešenie? Existuje vôbec? Môžeme byť skutočne slobodní?

Ak vás teda Syn vyslobodí…

Posledná Ježišova veta v odseku, ktorý sme spomínali, znela, akoby tu riešenie bolo. Ak vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.

Čo tým chcel Ježiš povedať?

Naším najväčším problémom nie je túžba po slobode, ale to, že v momente, keď sme si mysleli, že sme ju získali, sme ju v skutočnosti stratili.

Možno to bol tvoj prvý klik v mobile, možno prvý pohárik alkoholu, možno prvý bozk. Dopamín sa začal vylučovať. Pocity šťastia boli vysoko. Ale len na krátko.

Tak ako Adam a Eva v raji, keď si mysleli, že sloboda je, keď si určia vlastné pravidlá.
Boh mi nebude hovoriť, čo mám robiť. Poviem si to ja sám.

Ja určím, čo je pre mňa dobré a čo nie.

Ja určím pravidlá.

Prvý Adam chcel určovať pravidlá. V tom bol ako Boh. Avšak tým, že sa vzoprel Božej autorite, začal sa viac podobať diablovi.

Boh stvoril Adama na svoj obraz. Adam v skutočnosti bol ako Boh. Nemohol byť viac. Tým, že nedôveroval Bohu, rozbil s ním vzťah. Určil si svoje pravidlá. A podľa toho to tu na zemi aj vyzerá. Ako pod vládou Adama.

Ježiš, o ktorom Pavol hovorí aj ako o poslednom Adamovi, však spravil presný opak. Neprišiel určovať pravidlá. Prišiel sa podriadiť Božej vôli. Neprišiel hľadať slobodu v sebarealizácii a seba naplnení. Prišiel ju kvôli nám stratiť úplne. Stal sa sluhom. Stratil česť, moc, vplyv, priateľov, rodinu a nakoniec aj svoj vlastný život. Všetko, čo sa mnohí snažíme celý život získať.

Zomrel ako zločinec, chudák, zmrzačený bičovaním. Opustený a sám. V Biblii sa píše, že jeho posledné slová boli i: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Tu to však neskončilo.

Tento posledný Adam, Ježiš, dokonale dodržal pravidlá. Pravidlá, ktoré znamenali vzťah. Pravidlá, ktoré ho mali udržať na ceste. Pravidlá, ktoré mali znamenať život. A presne to nasledovalo.

Boh ho vzkriesil z mŕtvych.

Toto je sloboda. Toto Ježiš myslel, keď povedal — ak vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.

Ježiš nás oslobodil z nášho sebectva, z našej pýchy, z túžby určovať si vlastné pravidlá, zo závislosti do ktorej neustále padáme, či je to internet, alkohol, alebo čokoľvek iné.

On stratil svoju slobodu, aby sme ju my mohli získať späť.

„Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ 

Chceš byť slobodný?

Ak ste sa dočítali až sem, budem vďačný, ak mi napíšete k tomuto článku váš komentár, názor, podnety na ďalšie články, vaše skúsenosti so sociálnymi médiami, mobilmi, závislosťami, slobodou a pravdou. Prípadne aj nejakú otázku (píšte na môj facebook, instagram či email).