Upriamte svoju myseľ na nebeské veci

Odložte nachvíľu nabok dnešné neodkladné úlohy. Ak môžete, utíšte svoje túžby, ktoré sa na vás valia od momentu, keď ste sa prebudili. Odstúpte od ranných starostí. Zabudnite na to, čo vás čaká v nasledujúcich hodinách.

Kresťania, teraz si zapamätajte: Pôjdete do neba. Veľmi skoro, v hociktorú chvíľu, budete vzatí od všetkého, čo ste tu poznali, aby ste si vzali večnú dovolenku. Prebudíte sa a zistíte, že máte pľúca naplnené vzduchom „lepšej vlasti“ (Žid 11:16). Vaše bolesti a povzdychy zmiznú (Iz 51:11). Uvidíte Ježiša tvárou v tvár (F 1:23). A s Ním budete doma (2. K 5:8).

„Naša myseľ je plná neba vtedy, keď je plná Krista.“

A teraz si predstavte, aký by mohol byť život, keby sme sa vrátili ku každodenným úlohám, túžbam a ťažkostiam s mysľou upriamenou hore. Čo by dnes bolo iné, ak by sme vniesli nebeskú nádej do zemských vecí — ak by sme mysleli na nebeské veci?

Zistili by sme, koľko nášho šťastia spočíva v nebeskom zmýšľaní. A možno by sme sa usilovali o to, aby o nás povedali to, čo o starom svätcovi:

Tomuto dobrému človeku nech sa vzdáva veľká chvála.

Nebo bolo v ňom skôr, ako bol v nebi.

Zamerajte svoju myseľ na nebeské veci

Snaha zmýšľať nebesky sa, samozrejme, nemusí vydariť. Obľúbená kritika: „Nebuďte tak nebesky zmýšľajúci, že nebudete dosť dobrí pre túto zem“ má tak trocha pravdu, pretože niektorí skutočne používali nebeské zmýšľanie ako zámienku pre pozemskú ľahostajnosť. Pospevovali si „I'll fly away,“ kým sa pohodlne vznášali týmto svetom, nespomínajúc si na to, že Ten, kto o nebi rozmýšľal najviac zo všetkých, pracoval, potil sa, uzdravoval, dotýkal sa a krvácal pre tento núdzny svet.

Urobili by sme dobre, keby sme si znova prečítali o nebeskom zmýšľaní v najjasnejšom liste v Písme:

„Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus, život náš, vtedy aj vy zjavíte sa s Ním v sláve.“ (Kol 3:1–4)

Čo to znamená zmýšľať nebesky? Nielen žiť potom a tam, ale žiť teraz a tu vo svetle toho, čo bude potom tam.

Korene v nebeskej pôde

Ak patríte Kristovi, potom v tom najpravdivejšom zmysle nežijete tu na zemi, ale tam v nebi: „Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu“ (Kol 3:3). Váš život v Kristovi sa teraz tiež neprejavuje úplne, ale až potom: „Keď sa zjaví Kristus, život náš, vtedy aj vy zjavíte sa s Ním v sláve“ (Kol 3:4).

Váš život je úžasne, nerozlučne a večne spojený so samotným Ježišom, ktorý tam vládne, a potom sa objaví. A nebeské zmýšľanie nás spája s touto skutočnosťou a učí nás definovať svoju identitu nie osobou, ktorú vidíme v zrkadle, ale Spasiteľom, ktorého vidíme v Písme.

Takéto myslenie však neruší život, ktorý máme na zemi, ale transformuje ho podľa nebeských noriem. Ak sme tam ukrytí s Kristom a budeme potom zjavení, nemôžeme si pomôcť a nepodobať sa viac na Krista tu a teraz. Pavol rozvíja túto myšlienku do konca kapitoly, kde opisuje nebesky zmýšľajúcich:

• Umŕtvili všetko, čo dehonestuje Boha a ponižuje ostatných (Kol 3:5–9).
• Obliekajú sa do nebeského odevu súcitu, láskavosti, pokory, miernosti a trpezlivosti (Kol 3:12).
• V spoločnosti, kde vládne obviňovanie, hovoria jazykom odpustenia (Kol 3:13).
• Kráčajú v pokoji, ktorý tróni v ich srdciach (Kol 3:15).
• Hovoria a spievajú v harmónii vďačnosti a milosti (Kol 3:15–17; 4:6).
• V každom vzťahu, v každom slove, v každom skutku sa snažia preukázať slávu Ježiša Krista (Kol 3:17–4:1).

Sú ako duby, ktorých korene zapadajú hlboko do nebeskej pôdy. Aj keď vyrastajú na rovnakom poli ako zvyšok sveta, a hoci ich kmene sužujú rovnaké vetry a búrky, každý deň čerpajú potravu z iného sveta, a tak prinášajú ovocie lepšej krajiny.

Nebeské zvyky

Ako potom môžeme rásť v nebeskom zmýšľaní? Ako môžu ľudia ako my — obyčajní kresťania s prácou a rodinami, priateľmi, susedmi a množstvom pozemských povinností — dospieť k tomu, že o nás iní povedia: „Nebo bolo v ňom skôr, ako bol v nebi“?

Prvá odpoveď je jasná: čítajte Bibliu a modlite sa, zapojte sa do spoločných chvál a spoločenstva. To všetko sú prostriedky nebeského zmýšľania rovnako ako prostriedky milosti. Popri dennom čítaní Písma a modlitbe a účasti na spoločenstve a chválach by sme mohli častejšie a zámerne upriamiť svoju myseľ na nebeské veci.

Začnite svoj deň v nebi

Robert Murray McCheyne, nebesky zmýšľajúci muž, ak vôbec taký niekedy existoval, raz opísal svoje ranné pobožnosti ako prostriedok, vďaka ktorému si „jeho oko zvyká pozerať sa celý deň hore“ (Memoir and Remains of Robert Murray McCheyne, str. 64). Keďže vedel, že popoludní alebo večer sa v myšlienkach nedostane k nebu, ak to neurobí hneď ako prvú vec ráno, tak svoj deň začínal rozmýšľaním o nebi.

To isté by sme sa mohli naučiť z modlitby Pánovej. Keď nás Ježiš učil modliť sa: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“ (Mt 6:11), nepredpokladal, že deň zvyčajne začneme na kolenách? A čo je dôležité, skôr ako nás táto modlitba vedie k tomu, aby sme si pýtali každodenný chlieb, upriamuje našu myseľ na nebeské veci:

Otče náš, ktorý si v nebesiach!

Posväť sa meno Tvoje!

Príď kráľovstvo Tvoje!

Buď vôľa Tvoja

ako v nebi, tak i na zemi! (Mt 6:9–10)

Ak si za svoj vzor vezmeme Otčenáš, tak niektoré z našich prvých myšlienok každé ráno naplní nebo. Aspoň na okamih zmizne to, čo je tu a teraz, pred nádherou toho, čo bude potom a tam. A keď sa začne náš deň, môžeme si so sebou vziať kúsok neba.

Upriamte svoju myseľ pomocou rozjímania

Príkaz „upriamte svoju myseľ na nebeské veci“ znamená viac ako len „čítajte o nebeských veciach.“ Je potrebné niečo viac ako iba čítanie — činnosť, ktorú biblickí autori nazývajú rozjímaním (Joz 1:8; Ž 1:1–2; 119:97).

Ak sa typické čítanie Biblie zameriava na odseky a kapitoly, rozjímanie sa zameriava na vety a slová; ak pri čítaní Biblie kráčame po chodbe pasáže, pri rozjímaní otvoríme dvere a preskúmame miestnosti. Čitateľ Biblie, ktorý rozjíma, môže napríklad prečítať celú tretiu kapitolu Listu Kolosenským za štyri alebo päť minút, ale potom sa vrátiť späť a strávi taký istý čas (alebo viac) premýšľaním nad tým, čo to znamená „byť skrytý s Kristom v Bohu“ (Kol 3:3). Rozjímanie nás berie nad podhorie a stavia nás na vrcholy Božieho zjavenia. A ako Mojžiš, aj my môžeme zostúpiť a stále žiariť slávou, ktorú sme videli.

Vážne rozjímanie je pre vás možno, ako keby ste mali premiestniť horu. Ak áno, začnite pomaly a neprestaňte veriť. Naša myseľ sa ako sval posilňuje cvičením. A to, čo sa teraz zdá byť nemožné, môže byť vďaka Božej milosti o šesť mesiacov úplne prirodzené.

Počas dňa rozmýšľajte o nebeských veciach

Robert Murray McCheyne sa zameral na udržanie zvyku „pozerať sa celý deň hore.“ Mnoho z nás má podobné ambície — aspoň teoreticky. Skutočnosť však môže byť úplne iná.

„Ak si za svoj vzor vezmeme Otčenáš, potom niektoré z našich prvých myšlienok každé ráno naplní nebo.“

Ak ste rovnakí ako ja, tak od svojich ranných pobožností odchádzate s úprimnou túžbou myslieť počas voľných chvíľ na nebeské veci. Potom však pravidelne vypĺňate každú voľnú chvíľu niečím iným. V aute si zapnete správy. V rade v potravinách kontrolujete e-maily. Kým čakáte na kamaráta, hráte hry na telefóne. Keď ležíte v posteli, prezeráte si sociálne siete. Žiadna z týchto aktivít nemusí byť nevyhnutne zlá. Ako často sú však odrazom mysle závislej na rozptýlení? A čo keby sme sa rozhodli stráviť aspoň časť dňa v tichu, pripomínaním si toho, čo sme si ráno prečítali, učením sa pasáže z Biblie alebo modlitbou k nášmu Otcovi v nebi?

Mojžiš povedal Izraelu, aby sa obrátil na Božie slovo, „keď sedia vo svojom dome alebo kráčajú po ceste, a keď si líhajú alebo vstávajú“ (5. M 6:7). Ak by sme si aj my vyhradili viac voľných chvíľ pre nebeské veci, boli by sme prekvapení, akí sme zrazu neobvykle silní, pokojní a šťastní.

Vážte si nebeské srdce

Nebo je a vždy bude svetom slávy (Kol 3:4). Keď Boh urobí všetko nové, doliny a pohoria, galaxie a pastviny tohto hriešneho sveta už nebudú viac stonať (R 8:21). Naše porušiteľné telá si oblečú nesmrteľnosť (1. K 15:54). Ľudská spoločnosť sa bude podieľať na samotnej harmónii Trojice (J 17:22–24).

Avšak centrom všetkej slávy, ktorej meno bude spočívať na našich čelách a ktorej jas rozžiari svet, bude sám Boh v Kristu. „Keď sa zjaví Kristus, život náš, vtedy aj vy zjavíte sa s Ním v sláve“ (Kol 3:4). Nebo bez Krista je ako oceán bez vody, obloha bez vzduchu a oheň bez plameňa. On je bijúcim srdcom neba.

Čo to znamená pre naše nebeské zmýšľanie? Znamená to, že naša myseľ je plná neba vtedy, keď je plná Krista. Ako píše John Owen: „Celá sláva vyššie uvedeného tvrdenia je vyjadrená tým, že: ‚sme vždy tam, kde je Pán, aby sme videli Jeho slávu.‘… Dúfame, že s Ním budeme ešte dlho; a ak áno, určite je múdre a je našou povinnosťou byť tu s Ním čo najviac“ (Works of John Owen, 7:344).

Nebeské zmýšľanie je pozvaním byť s Ježišom čo najviac, ako príprava na deň, keď s Ním budeme stále. Začnite teda svoj deň s Ježišom, upriamte svoje rozjímanie na Ježiša a počas dňa sa k Nemu neustále vracajte. Pretože „zamerajte svoju myseľ na veci, ktoré sú hore“ v podstate znamená, aby ste „zamerali svoju myseľ na Neho.“