Útecha vtelenia

Zároveň však Vianoce môžu byť náročným obdobím. Životné tempo počas Vianoc stúpa a vystresovaní sme boli ešte predtým, než povinností pribudlo. Míňame peniaze, ktoré vlastne nemáme, aby sme kupovali veci ľuďom, ktorých vlastne nemáme radi, ale pri ktorých máme pocit, že im to dlžíme. Alebo beháme medzi dvoma či troma rôznymi rodičovskými domami — kedysi sme boli všetci spolu v jednom dome, ale teraz sa zdá, že každým rokom sa stále viac ľudí v našej rodine navzájom nenávidí, a tak je to čoraz ťažšie. Alebo je za naším vianočným stolom prázdna stolička, na ktorej sedával niekto, na kom nám záležalo, ale z nejakého dôvodu už nie je medzi nami.  

Pre niektorých z nás Vianoce nie sú len časom bežných obáv, Vianoce sú obdobím, keď prichádzajú naše nóbl obavy.

VIANOČNÁ ÚTECHA

Vianoce môžu byť náročné, lebo život je náročný. Existuje však veľa vecí, ktoré súvisia s Vianocami, ktoré nám môžu pomôcť a utešiť nás. Ježiš prišiel do nášho sveta a stal sa človekom ako my. List Hebrejom nám vysvetľuje, že preto, že sa stal človekom presne ako my, môže byť naším Veľkňazom.

Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas (Heb 4:14–16).

Hoci náš veľkňaz je veľký a prenikol nebesia, neznamená to, že je od nás vzdialený alebo že nechápe náš život a naše zápasy. Chápe náš život a naše slabosti. Výraz „slabosti,“ ktorý sa tu používa, je široký a zahŕňa fyzické slabosti a choroby spolu s morálnymi slabosťami a autor zrejme myslel na oboje. Autor sa však zameriava na slabosť pokušenia. Ježiš vie, aké je byť pokúšaný, a preto dokáže súcitiť so zápasmi, ktorými prechádzame.

NA VLASTNEJ KOŽI

Vie, aké je to byť nami a vie na vlastnej koži. Ježiš si len neomočil nohy v našom svete — svete poznačenom skazenosťou a vzburou — vstúpil doň úplne. Boh poslal svojho Syna do sveta vzbury a skazy, sveta zotročeného mocou hriechu. Syn sa ochotne stal súčasťou toho sveta — bez toho, aby kedykoľvek a akokoľvek sám podľahol vzbure alebo hriechu.

Ježiš nie je ľahostajný. Vie, aké to je byť tu a zakúšať, čo zakúšame my. Je iné byť v nebi a vysedávať v pohodlí, keď vás niekto neustále chváli a všetci robia, čo poviete, a máte priateľov, ktorí by pre vás urobili čokoľvek, a všetko je tip top.

Iné je však zanechať to na chvíľu, prísť sem a byť skutočným človekom presne ako my — a zakúsiť život a svet, ako ich zakúšame my.

Takže, ak ste niekedy…

— boli v pokušení,
— mali finančné problémy,
— boli podvedený,
— boli osamelý,
— mali strach,
— boli terčom posmechu,
— mali rodinu, ktorá vás nepodporuje,
— mali priateľov, ktorí vás opustili, keď ste ich potrebovali,
— boli predmetom ohovárania zo strany priateľov,
— boli obeťou šírenia klebiet,
— trúchlili nad smrťou niekoho blízkeho,
— potrebovali odvahu

… potom Ježiš vie, aké to je. Súcití s vami.

Netrávil všetok čas v hermeticky uzavretom, hodvábom vystlanom, povzbudivom, tepelne regulovanom, emočne podporujúcom, nízkotučnom, stmeľujúcom, objímajúcom, aplaudujúcom, fantastickom prostredí. Prišiel, aby žil tu. Prišiel, aby žil, kde žijeme my. Prišiel sem, kde sa všetko kazí, kde nič nevydrží večne, kde sa všetko krásne mení na škaredé a kde všetko vzácne umiera. Ježiš vie, aké to je.  

Vie, aké to je žiť skutočný ľudský život. Prešiel si všetkými problémami, ktorými prechádzame my. Všetko zakúsil, ale nič ho nepoložilo. Prešiel s dokonalým skóre. Čelil im a vysporiadal sa s nimi, ako sa má.

To znamená, že vo Vianociach je útecha. Môžeme prísť k Ježišovi a byť si úplne istí, že, po prvé, vie, aké to je a vie aký je to pocit, a po druhé, že nám pomôže úspešne prejsť životom.

Ježiš vie, o čom hovorí, pretože on je Boh, je Boh s nami a jeden z nás.