„Prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“

Srdce a hlava

Pravé vzývanie, hovorí Ježiš, sa deje v duchu a pravde. Tá časť o „pravde“ je dostatočne jasná — s príchodom Ježiša sa centrom tejto pravdy stáva Jeho osoba a dielo. Ten, ktorý sám je „Pravdou“ (J 14:6) a posolstvo o Jeho spasiteľských schopnostiach pre nás, čo je „slovo pravdy evanjelia“ (Kol 1:5). Prostredníctvom tohto „slova pravdy“ (Jk 1:18) dostávame nové narodenie, s týmto „slovom pravdy“ (2. Tim 2:15) sa kresťanskí pracovníci usilujú správne narábať a touto pravdou sa pravé kresťanské vzývanie ukotvuje a je ňou nasiaknuté.

„Pravé vzývanie vychádza z ľudí, ktorí sú hlboko emocionálni a ktorí milujú dôkladné a zdravé učenie.“

Ale čo „duch“? Ide tu o nášho ducha alebo Božieho Ducha? Pomáha Ježišov pamätný výrok v Evanjeliu podľa Jána 3:6: „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.“ Nie je to buď-alebo, ale aj-aj. Pre tých z nás, ktorí sú novým stvorením v Kristovi, platí, že náš duch vďačí za svoju existenciu a vitalitu Božiemu Duchu. Podobne o tom píše John Piper: „Pravé vzývanie vychádza len z duchov, ktorých oživil a urobil vnímavými Boží Duch“ (Desiring God, str. 82). Boží Duch zapaľuje nášho ducha a dodáva mu energiu.          

Kosť a kostná dreň

Kresťanské vzývanie zapája aj srdce, aj hlavu. Vyžaduje pravé učenie o Otcovi a jeho Synovi, a ich partnerstve pri záchrane hriešnikov, a náležitú emóciu súvisiacu s týmto učením. Je aj vecou srdca, aj vecou mysle. Piper ho vystihuje ako „silnú náklonnosť voči Bohu, ktorá pramení z pravdy.“

Vzývanie musí byť v srdci živé a skutočné, a vzývanie musí byť založené na pravdivom vnímaní Boha. Musí tam byť duch a musí tam byť pravda. . . . Pravda bez emócie produkuje mŕtve pridržiavanie sa učenia a zbor plný (či poloplný) falošných obdivovateľov . . . Na druhej strane, emócia bez pravdy produkuje prázdne nekontrolované záchvaty a pestuje povrchných ľudí, ktorí sa odmietajú podriadiť prísnej disciplíne. Ale pravé vzývanie vychádza z ľudí, ktorí sú hlboko emocionálni a ktorí milujú dôkladné a zdravé učenie. Silná náklonnosť voči Bohu prameniaca z pravdy je kosťou a dreňou biblického vzývania. (81–82)

Čo ním nie je

Podstata pravého vzývania teda nie je vonkajšia, ale vnútorná — srdce a hlava, emócia a myslenie, duch a pravda — či už hovoríme o celom živote ako vzývaní (R 12:1), alebo o spoločných zhromaždeniach, na ktorých vzývame.

Máme však veľké sklony stotožňovať vzývanie s tým, čo sa deje navonok: aká pekná (alebo ošarpaná) je budova, aká je návštevnosť zboru, aká dobrá je hudba, aký obdarovaný je kazateľ, či sa niekto vedľa nás na svojom smartfóne venuje niečomu inému ako čítaniu biblickej aplikácie alebo písaniu poznámok, či jeden z vedúcich chvál máva rukou spôsobom odvádzajúcim pozornosť alebo má na tvári tie čudné výrazy, či sa kolíše alebo dokonca poskakuje. (Pre tých, čo plánujú viesť chvály sa dá čo-to povedať o tom „ako vynikať, a pritom neodvádzať pozornosť“, ale o tom inokedy.)

„Hoci vonkajšie prejavy, ktoré naše vzývanie obnáša, nie sú bezvýznamné, nie sú ani rozhodujúce.“

Hoci vonkajšie prejavy, ktoré naše vzývanie obnáša, nie sú bezvýznamné, nie sú ani rozhodujúce. Nie sú najdôležitejšou vecou, a nemali by mu ani škodiť. Pravé vzývanie sa nesústredí na vonkajšie prejavy, ale prúdi zo srdca. Duch a pravda.   

Nech sú vaše okolnosti akékoľvek

Pripomeňte si tieto veci, keď sa budete vnútorne pripravovať a nahrniete sa na vaše najbližšie spoločné zhromaždenie. Na vonkajších prejavoch záleží, ale nie sú rozhodujúce. Nesmie sa im všetko podriadiť.

Či vám už vaše zborové okolnosti nádherne umožňujú prežívať tie najhlbšie emócie, alebo sa priečia všetkým vašim osobným preferenciám, vzývajúcemu srdcu sa nesmie brániť — pretože vzývajúce srdce je to, o čo tu ide.

V skutočnosti nejde o to, čo robíme (alebo nerobíme) so svojimi rukami (alebo čo niekto iný robí či nerobí), ale čo robíme so svojím srdcom a mysľou — kvôli Tomu, ktorý uchvátil naše srdce a myseľ. Vzývanie sa deje v duchu a v pravde.

David Mathis © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Je mi veľmi smutno z tých, ktorí sa pri hľadaní intímneho vzťahu uchýlia k takým prostriedkom. Ak si slobodný či slobodná, a túžiš sa oženiť či vydať, zistíš, že keď budeš brať vážne Bibliu, z dlhodobého hľadiska sa ti osvedčí ako tá najlepšia príručka pre randenie. Skôr ako tie povrchné kritériá, na ktoré nás nabáda svet.

Zvlášť 31. kapitola Knihy Prísloví vnáša svetlo do toho, aké životné dráhy treba hľadať v budúcom manželskom partnerovi. Opis, ktorý tu nájdeme, sa zamýšľa nad mnohými obdobiami života počestnej ženy, počas ktorých dokázala svoju vernosť. Ale mnohé tieto charakterové vlastnosti môžeme uplatniť, aj pokiaľ ide o to, čo by mala hľadať žena v životnom smerovaní muža.

1. Dotiahne svoj sľub do konca?

11. verš: „Srdce jej muža jej dôveruje.“ Nikdy si nerobí starosti o jej vernosť voči nemu. Nemusí uvažovať nad tým, či používa ich peniaze nečestne alebo nerozumne.

„Keď budeš brať vážne Bibliu, z dlhodobého hľadiska sa ti osvedčí ako tá najlepšia príručka na randenie.“

Keď budeš spoznávať niekoho, kto by sa mohol stať tvojím manželským partnerom, zváž, či je čestný a dôveryhodný. Má tento človek povesť, že ním daný sľub dotiahne do konca?

2. Pomáha ti byť silnejším?

12. verš: „Robí mu dobre, a nie zle, po všetky dni svojho života.“ 23. verš: „Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so staršími krajiny.“ Zdá sa to čudné, že uprostred tohto úryvku o žene, ktorá sa bojí Pána, je verš o mužovi. Ale vyjadruje to myšlienku o záväzku ženy danom jej mužovi. Jej práca v domácnosti a služba jej mužovi prináša osoh jeho povesti a úspechu. Je lepším mužom, lebo sa s ňou oženil.

Hľadaj takú osobu do manželstva, ktorá ťa bude povzbudzovať a pracovať po tvojom boku spôsobom, ktorý ťa bude dopĺňať. Manželský pár by mal byť silnejší spolu, ako by bol každý sám.

3. Je pracovitý?

Verše 13 — 16:

Stará sa o vlnu a ľan, rada pracuje usilovnými rukami. Podobá sa obchodným lodiam, zďaleka prináša svoju potravu. Ešte za noci vstáva, vydáva pokrm svojim… služobníčkam. Pomýšľa na pole a kupuje ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu.

Hľadaj niekoho, kto je disciplinovaný a usilovný, kto má ciele a pracuje na ich splnení, kto úlohy začne, aj ich dokončí.               

4. Je štedrý a pohostinný?

20. verš: „Otvára svoju dlaň bedárovi a ruky vystiera k chudobnému.“

Táto žena si všíma potreby svojej rodiny, ale všíma si aj ďalšie potreby okolo seba. Je štedrá, pohostinná a ochotná pomáhať.   

5. Je múdry a dychtivo pomáha druhým ľuďom?

26. verš: „S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku má láskavé naučenie.“ Hľadá spôsoby, ako pomáhať druhým — jednak prakticky, hmatateľne, ale tiež emocionálne a duchovne. Je mudrcom a iní ľudia vyhľadávajú jej múdre rady a majú z nich úžitok. 

„Má ten človek bázeň pred Hospodinom? Je to veriaci človek? Nerob v tomto bode kompromisy.“

S takým človekom sa chceš zosobášiť — s niekým, koho nepohltili jeho vlastné sebecké aktivity a rôzne zábavy, ale robí mu radosť pomáhať druhým a má múdrosť v tom, ako byť ozaj užitočný.

6. Naozaj dôveruje Ježišovi?    

Nepodlieha obavám, pretože dôveruje svojmu Pánovi. 25. verš: „S úsmevom sa díva na budúci deň.“ Táto žena sa bojí Boha a z takejto zdravej bázne prúdi múdrosť, láskavosť a pracovitosť. Počestná, zbožná žena bude dôverovať Bohu a jeho prezieravým plánom s ňou. Preto sa nebude zožierať tým, že sa bude trápiť pre drobnosti, ktoré prinesie budúcnosť. 

Táto otázka naráža na najdôležitejšiu vlastnosť, ktorú treba hľadať v budúcom manželskom partnerovi: Má ten človek bázeň pred Hospodinom? Je to veriaci človek? Nerob v tomto bode kompromisy. „Neťahaj cudzie jarmo“ s niekým, kto s tebou v živote nezdieľa tvoju najhlbšiu identitu (2. Kor 6:14). Kristus musí byť základom vzťahu, v ktorom obidvaja k Nemu vzhliadate, dôverujete Mu a s úsmevom spolu čakáte na budúce dni.

Nerob kompromisy

Snívaj, modli sa a snaž sa získať rady týkajúce sa charakterových vlastností, ktoré by si mal hľadať u potenciálneho manželského partnera, a potom sa pevne rozhodni, že nebudeš robiť kompromisy. Nedopusť, aby tvoje hľadanie partnera hnal vonkajší vzhľad. „Ako zlatá obrúčka v rypáku svine je pekná žena bez jemnocitu“ (Pr 11:22).

Spôsob, akým randí svet, je cestou hlúposti a bolesti. Hľadaj osobu s biblickým jemnocitom, charakterovou vlastnosťou, ktorá je vzácna a prináša naplnenie. Keď sa oprieš o Boží plán, o jeho načasovanie, modli sa za partnera, ktorý je dôveryhodný, ochotný pomáhať, pracovitý, súcitný, múdry a verí Ježišovi. 

„Modli sa za partnera, ktorý je dôveryhodný, ochotný pomáhať, pracovitý, súcitný, múdry a verí Ježišovi.“ 

A ešte niečo: Nechoď do toho sám. Nedomnievaj sa, že ty sám máš dostatočnú súdnosť, aby si vedel zhodnotiť potenciálneho manžela, manželku. Ak s niekým práve chodíš, predstav toho človeka čo najväčšiemu počtu svojich priateľov, najmä svojej zborovej rodine. Popros ich, aby ti úprimne povedali, čo si myslia, a počúvaj, aké ti dajú výstrahy. Takto vyzerá pokora počas chodenia — keď prijímaš rady od druhých, a neveríš klamstvu, že to vieš lepšie ako všetci ostatní.

Nech tvoje rozhodnutia, týkajúce sa randenia, riadi múdrosť Písma, a nie povrchnosť.    

„Spanilosť je klam a krása je márnosť; ale žena, ktorá sa bojí Hospodina, zasluhuje si pochvalu.“ (Pr 31:30)

Ben Reaoch © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Ako píše Keller:
„Ak máme mať nejakú šancu odpovedať na otázku, čo sa deje s týmto svetom… musíme začať pochopením zložitosti a mnohotvárnosti hriechu a skončiť s ním tak, že pochopíme neskonalú lásku Boha, ktorý sa rozhodol nás z hriechu zachrániť.“ 

O knihe Čo sa deje s týmto svetom od Timothy Kellera sa rozprávajú Ondrej Kolárovský a Martin Viglaš.

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Registrujte sa na: Konferencia EVS. 1.-3.máj 2026, Piešťany. 

Obaja pochádzame z tej istej farnosti — zo Skoczowa, ktorý leží neďaleko Tešína. Lídiin otec aj starý otec tam boli farármi. Po konfirmácii sme obaja navštevovali mládežnícku skupinu, neskôr aj spevokol, kde sme sa lepšie spoznali a skamarátili. Krátko nato sme sa aktívne zapojili do Evanjelizačných týždňov v Dzięgielowe, kde sme obaja prežili obrátenie (Leszek v roku 1976, Lídia v roku 1979).

Aká bola vaša cesta k manželstvu?

Naše priateľstvo sa rozvinulo a ešte viac nás spojilo to, že sme sa obaja zapájali do rôznych evanjelizačných aktivít. Leszek cítil, že ho Boh volá stať sa kňazom, a tak v roku 1981 začal študovať teológiu na CHAT (Chrześcijańską Akademię Teologiczną — Kresťanská teologická akadémia) vo Varšave. Zosobášili sme sa až po Leszekovom vysvätení v roku 1987 (keďže pred ordináciou to cirkev vtedy zakazovala), po ktorej bol vyslaný do služby v zbore vo Wisle. 

Leszek, mnoho rokov sa angažuješ Evanjelizačnom týždni (ET) v Dzięgielowe. Povedz nám o tejto iniciatíve. Aká je tvoja úloha?

V skutočnosti je to už viac ako 50 rokov! Moja úloha od 70. rokov spočívala vo vedení spevu a moderovaní stretnutí na pódiu. V rokoch 1994 až 2005 som bol riaditeľom ET (vtedy bolo všetko založené na dobrovoľníkoch a dobrovoľníčili sme aj s Lídiou), potom predsedom výboru ET. V súčasnosti som členom programovej rady.

V 80. rokoch to bola pravdepodobne najväčšia evanjelizačná kampaň vo východnej Európe a samotná iniciatíva prebieha od roku 1959. Spočiatku to boli týždenné evanjelizačné konferencie pre niekoľko desiatok, neskôr pre niekoľko stoviek ľudí. „Revolúcia“ nastala v roku 1983, keď sa z iniciatívy mladšej generácie — najmä môjho bratranca — podarilo zapožičať cirkusový stan pre takmer tisíc ľudí. 

Odvtedy sa na ET zúčastňovalo vyše tisíc stálych účastníkov a k tomu treba pripočítať 2 až 3 tisíc dochádzajúcich. Rečníkmi boli známi evanjelisti. Bez preháňania môžeme povedať, že tisíce ľudí sa na tomto mieste rozhodli odovzdať svoj život Bohu — a to je moja najväčšia motivácia pre službu v tomto projekte. 

Si pastorom v tom istom cirkevnom zbore už viac ako 30 rokov. Cirkevný zbor evidentne rastie. Ako môže pastor zostať na jednom mieste tak dlho a ako ho môžu ľudia tak dlho „ tolerovať“?

Som tu od začiatku, už 39 rokov. Pre mňa je to požehnanie, pretože som sa k týmto ľuďom priblížil ako k rodine. Ako to znášajú oni? Museli by ste sa opýtať ich? Myslím, že to nie je až také zlé, pretože zborová rada požiadala o predĺženie mojej služby o tri roky nad rámec dôchodkového veku, ktorý čoskoro dosiahnem.

Povedz nám o ceste tohto zboru počas týchto rokov. Ako sa menila vaša služba a život zboru v priebehu rokov?

Je to už takmer 40 rokov. Boli to pomalé zmeny, nie revolúcia. Osem rokov som nebol samostatným farárom a zmeniť čokoľvek bolo ťažké. Až keď sa zbor vo Wisle rozdelil na päť samostatných jednotiek, Wisła-Malinka sa osamostatnila. Vtedy som mohol začať postupne zavádzať nové nápady. Začal som tým, že som raz mesačne na službách Božích zaviedol 2–3 mládežnícke piesne, ktoré som sprevádzal na gitare. Postupne pribúdali ďalší hudobníci. Od začiatku som sa tiež veľmi angažoval v práci s mládežou. Postupne vznikali stretnutia pre mužov, seniorov či manželské páry. Skutočná explózia však nastala, keď sme v roku 2021 otvorili nové Zborové centrum,  čím sme konečne získali priestor na aktivity. V súčasnosti máme okrem mňa troch zamestnancov na plný úväzok a približne 200 dobrovoľníkov — bez nich by to všetko nebolo možné. 

Ale najväčšiu zásluhu na tom majú roky modlitieb.

Ako je možné, aby sa tradičná cirkev stala modernou a prosperujúcou?

Počas jedného zo školení pre farárov Ulrich Parzany povedal, že „návnada má chutiť rybe, nie rybárovi“. A tak sa to snažíme robiť. Ak niečo nefunguje, zamýšľame sa prečo. Nerád využívam kontrolu. Dávam ľuďom voľnú ruku v tom, čo robia. Chcú začať nové stretnutia? Super! Majú nové nápady? Skvelé! Choďte do toho, robte to. Ľudia sú nesmierne tvoriví, len farári sa im často boja dôverovať.

Ako vidíš vzťah medzi tradíciou a relevantnosťou cirkvi?

Cirkev miluje tradíciu, čo nie je vo svojej podstate zlé, ale často to vedie ku skostnateniu. Prakticky všetky oblasti — vzdelávanie, medicína, obchod, služby — prešli v priebehu storočí a najmä v posledných rokoch radikálnou transformáciou. Len cirkev zostala rovnaká. Nehovorím o vyučovaní — pretože to MUSÍ byť biblické — ale o formách. Ľudia žijú v dobe AI a my ich chceme osloviť stredovekým spôsobom. Ak v tejto veci nič nezmeníme, stratíme mladých ľudí, bez ktorých niet cirkvi.

Aké sú súčasné výzvy pre cirkev?

Je ich veľa. V prvom rade rozprávať o Bohu, ale zaujímavým spôsobom, ktorý priláka mladých ľudí. Ďalej umožniť laikom zapojiť sa do práce — nielen čítať Slovo, ale prevziať iniciatívu. A budovať vzťahy v cirkvi, aby sa stala cirkvou s veľkým C.

Lídia

Pracuješ ako učiteľka. Ako si popri práci nachádzaš čas na duchovnú službu a písanie kníh? 

V súčasnosti som už viac ako rok na dôchodku, ale predtým ako aj teraz mi neustále chýba čas, pretože písanie pohltí množstvo hodín. Je to však moja vášeň, takže píšem,hoci na úkor oddychu alebo upratovania ????.

O čom sú knihy, ktoré píšeš?

Sú to príbehy čerpané zo skutočného života. Zaoberajú sa ťažkými témami: alkoholizmus, manželské konflikty, potraty, toxickí rodičia, násilie, narcizmus a výchova chorého dieťaťa. Bohužiaľ, sú to bežné problémy a mnohí ľudia sa s postavami stotožňujú, ale predovšetkým v týchto príbehoch často nachádzajú útechu. Jedna z kníh je osobný denník dvoch rokov nášho života, keď Leszek zažil značné zdravotné problémy: mozgovú príhodu, zápal miechy a ďalšie. Chcela som ukázať, ako sme touto lavínou skúšok prešli.

Si aktívna v službe ženám. Aké sú ciele a forma tejto služby?

Službe ženám sa venujem už takmer 40 rokov. V súčasnosti organizujem stretnutia pre ženy v zbore (pred pár rokmi som však vedenie odovzdala kamarátke) a už 20 rokov spoluorganizujem Raňajky pre ženy v hoteli vo Wisle. Konajú sa raz ročne a stretáva sa na nich 500 — 1 200 žien. Naším cieľom je evanjelizovať, ale aj duchovne a emocionálne podporovať ženy.

Leszek a Lídia

Aké konkrétne hodnoty sú pre vás dôležité vo vašom živote a duchovnej službe?

Predovšetkým hlásať Ježiša, ako napísal apoštol Pavol: „Lebo som sa rozhodol, že medzi vami nebudem poznať nič iné, iba Ježiša Krista, toho ukrižovaného“ (1. K 2:2). Jeden z mojich priateľov farárov (z inej denominácie) povedal: „Podarilo sa vám premeniť zbor na rodinu, cirkev s veľkým C.“ Bol som dojatý.

Témou konferencie EVS je „Život, ktorý sa nezlomí“. Máte nejaké osobné skúsenosti s Bohom, ktorý vás podporoval, keď ste boli na pokraji kolapsu?

Mám množstvo takýchto skúseností! Svoje vlastné, keď som pre množstvo povinností (súbežne práca v škole, v zbore, výchova malých detí a organizácia ET v Dzięgielowe) prežila syndróm vyhorenia. Návrat do rovnováhy mi trval takmer rok. Mala som aj mnoho iných duchovných skúseností a zdravotných problémov, napr. operáciu pravého ramena či ťažký covid, kedy som mala pocit, že umieram — vtedy sme s Leszkom skončili obaja v nemocnici. Mnohokrát to bolo ťažké, ale vždy som sa presvedčila, že „tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neustávajú, chodia a neomdlievajú“ (Iz 40:31).

Poznal to aj Ježiš? Áno aj nie. Tóra a proroci sa čítali každý týždeň, ale súčasná liturgia bola vyvinutá asi o 400 rokov neskôr v synagógach v Babylone. Predtým existovala staršia, skoršia tradícia, ktorá bola učencom pred sto rokmi takmer neznáma.

Trojročná tradícia čítania

V skoršom období sa čítania rozložili na približne tri a pol roka, pričom sa mierne líšili od mesta k mestu. Synagógy tiež nemali jediného vodcu, ktorý by každý týždeň kázal, ako to dnes robí rabín alebo pastor.

Namiesto toho bol jeden dospelý člen kongregácie (alebo vzdelaný návštevník) pozvaný, aby prečítal časť Tóry. Potom si vybral prorocký úryvok, ktorý sa hodil k čítaniu Tóry, a krátko rozjímal o tom, ako tieto úryvky navzájom súvisia. Prorocké čítanie sa nazývalo haftarah, čo znamená „doplnenie“.

To je to, čo vidíme, že Ježiš robí v Lukášovi 4:17–18, keď vstane v synagóge svojho rodného mesta a číta zo zvitku Izaiáša. Je pravdepodobné, že Ježiš čítal aj časť Tóry, ale Lukáš to nespomína.

Zameraný na Božie mesiášske vykúpenie

Objav „trojročnej“ tradície čítania Tóry bol prekvapením pre židovských učencov, ktorí 1 500 rokov dodržiavali ročnú liturgiu. Túto tradíciu vyvinuli rabíni v Babylone, zatiaľ čo staršia trojročná tradícia pretrvávala v Izraeli, Egypte a severnej Afrike, až kým sa okolo roku 1 100 n. l. nestal univerzálnym ročným cyklom.

Pri pohľade na čítania z Tóry a Haftary odborníci zaznamenali niektoré podobnosti medzi týmito dvoma tradíciami, ale aj niektoré kľúčové rozdiely. Neskoršie čítania z Tóry jasne vychádzali z rannej tradície, ale texty Haftary boli úplne odlišné.

V rámci každoročnej tradície sa vopred určené čítania z prorokov zvyčajne zameriavali na minulosť Izraela a spájali udalosti v Tóre s inými historickými záznamami v Písme.

V skoršej tradícii sa však čítania zameriavali na budúcnosť, na Božie zasľúbené mesiášske panovanie nad svetom. Každý týždeň sa v synagógach počúvalo Božie slovo a kládli sa otázky, ako sa naplnia Božie plány vykúpenia.

To by malo kresťanov fascinovať, rovnako ako skutočnosť, že kniha Izaiáš bola obľúbeným zdrojom čítania, najmä kapitoly 40 — 66. Tieto kapitoly sú prominentné v Ježišovom učení, ako aj v Pavlových spisoch. (Všimnite si, že Ježiš čítal v Lukášovi 4 Izaiáša 61:1–2 a Izaiáša 58:6.) Izaiáš nie je bežný v modernom lekcionári.

V prvom storočí

Odborníci sa domnievajú, že tradícia trojročného čítania sa v prvom storočí ešte vyvíjala. V tom období bolo na týždennom rečníkovi, aby vybral prorocký úryvok. To však vyžadovalo znalosť biblického textu na úrovni Googlu. Úryvok sa často začínal prekrývaním s prvými slovami časti Tóry (tzv. „gezerah sheva“). Potom sa nejakým hlbokým spôsobom rozvíjal na tému Tóry a končil sľubom Božieho budúceho vykúpenia.

Ako to znelo? Keď sa čítala Prvá kniha Mojžišova, tradičnou Haftarah bol Izaiáš 65:17–25:

„Lebo, ajhľa: Stvorím nové nebo a novú zem

a predošlé sa už nebudú spomínať,

ani na myseľ neprídu… “

„Vlk s jahňaťom sa budú spolu pásť,

lev s dobytkom slamu bude žrať,

a had bude mať za pokrm prach.

Nebudú škodiť ani hubiť

na celom mojom svätom vrchu

— vraví Hospodin.“ (Iz 65:17, 25)

Všimnite si, ako táto pasáž začína odkazom na slová z Prvej knihy Mojžišovej 1:1: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,“ a končí nádherným sľubom nového stvorenia. Keď starovekí čitatelia meditovali o počiatku dejín, premýšľali o Božej vízii vykúpenej zeme.

V raných židovských komentároch (midrashim) môžete nájsť mnoho kázní, ktoré sú postavené týmto spôsobom, pričom spájajú čítania z Tóry s prorockými pasážami a potom kážu o ich dôsledkoch.

V priebehu storočí sa prorocké čítania stále viac štandardizovali. Dá sa predpokladať, že pre každé čítanie Tóry by bol vhodný len obmedzený počet prorockých textov. Niektoré pasáže sa stali „zmagnetizované“ (t. j. súvisiace alebo navzájom sa priťahujúce texty) pre konkrétne čítania Tóry, keďže sa kázali spolu každý rok. O niekoľko storočí neskôr boli tieto pasáže zhromaždené do zoznamov čítaní.

Fascinujúce je, ako sa niektoré klasické „zmagnetizované čítania“ objavujú aj v Novom zákone. Napríklad tradičná Haftarah pre Prvú knihu Mojžišovu 16, príbeh Sáry a Hagar, je Izaiáš 54:1–10, Boží eschatologický sľub priniesť radosť bezdetným:

„Jasaj, neplodná,

ktorá si nerodila,

prepukni v plesanie, vykríkni,

hoci si netrpela bolesti,

lebo opustená má viac synov

ako vydatá

— vraví Hospodin.“  Izaiáš 54:1

V Liste Galatským 4 vidíme, ako Pavol vo svojej úvahe používa príbeh Sáry a Hagar a na konci sa odvoláva na Izaiáša 54. Predpokladá sa, že tak urobil preto, lebo tieto pasáže boli v mysliach ľudí už prepojené, keďže sa pravidelne čítali spolu v synagóge.

Vidíme to aj v Druhom liste Korintským 3:6–18, ktorý odráža dva ďalšie „zmagnetizované“ texty, Druhá kniha Mojžišova 34:27–35 a Jeremiáš 31:32–39. Druhá kniha Mojžišova 34 opisuje, ako Mojžiš rozbil kamenné dosky, keď zistil, že Izraeliti hrešia, a potom dostal dve nové dosky. Jeremiáš 31 je Božím sľubom uzavrieť novú zmluvu o odpustení hriechov.

Kresťania by mali byť fascinovaní tým, že poprednou témou v raných synagógach bolo naplnenie Božích prorockých sľubov. To dokonale zapadá do Ježišovho poslania kázať z mesta do mesta o príchode Božieho vykupiteľského kráľovstva.

~~~~~

Pre tých, ktorí sa chcú ďalej vzdelávať…

Prikladám dokument vo formáte PDF s trojročným zoznamom odporúčanej literatúry z jednej z mojich hlavných vedeckých referencií „Reading of the Bible in the Ancient Synagogue“ (Čítanie Biblie v starovekej synagóge) od Charlesa Perrota, str. 137 — 159, v Mikra (Compendia Rerum Iudiacarum ad Novum Testamentum), (Van Gorcum) r. 1988. Ide o konsenzuálny zoznam čítania z rukopisov z 3. Až 7. Storočia. Je to jedna z najlepších dostupných vedeckých referencií.

Steven Di Mattei, „Paul’s Allegory of the Two Covenants (G 4:21–31) v Light of First-Century Hellenistic Rhetoric and Jewish Hermeneutics,“ in New Testament Studies 52 (November 2006): str. 102 — 122.

Michael Fishbane, JPS Bible Commentary: Haftarot (New York: Jewish Publication Society, r. 2002), xix — xxxii.

Charles Perrot, „The Reading of the Bible in the Ancient Synagogue,“ Mikra, ed. Martin Mulder (Philadelphia: Fortress Press, r. 1988), str. 137 — 159.

Lois Tverberg © Our Rabbi Jesus. Website: OurRabbiJesus.com

Pôvodný článok nájdete na: OurRabbiJesus.com

Presne v ten deň mi život hodil do cesty niečo veľké. V nemocnici mojej dcére diagnostikovali rakovinu. Bola to najsilnejšia bolesť, akú som doposiaľ poznal, a zároveň najväčšia hrozba pre moju nádej. Naša dcéra v súčasnosti pokračuje v liečbe. V týchto dňoch sa potrebujem učiť, ako čeliť budúcnosti bez strachu viac než kedykoľvek predtým. Kam sa môžeme obrátiť, keď je naše srdce plné starostí a keď nám hrozí, že nás premôžu vlastné obavy?

Šepot v tme

Nik nie je lepšie vystrojený na to, aby hovoril k našim obavám, ako Ježiš Kristus. Noc predtým, ako bol ukrižovaný, pomáhal svojim učeníkom, ktorí uvažovali o budúcnosti a boli skľúčení, ustráchaní a opustení. Povedal im: „Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká“ (J 14:27). Ježiš neostáva pri tomto príkaze, ale hovorí ďalej o pravdách, ktoré ich mali viesť od strachu k viere. Hovorí im dobré správy o budúcnosti.

Odpoveďou teda nie je prestať rozmýšľať o budúcnosti. Namiesto toho by sme mali prekonať strach z budúcnosti tým, že si budeme pripomínať našu budúcnosť v Kristovi. V tú noc, keď sa dôvera vytrácala, a učeníkov znepokojovali budúce dni, im Ježiš pripomenul, že im ide pripraviť miesto (J 14:3). Povedal, že im pošle Radcu, Ducha Svätého, ktorý ich posilní, poteší, povedie a bude s nimi navždy (J 14:16). Ježiš svojim učeníkom sľúbil večný život v Božej prítomnosti: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť“ (J 14:19).

Prirodzene trávim viac času rozoberaním toho, čo o svojej budúcnosti neviem, ako tým, čo o nej viem. Avšak Božie slovo odhaľuje nádherné pravdy o našej budúcnosti v Kristovi. To, čo o budúcnosti vieme, musí formovať náš pohľad na to, čo o nej nevieme.

Viac milosti v budúcnosti

V jedno ráno, keď bola moja dcéra taká slabá z boja s rakovinou, že nevládala ani chodiť, a celá naša rodina bola vyčerpanejšia než kedykoľvek predtým, mi moja manželka čítala citát od Charles Spurgeona z knihy Beside Still Waters. Pri čítaní jej po tvári stekali slzy. Boli to slzy bolesti, úľavy, nádeje.

Máme mnoho potrieb, ale Kristus má obrovské zásoby. A možno budeme mať počas života na zemi ešte väčšie a zložitejšie potreby ako doteraz. Ale na celej našej ceste životom sú už teraz pripravené miesta na odpočinok, každé zaopatrenie je už teraz položené v správnej časti našej cesty, zásobárne povzbudenia sú plné a nič sa neprehliadlo. Proviantné stredisko večnosti je úplne dokonalé.

Väčšina vojenských základní má proviantné stredisko, ktoré slúži ako sklad jedla a zásob. Máme mnoho potrieb, ale Kristus o každej jednej vie a už teraz je pripravený naplniť ich. Nič neprehliadol. Boh sľubuje, že sa postará o naše budúce potreby tým, že nám dáva budúcu milosť. Sami osebe sme chudobní, ale nachádzame bohatstvá milosti v Kristovi.

Zbožný optimizmus

Tí, ktorí patria Kristovi, nemajú žiaden dôvod byť pesimistickí ohľadom budúcnosti. Nádej určuje náš pohľad. Hľadíme na všetko, čo by nám teoreticky mohlo v živote vojsť do cesty, a pokladáme sa za viac ako premožiteľov. Randy Alcorn vraví: „Vďaka istote Kristovej obety a jeho prísľubom sa biblický realizmus stáva optimizmom.“

Biblia podporuje optimizmus, avšak konkrétny druh optimizmu. Nie je to svetský optimizmus pozitívneho myslenia ani prirodzený optimizmus, ktorý majú ľudia s pokojnou osobnosťou. Je to zbožný optimizmus kresťanskej nádeje. Skutočná nádej vydrží aj v tmách. Skrze slzy zbožného náreku vidíme krásu našej nádeje najjasnejšie. Zbožný optimizmus je poznačený realizmom a zmiešaný so zármutkom. Vieme, že v tomto svete máme súženie, ale v dôvere dúfame v Toho, ktorý premohol svet (J 16:33). Plač môže trvať do noci, s ránom však prichádza plesanie (Ž 30:6).

Prečo ťa čaká svetlá budúcnosť

Čo vieme o dňoch, ktoré majú prísť? Vieme, že náš verný Boh má pre nás novú milosť v každej situácii (Ž 3:22–23). Vieme, že nech budeme čeliť akýmkoľvek skúškam, Boh bude s nami, aby nás viedol a zachoval (Iz 43:2). Vieme, že nič náš nemôže odlúčiť od lásky Božej v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (R 8:38–39).  

Hoci o svojej budúcnosti nevieš všetko, vieš o týchto najdôležitejších pravdách:

• Boh bude s Tebou.
• Kristus sa bude za Teba prihovárať.
• Duch Svätý Ťa umocní.
• Boh sa postará o Tvoje potreby.
• Vzkriesený Pán Ťa bude chrániť.
• Božia láska sa Ťa bude držať.
• Všetko Ti bude slúžiť na dobré.
• Hriech a smrť sú definitívne porazené.
• Stretneš sa s Kristom tvárou v tvár.
• Budeš chváliť Baránka, ktorý bol zabitý.
• Tvoje telo bude vzkriesené.
• Už nebude viac bolesti.
• Budeš s milovanými v Kristovi.
• Boh Ťa bohato odmení.
• Kristus všetko učiní nové.

Často nemáme toľko nádeje a odvahy, koľko by sme ako kresťania mali mať. No Kristus nás každý deň premieňa a posilňuje, aby sme dokázali čeliť budúcnosti s dôverou v Neho. A tak buď silný v Pánovi Ježišovi. Nech je Tvoje srdce odvážne. Pozeraj na budúce dni s radostnou nádejou.

S Božou milosťou sa učíme očakávať svetlé zajtrajšky. Ak Mu dôveruješ, svitne Tvoje nové ráno.

Jared Mellinger © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Vyrastal som v kresťanskej rodine s milujúcimi kresťanskými rodičmi a v tom čase na vysokej škole som bol už niekoľko rokov aj ja sám kresťanom. Väčšinu dní som čítal Bibliu a modlil sa. Bol som súčasťou verného, Bibliu kážuceho zboru a bol som obklopený zrelými a cieľavedomými kresťanskými priateľmi. Dokonca som slúžil medzi stredoškolákmi, zdieľal s nimi evanjelium a viedol ich k učeníctvu vo viere. A potom, v jednom okamihu — v jednej vete — Boh náhle zaplavil evanjelium novým významom, novými farbami, novou intenzitou a radosťou.

Aby ma však Boh vtiahol hlbšie do evanjelia, musel ma najprv konfrontovať. Bola to však tá najsladšia konfrontácia, ten najuspokojivejší druh napomenutia. Tá veta ma zasiahla presne tam, kde som sedel, a už ma nikdy nepustila.

Kristus nezomrel preto, aby odpustil hriešnikom, ktorí si naďalej cenia čokoľvek viac než videnie a vychutnávanie Boha. A ľudia, ktorí by boli v nebi šťastní, aj keby tam Kristus nebol, tam nebudú. Evanjelium nie je spôsob, ako dostať ľudí do neba, je to spôsob, ako dostať ľudí k Bohu. (God Is the Gospel (Boh je evanjelium), str. 47)

Otázka pre našu generáciu

Evanjelium je spôsob, ako dostať ľudí k Bohu. Evanjelium je spôsob, ako dostať k Bohu mňa. Bol to ten vzácny druh zjavenia, ktorý je zdrvujúci a vzrušujúci zároveň. Zdrvujúci preto, lebo si uvedomíte, v koľkých veciach ste sa doteraz mýlili. Vzrušujúci preto, lebo ste narazili na zem, ktorú ste nikdy predtým nevideli, na oceán, po ktorom ste sa nikdy neplavili, na obľúbené jedlo, ktoré ste nikdy predtým neochutnali.

Boh nie je len jedinou cestou do neba; On je tým, kvôli čomu sa o nebo oplatí stáť. On je tou veľkolepou hostinou. On je tým nespútaným a úžasným oceánom. On je pokladom ukrytým v poli a vzácnou perlou (Mt 13:44–46). John Piper zdôrazňuje neprekonateľný dar samotného Boha znepokojivou otázkou:

Kľúčová otázka pre našu generáciu — a pre každú generáciu — znie: Ak by ste mohli mať nebo bez chorôb, so všetkými priateľmi, ktorých ste kedy na zemi mali, so všetkým jedlom, ktoré ste kedy mali radi, so všetkými voľnočasovými aktivitami, ktoré ste si kedy užívali, so všetkými prírodnými krásami, ktoré ste kedy videli, so všetkými fyzickými pôžitkami, ktoré ste kedy okúsili, a to bez ľudských konfliktov či prírodných katastrof — mohli by ste byť v takom nebi spokojní, ak by tam nebol Kristus? (God Is the Gospel (Boh je evanjelium), str. 15)

Mohli by ste?

„Boh nie je len jedinou cestou do neba, On je tým, kvôli čomu sa o nebo oplatí stáť.“

Mohol by som ja? To bola otázka, ktorá mi obrátila nebo hore nohami. Dokázal by som byť spokojný v nebi bez Krista? A ak nie, ak by bol Kristus skutočne tým, čo by robilo z neba večnosť, o ktorú stojí za to stáť, prečo by som nerobil viac pre to, aby som Ho spoznával a radoval sa z Neho už teraz na zemi?

Kto je nebo?

„Evanjelium nie je spôsob, ako dostať ľudí do neba; je to spôsob, ako dostať ľudí k Bohu.“ Ale čo hovorí Boh? Rozpráva On sám o sebe, o evanjeliu a o nebi týmto spôsobom?

Apoštol Pavol vedel, že Boh je tým najväčším darom evanjelia. „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista“ (F 3:7–9). Skutočným pokladom, tým, ktorý prevyšuje všetky ostatné, je poznať Ho, získať Ho a mať Ho.

Prečo Kristus zomrel na kríži? Apoštol Peter hovorí: „Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu“ (1. Pt 3:18). Trpel, krvácal a zomrel nielen preto, aby nám bolo odpustené a aby sme boli ušetrení pekla, ale preto, aby sme mohli mať Boha. Najhorším dôsledkom hriechu nie je oheň, ale odlúčenie (2. Tes 1:9). Peklo bude bolestné a biedne z mnohých dôvodov, ale zo žiadneho iného viac než z toho, že človek bude zbavený samotného Boha. Zatratení budú stále zakúšať Božiu prítomnosť (Zjav 14:10), ale bude to v podobe hrôzostrašného hnevu, nie v milosti a radosti. Nikdy nebudú mať Boha.

„Skutočným pokladom, tým, ktorý prevyšuje všetky ostatné, je poznať Ho, získať Ho a mať Ho.“

Vykúpení však spievajú: „Potom pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu svojej radosti“ (Ž 43:4, Ekumenický preklad). „Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť“ (Ž 16:11) — teda nielen radosti a blaženosti vedľa Neho či okolo Neho, ale predovšetkým radosť v Ňom. On je tou radosťou. On je tou blaženosťou. Jeho prítomnosť je rajom — a bolo by to tak, aj keby nám bolo vzaté všetko ostatné, čo sme milovali a po čom sme túžili.

A v Kristovi zakúšame túto prítomnosť sčasti už teraz. Áno, náš pretrvávajúci hriech a jeho následky zasahujú do tohto prežívania, ale keď je Boh našou radosťou, ochutnávame skutočnú radosť už dnes. Už teraz si vychutnávame pôžitky v každodennom živote — pôžitky, ktoré pretrvajú naveky. A tak sa modlíme modlitby ako v Žalme 42: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!“ — nie po vyslobodení, odpustení, uzdravení, zaopatrení, úľave či zmierení, ale po Tebe — „Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu“ (Ž 42:2–3). Nie po dobrých a dokonalých daroch, ktoré Boh dáva, ale po tom ďaleko lepšom dare, ktorým je sám Boh.

Nebo nových nebies

Zatiaľ čo čakáme a túžime po nebi, mnohí z nás lipnú na zasľúbeniach, ako je to v Zjavení Jána 21:4: „Zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.“ Už žiadne slzy, žiadna smrť, žiadny smútok, nárek ani bolesť. Len ťažko si dokážeme predstaviť sladkosť tejto absencie — celý svet bez tieňov.

Nebo však nebude definované tým, čo v ňom chýba; raj bude definovaný prítomnosťou, ktorá prináša úplné uspokojenie. Keď sa Boh pre nás stane nebom, prvý a tretí verš vystúpi a zatieni aj tie vzácne zasľúbenia zo štvrtého verša:

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet… A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi

Čo je lepšie ako svet bez hriechu, smútku a smrti? Svet s Bohom. Áno, On zotrie naše slzy. Áno, On zahojí naše rany a vylieči naše choroby. Áno, On definitívne skoncuje s tým hrozným nepriateľom — smrťou. Ale tieto požehnania, hoci sú nekonečne veľké, budú len ako kaluže popri oceáne toho, že Ho máme a že sme Jeho. Boh schopný utrieť každú slzu pod každým okom bude naším Bohom. Boh schopný vyliečiť každú rakovinu, daruje samého seba nám — dokonca aj nám. Boh schopný vyprázdniť hroby a zvrhnúť smrť bude žiť s nami a pre nás, navždy.

Nedovoľte, aby vás všetko to, čo pre vás Boh môže urobiť, zaslepilo voči všetkému tomu, čím pre vás môže byť. Netrávte toľko času špliechaním sa v kalužiach. Potom nikdy neuvidíte oceán. Neuspokojte sa so žiadnou ponukou neba, v ktorého strede nestojí On.

Marshall Segal © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org