V 13. kapitole Jánovho evanjelia Ježiš spája vierohodnosť kresťanskej viery s tým, do akej miery svet pozoruje jeho lásku v cirkvi. Láska, samozrejme, nie je jedinečná pre kresťanské spoločenstvá, ale tento verš naznačuje, že na druhu lásky, ktorý stelesňujú Ježišovi učeníci, by malo byť niečo jedinečne presvedčivé. Naše priateľstvo robí realitu evanjelia pre okolitý svet neprehliadnuteľnou.

Láska ako stĺp a opora

Vidíme to aj v iných častiach Písma: 1. Timotejovi 3:15 jasne hovorí, že cirkev nie je len centrom šíriacim pravdu, ale duchovnou rodinou. Keď Pavol vysvetľuje, prečo napísal svoj prvý list Timotejovi, uvádza túto teologicky koncentrovanú definíciu cirkvi: „aby si vedel, ak budem meškať, ako sa treba správať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“

Keďže cirkev je Božím domom, očakávame, že vzťahy budú základným rozmerom nášho spoločného života. Pretože je to cirkev živého Boha, očakávame, že rodinná dynamika tohto spoločenstva bude oživovaná samotným Bohom. Je to dôležité vzhľadom na ďalšiu definíciu cirkvi v týchto veršoch. Je to stĺp a opora pravdy.

Stĺpy aj oporné piliere sú nosnými konštrukciami veľkých budov. Na nedávnej dovolenke som navštívil katedrálu v Palme na španielskom ostrove Mallorca. Je to jedna z najväčších gotických katedrál na svete a má nádherné stĺpy a oporné piliére. Sú nevyhnutné pre budovu tejto veľkosti a rozmerov, ale nie sú len funkčné — sú ozdobné. Sú súčasťou krásy budovy, ktorú podopierajú. Cirkev má byť rovnaká pre Božiu pravdu.

Cirkev podporuje pravdu tým, že ju stelesňuje. Život cirkvi má robiť evanjelium vierohodným a cirkev nebude účinným sprostredkovateľom pravdy, ak nebude účinným spoločenstvom.

Priateľstvo ako apologetika

Čo ukáže prítomnosť samotného neba uprostred Božieho ľudu? Čo ukáže, že Boh je živý a zdravý a priamo tu? Je to naša vzájomná láska. Nie je to vedľajšia myšlienka, akoby to, na čom skutočne záleží, boli iné veci a naša vzájomná láska bola čerešničkou na torte. Nie, kvalita nášho vzťahového života má byť apológiou pre svet okolo nás. Ako raz napísal Francis Schaeffer: „Ježiš dáva svetu povolenie posudzovať, či sme praví kresťanskí učeníci, na základe toho, či sa navzájom milujeme.“

Ako to teda funguje? Prečo je naša vzájomná láska taká rozhodujúca pre náš misijný úspech? Dovoľte mi navrhnúť dva dôvody.

1. Evanjeliová láska vytvára bezpečie.

Žijeme vo svete plnom obvinení. Je tu neustále prítomný strach z toho, že nás zrušia. Nesprávny názor — alebo aj správny názor vyjadrený nesprávne — môže ľudí dostať do katastrofálnych problémov: prísť o prácu a byť odpísaný okolím.

Život cirkvi je voči tomu otvorenou výzvou. Kresťanov má vždy najviac zaujímať náš vlastný hriech, a nie hriech niekoho iného. Podobne ako Pavol, aj veriaci môžu o sebe premýšľať ako o „prvý“ zo všetkých hriešnikov (1. Tim 1:15). To vytvára kultúru, v ktorej sú ľudia menej šokovaní hriechmi iných. V nej hriech nebude ospravedlňovaný, ale kultúra milosti bude znamenať, že sa nebudeme sústrediť na smietku v oku niekoho iného (Mt 7:3–5).

Evanjelium navyše podporuje postoj, vďaka ktorému sme schopní odlišovať sa od spôsobu, akým ľudia žijú alebo myslia, bez toho, aby sme ich od seba odstrkovali. Ježiš bol „priateľom hriešnikov“: dokázal jesť s ľuďmi, pričom ich nepotvrdzoval, a dokázal nesúhlasiť s inými bez toho, aby ich odmietal. Tieto rozdiely v našej dnešnej kultúre takmer neexistujú.

2. Evanjeliová láska sa vyznačuje rozmanitosťou.

Je to jedna z veľkých tém listu Efezanom a najvýstižnejšie ju vyjadrujú tieto slová: „Boh chce, aby sa teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha“ (Ef 3:10).

Pavol odhaľuje, ako evanjelium prinieslo zmierenie cez najhlbšiu zlomovú líniu v spoločnosti, čím sa Židia aj pohania stali členmi nového ľudstva. Jedným z cieľov je ukázať Božiu „mnohotvárnu múdrosť“ v nebesiach. Cirkev sa stáva prekvapujúcou ukážkou toho, ako Boh dokáže spojiť to, čo je inak nezmieriteľne rozdelené. Láska, ktorú Ježiš vyzýva svoj ľud, aby si navzájom preukazoval, presahuje rôzne etnické, politické, kultúrne a ekonomické zázemie. Svet, ktorý sleduje, ako sa takáto rôznorodosť spája v mene Krista, zistí, že sa jeho skepsa rúca.

Mnohé úlohy, ktoré stoja pred cirkvou, sú naliehavé a nevyhnutné — brániť racionalitu a dobro viery pred útokmi, učiť sa vyjadrovať evanjelium v rôznych subkultúrach, starať sa o chudobných a núdznych v spoločnosti, prinášať evanjelium do nezasiahnutých skupín a regiónov sveta. Nič však nemôže byť naliehavejšie a podstatnejšie ako dbať na to, čo hovorí Ježiš v Jánovi 13:35. Argumenty môžu zmeniť názory, ale krása Kristovej lásky, ktorá sa prejavuje medzi nami, dokáže otočiť hlavy ľudí viac, než čokoľvek iné.

Sam Allberry. ČLÁNOK PREBRATÝ Z: SPOLOCENSTVOEVANJELIA.SK

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Článok, ktorý spomínal Ondrej — https://idea-list.sk/comu-vlastne-verili-prvi-krestania/

5. marca sme začali v našom podcaste apologetickú sériu — ťažké otázky a výčitky voči kresťanstvu. Existuje Boh? Ak áno, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? Môže dobrý Boh posielať ľudí do pekla? Ako môže dnes niekto veriť vo vzkriesenie? Čo Boh na cirkev, ktorá je plná pokrytcov? A ak aj kresťania majú pochybnosti?
Ak máte ďalšie otázky alebo výčitky voči kresťanstvu a kresťanom s ktorými si neviete rady, napíšte nám. Radi ich zaradíme do ďalších podcastov.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Článok, ktorý spomínal Ondrej — https://idea-list.sk/comu-vlastne-verili-prvi-krestania/

5. marca sme začali v našom podcaste apologetickú sériu — ťažké otázky a výčitky voči kresťanstvu. Existuje Boh? Ak áno, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? Môže dobrý Boh posielať ľudí do pekla? Ako môže dnes niekto veriť vo vzkriesenie? Čo Boh na cirkev, ktorá je plná pokrytcov? A ak aj kresťania majú pochybnosti?
Ak máte ďalšie otázky alebo výčitky voči kresťanstvu a kresťanom s ktorými si neviete rady, napíšte nám. Radi ich zaradíme do ďalších podcastov.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

5. marca sme začali v našom podcaste apologetickú sériu — ťažké otázky a výčitky voči kresťanstvu. Existuje Boh? Ak áno, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? Môže dobrý Boh posielať ľudí do pekla? Ako môže dnes niekto veriť vo vzkriesenie? Čo Boh na cirkev, ktorá je plná pokrytcov? A ak aj kresťania majú pochybnosti?
Ak máte ďalšie otázky alebo výčitky voči kresťanstvu a kresťanom s ktorými si neviete rady, napíšte nám. Radi ich zaradíme do ďalších podcastov.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

5. marca sme začali v našom podcaste apologetickú sériu — ťažké otázky a výčitky voči kresťanstvu. Existuje Boh? Ak áno, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? Môže dobrý Boh posielať ľudí do pekla? Ako môže dnes niekto veriť vo vzkriesenie? Čo Boh na cirkev, ktorá je plná pokrytcov? A ak aj kresťania majú pochybnosti?
Ak máte ďalšie otázky alebo výčitky voči kresťanstvu a kresťanom s ktorými si neviete rady, napíšte nám. Radi ich zaradíme do ďalších podcastov.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

5. marca začíname apologetickú sériu podcastov — ťažké otázky a výčitky voči kresťanstvu. Existuje Boh? Ak áno, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? Môže dobrý Boh posielať ľudí do pekla? Ako môže dnes niekto veriť vo vzkriesenie? Čo Boh na cirkev, ktorá je plná pokrytcov? A ak aj kresťania majú pochybnosti?
Ak máte ďalšie otázky alebo výčitky voči kresťanstvu a kresťanom s ktorými si neviete rady, napíšte nám. Radi ich zaradíme do ďalších podcastov.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

5. marca začíname apologetickú sériu podcastov — ťažké otázky a výčitky voči kresťanstvu. Existuje Boh? Ak áno, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? Môže dobrý Boh posielať ľudí do pekla? Ako môže dnes niekto veriť vo vzkriesenie? Čo Boh na cirkev, ktorá je plná pokrytcov? A ak aj kresťania majú pochybnosti?
Ak máte ďalšie otázky alebo výčitky voči kresťanstvu a kresťanom s ktorými si neviete rady, napíšte nám. Radi ich zaradíme do ďalších podcastov.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

V tomto podcaste hľadáme odpovede na každú z nich.
Rozprávajú sa Martin Viglaš a Slavo Slávik.

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

My, ľudia, zvykneme premýšľať nad svojou prirodzenosťou, skúmame naše vzlety a pády, znepokojujeme sa a uvažujeme nad zmyslom dobra a zla. Žiaden živočích takto sám nad sebou neuvažuje. To, aj mnoho iného, nás odlišuje od ostatných živých stvorení. Čo viedlo mladého študenta k tomu, aby zavraždil desiatky nevinných a potom aj sám seba pri masakre na technickej škole vo Virgínii? Prečo tak nečakane a intenzívne prepukne taká zloba?

Napriek nárastu ľudskej zloby nás však tiež zaráža krása, odvaha a genialita ľudského ducha. Po každej tragédii (zo septembra 2011, či na technickej škole vo Virgínii) sa objavia hrdinovia, ktorí spontánne z lásky k blížnemu uprednostnia iných, zachraňujú živých či potešujú zomierajúcich.

Spevák a skladateľ Bruce Cockburn v piesni „Bremeno anjela/beštie“ (The Burden of the Angel/Beast) uvažuje nad komplikovanosťou a protikladmi človečenstva. Vyjadruje typicky ľudský nepokoj ohľadom vlastnej existencie, ako aj to, že nevie jej pôvod ani cieľ:

S plačom odchádzame, so smiechom sa vraciame.
Vôbec nechápeme čas, ktorým prechádzame.
Pre peniaze zabíjame, zomierame za lásku.
Čo tým asi myslel Boh?

Zmysel ľudskej existencie je stále sa opakujúca otázka, ktorá nás znepokojuje. Objavuje sa v piesňach a básňach, vkráda sa nám do vzťahov a robí starosti filozofiám a náboženstvám.

V 17. storočí žasol mladý génius vedy a filozofie Blaise Pascal (1623–1662) nad záhadou nevyspytateľnosti človeka:

Aký groteskný je človek! Aký originálny a ohavný, zmätený a paradoxný, aký úžasný! Sudca všetkého, úbohý červiak, studnica pravdy, stoka pochybností a chýb, sláva a odpad vesmíru! [2]

No nešlo len o úžas. Každý svetonázor, ak má byť rozumovo prijateľný, musí ponúknuť uspokojivé vysvetlenie vznešenosti aj zvrhlosti človeka. Pascal pokračuje:

Veľkosť a mizéria človeka sú natoľko zjavné, že pravé náboženstvo nás nevyhnutne musí učiť o tom, že v človeku je niečo väčšie, čo ho robí vznešeným, ako aj niečo väčšie, čo spôsobuje jeho skazenosť. [3] 

Aký čudný je človek!… sláva i odpad vesmíru — Blaise Pascal

Pascal bol presvedčený, že odpoveď nájdeme v Biblii. V ľudstve nachádzame vznešenosť, lebo sme stvorení na Boží obraz (1. Mojžišova 1:27). No tento obraz je zohyzdený (nie však zmazaný) našim pádom (1. Mojžišova 3, List Rímskym 3). S každou stránkou nášho bytia niečo nie je v poriadku, ale náš pôvod je stále ušľachtilý. Ak sa znovu odvolám na Cockburna, v ľudstve zostáva „chýr o sláve“.

Na vznešenosti a mizérii ľudstva vybudoval Pascal argumentáciu v prospech pravdivosti a racionality kresťanstva. Jeho dôvtipné dôvodenie je podrobne predstavené inde [4]. Tu sa budem venovať len jeho hlavným myšlienkam, ktoré môžu byť základom pre podnetnú diskusiu s hľadajúcimi a pýtajúcimi sa ľuďmi dneška.

Dva extrémy

Genialita kresťanského pohľadu spočíva v tom, že objasňuje veľkosť aj biedu človeka, a nepovyšuje jedno nad druhé. Ušľachtilosť ducha, ktorá sa prejavuje napríklad výdobytkami umu, je dôsledkom toho, že sme Božím obrazom. To je dôvod, prečo vynikáme nad ostatným stvorením. A predsa zneužívame naše najvznešenejšie danosti. Márnime Bohom darované schopnosti na bezvýznamné veci a zábavky, lebo vieme, že zomrieme, a nevieme, čo si s tým počať. Sme zničený originál. Pascal hovorí:

Podstatou problému je: ak by človek vôbec nikdy nebol skazený, vedel by si (vo svojej nevinnosti) dokonale užívať pravdu aj šťastie, a pokiaľ by bol od počiatku skazený, nemal by ani poňatia o pravde alebo blaženosti. No takí nešťastní, ako sme (a mali by sme byť menej nešťastní, ak by v nás nebolo nič vznešené), máme predstavu o šťastí, ale nemôžeme ho dosiahnuť. Máme predstavu pravdy, ale nedostáva sa nám iné len klam. [5]

Inými slovami, sme zruinovaní králi. Poznáme časť pravdy, ale nemôžeme byť spokojní s tým, čo vieme. Vnímame vlastnú skazenosť. Vďaka tomu si uvedomujeme, že stav človeka je istým spôsobom nenormálny a mravne skazený. Pascal v kontexte skúmania ľudskej biedy a veľkosti v rôznych oblastiach života hovorí:

Je to bieda vznešeného panovníka, mizéria kráľa zbaveného trónu. [6]

Genialita kresťanského pohľadu spočíva v tom, že vysvetľuje veľkosť aj biedu človeka a nepovyšuje jedno nad druhé. 

Pascal preskúmal nekresťanské náboženstvá a filozofie a poznamenáva, že buď vyzdvihujú človeka na úkor toho, aby brali vážne jeho slabosti, alebo ho pokladajú za nič a podceňujú jeho dôležitosť. V Pascalovej dobe upútala mnohých stoická filozofia. Podľa nej majú ľudia cnostné pohnútky aj odvahu. Nesú v sebe božskú podstatu vesmíru. Ale stoici veľmi nepripúšťali, že ľudia majú aj slabosti, sú krutí, neistí a krehkí. Zdôrazňovali veľkosť na úkor biedy.

Na druhej strane viacerí skeptici, ako napríklad Michel Montaigne (1533–1592), s potešením poukazovali na povýšenecké nároky a slabosti ľudského uvažovania. Skeptici však bagatelizovali ľudskú schopnosť uvažovať správne a význam výdobytkov vo vede a umení. Ako Pascal povedal, mali byť viac skeptickí ohľadom svojho skepticizmu. [7]

Nová spiritualita a Indický systém kást

Aj keď sa dnes už o autoroch, na ktorých Pascal reagoval, často nehovorí, sklon preceňovať alebo podceňovať človeka je tu stále. Príkladov je mnoho. Pozrime sa stručne na jeden z nich: novú spiritualitu. [8]

Nová spiritualita je kombináciou myšlienok z mnohých zdrojov. Či už ide o knižný trhák Tajomstvo (The Secret propagovaný Oprah Winfrey) alebo o film Čo my len vieme (What the Bleep Do we (K)now!?), nová spiritualita tvrdí, že sme božské bytosti, ktoré môžu po zmene vedomia využívať bezhraničný potenciál (týmto pripomína stoicizmus). Neobmedzuje nás naša hriešnosť, ale len negatívne vzory myslenia. „Tajomstvom“ knihy Tajomstvo je „pravidlo príťažlivosti“ — pozitívnym myslením k sebe priťahujeme dobré veci a negatívnym zlé.

Takýto slepý optimizmus a nafukovanie schopností človeka lichotí našej pýche aj americkému „všetko dokážem“, ale realita je úplne iná. Áno, ľudia dokážu mnoho z toho, čo si vedia predstaviť. Ale sú isté hranice. Myšlienka nevytvorí niečo z ničoho (ex nihilo). Navyše ľudia opakovane a úmyselne robia zle iným. To sa nedá vysvetliť negatívnymi myšlienkami tých, ktorým sa ubližuje.

Kresťanstvo udržuje oboje — veľkosť aj skazenosť človeka — v dôkladnej rovnováhe. 

Uvažujme o nedotknuteľných (Dalitoch) v Indii. Tritisícročná poroba Dalitov vyššími hinduistickými kastami sa nedá vysvetliť ich nízkou sebaúctou. To by sme nespravodlivo obvinili obete. Pravdou skôr je, že padlé ľudské bytosti so sklonom umelo sa povyšovať nad druhých tri tisícročia nespravodlivo utláčajú tých, ktorí sú rovnako ako oni obrazom Boha. „Neľudskosť človeka k človeku“ je súčasťou ľudskej histórie v Indii, ale aj kdekoľvek inde pod slnkom. Dokonca aj „trosky kráľa“ majú schopnosť uvedomiť si to a hľadať nápravu.

Nájdenie rovnováhy: kresťanský uhol pohľadu

Kresťanstvo udržuje oboje — aj našu veľkosť aj skazenosť v dôkladnej rovnováhe. To je niečo, čo by ľudský um sám nedokázal. Ako poukazuje Pascal:

Vedz teda, pyšný človeče, aký paradox si ty sám. Buď pokorný, nemohúci rozum! Stíchni, úbohá nátura. Poznaj, že človek nekonečne prevyšuje človeka, vypočuj si od svojho Majstra o tvojom stave pravdu, ktorú nepoznáš. Načúvaj Bohu. [9] 

Biblická správa o stvorení a páde najlepšie popisuje realitu človeka. Ale musíme „načúvať Bohu“ — to znamená pozorne počúvať, čo Boh povedal v Biblii — objaviť oslobodzujúcu pravdu.

Pascal nás ďalej smeruje k Biblii, ktorá zvestuje, že je tu Záchranca zruinovaných kráľov — sám Kráľ, ktorý sa stal človekom, aby zachránil tých, ktorí sú “na východ od Édenu“ a stoja na okraji večnosti. Pascal hovorí, že v našom skrachovanom stave v Ňom nachádzame nádej:

Ježiš je Boh, ku ktorému sa môžeme priblížiť bez pýchy a pred ktorým sa môžeme pokoriť bez zúfalstva. [10]

Hoci sme len ruiny, môžeme získať úplné odpustenie, vykúpenie a večný život skrze toho, kto skutočne rozumie nášmu položeniu (viď Ján 3:16–18, 10:10 a List Rímskym 5:1–8). [11]
 
Poznámky
[1]    Abraham Joshua Heschel, God in Search of Man: A Philosophy of Judaism (New York: Farrar, Straus, and Girox, 1976), str. 412.
[2]    Blaise Pascal, Pensées. Preklad: A. J. Krailsheimer. (New York: Penguin Books, 1995), str. 34.
[3]    Tamtiež, str. 46.
[4]    Pozri Douglas Groothuis, On Pascal (Belmont, CA: Wadsworth / Thomson Learning, 2003), kapitola 8. Pre hlbšie štúdium pozri Douglas Groothuis, 'Deposed Royalty: Pascal's Anthropological Argument', Journal of the Evangelical Theological Society 41/2 (June 1998), str. 297–313.
[5]    Pascal, Pensées, str. 35.
[6]    Tamtiež, str. 29. Viac o Pascalovom podrobnom rozbore situácie človeka v Groothuis, On Pascal, Kapitola 8.
[7]    Viď Groothuis, On Pascal, str. 65–66.
[8]    Pozri môj článok 'The New Age Worldview: Is It Believable?'.
[9]    Pascal, Pensées, str. 35.
[10]    Tamtiež, str. 69; pozri aj Groothuis, On Pascal, str. 90–93.
[11]    Pascalova argumentácia zhrnutá v tejto eseji je brilantná a hlboko biblická. Vyváženejšie biblické pochopenie nájdete v klasickom diele Johna Stotta, Basic Christianity (Downers Grove, IL: InterVarsity Press, 2007).

Douglas Groothuis
Pôvodný článok nájdete na: www.bethinking.org

Niektorí, ktorým je kresťanstvo nesympatické, tvrdia, že ak je Zem jedinou planétou svojho druhu, život musel byť nepravdepodobnou vesmírnou náhodou a nemohol byť božským plánom. Iní, rovnako nesympatizujúci, tvrdia, že ak existujú aj iné obývané planéty, Zem nemôže byť výnimočná, ani ju nemohol navštíviť Boh vo vtelení (hlava vyhrám, orol prehráš!).

Faktom však zostáva, že mnohí ľudia sa pri pohľade na oblohu za jasnej noci cítia bezvýznamní. Žalmista, ohromený tým, čo videl, povedal: „Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: Čo je človek, že naň pamätáš?“ (Ž 8:4–5) Voľným okom mohol napočítať asi 1 500 hviezd.

Dnes vieme, že naša domovská galaxia, Mliečna dráha, obsahuje asi 100 miliárd hviezd. A existuje ďalších 100 miliárd galaxií, z ktorých každá má 100 miliárd hviezd! Tieto čísla si ani nevieme predstaviť. Na starý štadión vo Wembley sa zmestilo 100 000 ľudí, ale je ťažké predstaviť si milión Wembley — a to je len počet hviezd v jednej galaxii. A čo ďalších 99 999 999 999 galaxií?

Zlatovláskin efekt

Približne pred 30 rokmi si však ľudia uvedomili, že ak by sa prírodné konštanty, ako napríklad gravitačná sila, nepatrne líšili, život, ako ho poznáme, by nemohol vzniknúť. Podobne ako v rozprávke o Zlatovláske a troch medveďoch, v ktorom boli kaša, stolička a posteľ medvedíka „tak akurát“, tak ako tieto konštanty.

Existencia týchto „kozmických náhod“ sa nazýva Zlatovláskin efekt, hoci jeho formálnejší názov je antropický kozmologický princíp. Aby sme odhadli, aké malé by museli byť rozdiely v konštantách, aby nevznikol život, treba sa pozrieť na to, ako sme podľa súčasného myslenia vznikli.

V roku 1965 vedci Penzias a Wilson skúmali rádiové signály z vesmíru, keď ich experimenty zmarilo pretrvávajúce rušenie rádiového pozadia. Ukázalo sa, že ide o nesmierne dôležitý objav. Bolo to, ako keby sa našiel teplý popol, ktorý by ukázal, že predtým tu bol oheň. Tým „ohňom“ bol samotný Veľký tresk a „teplo“ bolo v skutočnosti len 2,7 stupňa nad najnižšou možnou teplotou -273°C. Tento objav výrazne podporil Veľký tresk, o ktorom sa v súčasnosti predpokladá, že signalizoval začiatok priestoru a času, čo je takmer nemožné si predstaviť.

Pri Veľkom tresku dochádza k preťahovaniu medzi vonkajšou explóziou a gravitačnou silou, ktorá sa ju snaží zastaviť. Podľa Stephena Hawkinga, „ak by bola hustota vesmíru jednu sekundu po Veľkom tresku väčšia o jeden diel z tisíc miliárd, vesmír by sa po 10 rokoch znovu zrútil. Na druhej strane, ak by hustota vesmíru bola v tom čase menšia o rovnakú hodnotu, vesmír by bol po približne 10 rokoch v podstate prázdny.

Profesor Paul Davies teoretizoval: „Keby sa sila výbuchu na začiatku líšila len o jeden diel z 10⁶⁰ [po 1 nasleduje 60 núl], vesmír, ktorý teraz vnímame, by neexistoval. Aby sme týmto číslam dali určitý význam, predstavme si, že by sme chceli vystreliť guľku na jednocentimetrový cieľ na druhej strane pozorovateľného vesmíru, vzdialený 20 miliárd svetelných rokov. Vaša muška by musela byť rovnako presná na 10⁶⁰.

Podľa Teórie veľkého tresku v ranom vesmíre prevládala energia. Z nej sa v priebehu približne troch minút vytvorili najľahšie prvky, vodík a hélium. Hviezdy vznikali tak, že gravitácia spájala nerovnomerne rozloženú hmotu do zhlukov, až kým jej bolo dosť na to, aby sa hviezda „zapálila“. Hviezdy sú ako riadené vodíkové bomby, gigantické jadrové pece, v ktorých sa zrážky ľahších častíc za obrovských tlakov a teplôt spájajú do ťažších prvkov, ako je uhlík, dusík a kyslík — prvky potrebné pre život. Tento proces si vyžaduje dlhý čas — približne 15 miliárd rokov –, po ktorom, ak je hviezda dostatočne veľká, ukončí svoj život gigantickým výbuchom, ktorý rozptýli nové prvky pre život do vesmíru. Ak ste romantik, môžete si predstaviť svoje telo ako zložené z hviezdneho prachu. Ak ste prozaickejší, môžete ho považovať za zložené z prepracovaného jadrového odpadu.

Zmysel života

Pre Zlatovláskin efekt boli predložené najrôznejšie vysvetlenia. Jedným z navrhovaných vysvetlení je existencia „multivesmírov“, medzi ktorými sú konštanty nášho vesmíru náhodou vhodné pre život. Ďalšie je dôsledkom predchádzajúcej inflačnej fázy nášho vesmíru, v ktorej sa vesmír rýchlo rozšíril na veľkosť grapefruitu.

Prvý prípad je v súčasnosti, povedané žargónom, špekulatívnou metafyzikou, zatiaľ čo druhý jednoducho posúva otázku „Prečo Zlatovláskin efekt?“ o jednu etapu dozadu na „Prečo boli vlastnosti raného vesmíru také, že nastala raná inflačná fáza, ktorej výsledkom bol Zlatovláskin efekt, ktorý dal vzniknúť nám?

Z toho, čo bolo povedané, vyplýva, že tvrdenie, že musíme byť bezvýznamní, pretože vesmír je taký obrovský a starý, možno postaviť na hlavu. Keďže vytvorenie prvkov pre život trvá dlho a vesmír sa rozpína takmer rýchlosťou svetla, vesmír je obrovský. Keďže sa tak rýchlo rozpína, je veľmi studený a veľmi tmavý. Keby to tak nebolo, nemohli by sme tu byť. Kresťania a iní ľudia to môžu vnímať tak, že to poukazuje na Boha, ktorý venoval veľa času a starostlivosti tomu, aby nás stvoril. A ak to urobil, potom určite musí mať pre život každého z nás nejaký zámer.

Mike Poole

Pôvodný článok nájdete na: www.bethinking.org