Nezabudnite si zapnúť slovenské titulky, pretože podcast je v angličtine.

Napíšte nám do komentárov ako ste vy zvládli obdobie, keď ste boli slobodní? Je pre vás Michaelov životný príbeh povzbudzujúci? Jedného z komentujúcich pred Vianocami odmeníme knihou z EVS.

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Napíšte nám na sociálne siete alebo pod video na youtube vaše skúsenosti so vzťahmi, chodením a obdobím single. Je pre singles ťažké obstáť v spoločnosti, ktorá tak silno tlačí ľudí do romantických vzťahov? Ako sa na to pozeráte vy?

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Napíšte nám do komentárov na sociálnych sieťach vaše skúsenosti so vzťahmi a chodením. Aké mýty o vzťahoch je potrebné búrať? Ako budovať dobrý vzťah?

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Veď aj Boh povedal Adamovi, že nie je dobré byť človeku osamote. Čím skôr ju nájdem, tým lepšie. Treba začať možno aj na strednej, ak sa dá.

Zapneš rádio a počuješ:  All you need is love… Pustíš si YouTube a vidíš vysmiate páry, ako cestujú okolo sveta. Pozeráš svoj obľúbený seriál, ktorý sa točí — ako ináč — okolo toho, kto s kým chodí a kto sa komu páči.

Nikoho z nás nemíňa kultúra, v ktorej žijeme, a tá je nastavená jednoznačne. Všetko, čo v živote potrebuješ, je láska. Keď to budeš mať, budeš šťastný.

Každý hlas, ktorý počuješ, ti „šepká“, že čím skôr vyriešiš tento zásadný problém svojho života (samotu), tým lepšie. Na to, aby si bol šťastný/šťastná, potrebuješ svoju spriaznenú dušu, svoju druhú polovičku, chýbajúci kúsok puzzle.

Hollywood vraví, že keď sa tak stane, všetko sa vyrieši. Všetko bude v poriadku. Každý romantický film takto končí.

Lenže život sa nekončí romantickým večerom, nocou ani svadbou. A realita ťa môže riadne vydesiť. Priemerná rozvodovosť, množstvo partnerov, ktorých človek vystrieda pri hľadaní „toho pravého“, sklamania, bolesť, zlomené srdce, frustrácia, hnev, smútok… Toto nám už hlava spracovať nechce. Ako je to možné?

Pravdou je, že: Žiaden romantický vzťah s človekom nedokáže naplniť všetky tvoje potreby.

Urobili sme ako spoločnosť z romantického vzťahu niečo, čím nie je a nikdy nemal byť…

Adele vo svojej piesni Easy on me, kde spracováva svoj rozvod, spieva:

I had good intentions

And the highest hopes

But I know right now

That probably doesn't even show

Mala som dobré zámery,

naozaj som dúfala,

no dnes viem,

že to pravdepodobne vôbec nevidno.

Všetci túžime po krásnom vzťahu, ktorý vydrží navždy. Prečo je potom tak málo vzťahov, ktoré naozaj vydržia? Prečo sa toľko vzťahov rozpadá? Nezačínali všetky tak krásne romanticky a vzrušujúco? Kde sa to podelo?

Ak si úprimný hľadač pravdy a zmyslu, odporúčam ti jedno. Skúmaj svoje srdce, lebo je veľmi pravdepodobné, že máš také očakávania od chodenia, manželstva čí vzťahu s druhým človekom, ktoré ti nemôže a nedokáže splniť.

Tvrdenie, že každý potrebuje svoju spriaznenú dušu, aby bol skutočne šťastný, je mýtus. Čím skôr to zistíš, tým lepšie.

Pravdou je, že na to, aby si zažil skutočnú radosť, šťastie a naplnenie potrebuješ vzťah s niekým, kto je dokonalý, nikdy ťa nezradí a naplní všetky tvoje potreby. Bol/-a si tak stvorený/-á. Ale taký človek tu na zemi neexistuje.

Potrebuješ Boha. Jedine v Ňom nájdeš to, čo hľadáš. Jedine v Ňom nájdeš svoju spriaznenú dušu.

Možno si hovoríš. Počkaj chvíľu. Nepovedal Boh Adamovi, že nie je dobré byť človeku osamote? Nie je vzťah medzi mužom a ženou v začiatočných kapitolách celej Biblie?

Áno a ešte raz áno.

To, čo si potrebujeme uvedomiť, je však fakt, že ak nie je stredobodom nášho života Boh, urobíme si Boha z niečoho alebo niekoho iného. A túto ťarchu nedokáže žiaden človek uniesť.

Na to, aby tvoj život dával zmysel, či už vo vzťahu, alebo nie, potrebuješ, aby jeho zmyslom nebol vzťah s iným človekom, ale Boh samotný.

Dôveruješ Bohu, že chce pre tvoj život to najlepšie? Dôveruješ Bohu, že to najlepšie nutne neznamená manželstvo či vzťah?

Dve najväčšie postavy ranej kresťanskej histórie boli Ježiš a apoštol Pavol. Obaja boli slobodní.

Aj Slobodný stav je darom. (1. Kor 7:7)

Byť single sa nenosí, je to nuda, pre niekoho až postihnutie, údel, ale nie je to tak náhodou preto, že sme uverili tomu, čo hovorí dnešná doba? Čo ak je to všetko inak?

Dovolíš Bohu, aby hovoril do tvojho života On, alebo budeš počúvať kultúru okolo seba?

Mýtus #2: Moja situácia je iná

My sme výnimoční. On/ona síce neverí, ale to je iné. My sme jedineční. Naša láska je unikátna. Nikto iný v živote na svete nič také nezažil… Áno, mnohí nám hovoria, že to nebude fungovať, ale oni nás v skutočnosti nepoznajú. Štatistiky? Pche! My budeme výnimka…

Ak sa považuješ za Ježišovho nasledovníka, potom je pre teba Biblia knihou, ktorá určuje tvoj pohľad na svet a rôzne dilemy.

V Biblii je napísané: „Žena je viazaná dovtedy, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce,“ ale iba v Pánovi. (1. K 7:39) (tučné písmo pridané)

Možno je toto len ďalšia skúška tvojej viery.

V čom je tvoja situácia iná? Prečo by si mal dať na prvé miesto niečo iné ako Boha a Jeho slovo? Kto ti lepšie poradí? Kto pre teba chce to najlepšie — ty alebo Boh?

Kathy Keller — manželka newyorkského kazateľa Tima Kellera — povedala na margo vzťahov veriaci s neveriacim toto:

„Nebude to fungovať. Nie z dlhodobého hľadiska. Manželstvo je dostatočne ťažké, aj keď sú v ňom dvaja veriaci ľudia, ktorí sú v úplnej duchovnej harmónii. Ušetri sa bolesti a ukonči to.“

Ak tvrdíš, že tvoja situácia je iná, potom počúvaš svoje srdce viac ako Bibliu, a to je veľmi nebezpečný (ale u nás ľudí veľmi častý) úkaz.

„Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je — kto sa v ňom vyzná?“ (Jer 17:9)

Budeš dôverovať svojmu srdcu alebo Bohu?

Mýtus #3: Čo ak si nikoho už nenájdem. Je síce neveriaci/a, ale páčim sa mu/jej…

Žena, ktorá si vzala skvelého muža, ktorý ale neveril v Ježiša, povedala: „Ak ste sa cítili pred manželstvom osamelí, nie je to nič v porovnaní s tým, akí osamelí sa budete cítiť v manželstve s neveriacim človekom!“

Ak čakáš, možno je to skúška tvojej viery. Skúška, či je Ježiš naozaj tvojím všetkým, alebo máš iného boha (manželstvo, sex, iného človeka). Čo však viem povedať už teraz, je, že nič a nikto nedokáže zaplniť ten pocit prázdnoty v tvojom vnútri. Iba Boh.

Mýtus #4: Je to môj evanjelizačný projekt. Čo ak už nikoho veriaceho nestretne a ja som jeho jediná nádej, aby uveril?

Myslíš si o sebe príliš veľa. Boh nám dal obrovskú dôveru v tom, aby sme šírili dobrú správu o Ježišovi ďalej. Ale napriek tomu nikto nedokáže prinútiť žiadnym spôsobom iného človeka, aby uveril v Krista. Dokonca ani Boh to nedokáže. Je to na každého slobodnej vôli.

Ak niekto uverí, je to konanie Ducha Svätého v Jeho živote. Nie vďaka tvojim dobre zvoleným slovám. Na svet prišiel iba jeden Spasiteľ, a ty to nie si.

Mýtus #5: Poznám páry, v ktorých sa jeden obrátil vďaka svedectvu toho druhého — čo ak toto bude ten prípad?

Určite áno. Aj ja taký pár poznám. Ale je oveľa viac prípadov, keď to znamenalo pravý opak.

Je skvelé, ak sa niekto obrátil vďaka svedectvu človeka, s ktorým chodil. Je to obrovská Božia milosť.  V takýchto prípadoch je však veľké riziko, že to urobil len pre toho druhého a nie kvôli Bohu.

Chodiť s niekým, aby si ho priviedol ku Kristovi, nie je ten správny motív.

Bibliu som čítal viackrát, no nikde som nenašiel odporúčanie, že ak chcete niekoho priviesť k Bohu, začnite s ním chodiť. (Mimochodom, ani o chodení som tam nič nenašiel, ale to už je na inú tému.) Naopak. Stará Zmluva vyslovene zakazuje Izraelitom, aby si brali mužov alebo ženy z iného národa.

Myslím si, že je rozumnejšie riadiť sa radou jedného slovenského kresťanského lídra, ktorý raz povedal: „Čisté priateľstvo bez ďalších úmyslov môže byť medzi mužom a ženou jedine na dvoch miestach — v materskej škole a v starobinci. Všade inde sú vedľajšie úmysly.“

Je veľký rozdiel medzi Božou milosťou a Božou dokonalou vôľou.

Skúsim to vysvetliť na jednoduchom príklade. Jákob — patriarcha zo Starej zmluvy. Boh mu sľúbil, že mu dá požehnanie, aj keď nebol prvorodený. Niečo neslýchané v tej dobe. Požehnanie predsa má vždy len prvorodený. Ale Boh dal sľub.

Možno viete a možno nie — Jákob sa k požehnaniu dostal. Podvodom, ktorý mu spôsobil veľmi veľa trápenia, komplikácií a ťažkostí, ktorým by sa, ak by to neurobil, vyhol.

Mal dostať Božie požehnanie?

Mal.

Bola Božia vôľa, aby sa k nemu dostal podvodom?

Nie.

Potrebujeme sa učiť dôverovať Bohu viac ako sebe.

Mýtus #6: Veď je to len chodenie, chcem sa trocha zabaviť, manželku si nájdem inú

Chodenie s niekým je veľmi vážna vec. V hre nie sú peniaze či veci, ale ľudské srdcia.

Predstavte si, že mám doma superdrahé husle. Stradivárky. Jediné svojho druhu na svete. Rok výroby 1680. Mám ich na stole rozbalené a čírou náhodou sa k nim dostane moje dvojročné dieťa…

Ako bude vyzerať moja reakcia? Myslíte si, že si poviem: „Á, je tam toho, pokojne sa hraj… "

Ani omylom.

Ako ľudia máme obrovskú hodnotu. Keď vstupuješ do vzťahu s iným človekom, dievčaťom alebo chalanom — má obrovskú hodnotu tiež. Väčšiu ako tie stradivárky (opýtajte sa ich rodičov, ak mi neveríte, alebo sa opýtajte svojich, či by vás vymenili za také stradivárky… )

Ak vstupuješ do vzťahu, máš obrovskú zodpovednosť. Je to, ako keby ti niekto zveril niečo veľmi, veľmi vzácne.

Také husle, napríklad, sa môžu chytať len v špeciálnych rukaviciach — a takto podobne treba pristupovať k chodeniu.

To nie je „len“ zábavka. Ide tu o iného človeka. O jeho city, emócie, smerovanie na celý život.

Keď posielaš poštou vázu, tak sa vždy na obal píše: „pozor, krehké,“ a je to na to, aby sa s daným balíkom zaobchádzalo jemne. Na každom z nás by mala byť taká nálepka — pozor krehké.

Ty, tvoje telo, tvoja myseľ, tvoje srdce — sú to najvzácnejšie, čo máš. Nikdy nechoď do vzťahu len tak zľahka.

Asi by si nechcel, aby s tebou niekto zaobchádzal ako s hračkou — zábavkou.

Ak si nasledovník Ježiša, potom budeš mať ostatných ľudí vo veľkej úcte. Sú stvorení na Boží obraz rovnako ako ty. Keď povieš „je to len zábavka,“ ako keby si hovoril: „Si hračka, s ktorou sa pohrám a potom odhodím.“

Ľudia nie sú hračky, veci. Sme bytosti stvorené na Boží obraz.

Mýtus #7: Ale medzi nami to funguje, iskrí, nemôžeš sa predsa pomýliť, ak chémia funguje, či?

Tim Keller hovorí, že ako veriaci nemôžeš dovoliť svojmu srdcu (alebo mysli), aby si rozvinulo city o neveriacom, lebo to neskončí dobre. Ak sa to stalo, ak už funguje chémia, potom je pravdepodobne neskoro. Chytíte sa za ruku, dáte si pusu, potom objatie a už ani neviete ako, ocitli ste sa v pasci chémie.

Akokoľvek to bude pokračovať, nemôžeš si veriť. Never pocitom, srdcu. Never chémii, ak chceš, aby tvoj vzťah vydržal aj v manželstve, kde ťa čakajú aj bezsenné noci pri posteli vášho bábätka, neumyté riady, nevynesený kôš či neuveriteľný boj s lenivosťou a sebeckosťou (a to nemyslím len toho druhého, ale aj teba.) V týchto veciach ti chémia nepomôže.

Keď ti dieťa v noci plače a treba ho utíšiť, tak na 100 percent budeš cítiť — tvoje srdce bude doslova kričať (a možno to bude počuť aj tvoja polovička), že to má urobiť ona a nie ty.

Možno si už čítal môj starší článok o chodení. Táto rada je tam číslo 1. Never svojmu telu, svojim pocitom, lebo ťa oklamú. Dôveruj Ježišovi, Biblii, svojim najbližším priateľom v spoločenstve či rodičom. Pýtaj sa ich na názor. A nechaj im hovoriť do tvojho života. Pretože práve kvôli chémii už nevidíš to, čo vidí každý okolo teba.

Možno sa teraz pýtaš, ale ja už som v tejto pasci. Ako sa z nej dá ujsť?

ZÁVER

V Biblii v Starej zmluve je jeden príbeh o mužovi, ktorý sa volal Abrahám. Teda, najprv sa volal Abram. Boh k nemu prehovoril a povedal, že má odísť od svojej rodiny do úplne novej krajiny, ktorú dá jeho potomstvu ako dedičstvo.

Abram poslúchol. Stal sa z neho Abrahám. Prišiel do krajiny, ktorú mu Boh sľúbil. Žil tam. Veľmi, ale naozaj veľmi zbohatol. Ani po mnohých rokoch však nemohli mať so svojou manželkou Sárou deti.

Skrátim to. Boh splnil to, čo sľúbil. Dal Abrahámovi a Sáre, ktorí už boli naozaj starí (trojciferný vek), syna Izáka. Urobil jasný zázrak.

Lenže, keď Izák vyrástol, zrazu Boh žiadal od Abraháma nepochopiteľnú vec: „Choď a obetuj Izáka na oltári ako obeť pre mňa.“

Neuveriteľná a nepochopiteľná požiadavka. Zabiť jediného vlastného syna pre Boha?

Veď to ide proti akejkoľvek logike. Proti Božiemu zasľúbeniu. Proti zázraku, ktorý videli na vlastné oči a Izák im to svojou prítomnosťou každý deň pripomínal.

Kto potom bude dediť? Ale veď Boh sľúbil, že budem mať potomkov ako hviezd na zemi? Jedine, že by Boh urobil opäť zázrak. Urobí? Dôverujem mu?

Abrahám poslúchol. Urobil krok viery. Išiel na vrch Mória a chystal sa obetovať svojho jediného syna na oltári. Boh ho zastavil v poslednej chvíli.

Abrahám sa stal praotcom viery.

Tento príbeh má pokračovanie a naplnenie v Ježišovi. On bol tiež jediným Božím Synom. No napriek tomu, že bol bez viny, Boh dovolil, aby zomrel za viny nás všetkých.

Ježiš zomrel. Pri ňom Boh nezasiahol tak ako pri Izákovi. Dokonca sa odvrátil, keď Ježiš volal z kríža.

No na tretí deň Ježiša vzkriesil z mŕtvych.

Urobil zázrak. Ježiš zvíťazil v dokonalej poslušnosti Otcovi a vďaka Nemu nás čaká nebo. Dokonalé naplnenie všetkých našich snov, dokonca takých, o krorých sme sa neodvážili ani len snívať. Dokonalý vzťah, ktorý bude trvať navždy.

Možno si v podobnej situácii. Máš pocit, akoby si mal zabiť všetky svoje nádeje. No to je presne to miesto, kde sa rozhoduje o tvojej viere. O tvojej budúcnosti. O večnosti. Na čo vsadíš svoj život?

Bude to vzťah s ňou/ním alebo s Ním? Počúvneš svoje srdce alebo Jeho Slovo?

Ak ste sa dočítali až sem, budem vďačný, ak mi napíšete k tomuto článku váš komentár, názor, podnety na ďalšie články, vaše skúsenosti s chodením a vzťahmi. Ak máte nejakú otázku, píšte na môj facebook, instagram či email, rád vám ju zodpoviem.

Oveľa dôležitejšie je zistiť, či sú kompatibilné naše duše. Naše vnútra, ciele, smerovanie života, túžby a predstavy. Tam spočíva skutočný úspech. Vtedy je šanca na zmysluplný vzťah.

Prieskumy hovoria, že 90 % párov, ktoré vstupujú do manželstva, sa vôbec nerozpráva o podstatných otázkach svojej budúcnosti. O tom, kto má aké hodnoty, ako budú viesť deti, ako si budú deliť prácu v domácnosti, ako budú spravovať peniaze, nepozorujú sa, ako riešia konflikty, ako sa správajú k druhým.

Takže čas spoločného chodenia využite najmä na to, aby ste sa spolu rozprávali a zistili o svojom vzťahu a o tom druhom čo najviac:

1. Je to emocionálne vyrovnaný človek? Je schopný empatie? Má v sebe pokoru? Vie vyjadriť svoj názor, pocity, sklamanie, bez drámy, divadla, kriku? Naozaj ma počúva? Je zvedavý na môj názor? Rozumie mi a je dokonca ochotný sa s radosťou prispôsobiť? Nie s povzdychmi a nevrlo? Ak človek, s ktorým som vo vzťahu, nie je schopný sebareflexie, rád obviňuje iných, nezvláda svoje návaly hnevu a frustrácie, nevie si priznať omyl, nevie zrelo a pokojne riešiť nezhody, život s ním bude veľmi náročný.
2. Je to človek, ktorý je vyrovnaný so svojou minulosťou? Má v sebe vyriešené svoje detstvo, rodinu, neúspechy, predchádzajúce vzťahy? Predstavte si, že sa sťahujete do nového domu. Je krásny, čistý, všade poriadok a zrazu prídete vy dvaja po tom, čo ste sa vzali. Začnete do vnútra nosiť svoje veci. Buď máte tie veci čisté, potriedené, hneď ich môžete povkladať na svoje miesto a môžete začať v novom dome pekne žiť a vytvárať dobrý vzťah, alebo prídete a vysypete nepretriedené a špinavé veci, dokonca aj veci, ktoré tam nemajú čo hľadať do stredu obývačky a začnete tak žiť. A kým žijete, musíte to triediť, musíte to vetrať a ešte ste vo svojom novom bývaní ani poriadne nezačali a už máte kopec starostí a postupne aj hádok, hnevu a frustrácie. Začnete hovoriť, že máte manželské problémy, ale v skutočnosti sú to vaše problémy, ktoré ste do manželstva priniesli. Kým ste sami, utrieďte si svoje veci v živote tak, že s vami bude ľahký život.
3. Dokážem ho milovať takého aký je? Vidím na ňom niečo, čo mi vadí? Chcel by som na ňom niečo zmeniť? Starý vtip hovorí, že dievča pred vstupom do manželstva hovorí: „Dúfam, že keď sa vezmeme, on sa zmení.“ Ale on sa nezmení. Naopak, chlapec pred vstupom do manželstva hovorí: „Dúfam, že ona sa nikdy nezmení.“ Ale ona sa zmení :-). Je naivné myslieť si, že to, čo nás na druhom vyrušuje už počas chodenia, sa časom zmení k lepšiemu. Skôr sa to zmení k horšiemu. Je to vec, s ktorou dokážeš žiť, alebo už teraz tušíš, že keď sa to nezmení, tak to manželstvo v pohode nebude?
4. Som lepším človekom s ním, alebo bez neho? Keď som vo vzťahu s ním, alebo s ňou, som lepšou verziou seba? Som slobodnejším, radostnejším, milším človek? Cítim sa viac v bezpečí? Pomáha mi ten druhý lepšie kráčať za mojím povolaním, ktoré mám od Boha? Verí môjmu povolaniu a povzbudzuje ma do toho? Keby som si odmyslel fyzickú príťažlivosť, je to človek, v ktorého blízkosti by som chcel byť? Ktoré jeho kvality ma oslovujú a motivujú?
5. Myslí to na 100 %? Myslí to so mnou vážne? Chce so mnou kráčať aj v dobrom, aj v zlom? Ak hovorí, že sa nechce viazať, že chce žiť v slobodnom vzťahu, v skutočnosti tým hovorí, že keď sa pritrafí lepšia možnosť, alebo keď život bude ťažký, tak z toho vycúva. Ale skutočný vzťah a skutočná blízkosť sa bez sľubu, že spolu vydržíme, aj keď bude ťažko, nedá vytvoriť.

Tak sa pozrite na svoj vzťah, premýšľajte a modlite sa.

A hlavne, nezabudnite milovať Boha z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle.

A žiadajte Ho, aby vás premieňal na človeka s takými kvalitami, aké u druhého hľadáte.

Všetci poznáme pocit sklamania a bolesti z nenaplnenej túžby. Každý z nás si môže povedať: „Ustal som od volania… oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha“ (Ž 69:4). Chronický pocit samoty je obzvlášť bolestivý. Mnohí ľudia sú dohnaní k tomu, že chcú ukončiť tento pocit akýmikoľvek prostriedkami.

Vydala si sa na cestu, ktorú si mnoho ľudí nevyberá. Cestu, ktorá ťa napriek tvojej túžbe vydať sa a mať deti, viedla na takmer desať rokov na misijné pole. Počas svojho čakania si najprv hľadala Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť (Mt 6:33). Čakala si síce dlho, ale ten čas si strávila dobre. Tvoj ženích sa pridal k tebe na cestu, ktorou ťa Boh poslal a je vydláždená slovami: „Očakávaj Hospodina a zachovávaj jeho cestu, On povýši ťa, aby si vlastnil krajinu“ (Ž 37:34). A je to. Boh naplnil túžbu tvojho srdca. Od tejto chvíle už nebudeš zaspávať sama v tichu. Teraz sa tvoj sen o manželstve nahradí skutočnými radosťami a výzvami, ktoré s manželstvom prichádzajú.

Raduj sa v Pánovi

Čo tým chcú ľudia v skutočnosti vyjadriť, keď povedia: „Chcem sa vydať“? Myslím si, že je to jednoducho skrátená verzia vety: „Túžim po zdravom, nežnom, vrúcnom, vzájomne uspokojujúcom, dlhotrvajúcom vzťahu s niekým opačného pohlavia.“ Toto je to, na čo narážal básnik Robert Browning, keď napísal: „Plavme sa spolu, plavme sa navždy.“ Čo potom môžem povedať, aby som vás posmelil na vašej spoločnej plavbe?

Súhlasím so životnou filozofiou, ktorá hovorí, aby si „stavil všetko na jednu kartu.“ Vravíš si, že to nie je veľmi múdre. No záleží na tom, na akú kartu vsadíš. Karta, o ktorej hovorím a na ktorú vsádzam, je:

„Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži“ (Ž 37:4).

Táto karta pevne drží Božiu vôľu a ľudskú túžbu v jednote. Pozvanie do toho, aby sme sa radovali v Bohu, znamená, že Ho urobíme našou najväčšou radosťou, naším najvyšším zdrojom potešenia. Zasľúbenie, ktoré máme v tomto verši, je, že Boh sa raduje z toho, keď naplní túžbu nášho srdca, presne tak ako sa raduje otec, keď dáva dobrý dar svojim deťom. Vsaď na Neho všetky svoje karty.

Objektívne sa môžeš pýtať: „Ako by mohol Boh naplniť všetky túžby môjho srdca? Veď nie všetky moje túžby sú dobré. Niektoré sú sebecké a absolútne nesprávne.“ To je pravda. A nasledovanie svojich hriešnych alebo sebeckých túžob je istým spôsobom, ako môžeš zničiť svoje manželstvo. Ale z môjho pozorovania som zistil, že ľudia, ktorí sa radujú v Bohu, majú Božie túžby. Ľudia, ktorí milujú Boha, viac milujú ľudí naokolo. Ich túžby a Božia vôľa sú v jednote. Prelínajú sa.

Tvoja túžba vydať sa — vybudovať si zdravý, nežný, vrúcny, vzájomne uspokojujúci, dlhotrvajúci vzťah so svojím partnerom — je tiež Božia vôľa. Preto sa môžeš naplno radovať v Bohu a očakávať Jeho pomoc pri napĺňaní tejto tvojej túžby.

Všetci muži majú svoje chyby

Osvojením si tejto pravdy získaš obrovskú výhodu a vyhneš sa bežným chybám a nedorozumeniam. Napríklad ti to pomôže predísť tomu, že budeš mať vysoké očakávania a nároky na toho druhého. Ľudia, ktorí očakávajú, že ich partner naplní každú ich túžbu a spraví ich šťastnými, vyvíjajú príliš veľký tlak na svoje manželstvo. Nikto nemôže naplno vyhovieť takýmto očakávaniam od toho druhého. Manželstvá ako tieto často prechádzajú od: „Milujem ťa, pretože ma robíš šťastnou,“ ku: „Hnevám sa na teba, pretože ma teraz vôbec nerobíš šťastnou,“ a nakoniec ku: „Nenávidím ťa, pretože ma už vôbec nerobíš šťastnou. Zlyhal si.“

O takýchto prípadoch hovorí manželský poradca Larry Crabb: „Máš dvoch kliešťov, no žiadneho psa!“ Dokonca aj dobre fungujúce manželstvá musia pamätať na slová Shakespeara: „Ruže majú tŕne a strieborné fontány na spodu bahno… a všetci muži majú chyby.“ Keď urobíš Boha najvyšším zdrojom svojej radosti, a nie svoje manželstvo, tvoje očakávania zostanú reálne. Pomôže ti to brať svoje manželstvo aj s plusmi, aj mínusmi.

Dvor sa svojej manželke

Ak ťa radosť z Boha chráni od toho, aby si očakávala od manželstva viac, než by si mala, tak ťa to zároveň aj povzbudzuje k tomu, aby si sa neuspokojila len s chabým náznakom romantiky. Shakespeare povedal:

„Je nádherná preto, aby som jej dvoril.

Je ženou preto, aby som ju vyhral.“

No ako roky plynú, my muži máme tendenciu upúšťať od dvorenia sa svojej manželke. Ženy sa nikdy nesťažujú na to, že by im ich manželia prejavovali až príliš veľkú náklonnosť.

Raduj sa v Bohu a On ti vždy ukáže, čo váš vzťah práve potrebuje. Keď začnú určité veci medzi vami vädnúť, začneš cítiť nutkanie niečo s tým urobiť. Napríklad jej povedať nežné slová náklonnosti alebo pre ňu niečo urobiť, nejako jej poslúžiť. Tým jej dáš najavo, že ju stále miluješ a že sa z nej raduješ. Ako zvädnutá rastlina, ktorú poleješ vodou, taký nádherný vplyv môže mať tvoj zvyk prejavovať náklonnosť svojej žene.

Nauč sa riešiť konflikty okamžite

Radosť v Bohu je hlavným spôsobom, ako Boh bude viesť túžby tvojho srdca po zdravom, nežnom, vrúcnom, vzájomne uspokojujúcom a dlhotrvajúcom vzťahu. Ak sa budeš v Ňom radovať, budeš taktiež zachovávať Jeho prikázania. Jeho prikázania sú navrhnuté tak, aby ich naplnením boli naplnené aj túžby tvojho srdca.

Napríklad, vyriešenie konfliktu je kľúčom k vzájomne uspokojujúcemu a dlhotrvajúcemu vzťahu. Apoštol Pavol hovorí: „… nech slnko nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4:26). Dodržuj toto pravidlo a ďaleko zájdeš. Muži, dbajte na to. Aj keby to znamenalo, že budeš prvý, kto naruší to kamenné ticho po búrke medzi vami.

Boh vás pozýva, aby ste sa radovali jeden z druhého, aby ste sa neodopierali jeden druhému a aby ste sa tak zdržiavali od akéhokoľvek sexuálneho hriechu. Keď budeš načúvať a nasledovať toto volanie, budete smerovať do zdravého, vrúcneho, vzájomne uspokojujúceho a dlhotrvajúceho manželstva.

Rady manželom a manželkám

Boh, v ktorom máš svoju radosť, hovorí: „… vy každý jeden milujte si ženu ako seba, a žena nech sa bojí muža“ (Ef 5:33). Muži, to znamená, aby ste milovali svoje ženy, akoby boli súčasťou vašich vlastných tiel. Keď ju vidíš, ako sa trápi, buď v jej trápení s ňou. Keď vidíš, že sa raduje a je naplnená, raduj sa s ňou a nech ťa to napĺňa. Nie je sebecké hľadať šťastie takýmto spôsobom. Sebecké je, ak hľadáš svoje vlastné šťastie nezávisle od jej. No ak hľadáš svoje šťastie vo svätom šťastí a radosti svojej ženy, bude ťa za to milovať.

Ženy, už máte rešpekt voči svojím manželom. Teraz, keď ste v manželstve, Boh chce, aby ste aj dohliadali na to, že v tom aj budete pokračovať. „Dohliadať na to“ v sebe zahŕňa aj chvíle, keď urobí v živote nesprávne rozhodnutia, keď je jeho sebavedomie pošliapané, jeho láska stráca na svojej sile atď. V takýchto chvíľach mu buď vynadáš a budeš na neho útočiť, alebo vytrváš a dohliadneš na to, že sa budeš za neho modliť a pomôžeš mu dostať sa späť na nohy. Božia vôľa je, aby si dohliadala na to, že si ho neprestaneš vážiť. Či už v súkromí, alebo na verejnosti.

Keď si dávate svoje manželské sľuby, radím vám, snažte sa nájsť vašu radosť v Bohu a očakávajte Ho, že vám pomôže naplniť vaše túžby týkajúce sa manželstva. Chyťte sa za ruky a povedzte si navzájom text básne Roberta Browninga:

Zostarni so mnou.

To najlepšie ešte len príde.

Posledné chvíle života, pre ktoré boli tie prvé stvorené,

naše životy sú v Jeho rukách vnorené.

John Ensor © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Pravdou je, že chodeniu pripisujeme príliš veľa zásluh a venujeme mu príliš veľa energie vo svojej snahe o manželstvo. Keďže chodeniu správne nerozumieme a správne ho nevyužívame, pri svojom hľadaní lásky robíme v konečnom dôsledku väčšie a častejšie chyby.                

Počkať s chodením?

Počkajte s chodením dovtedy, keď sa môžete vziať. To je moja rada pre nezosobášených, ktorá odráža moje osobné skúsenosti (a zlyhania) v chodení a roky života strávené s inými ľuďmi, ktorí sa zaľúbili (a často zo zaľúbenia trpko precitli). Stručne povedané, ak s niekým chodíme, aby sme vstúpili do manželstva, musíme byť pripravení vstúpiť do manželstva predtým, než začneme s niekým chodiť.

Trendy týkajúce sa chodenia v dnešnej dobe vás skôr pripravia na to, že sa rozvediete, než na radostné manželstvo, ktoré vám vydrží.

Určite neočakávam, že každý bude so mnou súhlasiť. Zbožná múdrosť je široký prúd a Božie Slovo nám často umožňuje uplatniť Jeho srdce a múdrosť pozoruhodne odlišnými spôsobmi, dokonca aj v chodení. Ale jedna konkrétna vec ma priviedla do rozpakov. Mala mnoho podôb, ale znie asi takto:

Chodenie je nutnou prípravou na manželstvo. Ako inak sa mladí muži a mladé ženy naučia milovať svojho budúceho manžela či manželku, ak nebudú spolu chodiť?

Vravím, že ma to privádza do rozpakov, hoci som presvedčený, že by som ako tínedžer bol schopný kázať na túto tému komukoľvek, kto by bol ochotný počúvať. Na 2. stupni ZŠ som naletel tomuto posolstvu: Ak je chodenie rozhodujúcim výcvikom vo vzťahoch a romantike, a chceme vstúpiť do manželstva, potom by sme mali začať s chodením zavčasu a malo by tak byť často. Začal som teda platiť školné, prihlásil sa na vyučovanie, kúpil si učebnice, skákal z jedného vzťahu do druhého, a nikdy sa neobzrel späť — až kým som nechcel späť svoje peniaze.

Môj problém bol v tom, že som sa ku každému novému vzťahu — každému potenciálnemu manželstvu — v skrytosti staval ako k mini-manželstvu.  

Zaľúbené laboratórne myši

Chodenie nie je manželstvo na úrovni 8. ročníka ZŠ. Muži a ženy, s ktorými chodíme, nie sú sériou laboratórnych pokusov, ktoré z nás urobia lepšieho manžela či manželku. Tie vzťahy sú reálnymi vzťahmi a tí ľudia sú (vo väčšine prípadov) budúcimi manželmi či manželkami niekoho iného. Chodenie nie je manželskou zmluvou, ale duchovné a citové riziko je vysoké. Ak budeme k sebe úprimní, potom uznáme, že voľnosť, akú pri chodení mnohí z nás využívajú, naše budúce manželstvo (a budúce dôležité manželstvo toho druhého) skôr poškodí, ako nás naň pripraví. Pestujeme mini-manželstvá, ktoré v skrytosti podkopávajú akékoľvek reálne manželstvo, ktoré nám možno nakoniec dá Boh.

Opakujem, chodenie je predovšetkým hľadaním, nie prípravou. Dobré chodenie nie je o hľadaní spôsobu, ale o hľadaní osoby. Tak ako iné skúsenosti v živote, aj chodenie nás jedným či druhým spôsobom pripraví, či pomôže dozrieť, ale nechodíme preto, aby sme sa pripravili pre niekoho iného. Boh nás na manželstvo pripravuje mnohými inými spôsobmi, ktoré nie sú sprevádzané rizikami, prekážkami a ťažkosťami spojenými s chodením.

Chodenie je predovšetkým hľadaním, nie prípravou. Dobré chodenie nie je najmä o hľadaní spôsobu, ale hľadaní osoby.

Napríklad je oveľa lepšie tráviť veľa času s manželskými pármi, ktoré si vážime a obdivujeme, než na vlastnú päsť experimentovať s milostným vzťahom a sexualitou. Namiesto „študijnej“ prípravy na manželstvo prázdnym odovzdaním seba samého iným slobodným ľuďom túžiacim po láske budeme odovzdane pozorovať verné a šťastné manželské páry v skutočnom živote. Namiesto prejavov intímností v suteréne či sledovania filmov pre ženy by sme mohli kreatívne prísť na to, ako pomáhať rodinám, od ktorých sa chceme niečo naučiť.     

Netvrdím, že by ste nemali chodiť na rande. Drvivá väčšina z nás bude musieť s niekým chodiť, aby sa mohla zosobášiť, aspoň na Západe. Jednoducho takto dnes nachádza väčšina ľudí manželského partnera. Len nie som presvedčený, že chodenie nás — naše srdce, zvyky, povahu — nevyhnutne pripravuje na manželstvo. Neodrádzam vás od chodenia, ale povzbudzujem vás k chodeniu, ktoré bude transparentné, bude mať cieľ a nebude len nejakým experimentom. Moja rada je nevstúpiť do manželstva hneď s prvou osobou, s ktorou budete chodiť, ale chodiť takým spôsobom, ktorý slúži osobe, ktorú si jedného dňa vezmete.

Ako nás chodenie pripravuje

Ak by nás chodenie predsa len malo pripraviť na manželstvo, na čo konkrétne v manželstve by nás tieto vzťahy mali pripraviť?

• Mať romantický vzťah s niekým opačného pohlavia?
• Plánovať lepšie rande — jedlo, miesta, aktivity?
• Vyjadrovať efektívne svoju náklonnosť?
• Nakupovať správne kvety, sladkosti či šperky?
• Viesť zmysluplné rozhovory?

Chodenie nás vskutku môže pripraviť na to, aby sme každú z týchto vecí robili neporovnateľne lepšie, ako keby sme nikdy s nikým predtým nechodili. Skúsenosť nás takmer vždy niečo naučí. Problém je ten, že na konci každého vzťahu sme sa naučili, ako niekoho milovať, ale ten niekto nebol náš manželský partner. Pripravili sme sa na sobáš s našou bývalou priateľkou či priateľom, ale k sobášu nedošlo. Pestovali sme lásku na emocionálnej úrovni a výhradným spôsobom, špecificky sme sa naučili, ako sa prakticky vzájomne milovať. Potom sme sa vzdialili a celý proces sa začal odznova s niekým iným. 

Takže namiesto našej prípravy na manželstvo sme sa v skutočnosti vlastne pripravili na to, ako z manželstva vycúvať. Chodenie nás naozaj pripravilo na rozvod.

Čo nikdy nebudete počuť       

Ešte stále mi neveríte? Počuli ste niekedy nejakého manžela otvorene chváliť minulé vzťahy svojej manželky? Počuli ste niekedy nejakú manželku nariekať nad tým, že jej muž nechodil s viacerými ženami?

Ako by sme spolu komunikovali, ak by si predtým nestrávil celé hodiny telefonovaním s Rachel?

Som taký vďačný, že si sa s Gregom naučila lepšie bozkávať.

Kde by bolo dnes naše manželstvo, ak by si predtým nekúpil všetky tie kvety pre Susan?    

Muži a ženy sa takto nerozprávajú. Ak muž či žena predsa len pochvália minulý vzťah svojho manželského partnera, je to takmer vždy za to, čo neurobili — nie preto, že ten iný vzťah bol „cennou a poučnou skúsenosťou“ na ceste do manželstva.

Uvažujte o tom. Môžeme sa pokojne zhovárať, ako veľmi nás chodenie pripraví na manželstvo predtým, než doň vstúpime, a potom takmer nikdy nehovoríme o svojich vzťahoch pred manželstvom, keď sa vezmeme. Prečo? Lebo chodenie nás v skutočnosti nepripravuje na manželstvo, najmä ak ho považujeme za akýsi zábeh či skúšobnú jazdu.    

Ako nás pripravuje Boh 

Aký je Boží názor na to, čo znamená byť pripravený na manželstvo a ako sú tieto veci prepojené s tým, čo dnes v chodení vidíme a prežívame? Najjasnejší obraz, aký v Biblii nachádzame, je zapísaný v Liste apoštola Pavla Efezanom 5:21–33. Ak sa chcete pripraviť pre svojho budúceho manžela či manželku, musíte sa naučiť uviesť do praxe týchto päť spôsobov správania, typických pre manželstvo:   

• Byť celkom a odhodlane jediný (Ef 5:31)
• Zjednotiť sa duchovne, emocionálne a telesne (Ef 5:31)
• Celkom sa podrobiť svojimi túžbami a prioritami niekomu inému (Ef 5:21–24)
• Usilovne sa snažiť, aby niekto iný získal čistotu (Ef 5:26–27)
• Zomierať sebe samému kvôli niekomu inému, hoci nás to bude stáť všetko (Ef 5:25) 

Pripadá vám to ako obraz chodenia v dnešnej dobe? Podobajú sa tomu vaše vzťahy pred manželstvom? Väčšina mojich skúseností pred manželstvom sa tomu nepodobá, takto nevyzerajú ani zďaleka. Najmä preto, že tento úryvok (Ef 5:21–33) bol napísaný o manželstve, nie o chodení. Nie sme predurčení na to, aby sme týchto päť bodov zažívali s niekoľkými mužmi či ženami, a potom viac s naším manželským partnerom. Boh mal v úmysle, aby sme ich zažívali s jednou osobou, uprostred bezpečia a dôvernosti sľubu — v manželstve.

Pripravte sa

Zaiste, ak chceme vstúpiť do manželstva, mali by sme sa na to pripraviť. Ale na opravdivý, celoživotný milostný vzťah sa nepripravíme tak, že budeme experimentovať s krátkodobým milostným vzťahom v menšom vydaní. Na hlbší, plnší, trvalejší vzťah sa pripravíme tak, že sa budeme čoraz viac podobať na Krista. Ak chceme byť v manželstve šťastní tak, ako sa len ľudsky dá, učíme sa milovať druhého rovnako, ako on miluje nás. Rôzne spôsoby, ktorými sa pripravujeme milovať tak ako on, sa budú veľmi odlišovať od všetkých trendov v chodení.

1. Pripravte sa na to, že budete milovať výlučným spôsobom
Keď v dnešnej dobe povieme „výlučne“, bežne tým máme na mysli jednu osobu v danom čase. Okamžite si spomenieme na naše mini-manželstvá. Napríklad niekto sa mohol v minulosti päťkrát  rozviesť, a predsa dnes chodí s „výlučne“ jednou osobou. Myslím, že všetci môžeme súhlasiť s tým, že toto je plytký a povrchný spôsob uvažovania o výlučnosti. Chodiť s výlučne jedným chlapcom, ktorého vystrieda druhý či s dievčaťom, ktoré vystrieda iné, sa časom javí čoraz menej výlučne, a okráda nás prinajlepšom o istú porciu výlučnosti, ktorú by sme raz mohli dať manželskému partnerovi.

Namiesto zaobchádzania s každým novým vzťahom ako s mini-manželstvom pestujte silnú a skutočne výlučnú lásku k svojmu budúcemu manželovi či manželke — aj keď ešte zatiaľ neviete,  kto ním alebo ňou je. Keď ste vo vzťahu so svojím priateľom či priateľkou, vždy predpokladajte, že nie sú vaším budúcim manželom či manželkou až dovtedy, keď sa on alebo ona nestanú vaším manželom či manželkou.

Ak chodeniu správne neporozumieme a nebudeme ho správne využívať, pri svojom hľadaní lásky nakoniec urobíme väčšie a častejšie chyby.

2. Pripravte sa na to, že budete nesebecky slúžiť druhým, a nie uspokojovať seba samého
Pripravte sa na to, že budete slúžiť, a nie že vás budú obsluhovať (Mk 10:45). Manželstvo od nás vyžaduje, aby sme denne s radosťou zomierali sebe kvôli tomu druhému, kým chodenie častejšie vyzerá, akoby sme sa kŕmili do prasknutia na úkor niekoho iného. Vtrhneme do miestnosti, kde môžeme zadarmo jesť, čo hrdlo ráči, ale zabúdame, že je tu niekto iný, kto za to vždy platí. 

Ak chceme jedného dňa správne milovať svojho budúceho manželského partnera, musíme sa už dnes naučiť žiť pre niekoho iného, nie len pre seba. Všetci sa rodíme s poznaním, ako sa postarať o seba samého (Ef 5:29). Všetci sa musíme učiť, ako odstaviť seba samého na vedľajšiu koľaj kvôli druhému — odložiť svoje vlastné uspokojenie, aby sme chránili a slúžili svojmu súčasnému priateľovi či priateľke (aj svojmu budúcemu manželovi či manželke).     

3. Pripravte sa na to, že budete trpezlivo čakať
Slovo, ktoré snáď vystihuje moderné chodenie, je „teraz“ — láska teraz, nároky teraz, dotyk teraz, sex teraz, manželstvo teraz. Každá chvíľa nesplnenej túžby pulzuje v našom tele napätím. Áno, „kto našiel ženu, našiel znamenitú vec a priazeň dostal od Hospodina“ (Prís 18:22), ale iba ak ju našiel v Božom čase a Božím spôsobom.

Netrpezlivosť je rovnako príčinou našich chybných krokov ako čokoľvek iné. Milostný vzťah, manželstvo a sex sú naozaj dobré dary od Boha, a ako to platí pre každý iný a dokonalý dar, ktorý prijímame, musíme sa podrobiť Božiemu načasovaniu a Božím pravidlám, aby sme ich mohli naplno vychutnať. Ak budete v chodení povzbudzovať svoje túžby po okamžitom uspokojení, zo dňa na deň budete prepadať v celoživotnej snahe o manželstvo.

4. Pripravte sa na to, že sa budete odhodlane usilovať o mravnú čistotu          
Snaha o mravnú čistotu nekončí po vstupe do manželstva. Nie je to postroj, ktorý z donútenia nosia slobodní ľudia. Je to bremeno, ktoré nesú krvou vykúpení ľudia s láskou (1. Kor 6:18–20).

Nezosobášeným sa opakovane pripomína prostredníctvom zákona vymedzeného Bibliou a  výhražnej zastrašovacej techniky — hanba, tehotenstvo, sexuálne prenosné ochorenia –, aby si strážili svoju čistotu. A Biblia nás naozaj upozorňuje, nie neurčitými výrazmi, na sexuálnu nemorálnosť a nečistotu (Ef 5:3; Ef 5:5). Ale tou najväčšou a najúčinnejšou motiváciou v dosahovaní vašej osobnej mravnej čistoty — či ste slobodný alebo zosobášený, mladý či starý, čerstvo obrátený či veterán — nie sú potenciálne následky, ale potenciálna radosť.  

Ak si Ježiša budeme ceniť viac ako lásku, sex a manželstvo, budeme chodiť na rande, sobášiť sa a milovať inak.

Pripravte svoje srdce na to, že si budete Ježiša ceniť viac ako lásku, sex a manželstvo, a budete chodiť na rande, sobášiť sa a milovať inak. A táto inakosť bude mať hlboký dopad na vaše šťastie a na vášho budúceho manžela či manželku.

MARSHALL SEGAL © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Táto túžba je pochopiteľná. Len niekoľko rozhodnutí v živote má váhu zmluvného záväzku (List Efezským 5:22–33). Ak bude tvoje manželstvo fungovať správne, bude mať počas celého trvania hlavný vplyv na tvoje rozhodovanie — niekedy ti prinesie neprekonateľné šťastie a inokedy bude žiadať bolestivé obete. Vstup do manželstva je zvyčajne prvé rozhodnutie v živote, ktoré má také dlhotrvajúce dôsledky a výrazne zmení život. Preto sa chceme čo najstarostlivejšie uistiť o tom, že robíme dobre.

No niekedy prekročíme hranicu medzi snahou byť dobrým pastierom svojho srdca a snahou vytrhnúť vládu z rúk všemocného a dôveryhodného Boha. Trochu toho prvého pokušenia je aj v našich životoch (1. kniha Mojžišova 3:1–7). Naozaj stačí Boží plán? Skutočne vie, čo robí? Môže to zvládnuť bezo mňa?

Keď lepšie porozumieme svojim pohnútkam, môžeme ich rýchlejšie priniesť pred trón milosti. Nemôžeme si pomôcť, naše srdcia sú nepokojné, veď manželstvo má závažné dôsledky. A predsa môžeme nájsť skutočný odpočinok v láske, múdrosti a moci milostivého Boha (Evanjelium podľa Jána 14:27).

Zhodnoť svoje očakávania

Pohnútky sú jedna vec, očakávania druhá. Väčšina ľudí by vám povedala, že dokonalý partner neexistuje. Ale nazdávam sa, že tí istí by asi tiež tvrdili, že pri výbere partnera platí teória „dokonalý partner pre mňa“. Teda predstava, že niekde na tejto planéte existuje dokonalý človek pre mňa — len sa musíme nájsť a budeme spolu dokonale šťastní. Naše záujmy, silné stránky a aj nedostatky sa budú vzájomne dopĺňať a vyústia do dokonalého harmonického vzťahu. 

Prosím, zbavme sa tohto očakávania. Na tejto zemi nečaká žiaden dokonalý človek. Ukáž mi možného partnera a ja ti ukážem hriešnika — pretože všetci sme hriešni. Žiadne miešanie či dopĺňanie hriechov nemôže viesť k dokonalej blaženosti, pretože hriech k blaženosti vôbec nevedie. Hriech je sebecký, ľstivý, baží po moci. A manželstvo od nás vyžaduje obetavosť, úprimnosť a ochotu slúžiť. Tvoj partner ťa môže dopĺňať, ale nie urobiť dokonalým. To dokáže len Pán Ježiš.

Keď pri predmanželskom poradenstve hodnotím páry, všímam si tri oblasti: charakter, vzájomnú príťažlivosť a zlučiteľnosť (kompatibilitu).

1. Charakter

V tejto oblasti zisťujem, či majú títo dvaja ľudia rovnaké hodnoty. Na to, aby pár mohol mať zdravý dlhotrvajúci vzťah, musí byť schopný budovať si dôveru. Ako by povedal môj priateľ a bývalý profesor Jim Hurley: „Dôvera vzniká opakovaním dôveryhodných činov“. V súlade s tým sa pýtam: Majú obaja partneri rovnakú predstavu o tom, čo znamená správať sa dôveryhodne?

Nechápte ma zle. Určite je v každom vzťahu priestor na rôzne názory aj na rôzne priority, ale tu ide o svetonázor a zásadné postoje. To preto nás Pavol varuje pred „ťahaním cudzieho jarma“. Je veľmi ťažké mať fungujúci vzťah, keď sa nevieme zhodnúť na tom, čo je správne a čo nie. Ako kresťania by sme v tomto mali vynikať. Naša morálka nestojí na našich inštinktoch, ale na neochvejnom Božom slove. Máme neotrasiteľný základ, ktorý jednoznačne udáva, čo je akceptovateľné správanie a čo nie. (List Rímskym 13:10)

2. Vzájomná príťažlivosť

Ďalej skúmam, či sú títo dvaja ľudia pre seba navzájom príťažliví. Častý háčik v poradenstve. Stáva sa, že jedného z partnerov ten druhý nepriťahuje. Môže to mať viacero príčin. Najčastejšia, s ktorou som sa stretol, je snaha bojovať proti spoločenskému trendu, že vzťahy sú takmer výlučne o výzore a o vášni. Preto podľahnú opačnej lži, že vôbec nezáleží na výzore.

Nejde len o telesnú, ale aj o citovú príťažlivosť. Správajú sa spolu nenútene? Smejú sa spolu? Zdá sa, že sa tešia na to, že sa stretnú? Skutočná príťažlivosť je základom, na ktorom vzniká zaľúbenosť. Mala by pretrvať, aj keď zamilovanosť začína vyprchávať.

Bez vzájomnej príťažlivosti človek časom zistí, že zdieľa svoj život so spolubývajúcim, nie s partnerom. Dobré je, že príťažlivosť sa dá postupne zveľaďovať — môže rásť a aj časom rastie. Môže sa zmeniť z tlejúceho popola na blčiaci oheň.

3. Zlučiteľnosť (kompatibilita)

Tu si všímam, či vie pár spolu fungovať ako tím. Charakter a vzájomná príťažlivosť môžu byť v poriadku, no ak nevedia spolupracovať, bude to dlhá a ťažká cesta. Ľudí k sebe priťahujú opačné sily. Ako hovorí stará múdrosť: „protiklady sa priťahujú“.

Rozhadzovační si berú šporovlivých, introverti extrovertov, čierno-bielo uvažujúci tých, ktorí myslia v odtieňoch sivej — tento zoznam je temer nevyčerpateľný. Zaujíma ma, či pár počíta s týmito rozdielmi alebo s nimi bojuje. Kým pri charaktere hľadám jednotu, teraz hľadám rozdielnosť. V rozdielnosti môže byť ukrytá neuveriteľná sila, ale len vtedy ak majú obaja partneri potenciál oceniť schopnosti toho druhého a zároveň pracovať na vlastných nedostatkoch.

Máme sa starostlivo uistiť, že sme vhodní partneri pred tým, než sa spolu vyberieme pred oltár. Mali by sme porozumieť svojim pohnútkam. Máme mať Bibliou inšpirované kritériá a očakávania, a máme starostlivo rozsudzovať. Ale naša nádej nie je v tom, že nájdeme dokonalého partnera, ale že spočinieme v dokonalom Spasiteľovi. To nie moje manželstvo, ale Kristus ma urobí úplným.

JOSH SQUIRES © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Prečo sa potom mnohí z nás s chodením tak veľmi ponáhľajú?

Nuž čiastočne preto, lebo satan tieto riziká veľmi dobre maskuje (Zjav 12:9). Milostný vzťah predstavuje ako predpoklad dobrého života a čokoľvek iné v porovnaní s tým prezentuje ako prázdne, osamelé a nezmyselné. Využíva naše túžby a presviedča nás, že musíme niekoho „milovať“, aby sme skutočne žili, že tie najväčšie potešenia a najplnšie zážitky nájdeme vo vzťahu s priateľom či priateľkou (alebo manželom či manželkou). Na raňajky nachystá bolesť srdca a každý sexuálny hriech osladí nádhernou, ale jedovatou polevou.

Satan svojím vplyvom na svete a prostredníctvom sveta vedie milióny z nás k tomu, aby sme s druhým pohlavím randili v príliš veľkej miere a príliš zavčasu, pretože miluje to, čo s nami takéto randenie urobí.   

Svoje prvé „dievča“ som mal v šiestom ročníku, svoj prvý bozk v lete toho istého roku (s iným dievčaťom) a potom na strednej škole takmer každý rok nové dievča. Od príliš mladého veku som hľadal náklonnosť, bezpečie a dôverný vzťah u dievčat, a nie u Boha. Chodil som na rande skôr ako väčšina a častejšie ako väčšina. Roky môjho dospievania boli jednou dlhou šnúrou vzťahov, ktoré boli na náš vek príliš vážne, trvali príliš dlho, a preto sa aj príliš bolestne končili. Slová „milujem ťa“ som vyslovil príliš skoro a adresoval príliš mnohým. A diabol si spokojne v centre diania vychutnával každú minútu mojej ranej histórie randenia.             

Prečo by mali všetci chodiť na rande?

Duchovný boj o naše srdce je skutočný a stávky sú vysoké, takže je nesmierne dôležité položiť si otázku, prečo si myslíme, že by sme vlastne mali s niekým chodiť. Prečo som chodil s dievčaťom, keď som mal dvanásť rokov (a trinásť, a štrnásť, dokonca aj osemnásť)?

Mnohí z nás chcú jednoducho byť šťastní, niekam patriť, mať v očiach druhých cenu. Predstavujeme si, ako sa naše najhlbšie potreby naplnia v dôvernom vzťahu s výnimočným mladým mužom alebo ženou.

Všetci chceme, aby sa naše srdce kvôli niekomu alebo pre niečo vznášalo. Zdá sa nám, že milostný vzťah a tajomstvo manželstva v sebe skrývajú tie najvyššie pozemské vrcholy potešenia a priateľstva. Túžime, aby nás druhí poznali a milovali, aby sme s tým druhým niekam patrili, boli súčasťou ich príbehu. Chceme aj niekoho, kto by sa stal súčasťou toho nášho príbehu. A všetci chceme, aby bol náš život niečím dôležitý. Chceme niečím dôležitým prispieť k zmysluplným záležitostiam. Chceme meniť okolnosti. Nechceme len tak premárniť svoj život.

Mnohí z nás s niekým chodia preto, lebo sa snažíme naplniť túžbu po láske. Ak by ste sa nás opýtali, možno by sme povedali, že sme „na ceste do manželstva“, ale veľa z nás nie je ani len blízko k manželstvu — vekom, financiami, zrelosťou, vzdelaním, či životnou etapou, v ktorej sa práve nachádzame. V skutočnosti sa naháňame za šťastím, miestom, ktoré by sme nazvali vlastným, a pocitom dôležitosti, o ktorých si myslíme, že ich nájdeme v milostnom vzťahu.

Čo by som urobil ináč?       

Ak by som to mohol celé vrátiť, nebol by som randil na začiatku strednej školy (alebo na konci strednej, či dokonca počas prvých rokov na vysokej). Bol by som s chodením počkal do času, keď som sa mohol oženiť.

Prelom u mňa nastal vtedy, keď som začal chápať hlavné rozdiely medzi chodením a manželstvom. Pár, ktorý spolu randí, sa môže z času na čas cítiť ako manželia, ale takýto pár nie je manželským párom. Keď pochopíme odlišnosti týchto vzťahov, budeme uchránení od všetkej bolesti a zlyhania z chodenia.  

Najväčšou výhrou v ktoromkoľvek ľudskom živote bez ohľadu na rodinný stav je poznať Krista a byť Ním poznaný, milovať Ho a byť Ním milovaný. Veľkou výhrou manželstva je  dôverný vzťah s manželským partnerom s Kristom uprostred — v tom, že poznávame a sme poznávaní, milujeme a sme milovaní manželom či manželkou. Veľkou výhrou chodenia je schopnosť triezvo uvažovať o manželstve s Kristom uprostred (alebo o ceste vedúcej k manželstvu). Sexuálne dôverný vzťah je najbezpečnejší v kontexte manželstva a manželstvo je najbezpečnejšie v kontexte jasného a triezveho uvažovania. Ak chceme mať takýto dôverný vzťah a tešiť sa z neho, s  Kristom uprostred, potrebujeme sa zosobášiť. A ak sa chceme sobášiť, potrebujeme mať jasno v tom, koho si vezmeme za svojho manžela či manželku.

Počkajte s chodením   

Z právneho hľadiska sa nemôžeme sobášiť skôr ako v osemnástich, prinajmenšom to platí v Spojených štátoch (s výnimkou Nebrasky a Mississippi, kde je táto veková hranica ešte vyššie — deväťnásť a dvadsaťjeden rokov).  

Ale okrem samotného veku by sme si mali klásť vážne otázky súvisiace so zrelosťou a stabilitou. Dozrel náš priateľ alebo priateľka dosť na to, aby mali nejakú predstavu o tom, akým manželom či manželkou asi budú počas najbližších päťdesiatich rokov? Dozreli sme dostatočne my sami? Bude aspoň jeden z nás schopný zabezpečiť rodinu po finančnej stránke? Bola jeho či jej viera dostatočne vyskúšaná, aby sme sa uistili, že je skutočná?

Niektorým sa bezpochyby nebude páčiť táto rada — som si istý, že mne by sa nebola páčila –, ale všetci musíme pripustiť, že môžeme spolu chodiť dlho predtým, než sa vezmeme — a to neznamená, že by sme mali. Nemôžeme s niekým chodiť s tým, že si jeho či ju raz vezmeme, keď je sobáš v nedohľadne. Môžete o manželstve snívať už teraz (ja som sníval), ale je reálne, že sa vy dvaja môžete čoskoro vziať?

Počkajte s chodením do času, keď sa môžete vziať. Moja rada je — prijmite ju alebo nie: počkajte dovtedy, kým si jeho či ju budete môcť vziať v najbližších osemnástich mesiacoch. To neznamená, že sa musíte vziať tak rýchlo. Tou dôležitou vecou je to, že by ste to mohli urobiť, ak by vám Boh dal najavo, že je to Jeho vôľa a pre vás ten správny čas. Nikde v Biblii nenájdete osemnásť mesiacov, a preto by ste to nemali pokladať za Boží zákon. Ale môžete to využiť — s pomocou Pána, vašich rodičov a blízkych priateľov-kresťanov — na to, či je to múdre a bezpečné pre vás a vaše srdce.

Čo máme robiť počas čakania?       

Samotné čakanie na to, keď začneme s niekým chodiť, ešte neznamená, že len tak postávame a čakáme. Život nebol nikdy iba, či dokonca hlavne o láske a manželstve. Náš život je teraz o Ježišovi — Jeho láske k nám a Jeho plánoch pre nás –, či už sme slobodní, alebo zosobášení, či máme šesťnásť, alebo šesťdesiat rokov.

Boh má pre teba prichystané omnoho viac, ako dokáže ponúknuť akýkoľvek vzťah. Chce cez teba a tvoj mladý život povedať niečo veľkolepé. Chce použiť teba a tvoje obdarovanie, aby zmenil život druhým ľuďom. Ak od teba chce, aby si sa vydala či oženil, zamýšľa z teba urobiť silnú a starostlivú manželku či manžela. Chce svetu ukázať, kde môže vďaka tvojej radosti nájsť šťastie.

V tomto mladom veku nepotrebuješ priateľa či priateľku na to, aby si zažil ktorýkoľvek z Božích snov. Ak teda nerandiť, čo potom?

1. Buď pre druhých vzorom odvahy a vernosti.

Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske v duchu, vo viere a v mravnej čistote. (1. Tim 4:12)     

Možno ešte nemôžeš rozhodovať vo voľbách, či dokonca šoférovať, ale môžeš žiť tak, aby si povedal niečo o Ježišovi. Tvoja reč — jazyk a postoje, aké používaš vo svojej rodine či s priateľmi — niečo o Ježišovi prezrádza. Tvoje správanie — rozhodnutia, ktoré každý deň robíš o tom, čo budeš alebo nebudeš robiť, ako robíš rôzne veci, ktorými sa stotožňuješ so zvyškom sveta alebo nie — hovorí svetu o tvojom Bohu. Tvoja láska — spôsob, akým zaobchádzaš s ľuďmi vo svojom živote — vraví niečo o tom, ako ťa Boh miluje. Tvoja mravná čistota — tvoj záväzok, že budeš veriť Bohu a Jeho slovu a že si ho budeš vážiť nad každé predčasné potešenie a zážitok — zvestuje evanjelium rovesníkom, ktorí sú otrokmi vlastných túžob.

2. Ži tak, aby si ty slúžil druhým, nie oni tebe.

Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista. (1. Pt 4:10–11)

Väčšina mladých ľudí je taká pohltená svojimi vlastnými potrebami a túžbami, že si potreby svojho okolia ani neuvedomujú. Ale ty máš oveľa väčšie schopnosti, než sa zdržiavať na sociálnych sieťach, nakupovať a hrať videohry. Pozri sa napríklad, čo dosahujú tínedžeri na olympiáde, pätnásť— a šesťnásťroční vyhrávajú zlaté medialy proti najlepším na svete.   

Čo tak sa rozhodnúť, že použiješ dary, ktoré ti Boh dal na to, aby sa v živote niekoho iného zmenili okolnosti? Mohol by si nejako poslúžiť v cirkvi, mentorovať niekoho mladšieho, alebo sa povypytovať, ako by si mohol pomôcť na svojom sídlisku. Si schopný urobiť omnoho viac, ako od teba svet očakáva. Ži takým spôsobom, „aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista“ skrze teba.

3. Snaž sa stať takým manželským partnerom, akým ťa chce mať Boh.

Ženy, buďte poddané svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela… Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu. (Ef 5:22–25)

Niektorí z nás sa narodili s túžbou sa raz oženiť či vydať, ale nikto z nás sa nenarodil ako pripravený na manželstvo. Požiadavka milovať svojho manžela či manželku je pozvánkou prežiť ten najväčší príbeh, aký bol kedy vypovedaný — Boh sám prichádza v tele, aby zomrel za svoju hriešnu nevestu, cirkev. Nie je našou prirodzenosťou zomrieť sebe samému tak, aby mal z toho osoh niekto iný, dokonca aj niekto taký, koho máme naozaj radi.

Až do času, keď budeš pripravený na chodenie, ťa bude Boh pripravovať, aby si vedel správne milovať, keď príde ten čas. Bude ťa premieňať v stále väčšej sláve (2. K 3:18).      

4. Ohúr počas čakania každého vo svojom okolí radosťou.

Neprestávame sa modliť za vás a prosiť… aby ste chodili hodní Pána, na Jeho úplnú ľúbosť, prinášajúc ovocie v každom dobrom skutku, rastúc v poznaní Boha, všemožne posilňovaní mocou Jeho slávy ku všetkej vytrvalosti a trpezlivosti a radostne ďakujúc Otcovi… (Kol 1:9–12)

Nikto nemusí chodiť ďaleko, aby našiel mrzutých slobodných ľudí, mladých mužov a ženy, ktorí nariekajú nad svojou osamelosťou, kým všetci ostatní s niekým chodia. Je oveľa ťažšie nájsť mladých ľudí, ktorí nachádzajú svoju identitu, šťastie a istotu niekde inde.

Prekvapte svojich priateľov (a všetkých ostatných) tým, že budete spokojní počas čakania na chodenie až dovtedy, keď si môžete toho druhého vziať. Pretože všetko, čo potrebujete, ste už získali v Bohu.    

MARSHALL SEGAL © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Medzi pätnástimi základnými podmienkami na úrad biskupa v cirkvi (1. Tim 3:1–7) je jedno ustanovenie, ktorá najviac prekáža našej spoločnosti, a to, že biskup má byť muž jednej ženy. Sme tlačení presne opačným smerom. Televízia, filmy, reklamy, ako aj všetko ostatné podporuje muža dvadsiateho prvého storočia správať sa k ženám ako užívateľ mnohých, namiesto toho, aby bol ochrancom a pomocníkom jednej ženy. Vzory učia našich mužov, aby sa správali sebecky a radšej na tom trvali, než aby sa zušľachťovali a zachovali si vernosť k jednej žene.

No čo je zriedkavé v spoločnosti, sa často, vďaka Bohu, ľahšie nájde v cirkvách verných Biblii. Pravé evanjelium je nesmierne mocné, a to aj pod takým silným tlakom sveta, ako je ten náš. Môžeš byť čistý. Môžeš byť očistený. Môžeš chodiť inou cestou z moci Božieho Ducha, a to aj v prípade, že si kedysi chodil to zlou. V spoločnosti iných, ktorí prežívajú hlbšie potešenie, než striedanie žien, sa môžeš stať tým, čo náš svet potrebuje — mužom jednej ženy.

Pre všetkých kresťanov

Požiadavka byť mužom jednej ženy nie je bezvýznamná pre ostatných kresťanov len preto, že sa vyžaduje od vedúcich pracovníkov cirkvi. D. A. Carson hovorí, že tieto ustanovenia sú podstatné preto, aby vedúci boli nenápadní. Od cirkevných hodnostárov sa nevyžadujú akademické tituly, intelekt na svetovej úrovni alebo nadpriemerné nadanie v porovnaní s bežnými ľuďmi. Skôr majú byť príkladom normálneho, zdravého a zrelého kresťanstva (1. Pt 5:3). Ustanovenia pre vedúcich v cirkvi sú poznávacím znakom zrelosti kresťana, o ktorý by sa mal snažiť každý veriaci a ktorý s Božou pomocou môže dosiahnuť každý kresťan.

Boh nikdy nezamýšľal vymedziť spolužitie s jednou ženou len pre mužov vo vedení cirkvi. Je to nádherné, vážne a radosťou naplnené povolanie pre každého nasledovníka Pána Ježiša. Je to nariadenie pre každého kresťana (a každú kresťanku, aby bola ženou jedného muža, 1. Tim 5:9). To platí pre ženatých, ako aj slobodných mužov.

Pre manželov a slobodných

Je zrejmé, že spojenie muž jednej ženy platí pre ženatých mužov. Manželskou zmluvou sa ženatý muž zaväzuje byť úplne oddaný svojej manželke mysľou, srdcom aj telom. Byť mužom jednej ženy má potom vplyv na všetko, čo robíme, kam ideme, ako komunikujeme s ostatnými ženami, čo robíme s očami, kde sa túlajú naše myšlienky, na čo sa pozeráme v našich počítačoch a smartfónoch, aké filmy a televízne programy sledujeme.

Pre ženatého muža sú dôležité záležitosti nielen v negatívnom, ale aj v pozitívnom zmysle. Ženatý kresťan nesmie byť akoby bez ženy, žiť, akoby nebol ženatý, a zanedbávať riadnu starostlivosť o manželku a rodinu. Ak si ženatý, plnenie zmluvy vyžaduje deliť sa o svoje záujmy (1. K 7:35), ale len s jednou ženou.

Máš sa oženiť a byť mužom jednej ženy? Výzva byť mužom jednej ženy platí nielen pre ženatých, ale aj pre slobodných. Zvykneš koketovať? Ideš ľahkovážne z jedného vzťahu do druhého? Vychutnávaš si vzrušenie z citového spojenia s novou ženou bez úmyslu hovoriť o manželstve? Dávno pred manželstvom si slobodní mládenci vytvárajú (a stavajú na obdiv) svoju dráhu vernosti. V každom období svojho života a v každom vzťahu sa vážne pripravujú na to, či budú mužom jednej ženy, alebo nie — podľa toho, ako sa k ženám správajú a ako s nimi zaobchádzajú.

Nie je to „manžel jednej ženy“?

Možno teraz cítite závažnosť spojenia „muž jednej ženy“ platného pre vedúcich v cirkvi aj všeobecne pre kresťanských mužov. Či vo väčšine našich prekladov nie je „muž jednej ženy“? (1. Tim 3:2, Tit 1:6). Je ľahké overiť si to. Buď je to pravda, alebo to nie je pravda — neexistuje otázka, či si vaše oči, alebo myseľ mohli počínať neverne.

Pravdepodobne toto sa najviac preberá z ustanovení pre vedúcich v cirkvi uvedených veršami 1–7 tretej kapitoly Prvého listu Timotejovi a veršami 5–9 Listu Títovi. Niektorí hovoria, že vedúci v cirkvi musí byť ženatý, iní tvrdia, že ide o zákaz rozvodu, ďalší vyhlasujú, že je to navrhnuté na odstránenie polygamie. No spoločným menovateľom týchto výkladov je, že ponímajú dané ustanovenie univerzálne platne — či už správne, alebo nie — a nie s výnimkami ako zvyšných 14 ustanovení.

Kritériá na vodcovstvo v miestnej cirkvi sú stanovené tak, aby sa vedúci vedeli zhromaždiť a rozhodnúť o pripravenosti kandidáta na úrad. Neuponáhľaný, rozvážny, slušný, pohostinný — to sú kategórie, ktoré vyžadujú hlboké premýšľanie a hodnotenie.

Verím, že Pavol chcel, aby sme rovnako pochopili spojenie „muž jednej ženy“, a nie čierno-bielo a bez výnimiek. Je to dnešný človek s rokmi overenou vernosťou, verný svojej žene mysľou, srdcom aj telom? Niet mu čo vytknúť na jeho vzťahu k ženám? Je to evidentne muž jednej ženy?

Pýtajte sa sami seba

Muži, položte si túto otázku a buďte nemilosrdne úprimní: „Som muž jednej ženy?“ Čo keby niečo v mojom živote vyvolalo túto otázku? S akými zvykmi, vzťahmi, vzormi správania sa potrebujem úprimne postaviť pred svojich bratov a požiadať tak Boha, aby ma nanovo urobil skutočným, uvedomelým, príkladným a vždy oddanejším „mužom jednej ženy“?

Ak si ženatý, aká je tvoja reputácia? Myslia si ľudia o tebe — na základe tvojich názorov, rečí a činov –, že sa raduješ zo svojej ženy a si jej absolútne verný? Alebo je tu nejaká pochybnosť? Si známy tým, že dokazuješ verejne aj súkromne čistotu a vernosť svojho manželstva?

Ak si slobodný, ako vyzerá tvoje priateľstvo a vzťahy s opačným pohlavím? Naozaj so ženami zaobchádzaš ako so „sestrami v úplnej čistote“ (1. Tim 5:2)? Pošpinil si sa pornografiou a snažíš sa s tým skončiť, no stále jej dávaš priestor? Alebo si jednoducho prestal byť na to citlivý vinou toho, čo ponúka televízia a filmy? Vo svojich myšlienkach, na internete, vo vzťahoch si mužom jednej ženy, ktorý čaká na svoju jednu ženu?

V Kristovi sa nemusíme uspokojiť s ničím menším. Inak sa môžete usilovať, koľko chcete, nebudete spokojní. Ale v Kristovi sme povolaní byť mužom jednej ženy vo svete, ktorý nabáda na niečo iné a očakáva oveľa menej. V Kristovi však máte potrebné zadosťučinenie, a to vedomie, že vernosť sa stala skutočnosťou.

David Mathis © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org