Nezabudnite si zapnúť slovenské titulky, pretože podcast je v angličtine.

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Scéna z rozprávky sa preniesla do života, keď rozhorčení rodičia nedávno reagovali na oznam, že vo svojom filme so živými hercami nazvanom Kráska a zviera, ktorý má tento týždeň premiéru, spoločnosť Disney po prvý raz uvedie „výlučne homosexuálnu“ scénu. Naša obľúbená klasická rozprávka z detstva náhle ožíva ako ďalšie miesto zápasu, na ktorom musíme pozorne chrániť svoje deti pred svetom dospelých.

Prišlo to naozaj tak náhle?

Kráska a dav

Sťažovanie má jasnú podobu: „Mal som takú radosť, že vezmem svoje dieťa na Krásku a zviera, ale teraz si tým nie som istý.“ „Nedokážem uveriť, že by do detskej rozprávky chceli prepašovať tento skrytý úmysel!“

Nad takými vyjadreniami si lámem hlavu. Nie preto, že si myslím, že by rodičia nemali byť zodpovední za to, čo sledujú ich deti, či sami rozhodovať o tom, kedy začať s diskusiou o témach, akou je homosexualita. Prekvapuje ma myšlienka, že teraz hovoria kresťanskí rodičia, že nevezmú svoje deti na Krásku a zviera. Teraz si uvedomujú, že nemôžu bezvýhradne dôverovať svetskej spoločnosti, že bude vo svojich filmoch robiť reklamu na ich kresťanský svetonázor. Teraz vyjadrujú, na ktorej strane stoja. Naozaj by sa nám to malo javiť ako niečo nové?

Naším poslaním ako vyhnancov je mať otvorené oči pri každom filme, rozhovore, každej piesni a knihe.

Moji rodičia ma nikdy nevzali na film bez toho, aby ho najprv preverili. Keď som bola staršia, bolo mojou úlohou urobiť prieskum, aby sme zistili, do čoho sa púšťame ešte predtým, než sme do toho šli. Ten fakt, že sme zodpovední a musíme myslieť na skryté úmysly, ktoré publikujú či vysielajú masmédia, by nemal byť pre nás kresťanov nový. Ak došlo k nášmu prebudeniu, že nemôžeme veriť všetkému, čo sa od Disneyho dostáva priamo k našim deťom, nie je naše prebudenie veľmi oneskorené? Akí sme naivní, keď predpokladáme, že Disneymu sme mohli veriť až doteraz.

Umenie odráža presvedčenie

Novinkou nie je ani to, že homosexualita sa v našej spoločnosti stáva normálnou a tak to bude pokračovať. Pre našu spoločnosť nie je Disney tým veľkým, zlým vlkom. Sú to čoraz viac kresťania, na ktorých sa hľadí ako na čudákov a nepriateľov. Pravých veriacich v Ježiša je stále menej, stáva sa z nich menšina. Je načase, aby sme prestali konať tak, akoby sme si mysleli, že je úlohou masmédií prinášať nám uspokojenie. Naším poslaním ako vyhnancov je mať otvorené oči pri každom filme, rozhovore, každej piesni a knihe. Nemali by sme sa rozhorčovať kvôli tomu, že slová nejakého režiséra, ktorému ide najskôr o publicitu, vyvolali kontroverznú debatu o jeho novom filme. Je dôležitejšie, aby sme sa viac zaujímali o možné ovplyvňovanie a tvarovanie kultúry, v ktorej sa nachádzame, a nielen pri tom pokrytecky krútili hlavou. 

Je namieste vyjadriť želanie, aby Disney neposúval hranice v tejto oblasti. Je v poriadku, keď sme trochu sklamaní, že sú naše filmové plány zmarené. Áno, je dobré túžiť po našom večnom domove, keď nám naša spoločnosť pripomína, že sa tam nenachádzame. Nie každý kresťan, vyjadrujúci svoje obavy, to tak robí s vidlami v ruke. Tie pocity zármutku z hriechu sú opodstatnené.

Jednoducho sa nazdávam, že my ako pútnici vo svete, ktorý nie je naším domovom, by sme mali mať svoj pocit oprávnenosti posudzovať médiá.           

Disney zostane Disneym

Keď som bola dieťaťom, môj otec pozastavil prehrávanie Pocahontas a mali sme dlhý, nezabudnuteľný rozhovor o panteizme. Bola som príliš mladá na to, aby som porozumela heréze vyjadrenej slovami „Všetky farby vetra rozoznáš“ (slovenský preklad časti pôvodnej piesne „Colors Of The Wind“, pozn. prekl.), ale on otvoril 1. kapitolu Listu apoštola Pavla Rimanom a hovoril nám, ako majú ľudia vo svojom hriechu blízko k tomu, aby uctievali „stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi“ (Rim 1:25).

Výchovu našich detí nemôžeme prenechať spoločnostiam Disney alebo Pixar, Dora či Sesame Street.

Jasné, homosexualita nie je panteizmus. Ale je dosť zaujímavé, že obidve témy sú obsiahnuté v tej istej pasáži spomínaného listu. Apoštol Pavol nám hovorí, že keď sa raz zriekneme Stvoriteľa v prospech stvorenia, striehne na nás každá bezbožnosť (Rim 1:29). Myslím si, že by nebol prekvapený z toho, že filmová spoločnosť bez kresťanského svetonázoru propaguje veci, ktoré nie sú v súlade s naším vyznaním viery. Či už opisujú nejaký konkrétny pohľad na svet, alebo sa snažia v pozitívnom svetle predstaviť homosexualitu, odhaľujú nám nové kultúrne „presvedčenie“, ktoré sa nedá ignorovať.           

Vychovávajte ich podľa Krista

Disneyho skryté úmysly nás môžu a nemusia šokovať, mali by však byť nadčasovou pripomienkou, že výchovu našich detí nemôžeme prenechať spoločnostiam Disney alebo Pixar, Dora či Sesame Street. Nie je o nič bezpečnejšie vziať svoje deti do kina na Disneyho rozprávku, či ich posadiť pred televízor, aby sledovali kreslený film. Tento svet nie je naším domovom a táto kultúra nie je naším spojencom a tomu by mala zodpovedať miera našej ostražitosti.

List apoštola Pavla Efezanom 6:4 nám ako rodičom pripomína, aby sme svoje deti vychovávali „s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.“ Nemôžeme od kultúry očakávať, že tu za nás urobí ťažkú prácu. Tým nemám na mysli, že sa nemôžeme rozčúliť, keď film, na ktorý sme chceli vziať svoje deti, uvádza posolstvá stojace v protiklade s tým, čo chceme, aby počuli; naopak, hriech by nás mal rozčúliť a znechutiť. Ale nemali by sme byť šokovaní či zhrození, keď sa stane to, čo sa stať musí.

Príležitosť na rozhovor

Či už ide o posolstvo vo filme, nejaký rozhovor v škole alebo citové prejavy ich vlastných hriešnych sŕdc (Jer 17:9), sme zodpovední za to, aby sme svoje malé deti učili a usmerňovali.

Pre vašu rodinu to môže znamenať, že sa vopred dohodnete pozrieť si nejaký film teraz a vážne sa porozprávať o skrytých úmysloch Hollywoodu pred alebo po filme, či aj pred, aj po. Pre inú rodinu to môže znamenať, že pomôžu svojmu dieťaťu pri rozhovore so spolužiakmi správne odpovedať na otázku, prečo nevideli nový film. V každom prípade je toto vzácna príležitosť, ktorú nesmieme premárniť.

Tento svet nie je naším domovom a táto kultúra nie je naším spojencom.

Bez ohľadu na to, či bude táto „výlučne homosexuálna“ scéna neškodná alebo plná detailov, tento film nám nevnucuje novú myšlienku — ale odráža ideológiu našich blížnych. A liekom pre túto ideológiu nie je slepý hnev, ale cieľavedomé ohlasovanie Kristovho evanjelia, ktoré sa začína pri našich deťoch, či už si ten film pozrieme alebo nepozrieme.

JASMINE HOLMES © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Práve som dohovoril o skúsenosti s príťažlivosťou k osobám s rovnakým pohlavím v kostole v srdci Wisconsinu, keď po službách prišiel za mnou postarší muž a toto boli jeho prvé slová, ktoré mu vyšli z úst.

Bol som zaskočený a požiadal som ho o objasnenie. Ukázalo sa, že keď bol v armáde, tak mu jeden homosexuál dával návrhy, a to spôsobilo, že teraz sú preňho všetci homosexuáli agresívni a nebezpeční. Jeho celý pohľad na homosexuálov bol vystavaný na jedinej skúsenosti — a strachu.

Aj ja mám strach, ale mám strach z toho, že homofóbia je už príliš rozšírená, a to nielen v spoločnosti, ale aj v cirkvi. Niektorí by mohli poukázať na slovo homofóbia, ktoré som použil. Niekedy môže byť používané ako politicky nabitý termín na umlčanie akéhokoľvek odporu voči homosexualite. Toto však nie je presná definícia tohto slova.

Slova homofóbia znamená strach z homosexuality, lepšie povedané z homosexuálov. A hoci to nie je to isté ako láskavá, biblická opozícia voči určitému správaniu a viere, tento postoj založený na strachu často vedie k neužitočným stereotypom, predsudkom a dokonca ku krutému týraniu.

Takže poďme veci nazývať pravými menami. Homofóbia existuje a v cirkvi nemá miesto.

Preskúmaj svoje srdce

Tí, ktorí sa cítia byť obvinení budú namietať: „Nemyslím si, že všetci homosexuáli sú nebezpeční predátori, takže nie som homofób.“ Avšak homofóbia môže niekedy nadobúdať horšie formy. Homofóbia sa môže napríklad nepozorovane dostať nielen do našej viery, ale taktiež do dôvodov pre našu vieru. Tieto princípy by mohli byť samé o sebe správne a zbožné, ale môžeme im veriť zo zlých dôvodov.

Preskúmaj svoje vlastné srdce na týchto otázkach:

— Je Tvoje presvedčenie, že homosexuálne správanie je hriech, založené na pevnom biblickom výklade? Alebo je založené na fakte, že nerozumieš tomu, ako môže niekoho priťahovať rovnaké pohlavie a toto „neznámo“ sa Ti zdá „strašidelné“?

— Sú Tvoje námietky proti registrovaným partnerstvám založené na biblickej podstate manželstva? Alebo sú viac ovplyvnené strachom, že manželstvo medzi rovnakým pohlavím môže zničiť pohodlie kultúrnych noriem a ohlási koniec kedysi nedotknutej „Židovsko-kresťanskej spoločnosti“? Alebo sa bojíš toho, že takýto pár sa môže nasťahovať vedľa Teba a budeš sa musieť s nimi spriateliť?

— Dokážeš napriek svojmu odmietnutiu homosexuality privítať týchto ľudí v nedeľu v kostole alebo na inej spoločenskej akcii s ostatnými kresťanmi? Alebo chceš, aby ostali ďaleko od Teba, pretože sa cítiš nepohodlne v ich prítomnosti?

— Povzbudzuješ a podporuješ veriacich, v rámci cirkvi, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie, ktorí sa usilujú verne zotrvať na biblickom učení vítaním ich pri ich účasti na cirkevnom živote? Alebo je podľa Teba biblický postoj taký, že majú právo prísť do kostola, ale nemôžu sa stať vplyvnými alebo nemôžu slúžiť tým, že budú učiť Božie slovo, a preto by sa mali držať ďalej od mládeže?

Biblický výklad je úžasnou oporou pre vieru a láska je vhodným motívom pre skutky. Strach je strašný dôvod pre obe.

Urobili by sme dobre, ak by sme pokorne preskúmali svoje srdcia, aby sme odhalili naše motívy a strach, ktoré stoja za našimi postojmi voči homosexuálom. Šťastné dodržiavania kresťanskej sexuálnej etiky nie je to isté, ako prechovávanie nepriateľstva voči celej skupine ľudí len preto, lebo ich považuješ za nepríjemných.

Láska, nie strach

Práve kresťania by mali konať z lásky nie zo strachu. Všetci ľudia boli stvorení na Boží obraz (1. M 1:27) a sú teda posvätení a hodní lásky.

Okrem toho, sme povolaní milovať takou láskou, ako miluje náš Otec (Mt 5:48), čo znamená milovať dokonca aj našich nepriateľov (Mt 5:44–48). Taká láska vyháňa strach, pretože sa už nebojí Božieho súdu, a preto je slobodná hojne milovať (1. J 4:18).

Z toho dôvodu naše pohodlie, výhody, bezpečie alebo vnímanie hodnôt našej krajiny, už viac nie sú opodstatnenými dôvodmi pre konanie proti biblickej láske. A my milujeme takto, pretože presne tak aj nás miloval Ježiš ako prvý (1. J 4:19). My sme sa mu nezdali byť nepríjemní, nebál sa vstúpiť do vzťahu s nami hriešnikmi, dokonca s milosťou hovoril pravdivo o našich hriechoch. Namiesto toho nás miloval tak veľmi, že za nás zomrel, aby sme boli pred Otcom očistení (R 5:6–8).

Ak milujeme takýmto spôsobom, tak zisťujeme čo to homofóbia skutočne je — pýcha. Je to postoj, ktorý nás stavia nad ostatných, ktorých hriechy a pokušenie považujeme za „viac skazené“ ako sú tie naše a sme potom ako farizeji, ktorí hovoria: „Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia“ (L 18:11).

Pravdou je, že hriech je hriech. Pokušenie je pokušenie a „muž, ktorý mal sex s mužom“ je uvedené hneď pod chamtivosťou, opilstvom, podvodom a ohováraním ako dôvod na vylúčenie z Božieho kráľovstva (1. K 6:9–10). Všetko to je rovnako zavrhnutiahodné. Kto medzi nami je nevinný?
Preskúmajme svoje srdcia, svoj postoj k strachu a príčiny našej pýchy a opusťme predsudky, ktoré pred nami ukrývajú pravdu. V našej úlohe kresťanskej poctivosti musíme obhajovať pravdu, ale čiňme tak v láske (Ef 4:15).

Biblická láska vyžaduje, aby sme hovorili pravdu. Ak nás ale motivuje strach, nie láska, sme to my, ktorí hrešia.

Nick Roen © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

V prvom rade, nech nám je jasné, že to nie je len Stará zmluva, ktorá zakazuje homosexualitu. Nová zmluva má k tomu taktiež veľa čo povedať. Dokonca Ježiš v rozhovore o rozvode v Mt 19:3–12 vraví, že počiatočný zámer Boha bolo spojenie jedného muža a jednej ženy v jedno telo a tí, ktorí toho nie sú schopní, by sa mali manželstva a pohlavného styku zdržať.

Ale poďme sa vrátiť späť k uvažovaniu o väčšej otázke protirečivosti s ohľadom na veci spomenuté v SZ , ktoré už viac nie sú praktizované novozmluvnými kresťanmi. Väčšina kresťanov nevie čo povedať, keď je konfrontovaná touto vecou. Ponúkam vám krátky kurz zameraný na vzťah Starej zmluvy k Novej zmluve:

Ježiš je konečná obeť za hriech a teraz nás už Ježiš „očisťuje".

Stará zmluva venuje značný priestor opisu rôznych obetí, ktoré boli prinášané v svätostánku (neskôr v chráme) na odčinenie hriechov, aby veriaci mohli pristúpiť k svätému Bohu. Súčasťou tohto obetného systému bol tiež komplexný súbor pravidiel zachovania neporušenosti a čistoty obradu. Pristúpiť k uctievaniu Boha si mohol len vtedy, keď si zjedol určité jedlo a nie iné, nosil si vyhradený druh odevu, vyhol si sa dotýkaniu rozmanitých objektov a tak ďalej. Toto jasne opätovne vyjadrovalo, že ľudské bytosti sú duchovne nečisté a nemôžu vstúpiť do Božej prítomnosti bez očistenia.

Ale dokonca aj v Starej zmluve veľa pisateľov naznačovalo, že obete a pravidlá uctievania v chráme poukazovali na čosi viac. (Porovnaj 1. Sam 15:21–22, Ž 50:12–15, 51:17, Oz 6:6.) Keď prišiel Ježiš, vyhlásil každý pokrm za „čistý" (Mk 7:19) a ignoroval starozmluvné očisťovacie pravidlá iným spôsobom, dotýkaním sa malomocných a mŕtvych.

Ale dôvod je jasný. Keď zomrel na kríži, opona v chráme bola razom zničená, čo ukazovalo, že potreba pre celý obetný systém, so všetkými jeho očisťovacími pravidlami, bola odstránená. Ježiš je konečná obeť za hriech a teraz nás už Ježiš „očisťuje".

Celý list Židom vysvetľuje, že starozmluvné obradné pravidlá neboli ani tak odstránené ako splnené Kristom. Kedykoľvek sa modlíme „v Ježišovom mene", „máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu" ( Žid 10:19). A preto by bolo hlboko protirečivé s učením Biblie ako celku, ak by sme pokračovali s nasledovaním obradných pravidiel.

Nová zmluva nám radí, ako čítať Starú zmluvu. Pavol to objasňuje na miestach ako Rim 13:8–10, že učeníci vedeli, ako nás starozákonná morálka bude stále zväzovať. V krátkosti, príchod Krista zmenil spôsob nášho uctievania, ale nezmenil spôsob nášho života. Mravnosť je črtou Božieho charakteru — jeho neporušenosti, lásky a vernosti. A tak celá Stará zmluva hovorí o milovaní našich susedov, staraní sa o chudobných, štedrosti, priateľských vzťahoch a o starostlivosti o našu rodinu. Nová zmluva pokračuje so zakazovaním zabíjania, páchania cudzoložstva a celá starozmluvná sexuálna morálka je nanovo vyhlásená v Novej zmluve (Mt 5:27–30, 1. Kor 6:9–20, 1. Tim 1:8–11). Ak Nová zmluva opätovne potvrdila príkaz, potom to pre nás stále platí aj dnes.

Ďalej, Nová zmluva vysvetľuje inú zmenu medzi zmluvami. Hriechy sú stále hriechmi — ale tresty sa zmenili. V Starej zmluve sa veci ako cudzoložstvo alebo incest trestali občianskymi sankciami, ako je poprava. To preto, lebo v tom čase Boží ľud fungoval vo forme národného štátu, a tak všetky hriechy mali občianske tresty.

Ale v Novej zmluve je Boží ľud zhromaždením cirkví po celom svete, žijúci pod odlišnými vládami. Cirkev nie je občianska vláda, a tak sú hriechy vystavené napomenutiam a prinajhoršom aj vylúčeniu z cirkví. Toto je spôsob, akým rieši Pavol prípad incestu v Korintskej cirkvi (1. Kor 5:1–13 a 2. Kor 2:7–11). Prečo táto zmena? Na základe Krista, evanjelium nie je obmedzené na jeden národ — uvoľnilo sa pre všetky kultúry a ľudí.

„Ak verím, že Ježiš je vzkriesený Boží Syn, nemôžem robiť to, čo robili „očisťovacie pravidlá" jedenia a iných praktík a nemôžem prinášať zvieracie obete. Všetko to by popieralo moc Kristovej smrti na kríži.

Keď si už raz pochopil základné učenie Biblie — o neobyčajnom význame Krista a jeho spásy — potom všetky rôznorodé časti Biblie dávajú zmysel. Vďaka Kristovi sú obradné pravidlá zrušené. Vďaka Kristovi cirkev už viac nie je národný štát, ktorý ukladá občianske tresty. Všetko do seba zapadá. Avšak, ak odmietneš myšlienku, že Ježiš je Syn Boží a Spasiteľ, potom, samozrejme, je Biblia prinajlepšom miš-maš obsahujúci nejakú inšpiráciu a múdrosť, ale väčšina z nej by musela byť odmietnutá ako bláznivá alebo chybná.

Takže k čomu nás to vedie? Sú len dve možnosti. Ak je Kristus Boh, potom tento spôsob čítania Biblie dáva zmysel a je perfektne zhodný s jej učením. Ďalšia možnosť je, že odmietaš základné kresťanské učenie — neveríš, že Ježiš bol vzkriesený Boží Syn — a potom je pre teba Biblia neistá príručka, ktorá nestojí za nič. Ale jedna vec, ktorú skutočne pri všetkej úcte nemôžeš povedať, je, že kresťania si protirečia, keď akceptujú morálne vyhlásenia Starej zmluvy, zatiaľ čo iné nepraktizujú.

Jeden zo spôsobov ako reagovať na obvinenie z protirečivosti môže byť položenie protiotázky: „Žiadaš ma, aby som poprel úplnú podstatu svojej kresťanskej viery?" Ak sa ťa opýtajú : „Prečo to vravíš?", môžeš odpovedať: „Ak verím, že Ježiš je vzkriesený Boží Syn, nemôžem robiť to, čo robili „očisťovacie pravidlá" jedenia a iných praktík a nemôžem prinášať zvieracie obete. Všetko to by popieralo moc Kristovej smrti na kríži. A tak tí, ktorí skutočne veria v Krista, musia niektoré starozmluvné texty nasledovať a iné nie."

Copyright © 2012 Timothy Keller Pôvodný článok nájdete na redeemercitytocity.com

Kresťania, ktorí bez mihnutia oka odmietajú legitímnosť homosexuality, sú okolitým svetom okamžite zaradení do kategórie netolerantných alebo dokonca nenávistných homofóbov. V tejto oblasti je na ľudí vyvíjaný obrovský tlak. Niektoré cirkvi dokonca schvaľujú homosexuálny životný štýl a jeho vyznávačov vítajú ako svojich spolupracovníkov.

A nemyslite si, že teraz hovoríme iba o liberálnych zboroch. Istá skupina homosexuálov, zvaná Evangelicals Concerned, sa javí vo všetkých ohľadoch ako znovuzrodené, v Bibliu hlboko veriace spoločenstvo, s jediným rozdielom — že praktizujú homosexualitu. Tvrdia, že Biblia nezakazuje homosexualitu alebo že jej prikázania nie sú platné a aplikovateľné pre dnešný svet, keďže sú len reakciou na kultúru, pre ktorú boli napísané. Títo ľudia môžu byť skutočne ortodoxní v otázkach Krista a vo všetkých ďalších oblastiach viery a pritom stále veriť, že uznávať homosexualitu ako možnú životnú cestu je v poriadku. Pamätám si na prednášku odborníka na Nový zákon na jednej odbornej konferencii, kde sa pri vysvetľovaní príbehu dotkol aj problematiky homosexuality. „Ľudia sa báli, kam až vo svojom vysvetľovaní zájdeš,“ povedal mu po skončení jeden z organizátorov. „Prečo?“ opýtal sa kazateľ. „Vieš, ja nemám nič proti homosexuálom.“ „Nie, nie, nemyslel som toto,“ uistil ho na oplátku jeho kolega, „oni sa len báli, že budeš príliš historicko-kritický.“

Takže, kto sme my, že ideme súdiť týchto zjavne úprimných kresťanov a tvrdiť, že sa mýlia?

To je fakt dobrá otázka. Kto sme my, ktorí trváme na tom, že nemajú pravdu? Zodpovedať túto otázku však nie je také jednoduché — prináša totiž so sebou hneď ďalšiu otázku, ktorá musí byť zodpovedaná ešte skôr, ako tá pred ňou: skutočne existuje správne a nesprávne? Predtým, než definujeme, kto má pravdu a kto sa, naopak, mýli v tom, čo je správne a nesprávne, musíme vedieť, že rozdiel medzi správnym a nesprávnym skutočne existuje.

Takže, kde hľadať základ vyhlásenia, že správne a nesprávne existujú, a že je medzi nimi skutočný rozdiel? Tradičnou odpoveďou vždy bývalo, že morálne hodnoty sú zakotvené v Bohu — ktorý je vo svojej podstate absolútne svätý a dobrý. Je spravodlivý, milujúci, trpezlivý, milostivý, štedrý — všetko, čo je dobré pochádza od Neho a je odrazom Jeho charakteru. Boží, dokonale dobrý charakter, sa k nám približuje v prikázaniach, ktoré sa nám stali morálnymi povinnosťami, napríklad: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou a svojho blížneho, ako seba samého.“ „Nezabiješ, nepokradneš, nescudzoložíš.“ Veci vo svete sú správne alebo nesprávne na základe Božích prikázaní a Jeho prikázania nie sú vytvorené umelo, naopak, vyplývajú prirodzene z Jeho podstaty.

Toto je kresťanské ponímanie správneho a nesprávneho. Bytosť ako Boh, ktorý stvoril celý svet a aj nás preto, aby sme s Ním mali vzťah, skutočne existuje. On nám skutočne dal viacero prikázaní. A my sme skutočne povinní konať určité veci (a nekonať mnohé ďalšie). Morálka nie je len vecou našej mysle. Je skutočná. Keď zlyhávame v dodržiavaní Jeho prikázaní, skutočne sme morálne vinní a potrebujeme Jeho odpustenie. Problémom nie je len to, že sa cítime vinní, my vinní skutočne aj sme, bez ohľadu na to, či to cítime alebo nie. Vinným sa napríklad nemusím cítiť, lebo mám otupené svedomie, no keď som porušil Boží zákon, som, nehľadiac na pocity, vinný.

Keby boli napríklad nacisti vyhrali 2. svetovú vojnu a pokračovali vo vymývaní mozgov populácie a umlčovaní hlasov svojich odporcov, každý by si pravdepodobne myslel, že holokaust bol dobrý. Stále by však bol zlý, bez ohľadu na ľudskú mienku, pretože Boh tvrdí, že je zlý. Morálka má svoj pôvod v Bohu, a práve preto dobro a zlo, správne a nesprávne skutočne existujú a nie sú vôbec ovplyvnené mienkou ľudí. Zdôrazňujem túto vec preto, že názory, ktoré sú ľuďmi dnes uznávané, sú často veľmi vzdialené pravde. Ľudia si totiž myslia, že morálka, dobro a zlo, správne a nesprávne je skôr vecou individuálnej chuti, než objektívnej reality. Napríklad, neexistuje žiaden objektívny dôkaz, že brokolica je dobrá. Pre niektorých je to lahôdka, iným nechutí vôbec. Ty ju možno nemáš rád, ale ja ju zbožňujem. A podobne niektorí vnímajú aj morálne hodnoty. To, čo sa tebe zdá nesprávne, je pre mňa absolútne v poriadku. Neexistuje objektívne dobro či zlo. Je to vec názoru.

Ak by Boh neexistoval, absolútne by som s týmto názorom súhlasil. Ak Boha z celého procesu vynecháme, všetko je zrazu relatívne. Dobro a zlo sa stávajú relatívnymi vo svetle rôznych spoločností a kultúr. Ako si môže niekto bez Boha dovoliť povedať, že hodnoty jednej kultúry sú lepšie ako hodnoty tej druhej? Kto môže rozsúdiť, čo je správne a čo nesprávne? Odkiaľ dobro a zlo pochádzajú? Richard Taylor, prominentný americký filozof — a mimochodom, nekresťan — vykresľuje otázku veľmi trefne. Pozrite sa, čo hovorí:

Idea morálnej zodpovednosti je pomerne jasná… ak predpokladáme existenciu nejakého vyššieho tvorcu zákona, ako sú tvorcovia zákona v štáte. Inými slovami, morálnu zodpovednosť môžeme… chápať ako niečo dané nám Bohom. Ale čo sa stane, ak tohto vyššieho darcu zákona prestaneme brať do úvahy? Bude ešte idea morálnej zodpovednosti dávať zmysel?

Ako ďalej tvrdí, odpoveď znie: nie. Citujem: „Koncept morálnej zodpovednosti je nepochopiteľnou vedou, ak ju oddelíme od Boha. Slová zostanú, ale ich význam je preč.“

A pokračuje:

Moderná doba, ktorá viac-menej zavrhuje myšlienku božského tvorcu zákona, sa napriek tomu pokúša udržať idey dobra a zla neuvedomujúc si, že vynechaním Boha z celého procesu stráca rozlišovanie dobra a zla svoj zmysel. Takto často vzdelaní ľudia tvrdia, že vojna, interrupcia alebo porušovanie ľudských práv sú zlé, a myslia si, že práve povedali niečo zmysluplné a pravdivé. Avšak skutočne vzdelaným ľuďom nemusíte vysvetľovať, že otázky podobné tejto nikdy neboli a nebudú zodpovedané mimo kontextu náboženstva.{cit}Koncept morálnej zodpovednosti je nepochopiteľnou vedou, ak ju oddelíme od Boha. Slová zostanú, ale ich význam je preč.{/cit}

Všímate si, čo tento filozof — nekresťan — hovorí? Ak nie je Boh božským tvorcom zákona, potom nie je žiaden morálny zákon. Ak nie je morálny zákon, potom nemožno hovoriť o dobre a zle, ani o správnom a nesprávnom. Dobro a zlo sú potom len ľudskými zvyklosťami, ktoré sa menia z jednej kultúry na druhú. A aj keby sa všetky dobrá a zlá v rámci svetových kultúr zhodovali, aj tak by boli len produktom ľudskej kultúry.

Takže, ak Boh neexistuje, neexistuje ani dobro a zlo. Teoreticky je potom všetko správne, aj homosexualita. A preto najlepším spôsobom, ako si obhájiť právo na homosexualitu, je stať sa ateistom.

Problémom ale je, že mnoho zástancov homosexuality sa nechce kresťanstva vzdať. V skutočnosti chcú naďalej zotrvať v učení, že rozdiel medzi správnym a nesprávnym existuje, že je dôležitý. Takže ich stále počujeme vynášať morálne súdy, ako napríklad: „Nie je správne diskriminovať homosexuálov.“ A tieto morálne citáty nemajú voči danej kultúre vyznieť len relatívne, abstraktne, naopak, neváhajú odsúdiť napríklad nacistické Nemecko, ktoré homosexuálov spolu so Židmi a inými neželanými ľuďmi posielalo do koncentračných táborov. Keď v Colorade schválili dodatok o zákaze mimoriadnych práv pre homosexuálov, Barbara Streissand sa postavila do čela protestu tvrdiac: „Morálna klíma sa už v Colorade stáva neznesiteľnou.“

No my sme už vysvetlili, že takéto posudzovacie výroky o morálnom/nemorálnom, správnom/nesprávnom nemôžu byť zmysluplné, ak nejestvuje Boh. Ak Boh nie je, všetko je akceptovateľné, vrátane diskriminácie či dokonca prenasledovania homosexuálov. Tu by ale zoznam vecí nekončil: vraždy, znásilnenia, týrania, zneužívania detí — ani jedna z týchto vecí nemôže byť považovaná za nesprávnu, pretože bez Boha správne a nesprávne neexistujú. Všetko je dovolené.

Ak teda niekto chce posudzovať, čo je správne a čo nie, musí najprv uznať, že Boh existuje. A potom sa otázka, ktorou sme začali — Kto sme my, aby sme rozhodli, že homosexualita je nesprávna? — vynára opäť, ale platí rovnako tak aj pre homosexuálnych aktivistov: kto ste vy, aby ste rozhodli, že homosexualita je správna? Ak Boh existuje, potom nemôžeme ignorovať, čo On hovorí na celú túto vec. Správna odpoveď na: „Kto ste vy, aby… “ je: „Ja? Ja nie som nikto! Boh je ten, ktorý určuje, čo je dobré a čo zlé, a jediné, čo ja chcem, je učiť sa o tom od Neho a poslúchať Jeho prikázania.“

Dovoľte mi, aby som teraz zrekapituloval, čo sme si doteraz povedali: Otázka, či je homosexualita v súlade s Božím poriadkom, musí byť zodpovedaná Ním samým. Ak Boh neexistuje, potom neexistuje ani objektívne dobro a zlo; nezáleží teda vôbec na tom, vyznávačmi akého životného štýlu sa stanete — ten, kto homosexuálov prenasleduje, je totiž rovnako v práve, ako ten, kto ich obhajuje. Ale ak Boh existuje, nemôžeme sa už viac spoliehať len na vlastné názory. Musíme zistiť, čo na tieto veci hovorí Boh.

Ako teda zistíme, čo si Boh myslí? Kresťania vravia: pozrime sa do Biblie. A Biblia hovorí, že Boh zakazuje homosexuálne akty. Môžeme teda povedať, že sú nesprávne.

V zásade to môžeme zdôvodniť nasledovne:

1. Všetci sme povinní nasledovať Božiu vôľu.
2. Božia vôľa je vyjadrená v Biblii.
3. Biblia homosexuálne správanie zakazuje.
4. A teda, homosexuálne správanie je proti Božej vôli alebo jednoducho — je nesprávne.

Ak niekto chce vyvrátiť toto zdôvodnenie ako neplatné, musí: poprieť buď, že Božia vôľa je vyjadrená v Biblii (2), alebo že biblia zakazuje homosexualitu (3).

Pozrime sa najprv na bod 3. Naozaj Biblia zakazuje homosexuálne správanie? Všimnite si, ako je moja otázka položená: nepýtam sa, či Biblia zakazuje homosexualitu, ale či zakazuje homosexuálne správanie? Je v tom totiž dôležitý rozdiel. Byť homosexuálom je stav, orientácia a osoba, ktorá je homosexuálom, nemusí svoju orientáciu nikdy v skutkoch vyjadriť. A naopak, ten, kto homosexuálom nie je, môže sa homosexuálnych praktík zúčastňovať. A čo Biblia zakazuje, je homosexuálne správanie, nie orientácia. Idea homosexuality v zmysle orientácie je črtou modernej psychológie a v dobe Starej Zmluvy ani nemusela byť ľuďom známa. Čo ale tí ľudia poznali, boli homosexuálne praktiky a tie biblia zakazuje.

Toto tvrdenie má obrovské dôsledky. Na jednej strane sa takto stávajú bezvýznamnými všetky debaty okolo pôvodu homosexuálnej orientácie. Na tom, či je homosexualita výsledkom výchovy alebo je súčasťou osobnosti od narodenia, vôbec nezáleží. V tomto bode už nie je dôležité, ako niekto svoju orientáciu získal, ale čo s ňou urobí. Niektorí obrancovia homosexuality sa až chvejú túžbou dokázať, že homosexualita je vecou génov, a nie výchovy, lebo v tom prípade by bola považovaná za správnu a normálnu. Tento záver je ale v protiklade s tým, čo sme už povedali — to, že je niekto geneticky predisponovaný na určité správanie, ešte neznamená, že dané správanie je správne. Napríklad, podľa vedcov existuje v tele gén, ktorý u určitých ľudí vytvára predispozíciu na alkoholizmus. Znamená to, že takýto človek môže spokojne ísť a piť, koľko mu hrdlo ráči? A byť alkoholikom? Samozrejme, že nie! Ak by to už malo niečo znamenať, tak to, že ten človek by mal abstinovať, aby závislosti predišiel. Buďme ale naozaj úprimní — pravdou je, že my ľudia v skutočnosti nerozumieme úplne úlohe dedičnosti a prostredia vo výskyte homosexuality. Ale to vlastne ani nevadí. Dokonca aj keby sa vedcom podarilo dokázať, že homosexualita je vecou génov, na veci by to nemenilo nič, stále by to malo asi takú váhu, ako by to bola vec výchovy. V prípade génov by sme to mohli prirovnať k rázštepu podnebia či k epilepsii. To, že sa s nimi deti narodia, neznamená, že sú to normálne prejavy a nemali by sme sa pokúsiť ich napraviť a liečiť.

Nech už je pravda kdekoľvek, v dedičnosti či výchove, ľudia si zvyčajne nevyberajú byť homosexuálom. Mnoho homosexuálov vydáva svedectvo o tom, aké mučivé je objavenie týchto túžob v sebe a bojovanie proti nim a povedia tiež, že by si sami nikdy neboli vybrali byť homosexuálom. Biblia neodsudzuje ľudí preto, že majú homosexuálnu orientáciu, odsudzuje homosexuálne akty. Je úplne možné mať homosexuálnu orientáciu a zároveň byť znovuzrodeným, Duchom naplneným kresťanom.

Rovnako ako je alkoholik, ktorý sa zdržiava od pitia, schopný vstať a vyznať v skupine abstinujúcich alkoholikov: „Som alkoholik,“ aj homosexuál, ktorý žije čistý život a „ukázňuje“ svoje túžby, sa môže na modlitebnom stretnutí bez hanby postaviť a vyznať: „Som homosexuál. Ale z milosti Božej a mocou Ducha Svätého žijem pre Krista v čistote.“ Pevne verím, že my, kresťania, budeme mať dostatok odvahy a lásky, aby sme ho milovali ako brata alebo sestru v Kristovi.

Takže, znova, otázka znie: Zakazuje Biblia homosexuálne správanie? Už som sa zmienil, že áno. Biblia vie byť taká realistická! Niekto by možno nečakal, že by sa dotkla aj takej témy, akou je homosexuálne správanie, no v skutočnosti ho spomína 6-krát, 3-krát v Starej zmluve, 3-krát v Novej — a to sú len miesta, kde sa o nej hovorí otvorene — miest, kde je nepriamo spomenutá skrze otázky sexuality a manželstva, je oveľa viac. A vo všetkých šiestich textoch je homosexuálne správanie jednoznačne odsúdené.

V 3. Mojžišovej 18:20 sa píše, že muž nesmie obcovať s iným mužom tak, ako sa obcuje so ženou. Tá istá kniha, 20:13 ďalej hovorí, že za takúto ohavnosť čaká previnilcov trest smrti, rovnako ako aj za cudzoložstvo, brutalitu či incest. Niektorí obhajcovia homosexuality vyzdvihujú, že ide o Starý zákon, ktorý je plný mnohých ďalších prikázaní, ktoré sa dnes už nedodržiavajú, ako napríklad zákaz približovať sa k nečistým zvieratám, akými boli napríklad ošípané. Ak kresťania nemusia plniť všetky pôvodné starozákonné prikázania, prečo by mali plniť práve zákaz homosexuálneho správania? Odpoveďou je, že aj Nový zákon potvrdzuje validitu tohto konkrétneho prikázania, ako ďalej uvidíme. To je dôkazom, že toto prikázanie nebolo len súčasťou kultúrnych obradov Starého zákona, spolu s ktorými sa muselo dodržiavať, ale že je hlbokou súčasťou Božej nekonečnej prirodzenosti. Homosexuálne správanie je v Božích očiach vážnym hriechom. Tretím miestom, kde sa v Starej zmluve priamo adresuje hriech homosexuálnych aktov, je hrozivý príbeh z 1. Mojžišovej 19, kde sa skupinka sodomských mužov pokúsila znásilniť Lótovych návštevníkov. Od slova Sodoma sa odvodzuje súčasné sodomia, ktoré označuje neprirodzený pohlavný styk. Boh zničil Sodomu kvôli ich nehanebnosti.

A teraz prejdeme k Novej zmluve, ktorá podobne homosexuálne správanie zakazuje. V 1. Korintským 6:9–10 Pavol píše: „Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho!“ Slová, preložené ako „ani muži súložiaci s mužmi“ v gréčtine odkazujú na aktívnych aj pasívnych partnerov v mužskom homosexuálnom vzťahu. (Ako som už povedal, Biblia je veľmi realistická!) Druhý prípad homosexuality je zmienený v 1. Timotejovi 1:10, kde sa o účastníkoch homosexuálnych praktík hovorí spolu so smilníkmi, kupcami s otrokmi, luhármi, krivoprísažníkmi, vražedníkmi, ako o niečom, čo sa protiví zdravému Božiemu učeniu. A najdlhšie sa homosexualitou zaoberá stať v Rímskym 1:24–28. Pavol tu hovorí, ako sa ľudia odvrátili od svojho Stvoriteľa a namiesto neho začali uctievať falošných bohov, ktorých si sami vytvorili. Hovorí:

„Preto ich Boh so žiadosťami ich sŕdc vydal nečistote, aby medzi sebou zneucťovali svoje telá, všetci tí, čo pravdu Božiu zamenili za lož, uctievali stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný na veky. Amen.

Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený, a podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou; mužovia s mužmi páchali hanebnosť a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu, akú si zaslúžili.“

Liberálni vykladači tohto Písma urobili aj nemožné, len aby prevrátili nadovšetko jasný význam tohto slova. Niektorí tvrdia, že Pavol odsudzuje len pohanské praktiky sexuálneho zneužívania mladých chlapcov mužmi. Ale toto vysvetlenie je jasne nepravdivé, keďže Pavol hovorí vo veršoch 24 a 27, že tieto praktiky boli páchané navzájom „medzi sebou“, a v 26. verši sa zmieňuje navyše aj o lesbických praktikách. Ďalší tvrdia, že Pavol odsudzuje heterosexuálov, ktorí praktizujú homosexuálne akty, nie samotných homosexuálov. Takéto interpretácie sú však príliš cielené a neschopné obhájiť pravdu. Už sme spomínali, že to bolo v súčasnej, modernej kultúre, kedy sa idea homosexuálnej a heterosexuálnej orientácie rozvinuli. To, čo Pavol odsudzuje, sú homosexuálne akty, nehľadiac na orientáciu tých, ktorí ich praktizujú. Keď vezmeme do úvahy starozmluvné pozadie, plus to, čo Pavol hovorí v 1. Korintským 6:9–10 a v 1. Timotejovi 1:10, je zrejmé, že Pavol zakazuje všetky takéto akty. Toto správanie je pre neho dôkazom skazenej mysle, ktorá sa odvrátila od Boha, ktorý ju ponechal morálnemu úpadku.

Biblia je veľmi priama a nekompromisná, čo sa týka homosexuálneho správania. Je to v protiklade s Božím poriadkom a je to hriech. Aj keby v Biblii nebola homosexualita adresovaná tak explicitne, tieto akty by boli aj tak hriechom, pretože spadajú pod prikázanie: Nescudzoložíš. Božím plánom pre sexualitu je sex uchovaný pre manželský zväzok muža a ženy, a teda — či už predmanželský alebo mimomanželský, či heterosexuálny alebo homosexuálny sex mimo manželského — je zakázaný. Sex bol Bohom stvorený pre manželstvo.

Tu by sme mohli namietať, že ak má byť sex zachovaný pre manželstvo, tak dovoľme homosexuálom, aby sa vzali. Tak by predsa nepáchali cudzoložstvo. Takáto myšlienka je však úplne v protiklade s Božím zámerom pre manželstvo. V príbehu stvorenia v knihe Genesis je opísané, ako Boh stvoril ženu ako najlepšiu, muža doplňujúcu pomoc. A ďalej hovorí: „Preto opustí muž svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ Toto je Boží zámer pre manželstvo, a v Novom zákone Pavol cituje presne tento verš a potom pokračuje: „Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev.“ (Efezským 5:32) Apoštol hovorí, že jednota medzi mužom a jeho ženou je živým obrazom Krista a jeho ľudu, cirkvi. Keď toto máme pred očami, jasne vidíme, akou svätokrádežou, akým výsmechom Božiemu plánu je homosexuálne zjednotenie dvoch ľudí. Je to akoby sme šplechli naše pohŕdanie Božím plánom priamo do Jeho tváre.

Jasne tu vidno, akou hlúposťou je, keď zástancovia homosexuality tvrdia: „Ježiš nikdy priamo neodsúdil homosexuálne správanie, tak prečo by sme mali my?“ Ježiš sa nikdy špecificky nezmienil aj o mnohých iných veciach, o ktorých uznávame, že sú zlé, ako brutalita či týranie, to však neznamená, že ich schvaľoval. Čo ale Ježiš urobil, bolo citovanie verša zo Starej zmluvy, keď vyučoval o rozvode, ktorým potvrdil Boží zámer pre manželstvo. V Marekovi 10:6–8 hovorí: „Od počiatku stvorenia však stvoril ich Boh ako muža a ženu. Preto opustí človek otca a matku a bude sa pridŕžať svojej manželky a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno.“ Ak by sa teda mali stať jedným telom dvaja muži, bolo by to narušenie Božieho zámeru a poriadku. Stvoril muža a ženu, aby boli nerozlučiteľne zjednotení v manželstve a nie dvoch mužov alebo dve ženy.

Aby sme si to zhrnuli, Biblia homosexuálnu aktivitu vytrvalo zakazuje. Takže ak je Božia vôľa vyjadrená v Biblii, zákonite z toho vyplýva, že homosexuálne správanie je proti Božej vôli.

Predpokladajme teraz, že by niekto chcel vyvrátiť náš bod číslo 2 — teda, že Božia vôľa nie je vyjadrená v Biblii. Predpokladajme, že by tvrdil, že biblické prikázania o homosexualite, a vôbec, celý jej obsah, boli platné akurát tak pre danú dobu, no nie pre súčasný moderný svet. Napokon, asi sa všetci zhodneme, že je mnoho prikázaní, ktoré trvali len dočasne. Biblia napríklad hovorí, že ženy by sa nemali ozdobovať šperkmi a muži by nemali mať dlhé vlasy. Tieto prikázania síce vyjadrujú večne platný princíp — napríklad princíp obliekať sa skromne — tento princíp však môže byť v rôznych kultúrach vyjadrený a chápaný rôzne. Podobným spôsobom niektorí ľudia dnes tvrdia, že zákaz homosexuálnych aktov je pre dnešnú kultúru neplatný.

Ja si ale myslím, že takéto prehlásenie v sebe obsahuje vážne nedorozumenie. Neexistuje žiaden dôkaz, že by Pavlove prikázania ohľadom homosexuálnych aktov boli platné len pre danú dobu a kultúru. Ďaleko od toho, aby slúžil ako obraz vtedajšej kultúry, v ktorej pôsobil, Pavol práveže prikazoval veci nasmerované presne proti nej! Homosexuálne styky boli rozšírené v spoločnosti starovekého Grécka a Ríma rovnako, ako sú aj dnes v USA, a predsa sa Pavol stavia proti tejto kultúre a káže proti nej. Čo je ale ešte dôležitejšie, Božie prikázanie proti homosexuálnemu správaniu nemá svoj základ v nejakej kultúre, ale v Bohom danom pláne pre manželstvo, ktorý bol predstavený v deň stvorenia. Nedá sa poprieť, že zákaz homosexuálnej aktivity v Biblii je vyjadrením Božej vôle bez toho, aby sme zároveň nepopreli, že manželstvo samotné je Božou vôľou.

Predpokladajme, že niekto pôjde ešte ďalej, a povie: „Verím v Boha, ale nie v Boha Biblie. Neverím, že Biblia vyjadruje Božiu vôľu.“ Čo by ste takému človeku odpovedali?

Zdá sa mi, že existujú dva spôsoby, ako na to odpovedať. Po prvé, mohli by ste sa pokúsiť ukázať, ako Boh sám seba v Biblii odhaľuje. Toto je vecou kresťanskej apologetiky. Mohli by ste vymenúvať dôkazy, ako vzkriesenie naplnilo všetky proroctvá. Písmo nás dokonca ako veriacich vyzýva, aby sme boli pripravení zdieľať túto obranu kresťanstva komukoľvek, kto by sa nás pýtal, prečo veríme (1. Petra 3:15).

Alebo po druhé, mohli by ste tvrdiť, že homosexuálne správanie je nesprávne poukázaním na všeobecne akceptované morálne hodnoty, ktoré sú spoločné aj pre tých, čo neveria Biblii. Tento spôsob je náročnejší, ale aj tak, myslím, že je zásadne dôležitý, ak máme mať my ako kresťania vplyv na súčasnú kultúru. Žijeme vo svete, ktorý je stále viac a viac sekulárnejší, viac a viac post-kresťanský. Nemôžeme sa odvolávať len na Bibliu, ak chceme náš postoj vysvetliť nejakému zákonodarcovi alebo predstaviteľom škôl, lebo väčšina ľudí aj tak Biblii neverí. Musíme ponúknuť aj také dôvody, ktoré majú širší záber pohľadu.

Napríklad, myslím, že väčšina ľudí by súhlasila s tým, že sebadeštruktívne správanie je nesprávne. Toto správanie totiž ničí ľudskú bytosť, ktorá je prirodzene vzácna. Preto by zrejme väčšina ľudí súhlasila, že nie je dobré stať sa alkoholikom či závislým fajčiarom. Súhlasili by, že je dobré zdravo sa stravovať a udržiavať sa fit. Tiež by asi súhlasili, že nie je správne ubližovať iným. Preto sme ako spoločnosť zakázali fajčenie vo verejných priestoroch — chceli sme chrániť ľudí aj pred pasívnym fajčením. Preto obmedzujeme dostupnosť alkoholu — aby sme chránili nevinných. Asi by nikto nepoprel, že nemáme právo správať sa k iným deštruktívne.

Nie je ťažké dokázať, že homosexuálne správanie je jedným z najsebadeštruktívnejších správaní, aké môže niekto praktizovať. Možnože tento fakt nie je veľmi známy. Hollywood a médiá nám neustále predkladajú šťastný a uspokojivý obraz homosexuality, ako jednu z napĺňajúcich foriem života, hoci v skutočnosti je to temný, prekrútený a nebezpečný životný štýl, rovnako návykový a zničujúci, ako je alkohol a fajčenie. Triezve štatistiky, s ktorými vás chcem teraz oboznámiť, sú plne zdokumentované Dr. Thomasom Schmidtom v jeho knihe Straight and Narrow.

Začnime týmto: ruka v ruke s homosexualitou ide takmer nevyhnutne aj promiskuita. 75 % homosexuálnych mužov vystrieda viac ako 100 sexuálnych partnerov počas svojho života, pričom vyše polovica z nich sú cudzí ľudia. Iba 8 % homosexuálnych mužov a 7 % homosexuálnych žien malo niekedy vo svojom živote vzťah trvajúci viac než tri roky. Nikto nepozná dôvod tejto obsesívnej promiskuity. Možno sa homosexuáli snažia pomocou týchto sexuálnych dobrodružstiev naplniť hlbokú psychologickú potrebu a možno to nezaberá. Mužovia homosexuáli majú v priemere 20 partnerov za rok. Podľa Dr. Schmidta:

„Počet homosexuálnych mužov, ktorí počas života zažijú celoživotnú vernosť je vlastne úplne zanedbateľný. Promiskuita medzi homosexuálmi nie je len prijatým stereotypom a nie je to tiež iba skúsenosť väčšiny — je to prakticky ich jediná skúsenosť. Celoživotná vernosť v skúsenosti homosexuálov takmer nejestvuje.“

Spolu s promiskuitou je medzi homosexuálmi výrazne rozšírené aj užívanie drog na zvýraznenie sexuálneho pôžitku. Vo všeobecnosti sú homosexuáli trikrát náchylnejší na problémové pitie ako bežná populácia. Štúdie ukazujú, že 47 % mužov homosexuálov malo v minulosti problém s alkoholom a 51 % problém so zneužívaním drog. Existuje priama úmera medzi počtom sexuálnych partnerov a množstvom požitých drog.

Navyše, podľa Dr. Schmidta: „Existuje jasný dôkaz, že niektoré mentálne poruchy sa vyskytujú oveľa častejšie medzi homosexuálmi.“ Napríklad, 40 % homosexuálnych mužov prešlo v živote ťažkou depresiou. Toto číslo pre mužskú populáciu sveta vo všeobecnosti je 3 %. Podobne 37 % homosexuálnych žien už zažilo depresiu. Tieto čísla následne vedú k vyššiemu výskytu samovrážd — homosexuáli trikrát častejšie premýšľajú nad samovraždou, než bežná populácia. Priamych pokusov o samovraždu je u mužov homosexuálov 6-krát viac, a u žien 2-krát viac, v porovnaní s mužmi a ženami heterosexuálmi. No depresia a samovraždy nie sú jedinými problémami. Štúdie dokazujú, že aj pedofília sa objavuje častejšie u mužov homosexuálov. Nech už príčina týchto porúch spočíva v čomkoľvek, faktom ostáva, že každý, kto premýšľa nad prijatím homosexuálneho životného štýlu, by nemal mať ilúzie o tom, do čoho vstupuje.

Ďalším dobre chráneným tajomstvom je to, ako fyzicky veľmi nebezpečné homosexuálne praktiky sú. Nebudem tu opisovať všetky druhy, ale dovoľte mi poznamenať, že naše ženské a mužské telá boli stvorené tak, aby vzájomne splynuli v jedno. Dve mužské telá to nedokážu. Výsledkom toho je, že tieto praktiky, z 80 % uskutočňované mužmi, vedú k často trvalým následkom na tele, ako napríklad k poškodeniu funkcií prostaty, vredom alebo prasklinám, chronickej inkontinencii či hnačkám.

Okrem týchto problémov je tu ešte jeden — sexom prenášané pohlavné choroby. 75 % homosexuálov prenáša aspoň jednu pohlavnú chorobu, a to nerátame AIDS. Ide o celé spektrum chorôb: syfilis, kvapavka, bakteriálne infekcie či parazity. Častými chorobami sú tiež vírusové infekcie, ako napríklad hepatitída B a alebo herpes (trápia 65 % homosexuálov). Obe tieto sú nevyliečiteľné alebo s trvalými následkami, rovnako ako hepatitída A a bradavice v análnej oblasti, rozšírené medzi 40 % mužov — homosexuálov. A to ešte nehovoríme o AIDS. Zrejme najšokujúcejšie vyznieva štatistika, že nerátajúc tých, ktorí zomrú na AIDS, priemerný vek, ktorého sa homosexuáli dožijú, je 45 rokov. Mužská populácia vo všeobecnosti sa dožíva v priemere 70 rokov. Ak by sme do tejto štatistiky zarátali tých, ktorí zomreli na AIDS, priemerný vek mužov — homosexuálov by klesol na 39 rokov!

Ak by sme sa teda chceli opäť preniesť do roviny všeobecne prijímaných morálnych postojov, myslím, že z doteraz prezentovaných informácií je jasne vidieť, aké škodlivé homosexuálne praktiky sú. Sú sebapoškodzujúce a škodia aj iným okolo. Keby sme teda úplne odhliadli od toho, čo nám hovorí Biblia, aj tak máme k dispozícii jasné dôkazy, že homosexuálne správanie nie je prospešné.

Toto má ďalekosiahle dôsledky na to, aký postoj k tomu spoločnosť zaujme, keďže zákony a obmedzenia sa prijímajú práve na základe toho, aké sú verejne vžité hodnoty danej spoločnosti. Práve preto máme zákony obmedzujúce predaj alkoholu alebo zákazy gamblingu, alebo obmedzenia fajčenia. Tieto obmedzenia slobody jedinca smerujú k ochrane verejného prospechu. Rovnako tak niektoré štáty prijali zákony zakazujúce prevrátené sexuálne styky a ich Najvyšší súd prijal tieto zákony za zákony ústavné. Hoci sú tieto zákony nevynútiteľné, vo svetle rizika, akému sa daní jedinci pri takomto správaní vystavujú, sú legálne a správne.

A teraz, existujú ďalšie oblasti spoločenského života, kde je potrebné, aby sme uvažovali nad dôsledkami homosexuality a nad prijatím určitých opatrení. Napríklad, nie je žiaden dôvod, prečo by nemala platiť rovnosť medzi heterosexuálmi a homosexuálmi v otázkach, ako je napríklad predaj nehnuteľností. Na druhej strane, sú tu otázky ako rovnaké práva pre obe skupiny v oblasti voľby povolania. Tu by sa mohli objaviť určité námietky. Chceli by ste napríklad, aby učiteľka telesnej výchovy vašej dcéry bola lesbička? Alebo aby bol tréner vášho syna homosexuál, pričom viete, že sa prezliekajú v rovnakej šatni? Ja by som určite takýto zákon pre verejné školy nepodporil.

Alebo, má sa v školách učiť, že homosexualita je správny životný štýl? A dávať Heather má dve mamky čítať ako povinné čítanie? Mali by byť homosexuálne spojenia párov brané na legálnej úrovni rovnako, ako heterosexuálne manželstvá? Mali by mať homosexuáli právo adoptovať si deti? Vo všetkých týchto prípadoch by sme mali oponovať argumentom všeobecného dobra a argumentom zdravia. Tu nejde o princíp povýšenia práv jedného jedinca na úkor práv druhého, pretože takéto zákazy či obmedzenia sú založené na rovnakých morálnych princípoch, na základe ktorých boli prijaté aj zákazy držania zbraní či drog. Sloboda neznamená, že budeme konať aj na úkor druhých a ich poškodzovať.

Aby sme si to zhrnuli, videli sme, že, po prvé, správne a nesprávne, dobré a zlé majú skutočný základ, pretože sú založené v Bohu. Ak teda chcem zistiť, čo je dobré a čo zlé, musím sa pozrieť do Biblie. Po druhé, videli sme, že Biblia neprestajne zakazuje homosexuálne akty, rovnako ako zakazuje sex mimo manželstva. Po tretie, videli sme, že biblický zákaz homosexuálneho správania nemôže byť chápaný len ako príkaz pre danú dobu a kultúru, pretože je založený v Božom nádhernom pláne pre manželstvo muža a ženy. Navyše, ak by sme úplne odhliadli od Biblie, aj tak vidíme v spoločnosti všeobecne akceptované morálne normy, ktoré uznávajú, že homosexualita je nezdravá.

Aké sú teda praktické dôsledky pre nás ako jedincov?

Po prvé, ak si homosexuálom alebo sa cítiš naklonený tejto orientácii, „ukázňuj sa“ v čistote. Ak nie si ženatý/vydatá, drž sa ďaleko od sexuálnej aktivity. Viem, že sa to zdá byť ťažké, ale všetko, čo v tomto príkaze Boh od teba žiada, je len to isté, čo žiada od každého slobodného človeka. A nemyslí sa tým udržiavať čistým len svoje telo, ale aj svoju myseľ. Ako sa aj heterosexuálny muž musí chrániť pred pornografiou a nečistými myšlienkami, aj ty musíš udržiavať svoj svet myšlienok čistý. Odolaj pokušeniu ospravedlňovať svoj hriech racionalizovaním: „Boh ma proste takto stvoril.“ Boh jasne ukázal, že nechce aby si si zľahčoval svoj hriech, naopak, chce, aby si Ho uctieval čistou mysľou a čistým telom. A nakoniec — hľadaj kresťanského poradcu, ktorý by ťa viedol. Chce to čas a úsilie, ale je to možné, aby si si po čase začal vychutnávať heterosexuálny vzťah so svojím partnerom. Je nádej.

A po druhé, pre nás, ktorí sme heterosexuáli, musíme pamätať na to, že byť homosexuálom nie je samo o sebe hriech. Väčšina homosexuálov si svoju orientáciu nevybrala a keby mohli, určite by ju zmenili. Musíme našich bratov a sestry, ktorí s týmto problémom bojujú, prijímať a v láske ich podporovať. A musíme Božiu lásku ukazovať aj ľuďom homosexuálnej orientácie. Vulgárne slová a vtipkovanie na účet homosexuálov by nemali vychádzať z úst kresťanov. Ak na sebe vidíte, že sa v srdci tešíte, keď sa homosexuálovi prihodí niečo zlé, alebo cítite v srdci nenávisť voči nim, mali by ste sa zamyslieť nad slovami, ktoré Ježiš povedal v Matúšovi: „… ľahšie bude v súdny deň Sodome a Gomore, než vám“ (Matúš 10:15, 11:24).

William Lane Craig. © 2007. Reasonable Faith.

Pôvodný článok nájdete na: www.reasonablefaith.org

Yvette Schneider si dobre pamätá na jednu noc, keď vyrazila s priateľmi do mesta.

„Jednu sobotu som s niekoľkými mojimi priateľmi šla do lesbického baru v Long Beach, kde som videla zopár ľudí rozdávať letáky.

‚No super,‘ pomyslela som si a šla som k jednému z nich. ‚To nemáte v sobotu večer nič lepšieho na práci, než nás tu otravovať?‘ A on povedal: ‚Mrzí ma to, nemal som v úmysle ťa otravovať. Môžeš si to vziať a prečítať si to, ale nemusíš to robiť, ja som tu len na to, aby som ti povedal, ako veľmi ťa miluje Ježiš.‘ Cítila som sa vtedy taká maličká. Úplne ma schladil. Neodradilo ma to síce od toho, aby som šla do baru, ale prinútilo ma to rozmýšľať o tom, že možno nie sú všetci kresťania takí zlí, ako som si myslela.“

Kultúrna diskusia o homosexualite je už mesiace stále hlasnejšia a hlasnejšia. Homosexuálni aktivisti sú odvážni a nevzdávajú sa nádeje, že sa im podarí homosexualitu legalizovať a vniesť ju do bežného života.

Spomeňte si na tie scény, ktoré ste nedávno sledovali v televízií, od Massachusetts po San Francisco. Keď ste videli homosexuálne páry vychádzať z matriky s dokladom o uzavretí manželstva v rukách oslavujúc svoj sobáš bozkávaním sa pred všetkými kamerami, aké dojmy to vo vás vyvolalo?

Pozrime sa teraz, čo sa píše v liste Kolosenským 3:5–8:

„Mŕtvite teda zemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadosť a lakomstvo, ktoré je modloslužba. Pre tieto veci prichádza hnev Boží. V nich ste voľakedy aj vy chodili, keď ste žili v nich, ale teraz aj vy odložte všetko: hnev, vášnivosť, zlosť, rúhanie sa i ošklivé reči zo svojich úst.“

Táto pasáž dáva jasne najavo, že Boží hnev príde jedného dňa na tých, ktorí sú synovia neposlušnosti, ktorí smilnia, ktorí sa oddávajú zmyselnej vášni. Nesmieme však preskočiť to, že to zahŕňa aj našu reakciu voči týmto ľuďom. Nereagovať na nich s hnevom, zlosťou, vášnivosťou, rúhaním či ošklivými rečami.

Spýtajte sa sami seba: Keď rozmýšľate o homosexuálnej aktivite v dnešnej dobe, nie ste nahnevaní? Nevyprovokuje to vo vás zlosť? Vášnivosť? Rúhanie sa? Ošklivé reči?

Biblia pokračuje, vo verši 12–14:

„Ako vyvolení Boží svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti.“

Takže ešte raz, keď rozmýšľate o homosexuáloch, ste znechutení alebo cítite súcit? Prihovárate sa im s milosrdenstvom a dobrotivosťou? Ste vľúdny alebo hrubý?

Prečo myslíte, že Yvette Schneider bola pri bare Longbeach prekvapená odpoveďou od kresťana, ktorú dostala? Pravdepodobne preto, že bežná odpoveď na homosexualitu v našej krajine nebýva taká, ako by bola Kristova.

Jeden z problémov nás ako tých, ktorých ovplyvňuje Biblia, je, že pri prihováraní sa k nim často znieme samospravodlivo. Ak nás naši nekresťania vidia preukazovať radšej hnev a znechutenie ako lásku a súcit, potom sa naše vyhliadky pre nich do budúcnosti môžu ľahko zrútiť. Potom podľa nich tomu všetkému veríme, pretože sme monogamní heterosexuáli, a to znamená, že sme morálne na vyššej úrovni.

Môžu sa upriamovať na našu samospravodlivosť? Je možné, že nás vidia ako tých, ktorí si o sebe myslia, že sú „svätejší než tamtí“? Pretože niekde hlboko v sebe veríme, že je niečo, čo nás posúva vyššie na morálnej úrovni oproti tým, ktorí sú homosexuáli?

Možno je čas na to, aby sme sa ako kresťania zamysleli nad našou reakciou voči tým, ktorí homosexuálmi sú. Dovoľte mi navrhnúť dva kroky, ktoré podľa môjho názoru potrebujeme vykonať predtým, než sa otvorene vyjadríme:

1. Pozrime sa do zrkadla

V jedno ráno, keď mal farár Chip Ingram kázať o homosexualite vo svojom zhromaždení, zistil, že sa nachádza tvárou v tvár voči nim — homosexuálom, v jeho spoločenstve. Prišli si totiž vypočuť, čo by mohol miestny evanjelický farár hovoriť o tom, ako žijú.

Začal tým, že sa ospravedlnil. Požiadal tých, ktorí patria k miestnej homosexuálnej skupine, aby mu ako predstaviteľovi cirkvi odpustili, že mnohí z kresťanov boli k homosexuálom hrubí a nenávideli ich. Priznal veľakrát, že kresťania zle reprezentovali Krista, keď sa správali k homosexuálom tak, ako sa správali. Kristova očividná ľudskosť ho v jeho službe primäla k tomu, aby bol schopný osobne hovoriť s homosexuálmi, ktorí hľadali cestu von.

Možno by sme predtým, než začneme s homosexuálmi dobre vychádzať — či už osobne alebo ako Kristovo telo, mali urobiť to, čo Chip. Potrebujeme ich požiadať o odpustenie vecí, ktoré sme o nich mohli povedať, ktoré sme mohli urobiť alebo si myslieť.

Ježiš je v tomto jednoznačný. Predtým, než sa rozhodneme zaoberať sa hriechom niekoho iného, by sme mali stráviť nejaký čas pred zrkadlom. Mali by sme vidieť najprv brvno vo vlastnom oku a až potom sa snažiť vybrať triesku z oka bratovho. (Matúš 7:4–5). A ak vidíme niekoho hrešiť, mali by sme najprv preskúšať svoje vlastné životy pred zachraňovaním niekoho iného z jeho hriechov.

Tak, teraz keď vidíme, kam táto kultúra kráča, ako prvé by sme mali nanovo pozvať Boha, aby nás strážil, poznal, skúšal a videl, či je v nás nejaký hriešny zvyk.

Realita je taká, že v dnešnej cirkvi sa tiež veľa sexuálne hreší a sami sa týchto hriechov dopúšťame, čo nám bráni v tom, aby sme boli schopní vidieť „smietku v očiach iných“ — v tomto konkrétnom prípade hriech sexuálnej orientácie. Ako by sme odpovedali na tieto otázky?:

• Je/bolo vo vašom živote smilstvo? (sexuálna aktivita pred manželstvom)

• Cudzoložili ste/Cudzoložíte? (mimomanželská sexuálna aktivita)

• Pozerali ste/pozeráte pornografiu?

• Onanovali ste/onanujete?

• Pozreli ste žiadostivo na niekoho iného ako na svojho partnera?

• Boli ste sexuálne aktívny so svojím partnerom/partnerkou, kde vaším prvoradým motívom bolo vaše vlastné uspokojenie a nie uspokojenie vášho partnera/partnerky?

• Odopierali ste sex partnerovi/partnerke ako trest?

• Sledujete pravidelne televízne programy zaoberajúce sa nebiblickými sexuálnymi témami?

Nový pohľad na našu sexuálnu hriešnosť by nás mal doviesť ku krížu, kde môžeme znova nájsť odpustenie a nádej. Teraz ako tí, ktorí prijali Božiu milosť sme pripravení ponúkať ju aj iným.

2. Budujte v sebe súcit

Pamätáte si, aké bolo Ježišovo stretnutie so ženou cudzoložnicou? Ján 8:1–11 hovorí o náboženských vodcoch, ktorí priviedli k Ježišovi ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Čo im povedal? Najprv pokarhal samospravodlivých náboženských vodcov. Vedel, že ich motiváciou nie je súcit a milosrdenstvo.

Potom sa obrátil na ženu a ľudsky a milo ju uistil o odpustení („ani ja ťa neodsudzujem“) a pozval ju k svätosti („odteraz viac nehreš“).

Namiesto toho, aby boli naše srdcia plné hnevu a opovrhovania voči homosexuálom, Boh v nás chce budovať lásku pre tých, ktorí žijú takýto život — či už si to uvedomujú alebo nie. Nemôžeme hovoriť s takými ľuďmi, pokiaľ naše srdcia nie sú pre nich zlomené.

Skúsme byť teraz k sebe úprimný. Keď počujeme v televízii, ako niektoré celebrity hovoria o iných, že sa správajú nemorálne a potom oni sami robia to isté, ba ešte niečo horšie, cítite hnev alebo súcit? Vyvstáva vo vás otázka „kto koho volá nemorálnym“?

Tu prichádza na um podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi. V Matúšovi, 18, 23–25 hovorí Ježiš príbeh o mužovi, ktorému pán odpustil obrovský dlh. Ten muž potom odmietol odpustiť inému mužovi, ktorý mu dlhoval málo. Ježiš nám odpustil náš hriech. Ako môžeme my nebyť natoľko pokorní, aby sme tú istú milosť neponúkali iným, ktorí boli tiež chytení do pasce hriechu?

Keď už hovoríme s takými ľuďmi, mali by sme si byť istí, že im pravdu vravíme vo vrelej láske. Koniec koncov, to, čo homosexuáli naozaj potrebujú, je Božia milosť a zachraňujúci vzťah s Ježišom Kristom. Lebo aj keď ich hriech je možno odlišný od tých našich, ich potreby sú rovnaké.

Spomínate si na Yvette Schneider, mladú ženu, ktorá šla do lesbického baru v Long Beach a namiesto odsúdenia sa k nej niekto prihovoril so súcitom? Onedlho potom, čo sa spriatelila s týmto človekom, sa obrátila.

Hovorí: „Jeff bol kresťan, ktorý žil v hlbokom náboženskom presvedčení. Stále mal so sebou Bibliu a vo svojej kancelárií mal povešané biblické verše. Keď som ho prvýkrát stretla, bola som lesbická aktivistka, ktorá nemala rada kresťanov. Ale kvôli jeho neúnavnej dobrej vôli a milému správaniu voči mne ako osobe sa to zmenilo a neskôr mi pomohol prijať Ježiša. Ukázal, ako by kresťania mali prejavovať súcit a milosrdenstvo.

Jeffovo priateľstvo s Yvette je pre nás vzorom v tom, ako môžeme ponúkať milosť a súcit homosexuálom. Yvette si spomína na to, že Jeff bol priateľ, ktorý sa zaujímal o ňu a jej život. Hovorili spolu nielen o jej sexuálnej orientácií, ale aj o iných veciach, ktoré ich zaujímali. S Jeffom sa vídavali v pondelok a normálne sa spolu rozprávali, pýtal sa jej na jej rodinu, na to, aký mala víkend alebo sa bavili o iných zaujímavých témach.

Keď prišla reč na jej sexuálnu orientáciu, Jeff sa tomu nevyhol, ale ani na ňu nebol nahnevaný. Otvorene s ňou hovoril o svojom vlastnom živote a svojich bojoch s hriechom. Bol pokorný. Prejavil bezpodmienečnú lásku a pochopenie. A, ako neskôr zistila, pravidelne sa za ňu modlieval.

Zaberie to mesiace, roky, kým sa človek, ktorý bol homosexuálom alebo mal k tomu blízko, začne zaoberať svojou vinou a hanbou. Bude hľadať spôsob, ako sa z toho dostať. Bude pritom myslieť na to, že by mu mohla pomôcť cirkev? Bude o nás zmýšľať ako o ľuďoch milých, ktorí sa oňho zaujímajú alebo ako o ľuďoch nahnevaných a plných nenávisti kvôli tomu, kým bol? Pripravujeme seba ako cirkev na to, aby sme ponúkli človeku, ktorý sa z toho chce dostať, pomoc a nádej?

Snaha normalizovať homosexualitu je len časťou zo širokého kultúrneho odklonu od Biblie a od biblického spôsobu života. Uistime sa, že keď bojujeme za pravdu, robíme to spôsobom, ktorý oslavuje Krista. Ako sa píše v 1. Liste Petra, 2, 11–12: „Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby — vidiac vaše dobré skutky — oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás (teraz) ohovárajú ako zločincov.“

Bob Lepine © 2010. Familylife.com
Pôvodný článok nájdete na: http://www.familylife.com

Vyzerá to tak, že sa témy o sexe nikdy nezbavíme.

Noviny sú plné senzačných detailov o aférach celebrít, zatiaľ čo cirkev predstavujú ako bigotnú a staromódnu, kedykoľvek sa usiluje dodržiavať učenie Pána Ježiša o sexuálnej morálke.

Ako sa máme pustiť do týchto otázok, keď sa dostávame k otázke homosexuality z takých rôznych perspektív? A zvlášť keď našu totožnosť často určujú podľa toho, ako sa sexuálne správame.

Prvá otázka je: Skutočne kresťania nenávidia homosexuálov? Pravdou je, že niektorí jednotlivci, ktorí sa nazývajú kresťanmi, sa správajú nenávistne oproti homosexuálom. Ale my musíme definitívne odmietnuť takéto reakcie a vyjadriť svoju ľútosť nad tým, že sa také niečo deje. Počas môjho pôsobenia v rôznych miestach v krajine som narazil na prekvapivo veľký počet ľudí, ktorí zápasili so svojou sexuálnou identitou a cítili, že cirkev vo svojom hroznom zaobchádzaní ich prestala prijímať. Keď sa snažíme ukázať, čo Biblia hovorí o sexuálnych skúsenostiach, musíme pamätať, že vstupujeme do mimoriadne citlivej oblasti. Najlepšou odpoveďou je byť kresťanom, ktorý miluje ľudí aj v komunite homosexuálov.

Avšak ak sme kresťanmi, ktorí nemajú homosexuálov v nenávisti, nie sme bigotní, ak homosexuálne aktivity označujeme za morálne zlé? Slovo bigotný označuje osobu, ktorá je netolerantná k iným. Je to pravda o nás kresťanoch? Nemalo by to tak byť. Kresťan musí byť pripravený tolerovať názory iných, ale to neznamená, že s nimi súhlasí. Slovo tolerovať znamená, že rešpektujem právo iných ľudí na vyjadrenie ich názorov. (Ak s nimi súhlasím, tak nemám čo tolerovať.)

Ak nie sme bigotní, tak predsa nepatríme do temného stredoveku. Nepotrebujeme sa predsa stotožniť so zvyškom spoločnosti a nebyť prudérni? Nie sú verše z Biblie, ktoré hovoria proti homosexuálnym praktikám, brané ako zvláštna kultúrna súvislosť, ktorá je úplne nepodstatná pre západnú liberálnu spoločnosť? Zdôvodňuje sa, že v spoločnosti, kde je homosexuálne partnerstvo kultúrne prijateľné, tieto texty jednoducho neplatia. Sú zastaralé — a tak by cirkev mala prijať morálny vývoj spoločnosti a prispôsobiť sa.

„Kresťania musia byť pripravení tolerovať iné názory, ale to neznamená, že musia s nimi súhlasiť.” Za touto myšlienkou stojí predpoklad, že Biblia bola napísaná v morálnom kontexte, kedy akékoľvek sexuálne aktivity mimo manželstva boli neprijateľné. Ale to jednoducho nie je pravda. Homosexualita bola veľmi rozšírená v Rímskej ríši ako aj v gréckej civilizácii, kde bola často súčasťou vzdelávania mladých ľudí. V kontexte takto veľmi rozšírenej homosexuálnej aktivity bola napísaná Nová zmluva.

Je zaujímavé, že to isté platí aj pre Starú zmluvu; Kanaánci a asýrske civilizácie okolo Izraela akceptovali homosexuálne praktiky, a napriek tomu texty napr. v 3. knihe Mojžišovej 18:22; 20:13 zakazujú homosexuálne praktiky pre tých, čo žijú na židovskom území. Fakt, že ďalšie zakázy v týchto textoch už nie sú zakázané od čias Pána Ježiša v rámci dodržiavania požiadaviek zákona, napr. nosenie šiat zo zmesných vlákien a jedenie nečistých zvierat. Môže sa to zdať svojvoľné niečo dodržiavať zo Starého zákona a niečo nie, ale Pán Ježiš a apoštolovia vyzdvihovali dodržiavanie morálneho zákona v živote kresťana. Takže ak tieto texty nie sú kultúrne podmienené, musia byť založené na mravnosti, ktorá je zhora.

Príroda versus výchova

Keďže prax sexuálnej aktivity dvoch rovnakých pohlaví nie je novinkou západnej liberálnej spoločnosti, objavil sa názor, že ľudia sú teda od prírody homosexuálmi, ale táto hlavná tendencia sa objavila len nedávno. Otázky, týkajúce sa Biblie, môžu byť v týchto líniách: Ako môže milujúci Boh odmietať ľudí pre to, čím sú od prírody? Tu sa vraciame k podstate tejto otázky: a to je identita. Čo ma robí tým, čím som? To celkom dobre môže byť základným problémom týchto kontroverzií.

Pre kresťana nie je jednotlivec definovaný len na základe jeho sexuálnej orientácie alebo aktivity. To môže byť dôležitou časťou vyjadrenia osobnosti človeka, ale nie je to konečná definícia ľudskej podstaty (charakteru). Biblia nás učí, že človek bol stvorený na Boží obraz, a preto je ľudský život vzácny. Môže to znieť banálne, ale v skutočnosti je to neuveriteľne hlboké a vážne. Akokoľvek sa chováme, akékoľvek máme sklony, sme vzácni!

Tiež je dôležité, mať jasno v tom, že nielen samotní kresťania chcú diskutovať o myšlienke, že niektorí ľudia sú gayovia od prírody alebo že sexuálna orientácia je nejakým spôsobom predurčená. Hovorca za práva gayov, agitátor Peter Tatchell, ktorý založil OutRage!, odmietal výskum génov homosexuálov ako ’mylnú teóriu, ktorá tvrdí, že homosexualita je zapríčinená geneticky’. Pravdepodobne celý rozsah faktorov prispieva k homosexuálnej aktivite — vplyv prostredia, genetické, hormonálne, výchovné vplyvy. Človek má však stále duševnú schopnosť, aby si vybral a sledoval svoje ciele. Kresťan by mal chcieť potvrdiť dôstojnosť každej ľudskej bytosti a mal by robiť rozdiel medzi osobnosťou a chovaním.

Pri zodpovedaní tejto otázky musíme byť mimoriadne citliví na to, odkiaľ pochádzajú naši priatelia. Pre mnohých ľudí je to bolestný osobný problém, zatiaľ čo pre iných je to len intelektuálny nesúhlas s kresťanstvom. To neznamená, že nemôžu byť dané zmysluplné odpovede, ale dôležité je aj naše správanie aj tón. Môžeme priniesť nepodmienenú lásku Pána Ježiša a stáť pri jeho učení o morálke, že sex bol daný Bohom pre manželstvo. Pán Boh vie, že Jeho vôľa obsahuje bolesť a obeť nielen pre ľudí, čo inklinujú k homosexualite, ale tiež pre niektorých heterosexuálov, ktorí by chceli z lásky vstúpiť do manželstva, ale si nevedia nájsť partnera a tiež pre ľudí v manželstve, ktorí sú nešťastní alebo sú frustrovaní, a napriek tomu zostávajú verní svojmu manželskému partnerovi. Môžeme byť reálni, čo sa týka krehkosti našej sexuality a komplexu vyžadovaných prístupov na zodpovedanie týchto otázok a súčasne byť verní učeniu Biblie? Verím, že áno.