Je mi veľmi smutno z tých, ktorí sa pri hľadaní intímneho vzťahu uchýlia k takým prostriedkom. Ak si slobodný či slobodná, a túžiš sa oženiť či vydať, zistíš, že keď budeš brať vážne Bibliu, z dlhodobého hľadiska sa ti osvedčí ako tá najlepšia príručka pre randenie. Skôr ako tie povrchné kritériá, na ktoré nás nabáda svet.

Zvlášť 31. kapitola Knihy Prísloví vnáša svetlo do toho, aké životné dráhy treba hľadať v budúcom manželskom partnerovi. Opis, ktorý tu nájdeme, sa zamýšľa nad mnohými obdobiami života počestnej ženy, počas ktorých dokázala svoju vernosť. Ale mnohé tieto charakterové vlastnosti môžeme uplatniť, aj pokiaľ ide o to, čo by mala hľadať žena v životnom smerovaní muža.

1. Dotiahne svoj sľub do konca?

11. verš: „Srdce jej muža jej dôveruje.“ Nikdy si nerobí starosti o jej vernosť voči nemu. Nemusí uvažovať nad tým, či používa ich peniaze nečestne alebo nerozumne.

„Keď budeš brať vážne Bibliu, z dlhodobého hľadiska sa ti osvedčí ako tá najlepšia príručka na randenie.“

Keď budeš spoznávať niekoho, kto by sa mohol stať tvojím manželským partnerom, zváž, či je čestný a dôveryhodný. Má tento človek povesť, že ním daný sľub dotiahne do konca?

2. Pomáha ti byť silnejším?

12. verš: „Robí mu dobre, a nie zle, po všetky dni svojho života.“ 23. verš: „Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so staršími krajiny.“ Zdá sa to čudné, že uprostred tohto úryvku o žene, ktorá sa bojí Pána, je verš o mužovi. Ale vyjadruje to myšlienku o záväzku ženy danom jej mužovi. Jej práca v domácnosti a služba jej mužovi prináša osoh jeho povesti a úspechu. Je lepším mužom, lebo sa s ňou oženil.

Hľadaj takú osobu do manželstva, ktorá ťa bude povzbudzovať a pracovať po tvojom boku spôsobom, ktorý ťa bude dopĺňať. Manželský pár by mal byť silnejší spolu, ako by bol každý sám.

3. Je pracovitý?

Verše 13 — 16:

Stará sa o vlnu a ľan, rada pracuje usilovnými rukami. Podobá sa obchodným lodiam, zďaleka prináša svoju potravu. Ešte za noci vstáva, vydáva pokrm svojim… služobníčkam. Pomýšľa na pole a kupuje ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu.

Hľadaj niekoho, kto je disciplinovaný a usilovný, kto má ciele a pracuje na ich splnení, kto úlohy začne, aj ich dokončí.               

4. Je štedrý a pohostinný?

20. verš: „Otvára svoju dlaň bedárovi a ruky vystiera k chudobnému.“

Táto žena si všíma potreby svojej rodiny, ale všíma si aj ďalšie potreby okolo seba. Je štedrá, pohostinná a ochotná pomáhať.   

5. Je múdry a dychtivo pomáha druhým ľuďom?

26. verš: „S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku má láskavé naučenie.“ Hľadá spôsoby, ako pomáhať druhým — jednak prakticky, hmatateľne, ale tiež emocionálne a duchovne. Je mudrcom a iní ľudia vyhľadávajú jej múdre rady a majú z nich úžitok. 

„Má ten človek bázeň pred Hospodinom? Je to veriaci človek? Nerob v tomto bode kompromisy.“

S takým človekom sa chceš zosobášiť — s niekým, koho nepohltili jeho vlastné sebecké aktivity a rôzne zábavy, ale robí mu radosť pomáhať druhým a má múdrosť v tom, ako byť ozaj užitočný.

6. Naozaj dôveruje Ježišovi?    

Nepodlieha obavám, pretože dôveruje svojmu Pánovi. 25. verš: „S úsmevom sa díva na budúci deň.“ Táto žena sa bojí Boha a z takejto zdravej bázne prúdi múdrosť, láskavosť a pracovitosť. Počestná, zbožná žena bude dôverovať Bohu a jeho prezieravým plánom s ňou. Preto sa nebude zožierať tým, že sa bude trápiť pre drobnosti, ktoré prinesie budúcnosť. 

Táto otázka naráža na najdôležitejšiu vlastnosť, ktorú treba hľadať v budúcom manželskom partnerovi: Má ten človek bázeň pred Hospodinom? Je to veriaci človek? Nerob v tomto bode kompromisy. „Neťahaj cudzie jarmo“ s niekým, kto s tebou v živote nezdieľa tvoju najhlbšiu identitu (2. Kor 6:14). Kristus musí byť základom vzťahu, v ktorom obidvaja k Nemu vzhliadate, dôverujete Mu a s úsmevom spolu čakáte na budúce dni.

Nerob kompromisy

Snívaj, modli sa a snaž sa získať rady týkajúce sa charakterových vlastností, ktoré by si mal hľadať u potenciálneho manželského partnera, a potom sa pevne rozhodni, že nebudeš robiť kompromisy. Nedopusť, aby tvoje hľadanie partnera hnal vonkajší vzhľad. „Ako zlatá obrúčka v rypáku svine je pekná žena bez jemnocitu“ (Pr 11:22).

Spôsob, akým randí svet, je cestou hlúposti a bolesti. Hľadaj osobu s biblickým jemnocitom, charakterovou vlastnosťou, ktorá je vzácna a prináša naplnenie. Keď sa oprieš o Boží plán, o jeho načasovanie, modli sa za partnera, ktorý je dôveryhodný, ochotný pomáhať, pracovitý, súcitný, múdry a verí Ježišovi. 

„Modli sa za partnera, ktorý je dôveryhodný, ochotný pomáhať, pracovitý, súcitný, múdry a verí Ježišovi.“ 

A ešte niečo: Nechoď do toho sám. Nedomnievaj sa, že ty sám máš dostatočnú súdnosť, aby si vedel zhodnotiť potenciálneho manžela, manželku. Ak s niekým práve chodíš, predstav toho človeka čo najväčšiemu počtu svojich priateľov, najmä svojej zborovej rodine. Popros ich, aby ti úprimne povedali, čo si myslia, a počúvaj, aké ti dajú výstrahy. Takto vyzerá pokora počas chodenia — keď prijímaš rady od druhých, a neveríš klamstvu, že to vieš lepšie ako všetci ostatní.

Nech tvoje rozhodnutia, týkajúce sa randenia, riadi múdrosť Písma, a nie povrchnosť.    

„Spanilosť je klam a krása je márnosť; ale žena, ktorá sa bojí Hospodina, zasluhuje si pochvalu.“ (Pr 31:30)

Ben Reaoch © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Je to nádherná vec — zázrak — keď sa vložíme do posväcovania ostatných rovnako, ako sme uchvátení posväcovaním seba samých. A najlepšie miesto, kde začať, je pri našich manželských partneroch.

Takže, muži, tu je desať vecí, ktoré si môžete želať (a žiadať od Neho) pre vašu manželku:

1. Bože, buď jej Bohom — jej všetko uspokojujúcim pokladom a všetkým. Naplň ju túžbou po Tvojej zvrchovanej nadvláde nad všetkými jej túžbami (Žalm 73:24–25).

2. Zväčši jej vieru — daj jej skalopevnú dôveru, že Tvoja neporovnateľná moc, vždy koná v súlade s jej absolútnym dobrom v Kristovi (Rímskym 8:28–30).

3. Zintenzívni jej radosť — radosť v Tebe, ktorá opúšťa všetko pre bohatstvo Tvojej milosti v Ježišovi, ktorá hovorí pevne, jasne, radostne: „Pôjdem kamkoľvek a urobím čokoľvek, ak si tam ty" (2. Mojžišova 33:14–15).

4. Zjemni jej srdce — zachráň ju od cynizmu a urob ju citlivou na Tvoju prítomnosť v najkomplikovanejších detailoch špinavých plienok a kopy iných potrieb, ktoré ju povolávaš naplniť (Židom 1:3).

5. Daj, nech sa stará o Tvoju cirkev — buduj v jej živote vzťahy, ktoré ju vyzývajú a nabádajú kráčať v súlade s pravdou evanjelia, a vedú ju k tomu, aby milovala spoločenské zhromaždenia, Večeru Pánovu a každodenný život cirkvi (Marek 3:35).

6. Daj jej múdrosť — daj, nech vidí rozmery skutočnosti, ktoré by som ja prehliadol, a sprevádzaj jej videnie nežným, tichým duchom, ktorý je bezpečný a oslavovaný (1. Petrov 3:4).

7. Podopieraj jej zdravie — pokračuj v dávaní Tvojho daru zdravia a ochraňuj nás od opovážlivosti; je to skrze krvou vykúpenú milosť (Žalm 139:14).

8. Znásob jej vplyv — povzbudzuj a prehlbuj vplyv, ktorý má na naše deti. Daj jej ho zazrieť. Vylej ju v láske pre našich blížnych a učiň nové spôsoby, ako ich zapojiť na Ježišovu slávu (Ján 12:24).

9. Daj, nech počuje Tvoj hlas — nech číta Bibliu a prijíma ju takú, aká je, Tvoje slovo… Tvoje Slovo samé pre ňu tam, kde žije, plné milosti a moci a všetkého, čo potrebuje, týkajúce sa života a zbožnosti (2. Petrov 1:3).

10. Prekonaj ju Ježišom — nech je jednotná s Ním, nech je novým stvorením v Ňom, nech je Tvojou dcérou v Ňom… Nie viac v Adamovi a mŕtva pre hriech; teraz v Kristovi a živá pre Teba, navždy (Rímskym 6:11).

A potom tisíc ďalších vecí. Amen.

Jonathan Parnell © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Večnosť mení spôsob, akým prežívame radosť z manželstva a všetkého ostatného v tomto živote. Večnosť mení to, ako milujeme. Bolo by neláskavé, keby som nútil svoju manželku a deti tak sa zamerať na tento život, že by sa nepripravili na ten budúci. Niektorí kresťania kladú taký dôraz na manželstvo, až možno iných presvedčili, že cieľom kresťanstva je mať šťastné manželstvo a Boh je iba spôsobom na uskutočnenie tohto cieľa. Počul som, že mnoho kresťanov ďakuje Bohu za svoju rodinu viac, než mu ďakujú za kríž. Je zjavné, že Boh chce, aby sme milovali naše rodiny, ale buďme radšej opatrní.

Ktorú pasáž by citoval Ježiš?

Nechápte ma zle, mám rád manželstvo. Po dvadsiatich rokoch milujem svoju ženu Lisu viac než kedykoľvek predtým. Jedna z kľúčových vecí pre naše manželstvo však bola určiť mu v živote správne miesto. Zatiaľ čo nám Boh prikazuje ctiť si manželstvo, jasne hovorí, aby sme si ho nectili viac, než je dobré. Nakoniec, máme predsa počas nášho krátkeho života na zemi misiu. Preto Pavol hovorí:

„Viazaný si k žene? Nevyhľadávaj rozvod! Si bez ženy? Nehľadaj ženu! Ale keby si sa aj oženil, neprehrešíš sa, a keby sa panna vydala, neprehreší sa; ale takí trpieť budú telesne, a práve toho by som vás chcel ušetriť. Ale prízvukujem, bratia, čas je krátky! Ostatne, aj ženatí nech sú, akoby nemali ženu.“ (1. K 7:27–29)

Pavol, ktorý napísal Efezským 5 rovnako napísal aj 1. Korintským 7. Ten, ktorý povedal „,mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev“, tiež napísal „aj ženatí nech sú, akoby nemali ženu“. Potrebujeme nájsť zdravé napätie v poslušnosti k obom týmto pasážam. A nezabudnime na Ježišove slová: „ Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom. “ (L 14:26)

Keď vyučujeme manželstvo, zvykneme tieto pasáže odbiť jednou či dvoma vetami a potom sa rýchlo vrátiť k Efezským 5. Je to však v poriadku? Je možné, že Boh chce, aby sme zdôrazňovali obe tieto pasáže rovnako? Aby sme im venovali rovnako veľa „vysielacieho času“? Ktoré pasáže by citoval Ježiš, ak by tento víkend viedol svadobný obrad?

Je pochopiteľné, že trávime veľa času vyučovaním Efezským 5. Koniec koncov, rodiny sa rozpadávajú. Rozvody prichádzajú v alarmujúcom množstve. V cirkvi je kríza. Manželia zanedbávajú svoje manželky a naopak. Na prvý pohľad môže dokonca vyzerať učenie niektorých z týchto pasáží nebezpečne. Ľudská múdrosť nám káže vynechať pasáže varujúce nás, že naše rodiny nás môžu odviesť od sústredenia na prácu pre kráľovstvo. Ale kázanie „Božieho slova v celej jeho šírke“ znamená, že si vážime, veríme a učíme celú Bibliu.

Nepochop to naopak.

Keďže rozvod je tak rozšírený dokonca aj v cirkvi, je opodstatnené, že sa to snažíme kompenzovať kladením ešte väčšieho dôrazu na manželstvo, než Písmo. Ale tým, že to robíme, možno manželstvá namiesto opravovania poškodzujeme. Páry sú zahľadené do seba namiesto toho, aby sa sústredili na misiu. Jednotlivci, ktorí predtým radikálne slúžili Ježišovi, teraz trávia svoje dni všedným vylepšovaním a užívaním si svojho manželstva. Buď to, alebo sa neprestajne hádajú a trávia svoj čas v poradniach a v zúfalstve. Tak či onak, stávajú sa prakticky nepoužiteľní pre účely kráľovstva. Spomeniete si na nejakú dvojicu, ktorá slúži Bohu viac teraz, keď sú z nej manželia? Nemusí to byť takto. To je dôvod prečo Pavol napísal 1. Korintským 7: „ Ale toto hovorím pre vaše dobro, a nie, aby som vám slučku hodil na hrdlo, ale aby ste slušne a nerozpoltení vytrvali pri Pánovi.“ (1. K 7:35).

Cieľom je „nerozpoltená oddanosť Pánovi“. Uvažuj nad týmito slovami. Pamätaj, že Biblia nie je kniha o manželstve. Je to kniha o Bohu. Najlepšia vec, ktorú môžeme spraviť v našom živote, je odovzdať samých seba Jemu a Jeho misii. Toto je cieľ. A manželstvo môže v skutočnosti tomuto cieľu pomôcť. Toto je dôvod, prečo Pavol odporúča manželstvo tým, ktorí sú v sexuálnom pokušení. Zdravé manželstvo pomáha predchádzať pokušeniam, ktoré by ničili našu efektívnosť. Ale pamätaj, že cieľom je kompletná oddanosť Bohu. Manželstvo môže byť použité ako nástroj pre vylepšenie našej oddanosti Ježišovi. Len to nepochopme naopak a nemyslime si, že On je nástrojom pre vylepšenie našich manželstiev.

Lisa raz opísala naše manželstvo ako jednu dlhú epizódu „The Amazing Race“ (na Slovensku sa táto reality show vysielala pod názvom Úžasné dobrodružstvo, pozn. prekl.) V prípade, že si tú show nikdy nevidel, je to súťaž, kde si osoba vyberie partnera a potom preteká po celom svete proti ostatným párom. Jej tvrdenie bolo, že sme nazerali na naše životy podobne, ako súťažiaci v show. Rovnako ako Pavol nazeráme na naše životy na zemi ako na preteky na závodisku (1. Korintským 9:24–27). Nemáme čas bojovať ani sa usadiť. Sme v boji o cenu. Snažíme sa učiniť tak veľa učeníkov, ako sa len dá (Matúš 28:18–20), a to s takou hĺbkou, ako je to len možné. Na oslavu bude dosť času potom, keď prekročíme cieľovú čiaru. Zatiaľ iba pokračujeme v behu.

Vstúpte na bojisko spoločne

Biblia učí, že sme v skutočnej vojne so skutočným nepriateľom (2. K 10:3–4, Ef 6:10–20). Boh nás poveril úlohou, takže si nemôžeme dovoliť , aby sme sa „zaplietli do zamestnaní (každodenného) života“ (2. Tim 2:3–4).
Predstav si krásny dom s bielym dreveným plôtikom a svoju šťastnú rodinku sediacu vo vnútri. A teraz si predstav vojnu v plnom prúde odohrávajúcu sa len pár blokov odtiaľ. Tvoji priatelia a susedia bojujú o svoje životy, kým ty si redekoruješ svoju kuchyňu a na stenu si vešiaš novú telku s obrovskou obrazovkou. Máš objednanú firmu, ktorá ti mení okná za lepšie, aby si mohol odfiltrovať celý ten hluk.
Je to vcelku zúfalý obraz, ale je to priliehavé prirovnanie pre životy, ktoré sa ponúkajú množstvu kresťanských párov. Ignorujú Ježišovu misiu v nádeji, že si užijú tento život. Ale nepodľahni tomu. Skutočný život nájdeš v boji. Práve v tejto chvíli existuje mnoho bratov a sestier, ktorých v zahraničí mučia pre ich vieru. Modlime sa za nich a nech nás ich príklad povzbudzuje k boju.

To, že vedieme boj spoločne, je možno dôvod, prečo nebojujeme medzi sebou. Možno najlepšou vecou pre tvoje manželstvo namiesto podcenenia boja, ktorý by sa na ňom prejavil, je vstúpiť na bojisko spoločne.

Francis Chan © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Aj keď ma v žiadnom prípade nemožno považovať za finančne chudobného, možno ma považovať za chudobnejšieho v menách nezávislosti a času. Som otcom piatich detí. Moja žena sa momentálne zotavuje z ochorenia COVID-19 a my práve končíme našu druhú predĺženú karanténu za posledné dva mesiace. A v posledných dňoch sa žalúdky dvoch z našich detí rozhodli vyprázdniť svoj obsah.

Náš svet obieha okolo potrieb; a potreby si vyžadujú praktickejšie a prozaickejšie obdobie života, ktoré takmer vylučuje možnosť romantiky, však? Kvalitne strávený čas — bez vyrušovania a plný energie — sa zdá byť výsadou buržoázie.

Ale je to naozaj tak? Mali by sme v tomto období odsunúť romantiku na vedľajšiu koľaj? Mali by sme sa jednoducho zmieriť s tým, že pri boji za slušnosť a čistotu našich detí stojíme bok po boku, a nie tvárou v tvár?

Prečo sa o romantiku oplatí usilovať

Neverím, že by sme mali pozastaviť romantiku v náročnom a chaotickom svete rodičovstva. Zvážte aspoň tri dôvody, prečo je to tak:

Po prvé, radosť z krásy je udržiavajúcou podstatou života. Bojisko výchovy detí nie je pre slabé povahy. Bez pravidelných spoločných chvíľ, kedy by sme načerpali silu z Božej krásy v jeho stvorení (mám na mysli východy a západy slnka v štýle Žalmu 19, bohaté chute, nezabudnuteľné melódie a predovšetkým Boží obraz v tom druhom), podľahneme únave a zabudneme, prečo vlastne tie deti vychovávame.

Po druhé, deti potrebujú, aby sa ich rodičia mali navzájom radi. Boh stvoril rodičovstvo ako zavŕšenie a prekypovanie radosti. Je to obraz Najsvätejšej Trojice, kde sa vzájomné potešenie rodičov prelieva do stvorenia. Ak by som mal citovať teológa z 13. storočia, Meistera Eckharta (ktorý hovoril v ľudských pojmoch a akokoľvek nepresne): „Boh sa zasmial a zrodil Syna. Spoločne sa zasmiali a zrodili Ducha Svätého. A zo smiechu Trojice sa zrodil vesmír.“

Vyživovanie a opatrovanie, o ktorom sa píše v piatej kapitole listu Efezanom, sa nepresúva jednoducho len na vaše deti. „Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev“ (Ef 5:29) — už pri písaní týchto slov pociťujem výčitky svedomia. Manželia (s osobitným dôrazom na mužov) sú povolaní hlboko investovať jeden do druhého, pričom vyživovanie a opatrovanie vlastného tela zahŕňa viac než len funkčné spolužitie alebo spoločnú prácu. „Opatrovať“ (či v pôvodnom význame „chovať v úcte a láske“) napokon nie je prozaické slovo. Je presiaknuté hlbokým potešením — je to presne ten druh slova, ktorý manželia hľadajú, aby vyjadrili svoju náklonnosť v básni alebo piesni.

Praktické rady pre manželské páry

Poďme teda k praxi (ale nie k prozaickosti). Ako by mohla vyzerať romantika v období rodičovstva, ktoré pripomína boj o prežitie v Serengeti?

Nasleduje zoznam, v ktorom sa miešajú moje vlastné úspechy, zlyhania, hriechy aj idealizmus, v rozsahu od všedných vecí až po tie magické. Dobre, väčšinou sú to tie všedné. Väčšina z nich má na míle ďaleko od gondoly v Benátkach, ale v boji o duše vašich detí skutočne pomôže každý vedomý moment, keď si hľadíte do očí. Vezmite si to, čo vám pomôže.

1. Prebúdzajte sa spoločne

Väčšina manželov potrebuje menej spánku než ich manželky, ale snaha skoordinovať čas spánku alebo vstávania môže byť pre vaše manželstvo prospešná. U nás je to v poslednom čase práve čas vstávania. Väčšinou vstávame skôr, ako sa deti prebudia. Áno, je tma. Cítime sa, ako keby bola hlboká noc (lebo aj je) a máme rozmazaný zrak. Svet je však stíšený a my si navzájom — a samozrejme aj Jemu — nahlas pripomíname Božie milosrdenstvá, zatiaľ čo prerozprávame Žalmy vlastnými slovami. Priamo Mu ďakujeme za nezaslúžený dar jeden v druhom — a bum, romantika je na svete.

2. Vyhraďte si pár minút na spoločné spojenie

Musí to byť úmyselné a zvyčajne to nemôže byť počas večere. Večera je úžasnou príležitosťou na usmerňovanie vašich detí, no vo väčšine početnejších rodín je pravdepodobne príliš chaotická na to, aby bola chvíľou pre osobný rozhovor tvárou v tvár s manželom či manželkou. Moment, o ktorom hovorím, nastáva hneď po tom, čo idú deti do postele. Dôvod, prečo to musí byť úmyselné, je ten, že vtedy pravdepodobne upadáte do tranzu únavy a vašu pozornosť si vyžaduje nejaká forma relaxu. Avšak vyžaduje si ju aj duša vášho partnera. Obrátiť sa jeden k druhému — bez zapnutého televízora či telefónu v ruke — a jednoducho povedať: „Povedz mi o svojom dni,“ je pre vaše manželstvo ako čerstvý vietor. Dokonca by som odporučil vytiahnuť si z klobúka zopár zábavných otázok, aby ste sa navzájom zaujali s väčšou zvedavosťou a hĺbkou.

3. Hrajte sa

Väčšinu večerov po desiatej hodine moja manželka v dôsledku únavy stráca zábrany a prepína do režimu „plnej drzosti.“ Sype na moju adresu hravé poznámky a smeje sa, až kým neplače, a ja mám tendenciu jej radosť ešte znásobovať svojimi prehnanými reakciami. Navonok by to niekomu mohlo pripadať ako flirtovanie dvoch žiakov základnej školy, no je to ironický prejav manželského bezpečia a náklonnosti, ktorý je v tomto životnom období pravdepodobne nevyhnutný. Len ťažko by som dokázal prehnať význam humoru ako prostriedku romantického spojenia.

4. Píšte si navzájom

Aj keď o sebe tvrdíte, že nie ste typ na „slová uistenia“, ste ním viac, než si uvedomujete. A váš partner tiež. Keď sú slová napísané, a nielen vyslovené, pôsobia na nás silnejšie. Myslím si, že je to preto, lebo takéto slová odrážajú hlbšie zamyslenie, väčšiu ohľaduplnosť a hlbšiu investíciu času než niečo spontánne. Preto je textová správa vyjadrujúca náklonnosť dobrá, ale sonet je lepší. Alebo pokojne aj vtipná riekanka, ak práve nemáte náladu na jambický pentameter.

5. Vyjdite do prírody

Nebesia ohlasujú romantické srdce Boha. Slnko zvoláva radosť a lásku Ženícha (Žalm 19:1–5). Vánok šepká o jeho jemnosti a jesenné listy nám pripomínajú krásu Kristovej smrti. Na to, aby ste spoločne vnímali stvorený svet, nepotrebujete rezerváciu cez Airbnb v Montane. Tento týždeň sme si na pár minút sadli na zadnú terasu a žasli nad náhlou jasnou žltou farbou listov za domom. Pravidelné pohľady von alebo časté prechádzky po okolí, obzvlášť ruka v ruke, dokážu vniesť pokoj do chaosu. A keď už hovoríme o kráčaní ruka v ruke…

6. Prejavujte si fyzickú náklonnosť

Neprestávajte sa na verejnosti držať za ruky. Alebo sa za ne začnite držať. Len tak mimovoľne jej masírujte chrbát, keď sedíte na gauči. Nebojte sa spontánne objímať. Bol moment, pravdepodobne v čase, keď ste spolu len randili, keď bol dotyk ruky vášho súčasného manžela či manželky priam elektrizujúci. Tá istá túžba vo vás stále prebýva. Dotyk je spojením a spojenie medzi dvoma po sebe túžiacimi dušami je podstatou romantiky.

7. Pripomínajte si Božie divy v živote vašej rodiny

Toto je jasný príkaz a prax opísaná v Písme (pozrite Žalm 136), a keď sa vykonáva správne, ide o hlboký a dojímavý moment. Mala by to byť prirodzená súčasť vášho modlitebného života, no považujeme za užitočné dať tejto praxi aj formálnu podobu. Každý rok na výročie vytiahneme denník a osviežime si pamäť na všetky veľké udalosti a milé momenty uplynulého roka. Je to chvíľa vzájomného prepojenia plná citu, smiechu a vďačnosti.

8. Odíďte niekam a snívajte

Toto je privilégium, na ktoré nie všetci rodičia majú zdroje. Vyžaduje si to ochotných opatrovateľov (často rodinu, keďže ide o pomerne veľký záväzok) a niekedy aj peniaze. V istom období sme boli tri roky bez toho, aby sme strávili noc mimo domu. Opäť platí, že to nemusí byť v nejakom exotickom bungalove na Fidži. Jednou z našich najmilších manželských spomienok bola jednoduchá výmena domov s mojimi rodičmi na jednu noc, aby sme sa mohli stiahnuť do ústrania a nerušene sa rozprávať o tom, čo si pre našu budúcnosť možno pripravil Pán.

9. Púšťajte si hudbu

Nemyslím tým, že musíte svoju rodinu zmeniť na Von Trappovcov. Ak niekto z vašej rodiny dokáže vyčariť melódiu hlasom alebo hrou na husle, tým lepšie, ale tu mám na mysli jednoduchú pieseň v pozadí. Či už je to hymnus (u nás doma často znie Indelible Grace), filmový soundtrack alebo rytmus do tanca, hudba prebúdza dušu. Uľahčuje prístup k emóciám a hlbšiemu zmyslu aj v bežných, všedných momentoch. Využite dar Spotify alebo gramofónu.

10. Hovorte svojmu partnerovi o tom, aký úžasný je Boh

Hoci ide o aktivitu vykonávanú „bok po boku“ (keďže váš spoločný pohľad smeruje inam), podobá sa to sledovaniu západu slnka alebo divadelnej hry, no s oveľa hlbšou vzťahovou váhou. Koniec koncov, pestujete tým romantický vzťah medzi svojím partnerom a skutočným Ženíchom. Hovoriť o zázrakoch Božej svätosti, o jeho otcovskom zaľúbení a divoch jeho lásky, znamená rozpaľovať dušu. Preto sa neučte Písmo naspamäť len pre samotné zapamätanie. Učte sa ho preto, aby ste jej mohli rozprávať o rozmeroch Kristovej lásky, a tak ju naplnili Božou plnosťou (Ef 3:19).

Život, dokonca aj život rodiča naháňajúceho sa za deťmi, je magický. A manželstvo, aj to, v ktorom stojíte bok po boku vyčerpaní únavou a chaosom až na hranicu svojich možností, je stále obrazom Krista a Cirkvi. Proste svojho nebeského Ženícha o oči, ktoré to uvidia nanovo, a o energiu, aby ste dokázali vniesť do vzťahu trochu úmyselnej romantiky.

Matt Reagan © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.orgwww.desiringgod.org

Môj manžel, David, pracuje na veľkom projekte, ktorý mu zaberá množstvo jeho voľného času. Obetoval čas, energiu a peniaze, aby všetko išlo dobre a chvíľami premýšľal, či tá snaha vôbec stojí za to.

Jedného dňa, keď pracoval obzvlášť tvrdo, som prišla do jeho kancelárie s pohárom ľadového čaju, pozrela sa mu do očí, a povedala: „Zlatko, vieš aká som na teba hrdá?"

Pozrel sa na mňa takmer s úľavou, potom sklopil zrak a povedal: „Bola by si na mňa hrdá, aj keby nič z tohto nevyšlo?"

„Samozrejme, že by som bola," nežne som ho uistila bozkom a úsmevom. „Zo všetkého najviac som hrdá na to, že preberáš iniciatívu a hľadáš, čo je pre našu rodinu to pravé."

Rozžiarili sa mu oči a v tvári bol potešený. Ako som odišla z miestnosti a nechala ho, aby pracoval, zhlboka sa nadýchol a jeho prsty ťukali rytmickejšie. Zdalo sa, že jedna malá poznámka odo mňa mu priniesla pokoj do mysle a energiu, ktoré potreboval, aby mohol ísť ďalej.

Ak by som mala hádať, povedala by som, že väčšina z nás, vydatých žien, sme na svojich manželov hrdé. Ale ak by sa niekto opýtal nášho manžela: „Kedy naposledy ti tvoja manželka vyjadrila to, že je na teba hrdá?" Čo by povedal?

Shaunti Feldhahn, autorka knihy s názvom Len pre ženy sa pýtala 1000 mužov na ich emocionálne potreby. 28. marca 2005, v rozhovore s Dennisom Raineym a Bobom Lepinem na tému „Rodinný život dnes", Feldhahn povedala: „Najdôležitejšou potrebou muža nie je cítiť sa milovaný alebo cítiť to, že je o neho postarané, ako je to u žien. Muž potrebuje byť ženou rešpektovaný, potrebuje vedieť, že mu dôveruje. V skutočnosti sa žena môže snažiť prejavovať lásku svojmu manželovi, ako dlho chce, tým, že mu bude vravieť „milujem ťa", a robiť najrôznejšie veci, aby tú lásku cítil, ale ak ho bude na verejnosti ponižovať alebo ak bude muž vidieť, že jeho žena nerešpektuje jeho rozhodnutia, alebo že neverí jeho úsudku, nebude cítiť rešpekt ani lásku.

Feldhahn nie je prvá, ktorá na túto vec prišla. V skutočnosti nás Biblia tomuto učí už stáročia.

V Efezským 5:33b apoštol Pavel hovorí k vydatým ženám veľmi jasne: „… a žena nech prejavuje mužovi úctu."

Ak ste už nejakú dobu svojmu manželovi neprejavili to, že ste naňho hrdá, nenechajte ďalší deň prejsť bez toho, aby ste mu svoj obdiv vyjadrili. Tu je desať tipov, ktoré vám môžu pomôcť.

1. Jednoducho to povedzte.

Tie štyri malé slová, „som na teba hrdá", je síce niekedy ťažké povedať, a hlavne vtedy, keď už ubehol nejaký ten čas, odkedy ste mu to povedali naposledy. Aj keď môžu znieť najprv divne, dokonca „lacno", ale keď raz začnete, táto veta viac nebude vyznievať tak neosobne. Neskončite len pri „som na teba hrdá". Povedzte mu prečo. „Som na teba hrdá pretože tráviš čas s naším synom. Veľa to znamená pre neho aj pre mňa."

2. Chváľte ho pred ostatnými.

Ak máte deti, máte s chválením veľa skúseností. Ak malá Zuzka vyhrá okresnú súťaž v hláskovaní, vystavíte jej trofej na čestnom mieste a všade rozprávate, aký génius je vaša dcéra. Ale často zabúdame, že naši manželia túžia po rovnakom uznaní.

Ocenili ste, ako pekne vymaľoval v kúpeľni? Kúpili ste mu rám na certifikát, ktorý dostal v práci? Ukázali ste svojim priateľom trávnik alebo záhradu, o ktoré sa celé leto staral?

Popri tom, ako ho budete chváliť pred ostatnými, nezabudnite ani na jeho rodičov. Nielen to, že budú pyšní na to, akým dobrým manželom je ich syn, ale budú povzbudení aj tým, že jeho manželka to vidí.

3. Snívajte s ním.

V začiatkoch nášho manželstva mi môj manžel často vravieval o jeho podnikateľských nápadoch. Nikdy nezabudnem, ako mi povedal o jeho plánoch postaviť si stánok s hotdogmi. Mal už dokonca aj názov a logo. A tiež mal niekoľko ďalších podnikateľských vízií, ako kupónové knižky či regionálny časopis — považoval to za geniálne nápady, vďaka ktorým bude nakoniec bohatý, bohatý, bohatý!

Samozrejme, aby som ostala pokojná, musela som odísť z miestnosti. Ale potom som znova počula hlas mojej mamy a jej radu, ktorú mi dávala ešte pred manželstvom, „Nezabudni snívať jeho sny."

Muži často snívajú o budúcnosti, aj keď to nie je v tom čase možné, zatiaľ čo ženy zvyknú myslieť v rozmere, v ktorom práve žijú, spočítavanie výdavkov, prekážky, dôvody, prečo sa niečo nedá. Niekedy som si myslela, že keď som Davida nechala snívať, v podstate som mu dávala nemý súhlas na to, aby to začal realizovať. V skutočnosti som však zistila, že opak je pravdou. Vlastne to bol pre neho spôsob ako uvidieť aj praktickú stránku veci.

4. Na verejnosti svojho manžela počúvajte… a neopravujte ho!

Stalo sa vám už niekedy, že ste boli u priateľov na návšteve a váš manžel o niečom rozprával, no nepovedal to celé správne? Mohol vynechať niektoré dôležité detaily alebo poplietol niečie meno. Zvyčajne ho prerušíme a povieme: „Nie, to nebolo tak. Ja to dopoviem." A potom vyzerá pred svojimi priateľmi ako blbec.

Dovoľte mi vyzvať vás k tomu, aby ste prestali nesúhlasiť so svojím manželom v malých veciach. Môžu nastať situácie, kedy vynechá alebo popletie detaily, ale koniec koncov nikto tu nesleduje skóre, kto vie veci povedať lepšie.

5. Pozrite sa mu do očí a usmejte sa.

Už len spôsob, akým sa pozeráte alebo reagujete na svojho manžela, hovorí, či je pre vás cťou to, že ste jeho ženou.

Skúste sa zamyslieť, čo by pre neho znamenalo, keby ste sa niekedy zastavili, prestali robiť to, čo práve robíte a pozreli sa mu do očí a mlčky ho s úsmevom počúvali. Týmto mu vyjadríte: „Rada s tebou trávim čas a počúvam, čo sa deje v tvojom živote."

6. Konflikty riešte v súkromí… a vyhnite sa reči tela, ktorá by vášho manžela na verejnosti ponižovala.

Každá z nás je čas od času na svojho manžela nahnevaná; to je súčasť manželstva. Ale nevyťahujte to pred ostatnými. Vaši priatelia neuvidia, že neskôr sa to medzi vami vyriešilo a ostane v nich dojem, že svojho manžela nerešpektujete.

Cítila som sa za tieto veci vinná, najčastejšie keď horkosť z predchádzajúceho sporu prechádzala do našich plánov, ktoré sme mali s priateľmi na večer. Keď som sa pozrela do svojho srdca, videla som tam horkosť namiesto lásky, chcela som sa mu pomstiť a hlboko vo vnútri som dúfala, že mu ublížim tak, ako on ublížil mne. Takže som prekrúcala očami, keď niečo hovoril, šťuchla doňho lakťom alebo som neveriacky pozerala. Takáto reč tela potichu ponižuje vášho manžela pred ostatnými. Nemusí vedieť, prečo sa správate, ako sa správate, ale on to pochopí ako: „Nie som na teba hrdá a nevážim si ťa."

7. Stojte na jeho strane.

Nie je nikto, z koho by sme si vedeli robiť žarty jednoduchšie, ako z nášho manžela. Všetci dobre poznáte jeho otravné zlozvyky, aj to, čo potrebuje zmeniť. Ale keď si začnú robiť žarty iní, zastaňte sa ho. Môžu to byť nevinné vtipy, ale ak si budete svojho manžela doberať na verejnosti, ponižujete ho namiesto toho, aby ste ho podržali.

Nabudúce, keď sa váš manžel stane terčom doberania, podržte ho, povedzte o ňom aj jeho pozitíva. Nemusíte byť urazená, namiesto toho buďte hrdá na to, kým váš manžel je a čo dosiahol. V konečnom dôsledku svojmu drahému ukážete to, že aj keď máte možnosť výberu, rozhodujete sa prejaviť mu rešpekt, aký si zaslúži.

8. Povzbudzujte ho.

Zaujímalo vás niekedy, načo sú na futbale roztlieskavačky? Nepomáhajú hráčom kopať do lopty, bežať rýchlejšie ani hrať obratnejšie, no ich úloha je rovnako dôležitá. Ich povzbudzovanie im hovorí, že v nich niekto verí, že majú na to, aby vyhrali.

Manželia tiež potrebujú roztlieskavačky. Nepotrebujú niekoho, kto vyrieši ich problémy za nich alebo niekoho, kto im bude hovoriť, čo majú robiť. V skutočnosti snaha vyriešiť ich problémy môže uraziť ich mužnosť. Muži potrebujú ženy, ktoré v nich veria.

Skvelým príkladom tohto druhu povzbudzovania je Meredith White z Longview, Tex. Keď jej manžel Faber študoval, aby sa stal lekárom a dlhé hodiny pracoval, Meredith vedela, že sa veľmi snaží, aby každý jeden deň zvládol dobre. A tak začala s „Čo prinesie streda?" a každý týždeň plánovala pre svojho drahého nejaké prekvapenie alebo darček. „Kvôli tomu som sa každý týždeň tešil na stredu," povedal Faber. „Rozhodne mi to pomohlo cez obzvlášť ťažké obdobie počas môjho štúdia."

9. Zaujímajte sa o to, čo ho baví.

Každý muž, ktorého poznám má pre niečo vášeň, od sledovania športov po zostavovanie modelov lietadiel. Môj manžel rád hráva fantasy futbal od augusta do februára. Musím však priznať, že sú chvíle, kedy sa musím kontrolovať, aby som neprekrúcala očami, keď sa spomenie slovo „futbal", pretože chcem, aby vedel, že podporujem to, že sa stretáva so svojimi priateľmi a zúčastňuje sa čistého športu.

Toto všetko môže byť podnetom na začatie konverzácie s vaším manželom. Keď pracuje vo svojej kancelárii a je zaneprázdnený, sadnite si k nemu a opýtajte sa ho na ich poslednú akciu. „Na čom pracuješ, zlatko?" je fajn spôsob, ako začať. Môže vám odpovedať krátko a nie práve zdieľne ako: „Len nejaké veci na fantasy futbal." A to je chvíľa, kedy sa môžete začať pýtať. Spýtajte sa, ako sa mu hralo, ako sa chce zlepšiť, a nezabudnite to ukončiť nejakým povzbudivým slovom ako napríklad, „že ich vo finále na konci roka všetkých odrovná".

10. Učte svoje deti rešpektu voči svojmu otcovi.

Je ľahké otvorene kritizovať svojho manžela pred svojimi deťmi, ale kedy naposledy ste ho namiesto toho pochválili? Vaše slová obdivu nielen že vytvoria vo vašich deťoch pocit bezpečia tým, že budú vidieť, že ich rodičia sa majú radi, no povzbudí ich to k tomu, aby aj ony hovorili o svojom otcovi s uznaním.

Okrem toho, ak by sa vaše deti, hlavne v čase puberty, vyjadrovali o svojom otcovi bez rešpektu, upozornite ich, že takéto vyjadrovanie je neprijateľné. Pre jednotu vášho manželstva je to veľmi dôležité. A keď váš manžel bude počuť, že sa ho pred vašimi deťmi zastávate, nanovo si uvedomí, že ste naozaj ženou, ktorá si zaslúži jeho uznanie a rešpekt.

Sabrina Beasley

Pôvodný článok nájdete na www.familylife.com

Copyright © 2013 FamilyLife®

All rights reserved. Used by permission.

www.FamilyLife.com

Jeho vzťah s ňou nadobudne bezpochyby nový tvar — taký nový, ako keď sa dvaja stanú jedným. Ale rovnako sa mení aj jeho vzťah s Bohom. Už nebude mať k Bohu vzťah len ako slobodný muž. Teraz je hlavou s telom, Adamom s Evou, manželom s manželkou.

Apoštol Peter približuje nám, mužom, o čo ide. „Uznanlivo nažívajte so ženským pokolením,“ hovorí manželom, „aby vaše modlitby neboli daromné“ (1. Pt 3:7). Modlitbám slobodného muža určite môžu byť kladené prekážky — povedzme, ak žije v nevyznanom hriechu (1. Pt 3:12). V deň svadby však do modlitebného života muža vstupuje nový prvok — to, ako sa teraz správa k svojej manželke, má priamy vplyv na to, ako ho Boh vypočuje (alebo nevypočuje). Boh totiž nepočúva modlitby nespravodlivého manžela. 

Keď sa muž stane manželom, cesta jeho učeníctva vedie cez miestnosti a chodby jeho manželstva. Tak ako Adam nemohol verne zobrazovať Boha, keď zanedbával alebo zle zaobchádzal s Evou, tak ani manžel nemôže dobre nasledovať Ježiša bez lásky k svojej manželke. Zlý manžel môže byť stále dobrým zamestnancom, dobrým športovým trénerom alebo dokonca dobrým susedom, ale nemôže byť dobrým kresťanom.

Božie povolanie manžela by sme mohli opísať mnohými spôsobmi. Ale jeden konkrétny opis mi pomohol zachytiť moju pozornosť (a mám na čom pracovať celý život) — dobrý manžel vyzdvihuje to najlepšie na svojej manželke.

Vyzdvihnite jej najlepšie vlastnosti

Toto povolanie, vyzdvihnúť najlepšie vlastnosti manželky, nás konfrontuje vždy, keď vyslovíme slovo manžel. Lebo v istom zmysle slova, byť manželom znamená pestovať, prinášať kvety z púčikov a ovocie zo semien. Dobrý manžel kľačí v záhrade duše svojej manželky a z Božej milosti sa usiluje vyzdvihnúť skrytú krásu, aby sa stal rýľom v rukách Ducha Svätého, ktorý ho používa na to, aby prinášal úžasné ovocie (G 5:22–23). Podobne ako dokonalý nebeský manžel, aj dobrý pozemský manžel vychováva svoju manželku k úcte (Ef 5:25–27). Vyzdvihuje to najlepšie, čo jej Boh dal.

„Dobrý manžel vyzdvihuje to najlepšie na svojej manželke.“

Isteže, toto manželské povolanie neznamená, že žena je bez dobrého muža bezmocná — Rút, Abigail, Anna, Féba a ďalšie svedčia o opaku. Toto povolanie tiež nenaznačuje, že zbožnosť manžela zaručuje zbožnosť jeho ženy — niektoré hašterivé ženy sa hádajú s dobrými mužmi (Pr 21:9). Zodpovednosť manžela neznižuje ani hlboký vplyv, ktorý na neho môže mať dobrá žena.

Napriek tomu pointa a všeobecný vzorec stále platia. Krása zbožnej ženy často najlepšie rozkvitá na pôde zbožného muža. Ako píše Jonathan Leeman: „Len málo vecí na tejto zemi dokáže ženu posilniť, posmeliť, povzbudiť, prebudiť a podporiť tak ako hlava, ktorá sa venuje jej dobru“ (Autorita, str. 174) — ako manžel, ktorý sa venuje tomu, aby z nej dostal to najlepšie.

A ako sa takýmito mužmi stávajú normálni, nedokonalí manželia, ako sme my? Snažil som sa o dva jednoduché postoje, ktoré sú pre zbožných manželov životne dôležité — milovať ju a viesť ju.

Milovať ju

Prvý postoj smeruje dovnútra. Tu Adam ospevuje Evu (1. M 2:23), múdry syn sa teší zo „ženy svojej mladosti“ (Pr 5:18), zaľúbený milenec sa stráca v očiach svojej milovanej (Veľp 1:15), obdivujúci muž chváli svoju vynikajúcu nevestu (Pr 31:28–29). „Kristus miloval cirkev,“ hovorí nám apoštol Pavol (Ef 5:25), a dobrí manželia sa radi učia jeho spôsoby. Postojom obráteným dovnútra obdivujeme všetko, čo je na manželke krásne, a zbožňujeme ju do hlbšej krásy.

Samozrejme, láska je ruža s mnohými lupeňmi. Zamyslime sa len nad niekoľkými z nich.

TEŠIŤ SA Z NEJ

Takáto láska často vyzerá ako úsmev a znie ako smiech. Môže žartovať a tancovať a nútiť človeka robiť hlúposti. Píše neočakávané milostné listy a berie ju za ruku do dobrodružstva. Nedovolí deťom, práci, domovu a účtom umlčať kedysi spievanú pieseň, ale nachádza spôsoby, ako naplniť bežné dni rajskou radosťou.

„Užívaj život so ženou, ktorú miluješ,“ hovorí kazateľ (Kaz 9:9). Áno, „teš sa zo ženy svojej mladosti;“ nech ťa jej láska rozochveje (Pr 5:18–19). Veď takáto radosť hovorí niečo úžasné a pravdivé o veľkom Ženíchovi — nikdy sa so svojou nevestou nenudí.

„Krása zbožnej ženy často najlepšie rozkvitá na pôde zbožného muža.“

Niektoré kvety zdvihnú hlavu pri pohľade na slnko, mnohé ženy zdvihnú hlavu pri pohľade na radostného a obdivujúceho muža. Pravda, nie každý okamih manželstva môže poznať poéziu hlbokého potešenia a víno pretekajúcej radosti. Niektoré dni žijeme vodou a prózou zmluvnej vernosti. Ale ak si naše manželstvá nikdy neoblečú biele rúcho, nikdy sa nepomažú olejom radosti a nepovedia: „Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď!“ (Veľp 2:13), potom to najlepšie čo je v nej, zostane skryté.

SLÚŽIŤ JEJ

V našom Pánovi Ježišovi sa náklonnosť spája s obetou. Miloval cirkev, a preto „seba samého vydal za ňu“ (Ef 5:25). Teraz, zjednotená s ním, dostáva cirkev jeho každodennú výživu a starostlivosť. Miluje ju a slúži jej ako svojmu telu (Ef 5:29–30). A tak sa tento vzor zachováva aj u ďalších šťastných manželov. Sú to Jákobovia, ktorí ochotne slúžia sedem a viac rokov pre svoju Ráchel — a ich láska spôsobuje, že sa im práca zdá ľahká (1. M 29:20).

Služba zbožného manžela bude nepochybne zahŕňať všetky praktické povinnosti. Postarať sa o dvor, plánovať pre rodinu, upratať po večeri, tráviť pravidelný, nerušený čas s deťmi, kým je ona preč — pomôže zložiť starosti z jej pliec a pomôže aj s jej zoznamom úloh, aby mala viac času. Kresťanský manžel sa však pozerá aj hlbšie a pýta sa, ako môže slúžiť jej duši.

Ako môže živiť a starať sa nielen o jej vonkajšie, ale aj vnútorné ja (Ef 5:29)? Ako môže obmyť jej srdce očistnou vodou Božieho slova (Ef 5:26)? Nakoniec, hoci Ježiš používa manželov, len on má moc vyzdvihnúť na manželke to najlepšie. Aký rytmus čítania Biblie, modlitby a spoločenstva teda muž zavedie do rodinného života tak, aby aj ona ako Mária často zotrvávala pri nohách svojho Pána (L 10:39)?

CTIŤ SI JU

Manžel, ktorý sa teší zo svojej ženy a slúži jej, si ju určite ctí. Ale úcta dobrého manžela ide aj ďalej. Nielenže ju objíma a usmieva sa na ňu, pomáha jej a prehlasuje nad ňou Božie slovo; ale pozdvihuje aj svoj hlas, aby ju chválil. Podobne ako manžel z 31. kapitoly Knihy Prísloví hovorí slová, ktoré sú ozvenou jej výnimočnosti (Pr 31:28–29).

Apoštol Peter pomenúva česť ako osobitnú výsadu manželov, a keď to robí, upriamuje našu pozornosť na to, čomu patrí najväčšia česť. Hovorí, aby sme si ctili svoje manželky „ako spoludedičky milosti života“ (1. Pt 3:7). Je to kráľovná, vaša manželka, Božia dcéra a dedička večnosti. Svet môže prehliadnuť skutočnú krásu tejto nebeskej dedičky, „nepominuteľnú krásu“ v „skrytom človeku srdca“: jej ducha „krotkosti a tichosti,“ keď sa nebojí „nijakého postrachu“ (1. Pt 3:4, 6). Takáto krása sa však nemusí a ani by sa nemala prehliadať.

Chvála zbožného manžela, samozrejme, nemôže byť falošná; nemôže len lichotiť. Ale viem si predstaviť, že väčšina manželov má práve opačný problém: nie ten, že chvália nevhodne, ale že zostávajú ticho práve vtedy, keď si ich manželky zaslúžia pochvalu. Keď sa však mlčanie preruší, manželova chvála často prináša ovocie. Keď si v nej ctí milosť — všíma si ju, miluje ju, hovorí o nej –, pomáha jej priniesť jej viac.

Viesť ju

Doteraz sme uvažovali o postoji manžela, ktorý je zameraný dovnútra. Ale dobrý manžel, ktorý vyzdvihuje to najlepšie zo svojej ženy, sa pozerá aj smerom von. Áno, miluje ju a často sa jej pozerá do očí. Ale tiež ju vedie a pozýva ju, aby sa k nemu pridala na misii, ktorá je oveľa väčšia ako manželstvo.

„Nech sú jej dary akékoľvek, spôsob, akým ju manžel vedie, ich buď vyzdvihne alebo pochová.“

Boh dal Evu Adamovi nielen preto, aby o nej spieval poéziu lásky, ale aby obaja spievali poéziu Božej vlády nad celým svetom (1. M 1:28). Chcel, aby sa títo dvaja stali nielen jedným, ale mnohými, keď budú spoločne rozmnožovať Boží obraz na zemi. Dal im manželstvo s poslaním — poslanie, ktoré nemôže byť úspešné bez vnútornej lásky, ale ktoré nemôže byť úspešné ani vtedy, ak sa vnútorná láska nikdy neobráti navonok. A ako zistili mnohí manželia, to najlepšie v žene sa objaví len vtedy, keď obráti svoje srdce, svoju myseľ, svoju dušu smerom k potrebám.

K akým potrebám? Odpovedí na túto otázku je veľa. Poslanie každého kresťanského manželstva vychádza z Ježišovho Veľkého poslania (Mt 28:19–20), ale možnosti sú tu široké. Manžel sa bude musieť orientovať podľa darov, ktoré mu Boh dal, a to vrátane jeho najväčšieho pozemského daru: jeho manželky.

Možno Boh spôsobil, že vaše manželstvo prekvitá a prináša ovocie na poli neoslovených ľudí. Možno urobil vašu manželku schopnou byť matkou mnohých detí, rodiť, vychovávať a adoptovať ich, až by ste sa nezmestili do žiadneho minivanu. Možno má schopnosti neuveriteľnej hostiteľky a evanjelizátorky zo susedstva. Nech sú jej dary akékoľvek, spôsob, akým ju manžel vedie, ich buď vyzdvihne, alebo pochová, využije ich naplno alebo ich utlmí.

V mojom manželstve, potreby malých detí a mladého zboru vyzdvihli v mojej manželke krásy, ktoré by som sám nikdy nedokázal vyzdvihnúť. A je úžasné, keď som sledoval, ako svoje dni venuje potrebám detí a kresťanov, požiadavkám domova a spoločenstva, spôsobilo to, že som ju miloval ešte viac.

Takto sa to stáva často. Začína sa úžasný cyklus: muž miluje svoju ženu a vedie ju na misiu — a počas misie sa zamiluje ešte viac. A časom, s veľkou milosťou na tejto ceste (lebo my manželia často zakopávame vo svojom povolaní), sa záhrada jej duše stáva rozkvitnutejšou a voňavejšou a každý, kto má oči na to, aby videl, má možnosť zahliadnuť tú nevestu, ktorá sa jedného dňa zjaví „bez úhony“ (Ef 5:27), dokonalú milovanú nevestu svojho dokonalého Ženícha.

Scott Hubbard © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Včera som mala stovky snov, aké môže priniesť len deväťmesačné tehotenstvo, šestnásť hodinový pôrod, prvý plač dieťaťa, príliš dlhé a príliš rýchle noci s novorodencom, cumlíky, plyšáky, súrodenci a rast, rast, rast, zmeny, zmeny, zmeny — láska. Dnes som sa s tými snami rozlúčila. Dnes som sa pokúsila preplakať k spánku, ale nepodarilo sa mi to. Dnes mám červené oči, nie sny.

Včera sme s našimi malými synmi hovorili o tom, že sa stanú staršími bratmi. Dnes rozmýšľame, či máme batoľaťu vysvetliť, čo je to „potrat“, alebo dúfať, že na to zabudne. Je to však nepravdepodobné, keďže sme ho dnes našli sedieť na gauči, hľadieť z okna a hovoriť: „Dúfam, že bábätko bude milé, pekné, láskavé a nežné.“ Dnešný deň je pre rodičov aj deti záhadný.

Včera som sklonila hlavu a chvála mi padala z úst ako Niagarské vodopády. Dnes sa moje modlitby dusia na dne Mariánskej priekopy. Dnes mám sťažnosti, otázky, obavy — pamätám si, že som počula, že aj za to sa dá modliť. Dnes sa o to pokúšam. Dnes mi chýbajú včerajšie modlitby. Dnes mi chýba včerajšok, lebo dnes nemám dieťa.

Smútok v tieni večnosti

V nasledujúcich dňoch a týždňoch sa všetky „aspoň“ snažia usadiť a zmieriť sa. „Aspoň viem, že môžem mať dieťa.“ „Aspoň sa môžem pokúsiť mať ďalšie deti.“ „Aspoň mám manžela.“ „Aspoň mám ďalšie deti.“ „Aspoň nemám chronické ochorenie, rakovinu, ani iný zjavný zdravotný problém.“ Zoznam je dlhý. Jeho pomoc je však krátkodobá.

Pretože za každým „aspoň“ sa skrýva desať „čo ak?“ Čo ak to je problém? Čo ak je to dlhodobý problém? Čo ak je to neliečiteľný problém? Čo ak nemôžem mať ďalšie deti? Čo ak o dvesto alebo dvetisíc dní odteraz stále nebudem mať dieťa? Kedy potom?

„Aspoň“ nedokáže udržať ženy, ktoré majú vo svojich srdciach večnosť (Kaz 3:11). Tento pocit večnosti spôsobuje, že potrat je niečo nesmierne bolestivé a smutné. V hĺbke duše cítime, že život má trvať navždy. Muži a ženy boli stvorení takýmto spôsobom. Boli sme stvorení na obraz nášho Boha (1. M 1:27).

Ale často je veľmi ťažké ísť za Ním — za tým, kto ho alebo ju vzal preč. Včera, keď bol darcom — včera sme šťastne bežali k nášmu Otcovi a Priateľovi. Dnes možno odvrátime zrak, zakopneme a oslovujeme ho len „Pane“. Možno dokážeme nahlas vyhlásiť začiatok Jóbovej knihy 1:21: „Hospodin dal, Hospodin aj vzal.“ Ale druhú polovicu šepkáme, plačeme alebo ju možno dokonca na čas popierame: „nech je požehnané meno Hospodinovo.“

Po všetky dni

Bez ohľadu na to, ako málo, alebo akým spôsobom vyslovujeme Jeho meno, tento Pán sľubuje, že zostane naším pastierom (Ž 23:1). Naše hlasné náreky ho nerozčuľujú a naše polovičné modlitby neznižujú jeho starostlivosť; upokojí nás, povedie nás, obnoví nás, bude nás viesť (Ž 23:2–3). Naša láska k nemu sa môže zdať slabá, takmer miznúca; jeho láska k nám bola oveľa silnejšia ako naša slabosť. Jeho láska k nám ho priviedla na kríž na — smrť.

Tento ukrižovaný Pastier pozná farbu jasne červenej krvi. Pozná bolesť brucha a ranu nekonečne ostrejšiu, ako tú, ktorú cítime v našom lone — bolesť, ktorá volá „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27:46) A jeho Otec pozná bolesť zo straty Dieťaťa:

„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3:16)

„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“ (R 8:32)

Otec, ktorý miloval nielen svojho Syna, ale aj mňa, Otec, ktorý neušetril svojho vlastného Syna, ale ho vydal na smrť, aby sme my mohli žiť — to je náš Boh.

Práve vďaka týmto sľubom viem, dokonca aj teraz, že tento Otec a Syn, ktorí vládnu v nebi, sa mi nesmejú. Nesmejú sa matkám, ktoré potratili, ako keby naše životy boli nejakým vyvoleným, no krutým žartom. Nie, oni konajú „všetky veci“ (R 8:28), včera aj dnes, aby nás, ktorí veríme, uistili, že:

„len dobrota a milosť bude ma sprevádzať

     po všetky dni môjho života,

a bývať budem v dome Hospodinovom

     dlhé časy.“ (Ž 23:6)

Včera to bola pravda, dnes je to pravda a zajtra to bude pravda. Možno jedného dňa budeme sedieť v nových nebesiach a na novej zemi, všetky stratené deti budú nájdené a budú sa okolo nás tlačiť, a my sa budeme tešiť z tejto pravdy bez sĺz — konečne.

Kým čakáme

Do tej doby Boh prijíma radosť a smútok matky (2. K 6:10). Približuje sa k matke, ktorá hovorí Pánovi: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9:24) Len Jeho prítomnosť umožňuje matkám pozerať sa do minulosti, prítomnosti a budúcnosti a povedať: „Nebojím sa zlého,“ (Ž 23:4) aj keď smútime v tomto údolí smrti.

Potom sa každý deň modlíme, aby na druhej strane tohto údolia bolo viac detí, živých a dýchajúcich detí, detí s dátumom narodenia, pôrodnou hmotnosťou a rodným listom. Ale nezameriavame sa na to, čo nemôžeme ovplyvniť. Zameriavame sa na Boha, ktorý sľubuje, že bude vždy s nami. A budeme v poriadku.

Tanner Kay Swanson © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

„Mama, pozor na ten kmeň!“ volá. Jeho hlas je plný radosti, že ma môže na niečo upozorniť.

Muži v procese

Keď nás Kristus príjme za svojich, zrazu zistíme, že máme nového, dokonalého Brata — a mnoho ďalších bratov, ktorí nie sú dokonalí. Podobne ako môj syn vo vedľajšom kajaku, aj títo muži sú všetci mužmi v procese. Ako mužov ich Boh volá k špecificky mužským formám iniciatívy, ochrany a budovania (1. M 2:15–19; Ef 5:25–33). Keď všetky systémy fungujú dobre, muži sa rodia s túžbou po výzvach. Tvrdú prácu a zručnosti vnímajú ako cestu k rešpektu, po ktorom hlboko túžia.

Keď som bola malá, môj otec bol pre mňa vzorom mužnosti. Jeho láskavá autorita, zvedavosť voči svetu a zručnosť nastavili latku vysoko. Neskôr som sa rozhliadla okolo seba a všimla som si chlapcov, ktorých som sledovala s úžasom a obdivom. Prečo sa zdali byť takí dychtiví púšťať sa do nových nápadov, objavovať neprebádané terény a takí zaujatí dávaním vecí dokopy, ich realizáciou? Prečo sa zdali byť takí odhodlaní súťažiť medzi sebou a zostať priateľmi aj po skončení výzvy? Robila som si poznámky v mysli ako antropologička.

„Naučte svoje oči vidieť viac toho, čo je na mužoch vynikajúce.“

Ale ako som rástla, začala som vidieť aj temnú stránku mužnosti. Iniciatíva sa môže premeniť na žiadostivú chamtivosť. Sila sa môže použiť na brutalitu namiesto ochrany. Budovanie sa môže prevrátiť do polohy „vypnuté“, čo za sebou zanechá pasivitu, hlúposť a lenivé sebauspokojenie.

Teraz, ako kresťanka s niekoľkými rokmi skúseností, si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujem požehnanie zbožnej mužnosti a tragédiu toho, keď mužnosť zlyhá. A viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujem silu, ktorú majú ženy, aby povzbudzovali a potvrdzovali mužnosť.

Žena medzi bratmi

Jedinečná schopnosť ženy poukázať na mužské aspekty sa prekrýva s Pavlovým príkazom všetkým veriacim v Liste Filipským 4:8:

„Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné!“

Máme byť znalcami, bystrými a optimistickými, hľadať dobré veci, o ktorých môžeme premýšľať v Božom svete. Trénujeme svoju myseľ, aby vnímala krásne a chvályhodné veci: chlapec, ktorý vedie svoju sestru cez ulicu. Muž, ktorý vám podrží dvere. Váš manžel, ktorý kosí trávnik. Váš pastor, ktorý má vynikajúcu kázeň. Premýšľaním o „týchto veciach“ trénujete svoje oči, aby videli viac toho, čo je na mužoch vynikajúce — ako keby ste hľadali určitú divokú kvetinu v lese, ktorú keď raz nájdete, zrazu ju vidíte všade.

Okrem toho, že vidíme dobré veci, máme aj dobrý dôvod o nich hovoriť. „Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať,“ píše sa v Kolosenským 4:6. Ak máme hovoriť milo k neveriacim, o to viac k bratom a sestrám v Božej rodine. „A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“ (G 6:10).

Mali by sme byť takými ženami, ktoré vnímajú a chvália všetkých ľudí, mužov aj ženy, starých aj mladých. A potom môžeme ísť ešte o krok ďalej a rozvíjať špeciálny dar ženskosti, aby sme povzbudzovali a zdobili mužnosť.

Ako povzbudiť muža v procese vývoja

Existuje mnoho spôsobov, ako byť vrúcnou oporou pre mužov v procese vývoja, s ktorými sa stretávame. Samozrejme, zodpovednosť sa líši v závislosti od muža. Mení sa, ako prechádzame kruhmi intimity v našich životoch.

„Modlite sa za mužov vo svojom živote, chváľte to, čo je na nich vynikajúce, a nech učenie láskavosti spočinie na vašom jazyku.“

Naši manželia sú na prvom mieste. Naši synovia a otcovia sú na druhom mieste. Ďalej sú členovia nášho miestneho cirkevného zboru, bratia, švagrovia, strýkovia, bratranci, synovci, naši učitelia a študenti, šéfovia a spolupracovníci. Cudzinci na ulici alebo v reštaurácii. Vodič nášho Uberu. Sme povolané milovať každého z týchto mužov a povzbudzovať ich na ich ceste, nasmerovať ich pohľad, kedykoľvek je to možné, na povolanie, ktoré dostali ako synovia Adama. Vieme, že láska „všetkého sa nádeja“ (1. K 13:7).

Samozrejme, nie sme voči nim zodpovedné rovnakým spôsobom. Napríklad ja som povolaná, aby som sa osobitne starala o telo svojho manžela (1. K 7:4), čo znamená, že s ním komunikujem úplne inak ako s akoukoľvek inou živou osobou. Som povolaná podriadiť sa jeho autorite (Ef 5:21–24), starať sa o jeho domácnosť (Pr 31; Tit 2:5), milovať a pomáhať vychovávať naše deti (Tit 2:4), a venovať osobitnú pozornosť tomu, ako s ním hovorím (1. Pt 3:1–6).

Nedávno som sa naučila, že to znamená nechať ho robiť rozhodnutia bez pridávania „užitočných“ návrhov, ak o ne výslovne nepožiada. Naučila som sa, že to znamená hovoriť málo alebo vôbec nič o jeho nevinných chybách. Znamená to chváliť ho a ďakovať mu viac ako komukoľvek inému v mojom živote. Podobne ako voda, pomáha to prinášať ovocie v jeho živote — viac sily, radosti a odvahy.

So svojím synom hovorím s rešpektom a snažím sa mu nechať trochu priestoru na to, aby si vyskúšal byť iniciatívny. Poprosím ho, aby mi otvoril dvere, zdvihol niečo, čo nazývam „ťažké“, alebo aby sa pomodlil pred jedlom. Nie sú to prejavy podriadenosti môjmu synovi. Sú to prejavy rešpektu, ktoré majú za cieľ podnietiť a podporiť jeho mladý a krehký zmysel pre mužnosť.

Mužom vo vašom živote, za ktorých nie ste priamo zodpovedná, môžete aj tak preukázať rešpekt a potvrdiť, ba dokonca vyzdvihnúť dobré veci, ktoré Boh prostredníctvom nich koná, tým, že s nimi komunikujete ženským spôsobom. Vyhľadávajte a prijímajte pomoc, keď je to vhodné. Požiadajte o radu alebo informácie, o ktorých viete, že vám ich môžu poskytnúť konkrétni muži. Povedzte „ďakujem“ s úsmevom.

Modlite sa za mužov vo svojom živote, chváľte to, čo je na nich vynikajúce, a nech učenie láskavosti spočinie na vašom jazyku. Prostredníctvom svojho ženského úsilia môžete vytvoriť atmosféru, v ktorej sa ich mužské úsilie v tomto svete oplatí.

Tilly Dillehay © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/