Je to príjemný šok, ktorý začína úsmevom a potom prechádza do smiechu. Dostávam oveľa viac, ako som čakal!

Boh naberá a dáva

Ježiš nám v Lukášovi 6:38 ponúka práve takýto obraz nadmernej štedrosti. A prekvapujúce nie je to, že od svojich nasledovníkov žiada, aby išli za pult a naberali a dávali, ale to, že Ježiš dáva naberačku do rúk svojho Otca. Sľubuje, že „Najvyšší“ sa teší z toho, že môže štedro rozdávať svojim pokorným deťom, až kým sa na oplátku neusmejú a nezasmejú od radosti.

J.C. Ryle sa teší z tohto Ježišovho obrazu a komentuje:

„Nikto nikdy nebude v dlhodobom horizonte porazený skutkami sebaobetavého milosrdenstva a trpezlivej, dlho trpiacej lásky. Niekedy sa môže zdať, že svojím správaním nič nezískajú. Môže sa zdať, že zožnú len posmech, pohŕdanie a urážky. Ich láskavosť môže niekedy pokúšať iných, aby ich zneužívali. Ich trpezlivosť a zhovievavosť môžu byť zneužívané. Ale nakoniec sa vždy ukáže, že sú víťazmi — často, veľmi často víťazmi v tomto živote a určite víťazmi v živote budúcom.“ (Lukáš, 1:144)

Aby sme pochopili, ako budú Ježišovi nasledovníci nakoniec takými víťazmi, a to už aj teraz, musíme si vziať niekoľko podnetov z kontextu. Keď tak urobíme, nebudeme toto učenie považovať za prísnu požiadavku, ale prijmeme ho (slovami C. S. Lewisa) ako jedno z Ježišových „nehanebných sľubov odmeny“.

Dávajte, aby ste dostali

V šiestej kapitole Evanjelia podľa Lukáša Ježiš poučuje svojich učeníkov, ako majú zaobchádzať s ostatnými — s jasným pohľadom na to, ako s nami bude zaobchádzať náš Otec v nebi.

Ježišov vzor je tento: Správajte sa k druhým dobre, s jasným pohľadom na prospech, ktorý prichádza od Boha. Kristova etika zjavne nie je prirodzenou ľudskou etikou, ktorá hovorí: „Správajte sa k druhým dobre a oni sa budú správať dobre k vám.“ Vo verši 34 to výslovne popiera:

„A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali svoje.“

Ježiš nie je učiteľom ľudskej múdrosti. Nedáva stratégie, ako dosiahnuť, aby vám ostatní ľudia oplácali vaše skutky. Ježiš skôr hovorí: „Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná“ (verš 35). Odmena za vašu lásku a dobré skutky nepríde od vašich blížnych. Odmena príde od Boha.

„Najvyšší“ sa teší z toho, že môže štedro rozdávať svojim pokorným deťom, až kým sa na oplátku neusmejú a nezasmejú od radosti.“

„Odplata“ alebo „výhoda“ (grécky charis, v Novom zákone zvyčajne prekladaný ako „milosť“), na ktorú sa Ježiš výslovne odvoláva, nie je to, čo pre vás urobia ostatní na oplátku, ale to, čím bude a čo pre vás urobí váš nebeský Otec. Dávate druhým, neočakávajúc od nich nič na oplátku, pretože očakávate odmenu, ktorú dostanete od Boha.

Takže si to ujasnime: kresťania nie sú ľudia, ktorí nehľadajú odmenu. Kresťania, naopak, dôrazne hľadajú odmenu, ale nie od obyčajných ľudí. Neuspokojíme sa len tak ľahko. Hľadáme odmenu u Boha. A keď Boh dáva, nešetrí. Nešetrí na peniazoch. Nešetrí na materiáli. Nerozdeľuje obmedzené zdroje ako ľudia. Ako Boh môže rozdávať zo svojho nekonečného bohatstva.

Kto odpúšťa?

Ďalej nasleduje verš 37, ktorý bezprostredne predchádza nášmu textu:

„Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené.“

Kľúčom je zapamätať si, kto je aktérom v druhej polovici týchto troch párov. Kontext to jasne vysvetľuje: Boh. Nesúďte a nebudete súdení Bohom. Nepotupujte a nebudete potupení Bohom. Odpustite a bude vám odpustené Bohom.

A tak — plynule prechádzajúc do verša 38 — „Dávajte a bude vám dané“ od Boha. „Akou mierou meriate, takou vám bude namerané“ nie od ľudí, ale od samotného Boha.

A keď vás váš nebeský Otec odplatí, pokryje každú štipku, ktorú ste dali, a preleje vás svojou milosťou: „Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona.“

Náš Otec v nebi nie je ako predavač v bežnej zmrzlinárni, ktorý dáva len jeden kopček na zjavne prázdny kornútik. On nám dáva svoju milosť v hojnosti. Stláča ju, aby urobil miesto pre ešte viac. Hromadí ju a my sa usmievame. A on ju hromadí ďalej, až sa veža zrúti do nášho lona a my sa smejeme od radosti.

Šťastnejší, keď dávate

Jasné posolstvo Lukáša 6:38, bezpečne ukryté v kontexte, je toto: Boh vás vždy prekoná v štedrosti. A keď to viete, ste oslobodení, aby ste dávali a milovali. S ohľadom na tento prekvapivý a úžasný sľub odmeny od Ježiša Ryle komentuje:

„Nikdy nebola väčšia chyba ako predpokladať, že skutočné kresťanstvo bráni ľudskému šťastiu. Nie je to príliš veľa kresťanstva, ale príliš málo, čo robí ľudí pochmúrnymi, nešťastnými a úbohými. Tam, kde je Kristus najviac známy a kde ho najviac poslúchajú, tam sa vždy nájde najskutočnejšia radosť a pokoj.“ (str. 145)

Ježiš nesľubuje takúto odmenu, aby sme ju ignorovali, zatínali zuby a vykonávali svoju povinnosť bez radosti. Učí nás tak, aby sme si pamätali jeho slová, pripomínali si ich a nechali sa nimi motivovať. Počúvajte jeho „nehanebné“ sľuby o odmene, opakujte si ich, žite podľa nich a pravidelne sa rozhodujte byť štedrí, nie lakomí. „Musíme pamätať na slová Pána Ježiša,“ hovorí Pavol: „veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať“ (Sk 20:35).

David Mathis © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Rovnako čítame, že nikto medzi nimi nebol núdzny (endeēs). Lukáš nám nehovorí, že nikto medzi nimi nebol chudobný (ptōchos), slovo, ktoré zvyčajne používa, ale núdzny. Ich starostlivosť jeden o druhého nebola definovaná minimalisticky: „Čo je najmenej, čo pre teba môžem urobiť.“, ale milovali blížneho ako seba samého. Toto vyvieralo z Ducha Svätého a ich jednoty. Túto jednotu to taktiež udržiavalo a zaiste potešovalo Svätého Ducha.

Otče, ak rastie majetok, nech neprikladám srdce. Amen.

Pavol tu tvrdí, že pochopenie evanjelia v nás prirodzene vyvoláva finančnú štedrosť. Je to tak, že Pavol môže povedať, že finančná „služba“ (grécke slovo diakonia, ktoré znamená pokornú, nákladnú službu pre praktické potreby iných) vlastne „dokazuje,“ že sme kresťania. Zároveň priťahuje ľudí vo svete k nám a v konečnom dôsledku aj k nášmu Bohu. 

To je síce pekné, ale čo v čase nedostatku? A čo v časoch, ktorým čelíme teraz, v čase, ktorý môže byť dlhotrvajúcim hospodárskym poklesom? Dovoľte mi, aby som sa vyjadril osobne. Môj najväčší majetok, dôchodkový fond presbyteriánskych duchovných, dostal tento rok obrovský, dych vyrážajúci úder. A ja nemám 35 rokov. Tak ako ostatní, ani ja sa necítim tak finančne zabezpečený do budúcnosti ako kedysi. Peniaze sú v konečnom dôsledku určitou formou moci a znížené finančné prostriedky nám dávajú pocit, že máme oveľa menšiu kontrolu nad svojím prostredím a sme oveľa zraniteľnejší voči okolnostiam. Tak ako všetci ostatní, aj ja pristupujem k všetkým príležitostiam a potrebám štedrého dávania so stiahnutým žalúdkom.

Preto je pre mňa Druhý list Korintským 8:2–3 takou výzvou. Pavol tu opisuje reakciu macedónskych kresťanov na správu, že v Judei nastal hlad a mnohí sa ocitli v núdzi. Samotní Macedónci teraz čelili „extrémnej chudobe,“ veľkému nedostatku v dôsledku nejakej „ťažkej skúšky“. Nevieme, čo to bolo. Možno sami čelili hladomoru, záplavám alebo vojne — starovekým formám „recesie“. Napriek nedostatku v Macedónsku však radikálne a štedro dávali núdznym. Prečo? Pavol hovorí, že to bola chemická reakcia. Keď sa ich evanjeliom zrodená, nadovšetko oplývajúca radosť dostala do priameho kontaktu s extrémnou chudobou, explózia obetavého dávania „vyvrela“ do bohatej štedrosti. Chudoba a evanjeliová radosť vytvorili bohatstvo.

Pavol nepoužíva tieto slová ľahkovážne. Toto nie je zveličovanie. Keď sa cítime bezpečne a darí sa nám, keď máme peňazí nazvyš, dávanie vzniká buď z mierneho pocitu viny, z toho, že máme viac ako ostatní, alebo z túžby po sebaúcte. (Raz som počul Jerryho Lewisa v programe na získavanie finančných prostriedkov povedať: „Ak nám pošlete 100 dolárov, môžete sa pozrieť do zrkadla a vedieť, že ste dobrý človek.“) Keď sa však cítime zraniteľní a finančne neistí, oba tieto motívy sa vytrácajú. My kresťania, ktorí zvykneme dávať z pocitu viny a pýchy, sme potom nútení pozrieť sa hlbšie. A Pavol nám vo svojich najznámejších slovách na túto tému hovorí, kde máme hľadať: „A vy ako sa rozhojňujete vo všetkom: aj v dobročinnosti… Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou.“ (2. K 8:7, 9)

Tu to máme. Ježiš nedával z toho, čo mohol ušetriť. Ježiš nedával zo svojho bohatstva, ale rozdával svoje bohatstvo. Ježiš nedával preto, že mal moc, ktorú mohol ušetriť, On s radosťou stratil všetku svoju moc a stal sa úplne zraniteľným, pre nás. Aká to výzva! Dávanie formované evanjeliom sa začína až vtedy, keď so sebou prináša obetu a nedostatok.

To vás znepokojuje a núti vás pozerať sa na Ježišovu kozmickú starostlivosť o vás. To nás núti pokoriť sa a pýtať sa, ako môžeme prijať takýto druh štedrosti a neprenášať ju na iných? Ale tiež nás to utešuje, ukazuje nám naše dedičstvo v nebi, ktoré nikdy nemôže zaniknúť ani sa stratiť. Všetky ostatné dedičstvá (a dôchodkové fondy) pred ním blednú.

Zvyčajne dávame z toho, čo vieme ušetriť. Keď to robíme, nevyužívame zdroje, ktoré máme na to, aby sme obetavo dávali z radosti z evanjelia. Našťastie, tento rok nám naša ekonomika dáva impulz správnym smerom! Dokonca aj naše peniaze hovoria: „Bohu dôverujeme.“

COPYRIGHT © 2008 BY TIMOTHY KELLER
PÔVODNÝ ČLÁNOK MÔŽETE NÁJSŤ NA  TIMOTHYKELLER.COM

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Proces objavovania Božej vôle v oblasti peňazí a majetku môže nadchýnať a zároveň oslobodzovať. Pre mňa a moju zosnulú manželku Nanci bol náš rast v oblasti finančného hospodárenia paralelný s duchovným rastom. Vlastne ho aj poháňal. Učili sme sa o viere, milosti, oddanosti, štedrosti a Božom zabezpečení. Mali sme náročné diskusie o dávaní, ktoré nakoniec posilnili naše manželstvo a spojili nás okolo spoločného cieľa investovať do večnosti.

Ježiš použil slovo makarios, čo znamená „robiť radosť“, a povedal: „Blahoslavenejšie je dávať, ako brať“ (Sk 20:35). S Nanci sme zistili, že šťastie, nie povinnosť preniká do teológie peňazí, ktorá uctieva Boha. Keď milosťou nasýtení učeníci zmýšľajúci o kráľovstve používajú Božie peniaze a majetok, plnia tak prvé a druhé najväčšie prikázanie. Zhromažďujeme poklady v nebi, aby sme „dosiahli skutočný život“ (1. Tim 6:19).

Nasledujúce zásady vám a vášmu partnerovi pomôžu rozvíjať životný štýl dobrého správcovstva, ktorý prinesie ovocie teraz i navždy.

1. Uvedomte si nebezpečenstvo života zameraného na majetok

Hoci na peniazoch nie je vo svojej podstate nič zlé, niečo je zúfalo zlé na oddanosti peniazom. „Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla… Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí“ (1. Tim 6:9–10).

Pochopenie nebezpečenstva materializmu nás môže oslobodiť, aby sme mohli prežívať radosť zo správcovstva zameraného na Krista. Ježiš hovorí o „klame bohatstva“ (Mk 4:19). Žalmista varuje: „Ak rastie majetok, neprikladajte srdce“ (Ž 62:11). Nikto z nás nie je imúnny voči zmene hodnôt, ktorú bohatstvo spôsobuje.

Veci majú hmotnosť, na veci pôsobí gravitácia, a gravitácia nás drží na obežnej dráhe okolo vecí, ktoré hromadíme. Jeden priateľ mi povedal, že keď sa s jeho manželkou vzali, trávili čas spoločnými prechádzkami, hraním hier a čítaním. Boli spokojní. Neskôr, keď sa ich príjmy zvýšili, zistili, že sú v pasci kvôli zmene priorít. Peniaze a majetok dostali postupne prednosť pred Bohom, cirkvou a zmysluplne stráveným spoločným časom.

Štúdie a neoficiálne dôkazy ukázali súvislosť medzi zvýšením príjmu a manželskou neverou. Samozrejme, nejde o samotný príjem, ale o životný štýl, ktorý ho podporuje. Kresťan môže zarábať milión dolárov ročne, štedro rozdávať, žiť skromne a vyhnúť sa mnohým dodatočným pokušeniam k nemravnosti. Nie je dôležité, koľko zarábame. Ide o to, koľko si ponecháme.

Ako môžeme rozpoznať, či sa dostávame do pasce materializmu? „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6:21). Ježiš hovorí: „Ukáž mi svoj bankový výpis, výpis z kreditnej karty a svoje účty a ja ti ukážem, kde je tvoje srdce.“ To, čo robíme so svojimi peniazmi, je nespochybniteľným vyjadrením našich hodnôt.

Boh vyhlasuje: „Čokoľvek je pod celým nebom, je moje“ (Job 41:11, Anglická štandardná verzia). Božie vlastníctvo všetkého je základom biblickej teológie peňazí a protijedom na materializmus. Verní správcovia peňazí, ktorí sú si veľmi dobre vedomí skutočnosti, že to, čo máme, je Božie a nie naše, sa s ním pravidelne radia, ako realizovať jeho biblické investičné priority.

2. Nech je štedré dávanie vašou prioritou

Povzbudzujem vás, aby ste sa zaviazali pravidelne prispievať miestnej cirkvi a okrem toho aj na misie a iné služby. Začnite tým, že si stanovíte sumu, ktorú chcete dávať — odporúčam nie menej ako 10 percent — a držte sa jej, aby ste si svojimi prvotinami uctili Boha (Pr 3:9). Ak chcete, aby požehnal financie vašej rodiny, nevystavujte sa kliatbe neposlušnosti.

„Šťastie, nie povinnosť, preniká do teológie peňazí, ktorá uctieva Boha.“

Tak ako hrom nasleduje po blesku, dávanie nasleduje po milosti (2. K 8:1–2). Ak sa vás dotkne Božia milosť, nemôžete si pomôcť a budete štedro dávať! Keď vám potom Boh zverí viac, pripomeňte si, prečo: „a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť“ (2. K 9:11). (Na rozdiel od evanjelia prosperity, nám Boh nepomáha, aby sa zvýšila naša životná úroveň, ale aby sa zvýšila naša úroveň dávania.)

Ak ste nemali vo zvyku dávať, môže byť náročné začať. Ja sa však ľudí pýtam: „Keby vám znížili plat o 10 percent, zomreli by ste?“ Samozrejme, že nie! Boh je dosť veľký na to, aby sa o vás postaral, ak vykročíte s vierou a vrátite mu to, čo mu v prvom rade patrí.

Čo ak sa s partnerom nezhodujete v otázke dávania? V priebehu rokov som sa naučil, že moja túžba obetavo dávať sa niekedy môže Nanci zdať necitlivá. Keď som sa naučil byť k nej (a k našim dcéram) štedrejší, Nanci už nemala pocit, že dávanie na účely Božieho kráľovstva konkuruje potrebám našej rodiny. Vďaka mnohým rozhovorom sa naučila nachádzať čoraz väčšiu radosť v dávaní a ja som sa naučil nachádzať čoraz väčšiu radosť v spoločnom raste a vedení — ale nie v tlačení alebo ťahaní. Držali sme sa za ruky, aj keď niekedy bol jeden z nás o krok vpred. (S pribúdajúcimi rokmi bola stále viac vpredu ona.)

Samozrejme, Boh chce, aby sme s peniazmi robili veľa dobrých vecí, ktoré nezahŕňajú dávanie. Musíme napríklad zabezpečiť základné materiálne potreby našej rodiny, napríklad 1. Tim 5:8. Ale tieto dobré veci sú len začiatkom. Peniaze, ktoré nám Boh zveruje, sú večným investičným kapitálom. Každý deň je príležitosťou kúpiť si ďalšie podiely v jeho kráľovstve!

3. Stanovte si rozpočet, aby ste mohli rozumne míňať a šetriť

Keďže dlhodobé dôsledky sú vážne, keď sa pár nezhodne na otázke peňazí, musím dostatočne zdôrazniť dôležitosť diskusie o finančných záležitostiach. Začnite tým, že si budete starostlivo zaznamenávať výdavky, aby ste zistili, kam vaše peniaze v súčasnosti smerujú. Potom určte, kam by mali smerovať. To sa stane základom vášho rozpočtu. (Keď som bol pastorom, stretával som sa s rodinami, ktoré sa riadili rozpočtom a vystačili si so skromným príjmom. Stretával som sa aj s inými, ktorí zarábali oveľa viac a pravidelne sa dostávali do finančnej krízy.)

Pre niektorých je najpraktickejším spôsobom tvorby rozpočtu obálkový systém. Po výbere peňazí sa hotovosť vloží do obálok určených na dávanie, bývanie, jedlo, plyn, komunálne služby, zábavu, oblečenie, úspory atď. Ak v polovici mesiaca v obálke na zábavu nič nezostane, už žiadne kino ani stravovanie vonku. Ak v jednej oblasti prehnane míňame, musíme to kompenzovať šetrením v inej oblasti. Obálkový systém sa môže zdať zastaraný, ale učí nás, že zdroje sú obmedzené, čo je neoceniteľná lekcia.

Aká je správna rovnováha medzi tým, koľko dávame, koľko míňame na to, čo potrebujeme a chceme, a koľko šetríme? Verím, že napätie, ktoré sa v tejto otázke odráža, je zdravé. V modlitbe môžeme hľadať Božie vedenie a byť odhodlaní nasledovať ho, ako najlepšie to dokážeme.

Ježiš nám hovorí: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto [čo budete jesť, piť a obliekať si] bude vám pridané“ (Mt 6:33). Na rozdiel od pohanov, ktorí „všetko toto hľadajú“ a sú „ustarostení o zajtrajší deň,“ veriaci môžu dôverovať Bohu (Mt 6:25–34). Ak veríme, že Boh nás stvoril a môže nás vykúpiť a previesť cez smrť, aby sme s ním strávili večnosť, môžeme mu veriť, keď hovorí, že sa postará o naše materiálne potreby.

4. Vyhýbajte sa dlhom, okrem výnimočných prípadov

Rozhodnutie žiť na dlh (s výnimkou zvládnuteľných súm, ako je splácanie hypotéky v rámci vašich možností) je v konečnom dôsledku pre dušu a manželstvo umŕtvujúce. Nikdy nie je rozumné žiť nad rámec svojich príjmov. V manželstve to vždy vyvolá konflikt.

Dôvera znamená veriť, že Boh sa postará o naše potreby. Keď sa však zadlžujeme, zvyčajne to robíme preto, aby sme si zaobstarali to, čo chceme, nie to, čo potrebujeme. Biblia nás preto varuje pred zadlžovaním. V evanjelickom preklade Listu Rímskym 13:8 sa píše toto: „Nikomu nič nedlhujte.“ Zdá sa, že to zakazuje zadlžovanie. Iné (anglické) preklady píšu: „Nech žiadny dlh nezostane nesplatený.“ To by umožňovalo dlh, ak by bol čo najskôr splatený.

Nie všetky dlhy sú však rovnaké. Súcitím s tými, ktorí sa ocitli v situácii, keď sa po modlitbe a zhodnotení situácie zdá, že dlh je jedinou alternatívou. V takýchto prípadoch nie je nič múdrejšie ako dávať v prvom rade Bohu, obmedziť výdavky a systematicky splácať dlh tak odhodlane, ako je to len možné.

Niektorí považujú hypotéky za výnimku, ako sa vyhnúť zadlžovaniu, a môžu si požičať na kúpu domu za rozumnú cenu namiesto prenájmu. Bohužiaľ, mnohí ambiciózni majitelia domov si kupujú dom nad rámec svojho rozpočtu. Istý pár, ktorý poznám, si vzal veľkú hypotéku, ktorá závisela od príjmov oboch. Keď manželka otehotnela, uvedomili si, že ak si chcú udržať dom, budú musieť porušiť svoje presvedčenie, že nesmú nechať dieťa v škôlke, kým matka pracuje.

A čo kreditné (úverové) karty? Niektorí ich používajú kvôli pohodliu a splácajú dlžnú sumu na každom výpise, aby sa vyhli úrokom. Nanci a ja sme to tak robili. Tento prístup má svoje výhody, ale aj nevýhody. Samotné pohodlie kreditnej karty je často záväzkom — a predstavuje pokušenie.

Tu je niekoľko rozumných usmernení:

• Nikdy nepoužívajte kreditné karty na nič iné okrem nákupov v rámci rozpočtu.
• Každý mesiac splácajte svoje kreditné karty.
• Hneď prvý mesiac, keď máte účet, ktorý nemôžete zaplatiť v plnej výške, kartu zničte, splaťte účet, a neberte si ďalšiu.

5. Užívajte si život na Božiu slávu

Ako veriaci v materialistickej kultúre by sme mali prijať životný štýl, ktorý uvoľní peniaze na ďalší pokrok evanjelia. A pritom odpoveďou nie je asketizmus, presvedčenie, že peniaze a majetok sú vo svojej podstate zlé. Náš Boh je štedrý darca (R 8:32). Poskytuje nám radosti a pohodlie, ktoré chce, aby sme si užívali: „Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!“ (1. K 10:31)

V priebehu rokov sme s Nanci míňali primerané sumy peňazí na dovolenky, ktoré nám slúžili na načerpanie nových síl. Dokonca aj keď boli naše dievčatá malé, organizovali sme si večerné rande, pretože sme verili, že jednou z najlepších vecí, ktoré môžeme urobiť pre naše deti, je udržať pevné manželstvo. (Urobte si z randenia s partnerom prioritu. Zapíšte si to do svojho rozvrhu a rozpočtu!)

Písmo hovorí, že svoju nádej nemáme vkladať do materiálnych vecí, ale „v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie“ (1. Tim 6:17). To znamená, že by sme sa nemali cítiť vinní za to, že sa tešíme z jeho darov! Boh neočakáva, že jeho nasledovníci budú žiť ako väzni v cele, nikdy nebudú hodovať ani oslavovať život. Zveruje nám peniaze, aby sme sa starali o svoje potreby a potreby druhých, ale aj preto, aby sme sa mohli tešiť zo života, ktorý nám dal.

Investujte do večnosti — spoločne

Mnohí kresťania zhromažďujú svoje poklady na zemi. Nakoniec cúvajú do večnosti a smerujú preč od svojich pokladov. Kristus nás vyzýva, aby sme to obrátili — aby sme si svoje poklady zhromažďovali v nebi. Takto nás každý deň bude posúvať bližšie k nášmu pokladu.

V posledných rokoch života sme s Nanci premýšľali o tom, ako sme z Božej milosti investovali do večnosti a spoločne slúžili Pánovi Ježišovi. To, čo ležalo za nami, malo význam, ale to, čo nás čakalo na druhej strane smrti, bolo to, na čo sme sa celý život pripravovali.

Krátko pred jej smrťou som držal Nanci za ruku a ona s úsmevom a slzami povedala: „Randy, ďakujem ti za môj život.“ Odpovedal som jej, tiež s plačom: „Nanci, ďakujem ti za môj život.“ Boh si nás použil, aby sme navzájom duchovne rástli a stali sa lepšími Ježišovými nasledovníkmi. Určite sme nerobili všetko správne, ale s Božou pomocou sme sa snažili zhromažďovať oveľa väčšie poklady v nebi ako na zemi.

Povzbudzujem vás, aby ste Krista postavili do centra svojho manželstva a financií. Nikdy to nebudete ľutovať. Večné výnosy vám navždy prinesú radosť a vášmu Spasiteľovi slávu!

Randy Alcorn © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Šimonova otázka trocha zabolela a z Matúšovho pohľadu sa to dalo vyčítať.

„Och, nemyslel som to tak, ako to vyznelo,“ povedal rozpačito Šimon.

Nikto by nepredpokladal, že Šimon a Matúš budú priatelia. A zo začiatku sa ani nemali veľmi radi.

Šimon bol horlivec a nenávidel Rimanov až na smrť. Kedysi sa zaprisahal svätej veci, ich vyhnaniu z Izraela. Ešte viac ako Rimanov však Šimon nenávidel Židov, ktorí pomáhali cisárovi utláčať a drancovať Boží ľud. Židov ako bol Matúš.

Matúš vyberal dane pre Rím — a pre seba. Považoval to jednoducho za šikovný a výnosný kariérny krok. Predtým, ako ho Ježiš povolal z jeho stánku, Matúš nemal čas na idealizmus hlúpych horlivcov, ako bol Šimon. Bola to utopická ilúzia — hŕstka rozhnevaných Židov sa postaví cisárovým légiám. Bolo to želanie smrti, stretnutie s rímskym krížom.

Bývalý horlivec a bývalý vyberač daní sa rýchlo spriatelili. To sa mohlo stať len vďaka Ježišovi.

„Čo si tým chcel povedať?“ spýtal sa Matúš.

„Chcel som len povedať… že si bol… “

„Prefíkaný nespravodlivý šafár?“

„Nehovorím, že si bol práve taký… “

„Už sa toľko nesnaž, Šimon,“ povedal Matúš a odložil zvyšky svojej pýchy, „bol som rovnako prefíkaný a nečestný, možno aj horší. Ja to viem. Len je bolestné spomínať si na to, aký som býval. Takže, ktorý pán podľa teba pochválil šafára?“

„No, práve z toho som zmätený,“ odpovedal Šimon. „Znelo to takmer tak, akoby Ježiš pochválil konanie šafára, ktorým sa chcel ochrániť. Ale ja viem, že to nie je správne. Ako má byť tento skorumpovaný darebák príkladom pre ‚synov svetla‘?“

Matúš sa usmial a povedal: „Štedrosť.“

„Štedrosť?“ povedal Šimon neveriacky. „Jediné, čo bol ochotní štedro dávať, boli peniaze jeho pána!“

„Presne tak, Šimon. O to nášmu Pánovi ide. Šafár použil peniaze svojho pána, aby si získal priazeň tých, ktorí mu mohli poskytnúť bývanie, keď prišiel o prácu.“

„A to má byť dobrá vec?“ povedal Šimon zmätene.

„Nie, Ježiš nehovorí, že nečestnosť toho človeka bola dobrá. Hovorí, že ako ‚syn tohto sveta‘ ten muž vedel, ako tento svet funguje. Použil svetskú bystrosť, aby sa nestal bezdomovcom, a dokonca aj jeho svetský pán ocenil jeho bystrosť. Ježiš hovorí, že ‚synovia svetla‘ musia byť aspoň takí bystrí, aby vedeli, ako funguje kráľovstvo.“

„Čo je niečo úplne iné,“ povedal Šimon.

„Úplne,“ súhlasil Matúš. „Ale to, čo robíme my, je podobné tomu, čo robil ten nespravodlivý šafár.“

„Myslíš tým, že sme ochotní štedro dávať peniaze nášho Pána?“

„Presne tak.“

Šimon sa na chvíľu zamyslel. Takže v istom zmysle je to iný spôsob ako povedať: „predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu,“ aby ste mali „nehynúci poklad v nebesiach“ (L 12:33). Rozumní „synovia svetla“ rozdávajú „nespravodlivú mamonu“ a priatelia sa s Bohom, ktorý je naším večným príbytkom (5. M 33:27).

„Presne tak. To je finančná prezieravosť, ktorú náš Majster chváli.“

Náš nebeský Majster nás všetkých urobil správcami „nespravodlivej mamony“ (L 16:9). Ako hovorí John Piper:

Vlastníctvo peňazí na tomto svete je skúškou pre večnosť. Dokážete so svojimi peniazmi prejsť skúškou vernosti? Používate ich ako prostriedok na dokazovanie Božej hodnoty a radosti, ktorú máte z podpory jeho veci? Alebo spôsob, akým ich používate, dokazuje, že to, čo vás skutočne teší, sú veci, a nie Boh? (Príprava na prijatie Krista)

Tieto otázky si musíme klásť všetci, pretože Ježiš chce, aby sme s peniazmi nakladali rozumne (L 16:8–9). Kráľovská prezieravosť vyzerá takto:

„Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu. Získajte si mešce, ktoré sa nezoderú; nehynúci poklad v nebesiach, kam sa zlodej nepriblíži, ani moľ nekazí; lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“ (L 12:32–34)

Jon Bloom  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.OR

Raz sedel istý manželský pár sedel v mojej kancelárii. Práve som im oznámil tú nešťastnú správu, že ich žiadosť o úver na bývanie bola zamietnutá. Mali príliš veľa nesplatených dlhov.

Keď som si prešiel dlhy v ich úverovej správe, narazil som na kreditnú kartu.

„Tá nie je naša,“ poznamenala manželka. „Ide o podvod?“

Keď som im hneď začal odporúčať, aké kroky by mali podniknúť v súvislosti s touto kartou, videl som niečo, čo manželka nie. Manžel, ktorý sedel vedľa nej, sa nápadne začervenal. Na čele mu začal vystupovať pot.

Náhle prerušil rozhovor a vyzval svoju ženu, aby si kvôli kreditke nerobila starosti. Ona, zmätená jeho poznámkou, s tým rozhodne nesúhlasila. Keď sa naňho otočila, zbadala to, čo som videl ja. V tej chvíli vedela, že niečo nie je v poriadku. Niečo pred ňou zatajil.

Šokovaná sa ku mne otočila, pokojne sa mi ospravedlnila a odišla z mojej kancelárie. Jej manžel ju so sklonenou hlavou a slzami v očiach nasledoval.

Kiežby som tak vedel, ako sa ich príbeh skončil, ale neviem.

Finančný stres

Štatistiky týkajúce sa škodlivých účinkov finančného stresu na manželstvá sa, žiaľ, zhodujú. Finančný stres zostáva jedným z hlavných dôvodov, ktoré bývalé manželské páry uvádzajú ako dôvod svojho rozvodu. Výskum ukázal, že hádky kvôli peniazom na začiatku manželstva sú hlavným predpokladom budúceho rozvodu.

V štúdii, ktorú v roku 2015 uskutočnila banka SunTrust, 35 % manželských párov, ktoré zažívali v manželstve stres, uviedlo ako dôvod svojho stresu peniaze. Pri všetkých týchto znepokojujúcich údajoch o finančnom strese a manželstve by si človek myslel, že páry sa do rozvoja finančnej jednoty ponoria už na začiatku manželstva.

Ale nie je to tak.

V tej istej štúdii spoločnosti SunTrust uviedlo 20 % respondentov, že minuli 500 alebo viac dolárov bez toho, aby o tom ich manželský partner vedel. Tridsaťšesť percent uviedlo, že sa o veľkých nákupoch so svojím manželským partnerom neporadili. Šesť percent uviedlo, že majú účty, ktoré boli pred manželským partnerom skryté.

Moji klienti v banke v ten deň patrili do jednej z týchto štatistík, ak nie do všetkých.

Už nie dvaja, ale jeden

Už v Prvej knihe Mojžišovej Boh stanovuje, že keď sa muž a žena jeden druhému zaviažu manželstvom, už nebudú dvaja, ale jeden (1. M 2:24). Tieto formálne oddelené bytosti sú teraz spojené do jednej novej bytosti.

Hĺbka tejto jednoty je opísaná v Prvom liste Korintským, kde Pavol píše: „Žena nevládne svojím telom, ale (jej) muž; podobne ani muž nevládne svojím telom, ale (jeho) žena“ (1. K 7:4). V jednote manželstva sa strácajú práva muža a ženy nad vlastným telom. A ak máme v manželstve stratiť právo na vlastné telo, aké ďalšie práva strácame?

Všetky.

Nič nie je vlastníctvom bez vlastníctva druhého. Nič nie je známe bez vedomia druhého. Nič nie je skryté. Všetko, čo bolo „moje“, a všetko, čo bolo „tvoje,“ sa stáva „naším“.

Toto je manželstvo, aké by malo byť. Ale čo sa stane, keď sa financie páru rozdelia na „moje“ a „tvoje“?

Jeden bankový účet?

Najprv zvážme niekoľko praktických dôsledkov. Keď sa manželia rozhodnú viesť alebo vytvoriť si samostatné účty, najmä účty, ku ktorým druhý z manželov nemá prístup, zvyšuje sa zložitosť a náročnosť dobrej správy ich financií. Je potrebné sledovať viac účtov a výdavkov, ktoré sa na týchto účtoch uskutočňujú. Veľkorysé dávanie, múdre sporenie a primeraný život sú náročnejšie na realizáciu.

Komunikácia medzi manželmi sa musí zintenzívniť, pretože sa zvyšuje pravdepodobnosť, že urobia finančnú chybu. Samozrejme, že túžba po intenzívnejšej komunikácii nie je to, čo zvyčajne vedie páry k tomu, aby si viedli oddelené účty.

Poďme teraz trochu hlbšie. Spoločný účet (ku ktorému majú prístup obaja manželia) vášmu partnerovi niečo oznamuje. Ako prvé vyjadruje, že sú to „naše peniaze“ a „naše výdavky“. Nezáleží na tom, kto zarába menej alebo viac, sú to „naše peniaze“.

Spoločný účet vyjadruje transparentnosť a dôveru. Vyjadruje aj záväzok. Naopak, oddelené účty môžu vyjadrovať túžbu zostať bez zodpovednosti a záväzku voči tomu druhému.

Mali by mať manželia oddelené účty?

Jednota. Podľa Biblie by takto malo vyzerať manželstvo. Manželstvo je komplexná dohoda.

Čo to znamená pre financie manželského páru? Jednotu. Znamená to, že je nesprávne, ak majú manželia oddelené účty? Vyhnem sa tu legalizmu. Kresťania by sa však mali s touto otázkou vysporiadať a zvážiť, či je to pre ich manželstvo najlepšie. Existujú praktické a potenciálne vzťahové dôsledky, ktoré môžu vyplynúť z „mojich peňazí“ a „tvojich peňazí“.

Štatistiky ukazujú, že financie páru môžu spôsobiť v manželstve zmätok. Tieto čísla by nás mali všetkých postaviť do pozoru. Príbeh mojich klientov sa môže stať ktorýmkoľvek z našich príbehov. Zamyslite sa nad tým, čo vyjadrujú vaše účty. Ak nevyjadrujú „naše peniaze“, vzdajme sa svojich práv, aby sa dvaja mohli stať jedným vo všetkom, dokonca aj v našich financiách.

Art Rainer © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Stále si stanovujem ciele, ale ako ste naznačili vo svojej otázke, spôsob, akým si ich stanovujem, teraz vyzerá inak. Dúfam, že týchto niekoľko zásad vám pomôže rovnako, ako pomohli mne.

1. STANOVUJTE SI FINANČNÉ CIELE, KTORÉ VIAC ROZVÍJAJÚ VAŠU VIERU AKO BANKOVÝ ÚČET.

Keď som si kedysi robila brainstorming svojich cieľov, typický zoznam oblastí života, ktoré som chcela pokryť, zahŕňal kariéru, financie, rodinu, zdravie, službu a vieru. Teraz si uvedomujem, že som už urobila chybu, ktorá spôsobila napätie.

Tým, že som do zoznamu zaradila aj svoju vieru, som ju akosi oddelila od ostatných oblastí života. Viera však nikdy nemala byť len doplnkom nášho života. Viera by mala byť naším základom. Skôr než ďalšou položkou na mojom zozname mala byť základnou motiváciou pre každú kategóriu. Ako to povedal Ježiš: „Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá“ (Mt 6:33).

Táto zmena rozhoduje o tom, či sú naše ciele zbožné alebo nie — nie uistiť sa, že Boh je na zozname, ale dovoliť Božej pravde, aby ovplyvnila každý náš cieľ. Jediný rast, ktorý trvá, je rast vašej viery. Všetko, čo robíme, by malo smerovať k rastu našej viery — vrátane toho, ako zaobchádzame s našimi financiami.

2. JEŽIŠ NIKDY NEHOVORIL O PENIAZOCH BEZ VAROVANIA, PRETO BY SME MALI ROBIŤ TO ISTÉ.

Láska k peniazom je to, čo je zlé (1. Tim 6:10), takže je možné mať peniaze a byť zbožný. Ale keďže peniaze sú hlavným konkurentom pre naše srdcia, nikdy by sme nemali uvažovať o finančnom zisku bez opatrnosti — nielen z rozvážnosti, ale preto, že takto o tom hovoril Ježiš. Šestnásť z 38 Ježišových podobenstiev sa týka zaobchádzania s peniazmi a majetkom. Neuráža ani nechváli bohatých ani chudobných — ale dôsledne poukazuje na pravdu, že veci nemôžu priniesť uspokojenie a len on môže. Ak nájdeme uspokojenie vo svojich veciach, nebudeme hľadať uspokojenie v ňom.

Jedny z jeho najsilnejších slov na túto tému sú v Matúšovi 6:24: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“

Boh alebo peniaze: musíme si vybrať jedno, o ktoré sa budeme usilovať svojimi myšlienkami, časom a úsilím. Toto je jediný prípad, keď Ježiš takto rozlišuje. Ak si našiel čas na to, aby povedal, že nemôžete slúžiť Bohu a peniazom, nemali by sme sa pokúšať žiť tak, akoby sme mohli.

3. STANOVTE SI FINANČNÉ CIELE, KTORÉ SÚ ZALOŽENÉ NA POTREBÁCH A ŠTEDROSTI — NIE NA TÚŽBACH A BOHATSTVE.

Tu je niekoľko bežných finančných cieľov:

• Splatiť dlhy.
• Zvýšiť svoj príjem.
• Šetriť si na dôchodok.
• Ísť na dovolenku.
• Zlepšiť si bývanie alebo auto.

Hoci na žiadnom z týchto cieľov určite nie je nič zlé, každý cieľ sa zužuje na túžby a bohatstvo. Biblia nikde nehovorí, že ste automaticky zlí, ak hromadíte peniaze a veci. Pamätajte však, že Písmo varuje pred nebezpečenstvom, ktoré hrozí pri honbe za peniazmi a vecami.

Biblia tiež ponúka viac usmernenia než len radu, aby sme sa vyhýbali šedým zónam. Božie Slovo nás vedie k tomu, aby sme svoje financie používali na pokrytie potrieb, a vyzýva nás k štedrosti. Napríklad v Skutkoch 20:34 Pavol spomína svoju prácu pri výrobe stanov ako prostriedok na zabezpečenie svojich potrieb a potrieb tých, ktorí cestovali s ním.

Tu je niekoľko príkladov finančných cieľov, ktoré sa prikláňajú k potrebám a štedrosti:

• Stanovte si rozpočet na životné výdavky, ktorý je nižší ako váš príjem.
• Predajte alebo darujte majetok, ktorý nepotrebujete.
• Podporte nejakého misionára.
• Každoročne zvyšujte percento desiatku pre miestnu cirkev.
• Vytvorte si v rozpočte položku na uspokojovanie potrieb iných.

Ako človek, ktorý miluje spôsob, ako viera ovplyvňuje našu prácu, som veľmi zvedavá na Pavlov život výrobcu stanov. Hoci máme v Novej zmluve zaznamenaných mnoho jeho slov, stále nevieme veľa o tejto časti Pavlovho života okrem toho, že to bolo remeslo, ktoré používal na zabezpečenie svojich misijných ciest, a nástroj, ktorým sa podieľal na živote ľudí.

Nedáva nám to dosť informácií o tom, ako by sme mali vnímať aj našu prácu?

Som si istá, že Pavol vyrábal dobré stany, aby mal dosť peňazí na zabezpečenie svojich misijných ciest. Som si istá, že v práci nachádzal uspokojenie, pretože to robia nositelia Božieho obrazu. Som si istá, že chcel milovať svojich blížnych-zákazníkov tým, že im vyrobil kvalitný stan.

Ale výroba stanov nebola Pavlovou identitou. Pochybujem, že venoval veľa mozgovej kapacity rozširovaniu svojho trhu alebo priestoru v srdci tomu, aby vnímal ostatných výrobcov stanov ako konkurenciu. Zarábaniu peňazí ako výrobca stanov venoval len tú pozornosť, ktorá bola absolútne nevyhnutná, takže evanjelium mohlo dostať jeho hlavnú pozornosť.

Snažme sa o to isté. Stanovte si finančné ciele zakorenené v potrebách a štedrosti, ktoré budú rozvíjať vašu vieru. Zvyšok zverte Bohu.

Michelle Myers. ČLÁNOK PREBRATÝ Z: SPOLOCENSTVOEVANJELIA.SK

„Potrebujeme toľko Božej sily v hojnosti, ako jej potrebujeme v núdzi, a pravdepodobne ešte viac.“

Premýšľajte o svedectvách, ktoré ste počuli o silných stretnutiach ľudí s Bohom. Spýtajte sa sami seba, koľko z týchto príbehov o silných, premieňajúcich, meniacich život, vytvárajúcich lásku a posväcujúcich stretnutiach s Bohom bolo výsledkom toho, že boli obdarení svetským blahobytom. Pravdepodobne prídete na to, že žiadny. Ak však nejaké poznáte, dokážete ich spočítať na prstoch jednej ruky.

Na druhej strane, koľko z týchto príbehov zahŕňa ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom, ako hovoríme, v koncoch? Uvedomme si toto: hlbšie stretnutie s Bohom prežívame viac v časoch našej núdze, než vtedy, keď sa nám darí.

Prinajmenšom rovnako nebezpečné ako porno

Ak berieme Bibliu vážne, materiálny blahobyt by nás mal v istom zmysle desiť, pretože Biblia o ňom hovorí desivé veci:

• Ježiš: „Deti moje, ako ťažko je vojsť do kráľovstva Božieho [tým, čo dúfajú v majetok]. Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.“ (Mk 10:24–25)

• Pavol: „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. Ty však, človeče Boží, pred takýmito vecami utekaj.“ (1. Tim 6:10–11)
• Jakub: „A vy, boháči, plačte, bedákajte nad svojimi biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo zmoľavelo; vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedectvom proti vám a zožerie vám telá ako oheň!“ (Jk 5:1–3)

Nechcem znižovať nebezpečenstvo sexuálneho hriechu (1. K 6:9–11), ale všimli ste si niekedy, že Nový zákon vydáva viac varovaní pred duchovným nebezpečenstvom materiálneho blahobytu ako pred sexuálnou nemravnosťou? Ježiš nepovedal, že pre sexuálne nemorálneho človeka je ťažšie dostať sa do neba ako ťave prejsť uchom ihly. Povedal to o bohatých ľuďoch. A väčšina ľudí, ktorí toto čítajú, žije v jednej z najbohatších krajín v dejinách sveta.

„Blahobyt je prinajmenšom rovnako duchovne nebezpečný ako pornografia.“

Obávame sa? Prečo prosperujúci kresťania nevytvárajú podporné skupiny, ktoré by nám pomohli vyhýbať sa láske k peniazom (Žid 13:5)? Vieme, že znecitlivenie voči sexuálne nemorálnym obrázkom alebo videám je pre našu dušu nebezpečné, ale vieme vôbec po mnohých desaťročiach, keď sme boli ponorení do kultúry blahobytu, vnímať následky bohatstva? Ako nás to ovplyvnilo? Nakoľko sme znecitlivení? Najmä vo svetle skutočnosti, že podľa Biblie je blahobyt prinajmenšom rovnako duchovne nebezpečný ako pornografia.  

Skúška „hojnosti“

Ďalšia vec, ktorú si treba všimnúť: počúvajte, ako Pavol hovorí o hojnosti, keď píše ďakovný List filipským kresťanom za to, že sa postarali o jeho potreby vo väzení:

„Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4:11–13)

Zdá sa vám zvláštne, že Pavol hovorí o hojnosti rovnakým spôsobom ako o núdzi? O obidvoch hovorí ako o takých, ktoré si vyžadujú vieru, čo znamená, že v oboch prípadoch ide o odlišné skúšky viery. Počas rokov skúšok a testov sa naučil tajomstvo, ako čeliť obom okolnostiam.

Vieme, že materiálny „nedostatok“ je skúška. Ale považujeme aj materiálny „blahobyt“ za skúšku? Ak nie, môže to byť tým, že sme si na to príliš zvykli, príliš nám to vyhovuje — sme voči tomu znecitlivení. A ak je to tak, sme na nebezpečnom mieste.

Hojnosť ľahko zakrýva naše zraniteľné miesta, dáva nám klamlivý pocit bezpečia a často aj falošný pocit nezávislosti. Nebezpečenstvo spočíva práve v tom, že to nevnímame ako nebezpečné. Zvyčajne máme radi ten pocit, ktorý nám to dáva. Keďže sme ľuďmi, ktorých hriešna, egocentrická pýcha je oveľa prenikavejšia a silnejšia, než si zvyčajne uvedomujeme, milujeme pocit nezávislosti a možnosti pôžitku, ktoré bohatstvo poskytuje. Páči sa nám, že necítime núdzu. Považujeme to za normálne.

Podľa Ježiša sme však úplne núdzni. Potrebujeme ho ako ratolesti vinič (J 15:5). Problémom je, že blahobyt má tendenciu túto potrebu maskovať. A práve preto je pre väčšinu ľudí duchovne ťažšie verne čeliť hojnosti ako núdzi. V núdzi sme pravdepodobne viac v kontakte so svojou skutočnou potrebou pred Bohom. Núdza nás dokáže pokoriť. Ale je menej pravdepodobné, že v hojnosti budeme v kontakte s našou skutočnou potrebou, a to môže podnecovať našu pýchu.

Sila v hojnosti

Ak žijeme v blahobyte, musíme si vážne vziať k srdcu biblické varovania. V záujme lásky si musíme navzájom pomáhať, aby sa naše životy oslobodili od lásky k peniazom a toho, čo to pre nás znamená. Musíme byť rovnako ostražití, aby sme nepodľahli blahobytu, ako sa snažíme o sexuálnu čistotu. Peniaze aj sex sú Božie dary, ale oba nás môžu aj zničiť, ak si nedáme pozor.

„Hlbšie stretnutie s Bohom prežívame viac v časoch našej núdze, než vtedy, keď sa nám darí.“

Vyžaduje si to obrovskú duchovnú silu, aby sme sa nenechali zviesť materiálnym bohatstvom, aby sme svoju dôveru v Boha nepreniesli na materiálnu hojnosť, ktorú bohatstvo poskytuje. Buďte ostražití voči zvodom prosperity. Sľubuje šťastie, istotu a nezávislosť, ale bez Božej milosti — bez zrelej, úprimnej viery v Boha — povedie k mnohým útrapám (1. Tim 6:10). Peniaze sú totiž rovnako zvodné ako sex, možno ešte aj viac.

Spomeňte si na Pavlov nárek nad tými, ktorých láska k peniazom spôsobila, že sa vzdialili od viery (1. Tim 6:10). Spomeňte si na Ježišov nárek nad boháčom, ktorý ho nemohol nasledovať, pretože vlastnil veľa majetku (Mk 10:21–23). A spomeňte si na Pavlov príklad:

„Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4:12–13)

Potrebujeme silu v období hojnosti. Potrebujeme silu, aby sme odolali volaniu prosperity. A preto potrebujeme toľko Božej sily v hojnosti, ako jej potrebujeme v núdzi, a pravdepodobne ešte viac.

Jon Bloom  © Desiring God. Website: desiringgod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org