Naším problémom môže byť to, ako o pôste premýšľame. Ak je dôraz kladený na abstinenciu a pôst je vnímaný len ako nejaká povinnosť, ktorú treba splniť, potom len tí najodhodlanejší z nás s pevnou vôľou prekonajú spoločenské prekážky a prekážky sebapohodlia, aby túto disciplínu skutočne uviedli do praxe.

Ale ak sa prebudíme a uvidíme pôst pre radosť, ktorú môže priniesť — ako prostriedok Božej milosti na posilnenie a zbystrenie našich túžob smerujúcich k Bohu — potom možno zistíme, že držíme v rukách nový mocný nástroj na obohatenie nášho potešenia z Ježiša.

Čo je pôst?

Pôst je výnimočné opatrenie, navrhnuté tak, aby usmerňovalo a vyjadrovalo našu túžbu po Bohu a našu svätú nespokojnosť v padlom svete. Je pre tých, ktorí nie sú spokojní so súčasným stavom (status quo). Pre tých, ktorí chcú viac Božej milosti. Pre tých, ktorí skutočne zúfalo túžia po Bohu.

„Pôst je pre tých, ktorí chcú viac Božej milosti. Pre tých, ktorí skutočne zúfalo túžia po Bohu.“

Písmo obsahuje mnoho foriem pôstu: osobný a spoločný, verejný a súkromný, zborový a národný, pravidelný a príležitostný, čiastočný a úplný. Zvyčajne vnímame pôst ako „dobrovoľné zrieknutie sa jedla kresťanom pre duchovné účely“ (Don Whitney, Duchovné disciplíny, str. 160).

Postiť sa môžeme aj od iných dobrých vecí, nielen od jedla a pitia. Martyn Lloyd-Jones hovorí: „Pôst by mal v skutočnosti zahŕňať abstinenciu od čohokoľvek, čo je samo osebe legitímne, a to v záujme nejakého osobitného duchovného účelu.“ Ale bežný kresťanský pôst znamená súkromné a príležitostné rozhodnutie zaobísť sa bez jedla (nie však bez vody) počas určitého obdobia (či už ide o deň, tri alebo sedem) s ohľadom na konkrétny duchovný cieľ.

Podľa Whitneyho medzi duchovné účely pôstu patria:

• posilnenie modlitby (Ezd 8:23; Joel 2:13; Sk 13:3)
• hľadanie Božieho vedenia (Sud 20:26; Sk 14:23)
• vyjadrenie zármutku (1. S 31:13; 2. S 1:11–12)
• hľadanie vyslobodenia alebo ochrany (2. Kron 20:3–4; Ezd 8:21–23)
• vyjadrenie pokánia a návrat k Bohu (1. S 7:6; Jon 3:5–8)
• pokorenie sa pred Bohom (1. Kr 21:27–29; Ž 35:13)
• vyjadrenie záujmu o Božie dielo (Neh 1:3–4; Dan 9:3)
• služba potrebám iných (Iz 58:3–7)
• prekonávanie pokušenia a zasvätenie sa Bohu (Mt 4:1–11)
• vyjadrenie lásky a uctievanie Boha (L 2:37)

Hoci potenciálnych účelov je mnoho, práve ten posledný môže byť najužitočnejší pre usmernenie našich úvah o pôste. Zahŕňa v sebe všetky ostatné a zasahuje samotnú podstatu toho, čo robí pôst takým mocným prostriedkom milosti.

Whitney to vystihuje takto: „Pôst môže byť vyjadrením toho, že svoje najväčšie potešenie a radosť v živote nachádzate v Bohu“ (str. 176). A cituje trefnú frázu Matthewa Henryho, ktorý hovorí, že pôst slúži na to, aby „naostril zbožné túžby“.

Ježiš predpokladá, že sa budeme postiť

Hoci Nový zákon neobsahuje žiadny príkaz, aby sa kresťania postili v určité dni alebo s konkrétnou frekvenciou, Ježiš jasne predpokladá, že sa postiť budeme. Je to príliš mocný nástroj na to, aby sme ho nechali ležať na polici a zbieral prach. Zatiaľ čo pôst spomína mnoho biblických textov, dva najdôležitejšie sa nachádzajú len pár kapitol od seba v Matúšovom evanjeliu.

„Ježiš nehovorí „ak sa postíte,“ ale „keď sa postíte.“

Prvým je Matúš 6:16–18, ktorý nasleduje po Ježišovom učení o štedrosti a modlitbe. Pôst je pre kresťanstvo rovnako základný ako dávanie druhým a prosenie Boha. Kľúčom je, že Ježiš nehovorí „ak sa postíte,“ ale „keď sa postíte.“

Druhým je Matúš 9:14–15, o ktorom Richard Foster hovorí, že je to možno „najdôležitejšie vyhlásenie v Novom zákone o tom, či by sa kresťania mali dnes postiť, alebo nie“ (Oslava disciplíny, str. 53). Ježišova odpoveď je jednoznačné áno.

„Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť.“ (Mt 9:14–15)

Keď bol Ježiš, náš ženích, tu na zemi medzi svojimi učeníkmi, bol to čas pre disciplínu hodovania. Ale teraz, keď je od svojich učeníkov „vzatý“, „budú sa postiť“. Nie „možno sa budú, ak sa k tomu niekedy dostanú“, ale „budú sa“, Čo potvrdzuje aj model pôstu, ktorý sa okamžite objavil v ranej cirkvi (Sk 9:9; 13:2; 14:23).

Dajte svojim pocitom nový rozmer

To, čo robí pôst takým darom, je jeho schopnosť — s pomocou Ducha Svätého — zamerať naše city a ich vyjadrenie smerom k Bohu v modlitbe. Pôst kráča ruka v ruke s modlitbou — ako hovorí John Piper, pôst je „hladnou slúžkou modlitby“, ktorá „odhaľuje aj prináša nápravu“.

„Pôst, podobne ako evanjelium, nie je pre sebestačných. Je pre chudobných v duchu.“

„Ona odhaľuje mieru moci, ktorú nad nami má jedlo — alebo televízia, počítače či čokoľvek iné, čomu sa znova a znova podriaďujeme, aby sme zakryli slabosť našej túžby po Bohu. A prináša nápravu tým, že zintenzívňuje vrúcnosť našej modlitby a celým telom vyjadruje to, čo modlitba hovorí srdcom: Túžim byť nasýtený jedine Bohom!“ (Keď netúžim po Bohu, str. 171)

To pálenie v útrobách, ten neutíchajúci oheň vo vašom bruchu, ktorý sa dožaduje ďalšieho jedla, signalizuje, že nastal čas využiť pôst ako prostriedok milosti. Až keď dobrovoľne prijmeme bolesť prázdneho žalúdka, uvidíme, do akej miery sme dovolili vlastnému bruchu, aby sa stalo naším bohom (F 3:19).

A v tej hlodavej bolesti narastajúceho hladu sa nachádza motor pôstu, ktorý nám pripomína, aby sme svoju túžbu po jedle nasmerovali k Bohu a vlieva nám intenzívnejšiu túžbu po Ježišovi. Pôst je, ako hovorí Piper, fyzickým výkričníkom na konci vety: „Tak veľmi Ťa, Bože, chcem!“ (Hlad po Bohu, str. 25–26).

Budete sa postiť?

Dalo by sa toho povedať ešte viac (napríklad, aby ste sa o akýchkoľvek zdravotných problémoch poradili so svojím lekárom), ale táto duchovná disciplína je v podstate jednoduchá. Otázkou zostáva: Využijete tento mocný prostriedok Božej milosti?

Pôst, podobne ako evanjelium, nie je pre sebestačných a pre tých, ktorí majú pocit, že majú všetko pod kontrolou. Je pre chudobných v duchu. Je pre tých, ktorí smútia. Pre tichých. Pre tých, ktorí hladujú a žíznia po spravodlivosti. Inými slovami, pôst je pre kresťanov.

Je to zúfalé opatrenie pre zúfalé časy medzi tými, ktorí vedia, že zúfalo potrebujú Boha.

David Mathis © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Jeden z dôvodov by mohol byť ten, že žijeme v spoločnosti, v ktorej je jedlo tak všadeprítomné, že jeme aj keď nepotrebujeme a niekedy aj keď ani nechceme. Stolujeme, aby sme sa podelili o jedlo, vytvárali a upevňovali vzťahy (dobré dôvody), alebo len utiekli od povinností.

Samozrejme, sú tu aj naše vlastné túžby po komforte, ktoré nás chránia pred nekomfortným pôstom.

Nie tak rýchlo

Pôst je dobrovoľné odopretie si jedla — alebo iného dobrého daru od Boha, ktorý si pravidelne užívame — pre nejaký duchovný účel. Je výrazne v protiklade ku kultúre našej konzumnej spoločnosti , podobne ako aj zachovanie si čistoty až do manželstva.

Ak sa máme naučiť stratené umenie pôstu a užívať si jeho ovocie, nepodarí sa nám to načúvaním spoločnosti, ale čítaním Božieho Slova. Našou starosťou už potom nebude: či sa vôbec postíme, ale kedy. Ježiš predpokladá, že sa Jeho nasledovníci budú postiť a dokonca sľubuje, že sa to stane. Nevraví „ak sa budete“ ale „keď sa postíte“ (Mt 6:16). Nevraví, že sa Jeho nasledovníci budú možno postiť, ale že „sa budú“ (Mt 9:15).

Pôst je výrazne v protiklade ku kultúre našej konzumnej spoločnosti, podobne ako zachovanie si čistoty až do manželstva.

V tomto živote sa postíme, pretože veríme v budúci život. Nepotrebujeme dostať všetko už tu a teraz, pretože máme zasľúbenie toho, že to všetko dostaneme v budúcom veku. Pri pôste si odopierame veci, ktoré dokážeme vidieť a cítiť, pretože sme cítili a videli dobrotu neviditeľného a nekonečného Boha — a sme po Ňom až zúfalo hladní.

Radikálne, dočasné opatrenie

Pôst je určený pre tento svet, aby sme mohli nabrať druhý dych za hranicou bolesti a problémov, ktoré nás obklopujú. Je pre boj proti hriechu a slabosti v našom vnútri. Pôstom vyjadrujeme našu nespokojnosť s našou hriešnosťou a našu túžbu po Kristovi.

Keď sa Kristus vráti, pôst sa skončí. Je len dočasným opatrením pre tento život a vek, aby sme obohatili našu radosť v Ježišovi a pripravili naše srdce na niečo ďalšie — na stretnutie sa s Ním tvárou v tvár. Keď sa vráti, nezvolá pôst ale oslavu. Svätá abstinencia potom splní svoj nádherný účel a všetci budeme vidieť, akým bola ohromným darom.

Dovtedy sa budeme postiť.

Ako začať s pôstom?

Pôst je náročný. Teoreticky sa javí oveľa jednoduchšie ako je v praxi. Môže nás prekvapiť ako na hranici sa budeme cítiť, keď vynecháme jedno jedlo. Mnoho idealistických začiatočníkov v pôste sa ho rozhodlo vynechať  a zistilo, že nás náš žalúdok núti najesť sa oveľa skôr, než príde na rad ďalšie jedlo.

Pôst vyzerá tak obyčajne, a predsa sa svet, naše telo a diabol doň pokúšajú vniesť všetky druhy komplikácií, aby nám v ňom zabránili. Aby som ti pomohol vydať sa na cestu dobrého pôstu, predstavím ti šesť jednoduchých rád. Môžu síce znieť puntičkársky, no dúfam, že takéto základné rady poslúžia tým, ktorí s pôstom ešte len začínajú, alebo sa oň nikdy vážne nepokúšali.

1. Začni s málom

Ak si sa ešte nikdy nepostil, tak sa nepokúšaj o týždenný pôst. Začni s jedným jedlom, alebo si skús odoprieť jedno jedlo za týždeň počas niekoľkých týždňov. Potom skús dve jedlá a vydláždi si tak cestu k celodennému pôstu. Alebo vyskúšaj dvojdňový džúsový pôst.

Džúsový pôst znamená, že si okrem džúsu a vody odoprieš všetky ostatné jedlá a nápoje. Ak si dáš džús, dodáš telu cukor a živiny, ktoré ho udržia vo fungovaní, zatiaľ čo stále budeš cítiť, že si nejedol. Neodporúča sa, aby si počas akéhokoľvek dlhého pôstu nepil vodu.

2. Naplánuj si, čo budeš robiť namiesto jedenia

Pôst nie je len aktom odopretia, ale duchovná disciplína na hľadanie Božej plnosti. To znamená, že by sme mali mať plán na nejakú pozitívnu činnosť v tom čase, ktorý by sme obyčajne strávili jedením. Veľkú časť dňa strávime s jedlom rovno pred nosom.  Jednou významnou súčasťou pôstu je čas, ktorý vytvára na to, aby sme sa modlili a meditovali nad Božím slovom, alebo aby sme prejavili lásku iným.

Predtým, než sa strmhlav pustíš do pôstu, vytvor si jednoduchý plán. Spoj si ho s účelom tvojho pôstu. Každý pôst by mal mať konkrétny duchovný účel. Identifikuj ho a urč, akým spôsobom sa k nemu dopracuješ, aby si nahradil čas, ktorý by si inak strávil jedením. Bez účelu a plánu to nie je kresťanský pôst ale obyčajné hladovanie.

3. Vezmi do úvahy, ako tvoj pôst ovplyvní ostatných

Pôst nie je povolenie byť nemilujúcim. Bolo by smutné, ak by sme sa nestarali o ľudí vôkol nás kvôli tomu, že sa viac sústredíme na Boha. Láska k Bohu a láska k blížnemu idú ruka v ruke. Správny pôst zmieša naše horizontálne myslenie s vertikálnym. Ak už nič iné, tak aspoň ostatní by mali počas nášho pôstu ešte viac pocítiť, že ich milujeme a staráme sa o nich.

Ak teda budeš plánovať svoj pôst, vezmi do úvahy to, ako ovplyvní ostatných. Ak pravidelne obeduješ s kolegami, alebo večeriaš s rodinou alebo spolubývajúcimi, zhodnoť, ako ich tvoja abstinencia ovplyvní. Namiesto toho, že sa z ničoho nič neukážeš, alebo im v danej chvíli oznámiš, že nebudeš jesť, povedz im o svojom pôste vopred.

Zváž aj tento plán B: Ak zvykneš denne alebo týždenne jesť s určitou skupinou priateľov alebo rodinou a naruší to niekoho odcestovanie, dovolenka, alebo iné nezvyčajné okolnosti, pozri sa na to ako na príležitosť k pôstu a nie ako na jedenie osamote.

4. Vyskúšaj rôzne druhy pôstu

Medzi typické formy pôstu patrí osobný, súkromný a čiastočný pôst. V Biblii však nájdeme rôzne formy: osobný a spoločný, súkromný a verejný, kongregačný a národný, pravidelný a príležitostný, úplný a čiastočný.

Vezmi do úvahy najmä postenie sa spoločne s tvojou rodinou, skupinkou alebo zborom. Zdieľate spolu nejakú špeciálnu potrebu Božej múdrosti alebo vedenia? Je nejaký nezvyčajný problém v zbore alebo v spoločnosti, ktorý by si vyžadoval Boží zásah? Chceš očakávať druhý príchod Krista? Držiac sa za ruky s ostatnými veriacimi, proste úprimne o Božiu pomoc pri spoločnom pôste. 

5. Odopri si niečo iné ako jedlo

Odopretie si jedla nie je nevyhnutne vhodné pre každého. Zdravotný stav môže aj toho najpobožnejšieho človeka odchýliť z tradičnej cesty. Pôst však nie je obmedzený len na abstinenciu od jedla. Ako povedal Martyn Lloyd-Jones: „Pôst by mal zahŕňať abstinenciu od hocičoho, čo je samo o sebe opodstatnené v záujme špeciálneho duchovného účelu.“ 

Ak je kvôli tvojmu zdravotnému stavu pre teba lepšie nevzdať sa jedla, zváž odopretie si televízie, počítača, sociálnych médií, alebo nejakého pravidelného pôžitku, aby si nasmeroval svoje srdce na väčšie potešenie z Krista. Pavel dokonca hovorí o odopretí si sexu v manželstve „na čas, aby ste sa venovali modlitbe“ (1. K 7:5).

6. Nemysli na to, čo si odopieraš

Bez účelu a plánu to nie je kresťanský pôst, ale obyčajné hladovanie.

Keď ti začne škvŕkať v tvojom prázdnom žalúdku a ten začne odosielať tvojmu mozgu signály „nakŕm ma“, nedovoľ, aby sa tvoja myseľ  stále vracala k tomu, že si nejedol. Ak sa železným odhodlaním cez to dostaneš a povieš svojmu žalúdku nie, no tvoja myseľ na to neprestane myslieť, povie to viac o tvojej láske k jedlu než o láske k Bohu.

Kresťanský pôst upriamuje pozornosť na Ježiša alebo na Jeho väčšie ciele pre tento svet. Kresťanský pôst sa snaží vziať bolesť hladu a preniesť ho do večnej hymny boja proti hriechu, prosenia za spásu niekoho iného, príčin nenarodenia dieťaťa, alebo túžby po ešte väčšom poznaní Ježiša.

DAVID MATHIS © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Pôst je z biblického hľadiska aktom pokánia. Mohli by sme povedať, že modlitba je podstatou pokánia, keď Bohu priznávame určitú neschopnosť z našej strany a rozhodujúcu moc prisudzujeme Jemu. Určitá intenzita modlitby, ktorá sa rodí v dňoch neobyčajného zúfalstva, však môže byť obzvlášť pokorujúca. A takéto modlitby sú v Písme často sprevádzané pôstom.

Pôst teda môže byť dobrým ukazovateľom skutočnej pokory aj bez toho, aby bol presným meradlom. Či už uvažujete o pôste nanovo, alebo po prvýkrát ako o akte pokánia, môže byť cenné zopakovať si štyri často prehliadané starozákonné pasáže, ktoré pôst výslovne spájajú s pokáním.

Nikto tak zlý

Prvá sa objavuje na veľmi prekvapivom mieste, v živote jednej z najhorších postáv Izraela všetkých čias — Achába, ktorého meno sa stalo synonymom zla. Len málo vodcov v dejinách Izraela kleslo do takých hlbín skazenosti. V Prvej knihe kráľov, v kapitole 21 kráľ Acháb túži získať vinicu muža menom Nábot, pretože sa nachádza blízko paláca. Keď ju Nábot odmietne predať, Achábova zlá manželka Ízebel zariadi, aby Nábota falošne obvinili a ukameňovali. Po jeho smrti sa Acháb zmocní jeho vinice.

Boh potom prehovoril k Achábovi prostredníctvom kráľovho nepriateľa, proroka Eliáša:

„Takto vraví Hospodin: Zavraždil si, a ešte aj dedičstvo zaberáš… Ajhľa, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, vykynožím Achábovi všetkých mužov, a to zajatých i slobodných v Izraeli.“ (1. Kr 21:19, 21)

Kým čakáme na Achábovu odpoveď, rozprávač nám pripomína: „Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči“ (1. Kr 21:25). Iste by sme si mohli myslieť, že takýto zlý kráľ, s takýmto záznamom o nepoddajnosti odpíše tento rozsudok. Mohol by dokonca prorokovi napľuť do tváre alebo sa ho pokúsiť zabiť.

Nikto tak milosrdný

Stane sa však niečo takmer neuveriteľné. „Keď Acháb počul tie slová, roztrhol si šaty, položil si na telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený“ (1. Kr 21:27). Acháb sa pokoril a postil pred Bohom. A akokoľvek nepravdepodobná mohla byť pokora tohto zlého kráľa, o to prekvapujúcejšia je Božia reakcia. Boh sa opäť prihovára Eliášovi:

„Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom.“ (1. Kr 21:29)

Sú to určite odmerané slová, ale napriek tomu prekvapivo milosrdné. Pre dynastiu nie je katastrofa odvrátená, ale pre Achába áno. Náš Boh je pripravený preukázať milosrdenstvo aj tomu, kto sa oddal zlu tak, ako nikto iný predtým. Boh sa pozrel na Achábove pokorenie vyjadrené pôstom, a katastrofu odložil.

Pôst ako znak pokory

Pôst, nielen v prípade Achába, ale v celom Písme, znamená dočasne sa zdržať jedla pre duchovný cieľ. Človek sa môže zdržať iných zvykov, ktoré sú inak dobré, ale pôst od jedla je obzvlášť vhodný. Jedlo je pre život veľmi dôležité, a predsa Boh vybavil ľudí schopnosťou (aj keď je to veľmi nepríjemná skúsenosť) zostať bez jedla niekoľko dní, dokonca až tri týždne. (Naproti tomu bez dýchania vydržíme len niekoľko minút a bez vody niekoľko dní.)

„Pôst je aktom pokorenia, keď Bohu hovoríme o svojich potrebách, a tiež tým, že nám nanovo ukazuje, akí sme v skutočnosti slabí.“  

Tak ako Boh stvoril naše telo pre jedlo, stvoril ho aj pre pôst. Pôst však nie je normálny stav. Je to dočasné a príležitostné opatrenie na hľadanie Boha nejakým zvláštnym spôsobom. Pôst vyhlasuje: „Bože, ty si ešte dôležitejší ako niečo také základné, ako je každodenný chlieb — bez ktorého sa zaobídem vzhľadom na túto zvláštnu potrebu mať ťa viac.“

Pôst je aktom pokorenia, keď Bohu hovoríme o svojich potrebách, a tiež tým, že nám nanovo ukazuje, akí sme v skutočnosti slabí — keď prežívame úzkosť a podráždenosť, ktoré prichádzajú s prázdnym žalúdkom.

Pôst ako odpoveď

Kresťania dnes možno zvyčajne považujú pôst (ak o ňom vôbec uvažujeme) za naplánovanú prax. Podľa podmienok Starej zmluvy Boží ľud dodržiaval plánované pôsty. Tak aj dnes niektorí (kiež by ich počet narastal!) dodržiavajú týždenné alebo mesačné pôsty, či už individuálne, alebo kolektívne.

Achábov prekvapivý čin pokánia však poukazuje na iný dôležitý spôsob uvažovania o pôste, ktorý sa často prehliada: pôst ako odpoveď na to, keď nás Boh pokorí. Acháb nemal tento pôst vo svojom kalendári. Nebol to jeho plán ani iniciatíva. Boh vtrhol do jeho života nečakane a prerušil jeho vzorec hriechu. Boží prorok ho konfrontoval, odhalil jeho hriech a oznámil mu súd. Najprv Boh pokoril Achába. Potom kráľ reagoval pôstom.

A aspoň v tejto chvíli bol Achábov pôst prejavom skutočne pokoreného srdca. Jeho pôst si nezaslúžil Božiu milosť. Bol to skôr vonkajší kanál na vyjadrenie toho, že jeho srdce prijalo Božie pokorujúce slovo proti jeho hriechu. Acháb si obliekol vrecovinu a odišiel bez jedla, lebo si uvedomil vážnosť svojho previnenia voči Bohu a prejavil pokorné srdce. A Boh to videl a ocenil to — dokonca aj od takého človeka ako bol Acháb — odhaľujúc šírku a pripravenosť jeho milosrdenstva, čo by nás malo inšpirovať k pôstu dokonca aj dnes.

Pôst v troch smeroch

Okrem 1. Kr 21 sú v troch ďalších pasážach výslovne uvedené súvislosti medzi pôstom a pokáním. Prvý z nich, Žalm 69:11, je zameraný dovnútra podobne ako Achábov pôst: na vyjadrenie pokánia. Dávid hovorí: „Plakal som a v pôste pokoril si dušu.“ (prekl. z ang.) Toto je najbežnejšia a základná forma pôstu ako odpovede. Boh nás privádza k novému uvedomeniu nejakého ťažkého a/alebo dlhodobého hriechu a následný pôst vyjadruje úprimnú ľútosť nad týmto hriechom, nerozvážnosťou alebo chybou.

„Prečo by sme sa nepokorili pred Bohom a nevyužili tento vzácny, nepríjemný dar zvaný pôst?“

Dávidov pôst v Žalme 69 však nie je taký jednoduchý ako Achábov. Dávidov pôst môže byť aj vyjadrením smútku nad zlým zaobchádzaním, ktorého sa mu dostalo od jeho nepriateľov, ktorí z jeho hriechu (a pôstu) urobili príležitosť, aby sa proti nemu prehrešili (Ž 69:10–11). To je druhá hlavná kategória pôstu s vonkajším zameraním, smútok nad ťažkými previneniami. Takýto pôst vyjadruje smútok nad bolestnými okolnosťami, ako napríklad sedemdňový pôst pri Saulovej smrti, (1. Kron 10:12) alebo keď prišlo Hámánovo nariadenie (Est 4:3; pozrite tiež Ž 35:13–14; Ezd 9:2–5).

Tretia hlavná kategória pôstu je zameraná dopredu, na hľadanie Božej priazne. Pred odchodom z Babylonu Ezdráš vyhlásil pôst, „aby sme sa pokorili pred svojím Bohom a vyprosili si od Neho priaznivú cestu pre seba, pre svoje deti aj pre svoj majetok“ (Ezd 8:21). Pôst tu slúži ako „zosilňovač“ popri modlitbách za Božie vedenie, milosť na ceste a priazeň. Ezdráš uvádza: „Postili sme sa a prosili sme o to svojho Boha, a vyslyšal nás“ (Ezd 8:23). Tento druh pôstu sa vzdáva spoliehania na seba a pripúšťa našu neschopnosť dosiahnuť alebo dokonca predvídať želaný výsledok (Jk 4:13–16).

Čo pôst nie je

Napokon, štvrtým úryvkom, ktorý spája pôst a pokánie, je Izaiáš 58:3–5, kde zaznieva dôležité varovanie pred tým, čo pôst nie je.

Národ je v prudkom úpadku a srdcia ľudí sú rozdelené. Ich oddanosť Bohu sa stala škrupinou, vonkajším prejavom. Postia sa, aby manipulovali s Bohom, namiesto toho, aby vyjadrili pokorné srdce — a to si Boh nectí. Pýtajú sa Boha: „‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš? Koríme sa a nevnímaš to.‘“ (Iz 58:3, ekum. preklad). Boh odpovedá prostredníctvom svojho proroka:

„Pozrite však, v deň svojho pôstu idete za svojím potešením… Nepostite sa ako v deň, keď chcete, aby váš hlas bolo počuť na výsostiach. Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu, a deň, keď sa človek korí?“ (Iz 58:3–5)

Inými slovami, váš pôst je len divadlo, ktoré má slúžiť vašim túžbam, a nie úprimný prejav pokorného srdca. Samotné vonkajšie skutky sú bez pokory márne. Boh sa takýmto úsilím nedá pohnúť. On vidí srdce — ako to robil v Ježišových časoch, keď sa farizeji snažili premeniť pôst na povyšovanie samých seba (Mt 6:16–18). To isté sa deje aj dnes.

Pokorní ľudia sa postia

Nie každý, kto sa postí, je pokorný. Ale pokorní ľudia sa postia. Vedia, že sú slabí a Boh silný. Vedia, že sú malí a Boh veľký. Vedia, že sú zúfalí a Boh je pripravený pomôcť so svojou veľkou milosťou. Ako môžu takíto ľudia — pokorní ľudia — neprosiť o pomoc a občas nesiahnuť po tom špeciálnom nástroji na posilnenie modlitby, ktorý im dal, ktorý je tak vzácny a nepríjemný, ktorým je pôst?

Keď vieme, že náš Boh je vždy pripravený preukázať nám milosrdenstvo, ako to urobil pre takého zlosyna, akým bol Acháb, ako môžeme neprosiť? Nielen v každodennej modlitbe. A nielen v plánovaných pôstoch. Ale spontánne.

Keď nabudúce zostúpi jeho pokorujúca ruka, čo keby ste odpovedali modlitbou a pôstom?

DAVID MATHIS © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Definícia pôstu

Najprv si definujme pôst. Tu je všeobecne prijímaná definícia pôstu medzi kresťanmi v priebehu storočí. Pôst znamená dočasne sa zrieknuť niečoho, čo je samo osebe dobré, napríklad jedla, aby sme zintenzívnili vyjadrenie potreby niečoho väčšieho — konkrétne Boha a jeho diela v našom živote.

„Ježiš trval na tom, aby sme sa nepostili preto, aby sme urobili dojem na iných ľudí.“

Takto definovaný pôst nie je v Biblii pre kresťanov výslovne prikázaný. Pôst nemá v kresťanstve také miesto ako napríklad v islame. Pôst, ktorý moslimovia dodržiavajú počas mesiaca ramadán, je v islame požiadavkou každého skutočného moslima. V skutočnosti nemôžete tvrdiť, že ste moslim, ak hovoríte: „Ja jednoducho nebudem dodržiavať ramadán.“

Pôst nemá v kresťanstve také miesto. Aj keď v Novom zákone nie je príkaz postiť sa, predsa len existujú náznaky, že to bolo normálne a že Ježiš očakával, že sa to bude diať medzi jeho nasledovníkmi.

Tajomstvo pôstu

Napríklad v Matúšovi 6:16–18 Ježiš hovorí:

„Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“

V tomto úryvku je teda niekoľko vecí, ktoré vystupujú do popredia. Jednou z nich je, že Ježiš hovorí: „Keď sa postíte,“ nie: „Ak sa postíte.“ A presne to mám na mysli, keď hovorím, že zrejme očakáva, že sa jeho nasledovníci budú postiť.

V tomto úryvku je ešte jasnejšie, že Ježiš trval na tom, aby sme sa nepostili preto, aby sme urobili dojem na iných ľudí. V skutočnosti by sme sa podľa neho mali čo najviac snažiť — umývať si tvár, česať vlasy, aby sa ostatní ľudia nedozvedeli, že sa postíme. To dáva pôstu pre kresťanov radikálne zameranie na Boha a v tomto zmysle je pôst veľkou skúškou a potvrdením, že Boh je pre nás skutočný, pretože v mnohých situáciách je Boh jedinou osobou, ktorá vie, že sa postíte. Disciplína nemôže nikoho ohromiť a jediné, čo môže urobiť, je otestovať, či tu medzi vami a Bohom skutočne prebieha interakcia.

Dôsledky Novej zmluvy

Ďalším dôležitým úryvkom pre význam kresťanského pôstu je Matúš 9:14–17. Ježiš prirovnáva starý, predkresťanský pôst k starým mechom na víno a pôst, ktorý budú dodržiavať jeho učeníci, k novému vínu, ktoré sa do starých mechov nenalieva, lebo sa roztrhnú. Inými slovami, v kresťanskom pôste je niečo nové, čo ho odlišuje od starozákonného pôstu. Nie je to to isté. Hovorí toto:

„Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová.“

Ježiš hovorí, že jeho učeníci sa nepostia, kým je s nimi. On je prítomný Ženích. My sa nepostíme, keď je prítomný Ženích. Hovorí, že keď odíde (čo sa aj stalo, pretože sa vrátil do neba), potom sa učeníci budú postiť.

Hlad po Kristovi

To zrejme naznačuje, že kresťanský pôst je spôsob, ako vyjadriť našu túžbu po návrate Ženícha, Ježiša Krista, nášho Kráľa. To je spojenie medzi pôstom a druhým príchodom Krista.

Jedným z významov kresťanského pôstu je to, že vyjadrujeme svoj hlad po Pánovi Ježišovi, túžime, aby sa vrátil a ujal sa svojej kráľovskej moci na tomto svete. To, prečo je kresťanský pôst jedinečný — nové víno, ktoré sa nezmestí do starých mechov — je to, že Kristus už prišiel. Ženích, Kráľ, tu už bol. Videli sme ho a poznali sme ho. Milujeme ho, pretože sme okúsili jeho prítomnosť. Už sme okúsili prítomnosť Ježišovho kráľovstva.

Kresťanský pôst teda nie je len dúfanie, hlad a túžba po niečom budúcom. Je založený na tom, čo sa už stalo — nie iba na tom, čo ešte len bude. Kráľ už prišiel. Zomrel za naše hriechy. Vstal z mŕtvych. A odišiel do neba.

V našich srdciach sme už zažili jeho prítomnosť a jeho Ducha, ale túžime a očakávame deň jeho návratu, jeho príchodu a kraľovania.

Kresťanský pôst je teda jedinečný medzi všetkými pôstmi na svete. Je jedinečný v tom, že vyjadruje viac než len túžbu po Kristovi alebo hlad po Kristovej prítomnosti. Je to hlad, ktorý je zakorenený — vychádza z už prítomnej, zažitej skutočnosti Krista v dejinách a v našich srdciach.

Vyjadrenie našich potrieb

Dovoľte mi uviesť ešte jeden úryvok, ktorý približuje význam pôstu pre kresťanov. V Skutkoch apoštolov 13:1–3 je táto krásna ilustrácia toho, ako sa pôst stal nástrojom na to, aby sa Boh ujal formovania služby, ktorá zmení svet. Píše sa tu toto:

„V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul. Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal. Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich.“

Zdá sa teda, že vedúci cirkvi sa postili, aby Bohu vyjadrili svoju vlastnú potrebu, túžbu a želanie, aby ich Boh viedol k misijnému úspechu. A Božia odpoveď úplne zmenila svet, pretože misia Barnabáša a Saula (alebo Pavla) bola jedným z najdôležitejších misijných počinov v dejinách sveta. Evanjelium preniklo do západnej časti Rímskej ríše a od tohto prelomu už nič na svete nebolo také, ako predtým.

Prostriedky uctievania

Dovoľte mi zhrnúť podstatu kresťanského pôstu a dôvody, prečo ho my kresťania dodržiavame. Dá sa to povedať aj tak, že pôst je hladným kresťanským sluhom viery. Pôst nenahrádza vieru v Ježiša. Je služobníkom viery v Ježiša.

Pôst je spôsob, ako svojím žalúdkom a celým telom povedať, ako veľmi potrebujeme, chceme a dôverujeme Ježišovi. Je to spôsob, ako povedať, že sa nenecháme zotročiť jedlom ako zdrojom nášho uspokojenia. Z času na čas sa zriekneme jedla, aby sme vyjadrili, že Ježiš je lepší ako jedlo. Ježiš je potrebnejší ako jedlo.

„Pôst je spôsob, ako svojím žalúdkom a celým telom povedať, ako veľmi potrebujeme, chceme a dôverujeme Ježišovi.“

Jedlo je dobré. Nech v tomto nedôjde k omylu. Nie sme askéti v tom zmysle, že by sme popierali dobrotu Božieho stvorenia. Jedlo je dobré. Je to Boží dar a oslavujeme ním Boha dvoma spôsobmi, nielen jedným. Vychutnávame si ho s vďačnosťou za Božiu dobrotu a z hladu po samotnom Bohu si jedlo odopierame.

Keď hodujeme, s radosťou ochutnávame symbol nášho nebeského pokrmu: chlieb života, samotného Ježiša. A keď sa postíme, hovoríme: „Milujem skutočnosť viac ako symbol.“ Hostina aj pôst sú pre kresťana bohoslužbou. Obe oslavujú Krista. Samozrejme, obe majú svoje osobitné nebezpečenstvá. Nebezpečenstvo hodovania spočíva v tom, že sa zamilujeme do daru, a nebezpečenstvo pôstu spočíva v tom, že znevažujeme dar a chválime sa svojou silou vôle, svojou disciplínou.

V najlepšom prípade kresťanský pôst nie je znevažovaním dobrého daru jedla. Je to jednoducho úprimný, telom precítený výkričník na konci vety: „Milujem ťa, Bože. Potrebujem ťa viac ako jedlo — viac ako život.“

John Piper  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

PREČO SA POSTIŤ

Ako hovorí známy motivátor, potrebujete začať otázkou „Prečo?“ Aký má pôst zmysel?

Len pred niekoľkými desaťročiami sa pôst pokladal za niečo nezaujímavé, určené len pre náboženských fanatikov a ľudí so zdravotnými problémami. Dnes je to už úplne inak. Zdravý životný štýl istý druh pôstu predpokladá. 16/8 či dokonca 12/12 nie sú len obyčajné zlomky, ale vyjadrujú hodiny, počas ktorých človek je, alebo sa naopak postí. Nie je to otázka 1 dňa v týždni, jedného či dvoch období roka, je to súčasť každého dňa.

Pre dnešného človeka môže byť pôst naozaj len o zdraví. Ale čo ak je v pôste ukryté niečo hlbšie?

MOJE ZAČIATKY S PÔSTOM

Ako čerstvý nasledovník Ježiša som sa vo svojich teenagerských rokoch zoznamoval s pôstom postupne. Pôst na Vianoce či Veľký piatok bol skôr otázkou vôle. Každý chalan má v sebe tú otázku — mám na to? A rovnako som sa to pýtal aj seba. Nebolo v tom nič duchovné. Tradícia pôstu počas týchto dní len nahrávala tomu, aby som si túto výzvu skúsil. Potom prišlo obdobie pôstu. Prečo neskúsiť niečo viac? 40 dní bez sladkostí? To by mohlo mať dobrý vplyv na moje stravovacie návyky. A samozrejme, možno sa mi podarí viac čítať Bibliu a modliť sa… možno.

Po týchto prvých pokusoch a tiež po tom, ako som spoznával viac Ježišov život, sa otázka pôstu začala vynárať častejšie. Ježiš sa predsa postil 40 dní (Mt 4:2). Pôst spomínal vo svojej najslávnejšej kázni (Mt 6:16). Jánovi učeníci aj farizeji sa postili a riešili, prečo sa Ježišovi učeníci nepostia. On im v zaujímavom rozhovore vysvetlil, že jeho učeníci sa budú postiť, keď odíde (Mk 2:18nn). Zdalo sa mi, že Ježiš a Biblia spomína pôst dosť často na to, aby som to len tak obchádzal.

Bolo celkom zjavné, že tu nešlo o zdravý životný štýl, predvádzanie svojich duchovných svalov či dláždenie si cesty do neba (toto Ježiš kritizoval).

Ak to robili títo všetci, potom prečo nie ja?

OTÁZKA MOTÍVOV

Prečo by som sa mal postiť?

V Biblii sa opisuje viacero motívov, prečo sa rôzni ľudia postili.

1. Ezdráš (8:21) vyhlásil pôst, aby ľudia spoznali, čo je Božia vôľa pre ich rodiny.
2. Nehemiáš (1:4) sa modlil a postil mnoho dní a nocí za svoj národ, prosil o odpustenie a vyznával hriechy svojho národa.
3. Ester (4:16) sa spolu s celým národom postila za „priazeň u kráľa,“ v podstate za záchranu ich národa, pretože im hrozila genocída. 
4. Dávid (2. Sam 1:11–12) sa postil a smútil spolu so svojimi mužmi, pretože zomrel kráľ Saul.

Toto je len niekoľko motívov, ktoré opisuje Biblia. Ďalší by mohol byť ten, že Ježiš predpokladal pôst u svojich nasledovníkov. Ak chceš byť nasledovníkom Ježiša, potom by si mal nad pôstom silno uvažovať už len preto.

KEĎ JE PÔST HORŠÍ AKO OPIŤ SA

Takto sa volá jeden z našich podcastov. Ale okrem toho to povedal človek, ktorého si Boh použil, aby začal reformáciu v Európe — Martin Luther.

Ako môže byť pôst horší ako opiť sa? To nedáva zmysel, poviete si.

Ak sa ale človek postí preto, že si tým chce niečo u Boha zaslúžiť, potom je pôst horší, ako keď sa niekto opije. Zlý motív ťa môže viesť mimo Ježiša. Ak si myslíš, že si dokážeš zaslúžiť nebo tak, že sa budeš snažiť byť dobrý, alebo ak sa budeš často či pravidelne postiť, si na omyle. Nebo sa nedá zaslúžiť.

Ak pôst buduje tvoje ego, duchovnú pýchu, potom je oveľa horší, ako keď sa opiješ.

Keď sa človek opije, vie, že urobil niečo zlé. Ale keď sa postí, myslí si, že robí niečo veľmi dobré a nevidí svoj nesprávny motív.

POTREBUJEŠ PREBRÚSIŤ?

Môj starý otec často hovorieval, že nie je nič horšie ako tupý nôž. Ťažko sa s ním krája, ale ľahko sa s ním porežeš.

Možno sa ti stalo, že tvoj život vyzerá ako otupený nôž. Kráčaš z jedného dňa do druhého, plníš svoje úlohy, prežívaš, ale potreboval by si nabrúsiť. Získať späť ostrosť, zápal, víziu.

Nie je iné miesto, kde také niečo môžeš získať, iba pri Ježišovi. A nie je lepší spôsob, ako s Ježišom tráviť viac času, ako keď sa budeš nejaké obdobie postiť.

Môže to byť od jedla, ale vôbec nemusí. Urob si prehľad svojho bežného týždňa (napr. tak ako opisujem vo svojom staršom blogu). Zistíš tak, kde dokážeš „ušetriť“ najviac času.

Keď na to prídeš, je možné, že Pán Boh ti ukáže, že sa v skutočnosti nepotrebuješ postiť od jedla, ale od mobilu. Alebo sociálnych sietí. Alebo netflixu. V princípe je jedno čo, dôležité je, ako využiješ čas, ktorý získaš. Ak sa budeš nudiť, alebo si vymyslíš inú zábavku, žiadne prebrúsenie nezažiješ. Ak sa ale prinútiš (lebo niekedy je to naozaj o nútení sa, napriek tomu ako to neromanticky znie), namiesto toho, aby si večer 2 hodiny pozeral film — 2 hodiny čítal Bibliu, hoci len na 1 deň v týždni, verím, že sa niečo môže stať v tvojom srdci.

MIESTNOSŤ, KDE VŠETCI ROZPRÁVAJÚ

Predstav si na chvíľu miestnosť plnú ľudí. Každý tam niečo hovorí, a hovorí tak hlasno, že nepočuješ ani svojho vlastného slova. Čo ak je svet presne takouto miestnosťou, kde ku tebe hovorí jeden hlas cez druhý, prekrikujú sa a doslova bojujú o to, aby si ich počúval?

Čo by si urobil, keby jeden z tých hlasov bol hlasom osoby, ktorú nadovšetko miluješ?

Ja by som sa ju rýchlo snažil nájsť, chytiť za ruku a vyviesť z tej miestnosti niekam do ticha, aby som mohol počuť jej hlas.

Možno to je to, čo potrebujeme urobiť vo vzťahu s Bohom. Odstrániť všetky hlasy, ktoré sa prekrikujú a započúvať sa len do Jeho hlasu. Možno ho už nevieme rozoznať. Možno ho už skoro nepoznáme. Možno keď si začneš čítať Bibliu, tak sa ti bude zdať, že Boh už cez ňu k tebe nehovorí.

A možno potrebuješ len vydržať. Počkať. Utíšiť všetky ostatné hlasy, myšlienky, ktoré sa snažia prekričať ten Jeho hlas.

Pôst je na to ideálna príležitosť.

JEDNODUCHÝ POKUS

Jeden kazateľ raz hovoril o lekcii, ktorú sa naučil na vysokej škole. Na jednej hodine im profesor prikázal študovať niekoľko veršov z Biblie. Na tom by nebolo nič neobvyklé, ale povedal im, že na to majú hodinu a majú si zapisovať všetko, čo ich v danom texte osloví.

Na začiatku sa mnohí čudovali, ako nad tým môžu hodinu premýšľať. Po prvých 10 minútach mali viacerí napísané nejaké poznámky a mysleli si, že už k tomu nebudú mať nič viac. Mali však hodinu, a tak sedeli, premýšľali, čakali. Po polhodine sa začali diať veci. Po skoro hodine mnohí ešte dopisovali a z hodiny odchádzali s pocitom, že nemali dosť času. Pán Boh hovoril. Oni počúvali.

Možno potrebujeme vo svojich životoch urobiť podobný pokus. Skúste to. Ak nemáte čas na modlitbu, čítanie Biblie a premýšľanie nad dôležitými otázkami v živote, vytvorte si ho prostredníctvom pôstu. Budete prekvapení, kam vás pôst môže zaviesť.

VIEŠ, KTO SI?

V minulosti som veľmi rád pozeral filmy o elitných amerických jednotkách S.E.A.L.S. Už len dostať sa do výberu je veľmi náročné. Prejsť celým výcvikom dokáže len 30 % z vybraných uchádzačov. Tento tréning vás chce dostať na hranu vašich možností, aby zistil, čo budete robiť v hraničných situáciách, ktoré vojna a operácie v nej prinášajú.

Pôst môže byť pre vás podobným tréningom, aby ste zistili, kde sú vaše hranice. Aby ste zistili čo je vo vašom vnútri, kým skutočne ste. Možno prídete na to, že je to s vami oveľa horšie, ako ste si mysleli. Pôst dokáže vytiahnuť z vášho vnútra to, o čom ste ani netušili, že tam je.

Ale práve toto je situácia, v ktorej potrebujeme byť častejšie. Dôjsť na hranice svojich možností a uvedomiť si, že ja to nedám. Ja na to nemám. Prísť s prázdnymi rukami pred Boha s úplným uvedomením kým a akí bez neho sme.

JEŽIŠOV PÔST

Keď sa Ježiš postil na púšti 40 dní, prišiel ho pokúšať diabol. V skutočnosti na púšti nešlo o nič iné, ako o to, či Ježiš vie, kým je. Diabol každé pokušenie začínal slovami „Ak si Boží Syn… “ Ježiš tento boj na púšti vyhral, pretože vedel, kým je. A vďaka tomu, že vyhral na púšti, na kríži, a dokonca vyhral aj boj nad smrťou, môžeme svoj boj tu na zemi vyhrať aj my.

Nie svojimi silami a schopnosťami. Naopak. Tým, že sa Mu úplne odovzdáme.

Keď pochopíš, že nič nemáš a nič Mu nemôžeš dať, a že On, ktorý má všetko, sa toho všetkého vzdal kvôli tebe, otvorí sa ti nebo, spoznáš skutočného Ježiša a začneš Ho nasledovať. A potom sa už nebudeš pýtať, či, kedy, alebo prečo sa máš postiť.

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.

O čo ide v pôste?

V pôste ide o vzťah s Bohom. Ak sa postíme, postíme sa Bohu. Ak sa nepostíme, je to tiež medzi nami a Bohom. Preto Pán Ježiš odporúča navonok vôbec nedať najavo, že sa človek postí. Nech to zostane v skrytosti. Je to medzi tebou a Bohom. Nie žeby vonkajšie prejavy pôstu boli zlé. Jednoducho, tie vnútorné sú dôležité.

Dôležitý je Boh. Ako vo všetkom, tak i v pôste. A ak sa postíš Bohu, tak Boh ti v skrytosti odplatí. Nie je potrebné, aby ľudia videli tvoj pôst. Dôležité je, aby ho videl Boh. A On sa k nemu potom aj v skrytosti prizná.

Pôst sústreďuje našu pozornosť na Boha. Ak sa pri pôste zameriavaš na chudnutie, na pokoj svojej duše, na dosiahnutie svojich cieľov, prosto — na seba, tak sa radšej neposti, ale ani sa nemodli, lebo aj v modlitbe sa môžeš viac sústreďovať na seba ako na Boha. Ak sa teda napriek tomu modlíš, skús sa aj postiť.

Skutočne, keď sa človek postí — nech si už zvolí akúkoľvek formu –, tak mu to pomáha viac si uvedomovať Boha, zvlášť ak pôst spája s modlitbou a čítaním Písma Svätého.

Dva omyly pri pôste:

1. Názor, že pôstom si môžem nejako zaslúžiť Božiu priazeň, že môžem akoby „prinútiť“ Boha, aby vypočul moje modlitby. Mylné je si myslieť, že si pôstom zaslúžim nejaké výhody u Boha.
2. To druhé nebezpečie je duchovná pýcha. Človek začne svoju zbožnosť vystavovať na obdiv pred druhými.  Začne si namýšľať, že je lepší či duchovnejší ako ostatní, ktorí sa nepostia.

A hoci aj Pán Ježiš upozorňuje na tieto nebezpečenstvá, to nie je dôvodom, aby sme sa nepostili. Naopak, Pán Ježiš predpokladá, že Jeho nasledovníci sa postia.

Ako sa prakticky postiť?

Postiť sa môžeme tak, že do svojho života buď niečo pridáme, alebo z neho niečo uberieme. Čo môžeme pridať? Nie, tu nejde o jedlo. Skôr o nejakú činnosť — napríklad viac času venovať modlitbe, čítaniu Biblie či pomoci druhým. Ako to však vtesnať do už tak naplneného denného rozvrhu?
No, pomocou môže byť práve to, že niečo vynecháme. Ak vynecháme nejaké jedlo, tak získame trochu času, ktorý by sme inak strávili jeho prípravou a jedením. A tých pár minút môžeme venovať práve času, ktorý trávime s Bohom.

Alebo môžeme trochu svojho času venovať pomoci druhým, návšteve niekoho osamelého, chorého a pod. Alebo sa zriekneme pozerania TV, surfovaniu po nete, a získame času oveľa viac. Alebo sa zriekneme nákupu niektorých vecí, ktorí si inak doprajeme a ušetrené peniaze venujeme na diakoniu, charitu a pod.

Možností a foriem je mnoho. Podstatou však je vždy zamerať svoj život viac na Boha. A keď sa postíme ako kresťania v tomto období pred Veľkou Nocou, tak je prirodzenou súčasťou pôstu aj rozjímanie nad tým, čo pre nás urobil Pán Ježiš, keď nastúpil cestu ku krížu.

Skúsme preto toto pôstne obdobie využiť na to, aby sme svoj duchovný zrak zamerali viac na Boha, na Pána Ježiša. Aby sme viac času strávili v Jeho blízkosti a učili sa žiť viac v Jeho prítomnosti. Nestavajme si veľké ciele. Konajme v tichosti a skrytosti, pred Bohom a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.

Držanie pôstu je názorným príkladom závislosti od skutočného života

Hoci sa človek modernej doby vyžíva v predstave nezávislosti — nebyť nikomu zaviazaný — držanie pôstu vám pomôže dívať sa na fakty tým správnym spôsobom. Je ľahké veriť vo svoju nezávislosť s plným žalúdkom, ale keď vo svojom bruchu začnete pociťovať bolesť od hladu po vynechaní jedného alebo dvoch jedál, uvedomíte si závislosť svojho tela na jedle, ktoré mu umožňuje prežiť. Pôst odhaľuje fyzickú závislosť na jedle, ktorá poukazuje na tú hlavnú závislosť — skutočnosť, že ste závislí na Bohu vo veciach oveľa dôležitejších, ako je jedlo.

Držanie pôstu podporuje sústredenie na Boha a Jeho vôľu

Oswald Chambers raz povedal, že pôst znamená „sústredenie“, lebo keď sa postíte, vaša pozornosť sa zosilní. Jedlo alebo iný fyzický pocit dokáže uspokojiť, naplniť vás, ale otupiť vaše zmysly a duchovné uši. Naproti tomu hladný žalúdok vás prinúti vnímať a uvedomovať si, čo sa vám Boh snaží povedať.

Držanie pôstu ponúka spôsob, ako rozvinúť vo vašom živote sebaovládanie

Uštedrí vám „šplechnutie do tváre“, aby ste si uvedomili potrebu osobnej sily vôle, ktorú potrebujete pre svoj duchovný rast. Keď sa obmedzíte fyzicky, zistíte, že vám to uľahčí aplikovať rovnakú sebadisciplínu vo vašom duchovnom živote.

Ešte jedna vec — každý sa môže zúčastniť. Asi nie každý sa môže zrieknuť jedla (tehotné ženy a diabetici napríklad), ale každý sa môže vzdať niečoho, aby sa sústredil na Boha (napr. odpojiť televízor na 24 hodín by sa tiež mohlo stať efektívnym spôsobom, ako sa zapojiť do pôstu)!

Richard Wagner. PÔVODNÝ ČLÁNOK MÔŽETE NÁJSŤ NA REDEEMER.COM