Vlny je filmová dráma (2024) českého režiséra Jiřího Mádla, ktorý je aj autorom scenára. Na tento film sa pripravoval 10 rokov a výsledok stojí naozaj zato. Výborný príbeh, herecké výkony, kamera, strih, filmu niet prakticky čo vytknúť. Sympatické je, že, tak ako okupáciu zažili oba naše národy, tak aj v tomto filme je spolupráca českých a slovenských umelcov len k dobru.

Strhujúci príbeh obyčajných ľudí.

Realita nie je čiernobiela a predsa zmysluplnosť zápasu o pravdu a slobodu nie je spochybnený. Práve naopak. Posolstvo filmu je nadčasové a nastavuje zrkadlo aj nám dnes.

Približuje nám udalosti rokov 1967 — 1968 z novej perspektívy — diania v zahraničnej redakcii Československého rozhlasu. Šéfredaktorovi Milanovi Weinerovi sa v tej dobe podarilo postupne vybudovať v tejto redakcii malý ostrov slobodného myslenia. Redaktori rozhlasu sa snažili prinášať poslucháčom necenzurované a nezávislé informácie. Bolo to riskantné balansovanie na hrane možností pod neustálym hľadáčikom komunistickej štátnej tajnej bezpečnosti (ŠTB). Ani toto však nie je tá najhlavnejšia dejová línia. Udalosti sledujeme cez životné zápasy dvoch bratov, ktorí stratili rodičov a starší Tomáš sa snaží vychovávať a zabezpečiť život svojho mladšieho brata Pavla. Tomáš má dosť starostí, aby prežili o obstáli pred kontrolami sociálnej pracovníčky. Nemá záujem o politiku. Pavel, naopak, je plný mladíckeho revolučného nadšenia a zapája sa do hnutia študentov. Tomáš chce svojho brata chrániť, z čoho vyplýva nemálo konfliktov, sám sa pritom dostane zhodou okolností¹ do už spomínanej redakcie, kde spoznáva nový svet.

Reálny socializmus.

Autorom filmu sa na malom priestore podarilo verne zachytiť  a vystihnúť dilemy bežného človeka žijúceho v socializme na sklonku šesťdesiatych rokov. Rôzne postavy a postavičky dopĺňajú pestrú mozaiku životov rôznych ľudí. Nie každý charakter je naozaj charakterom a nie každý prisluhovač režimu je až takým oddaným prisluhovačom. Realita nie je čiernobiela a predsa zmysluplnosť zápasu o pravdu a slobodu nie je spochybnený. Práve naopak. Posolstvo filmu je nadčasové a nastavuje zrkadlo aj nám dnes.

Nostalgia áno, spomienkový optimizmus nie.

Narodil som sa krátko po vpáde vojsk, číže o udalostiach zo ´68 som sa dozvedal z rozprávania. Vyrastajúc v období tzv. normalizácie², sú mi reálie socializmu známe.  Pri pozeraní filmu sa vo mne miešali nostalgické spomienky na obdobie detstva (taniere, poháre, nábytok, ktoré poznám z obývačiek rodiny a známych) s úzkosťou z doby, ktorú som zažil na vlastnej koži a ktorej démon straší dodnes.

Skutočnosť či fikcia?

Príbeh rozhlasového technika Tomáša a jeho brata je síce umelecká fikcia, ale príbeh redakcie rozhlasu vychádza z reálnych skutočností. Film nie je historickým dokumentom, hoci v ňom vidieť aj historické zábery z okupácie šikovne premiešané s hranými zábermi. Celkovo film podáva skutočnosti neskreslene, nedeformuje históriu, ale naopak, odhaľuje obludnosť komunistického režimu, ktorá mohla znenazdajky doľahnúť aj na obyčajného človeka, ktorý sa snažil držať od politiky bokom. Vo filme vidno hrdinstvo obyčajných ľudí, ktorí kvôli pravde a slobode riskujú svoje bezpečie, ako aj prospechárstvo a zradu tých, ktorí z režimu ťažili alebo sa na ňom aspoň priživovali.  Zaujímavým spôsobom bola ukázaná aj frustrácia tých, ktorí navonok šli v súlade so straníckou líniou, ale pritom vedeli, že kráľ je nahý.

Viera vo filme.

Zo dva razy minimálne záber na zhromaždených ľudí v kostole, (popri záberoch na iné skupiny ľudí v rôznych kontextoch) ktorí počúvajú vysielanie tajného rozhlasu… Ktorí sa modlia pri invázii vojsk VZ. Medzi riadkami je komunikované, že v cirkvi boli skupiny ľudí, ktorí rozmýšľali slobodne. Tieto zábery by pritom vo filme vôbec nemuseli byť. Je sympatické, že ich tam tvorcovia dali.

Nádej aj v beznádeji.

Divák fandí hrdinom filmu, ktorí si zachovávajú svoju osobnú integritu v nenormálnych časoch. Fandí im, hoci vie, že záver filmu nemôže skončiť dobre. Pražská jar priniesla slobodný nádych, aby sme sa ako spoločnosť vzápätí znovu ponorili na ďalších dvadsať rokov späť do reálneho socializmu. Ako divákovi mi bolo zle, keď som si uvedomil tú premárnenú príležitosť, ktorú naša spoločnosť mala. Rok 1968 bol ako  križovatka, z ktorej sa teoreticky mohli dejiny našich národov odvíjať zásadne inak. Tí, ktorí emigrovali, mohli pokračovať ďalej slobodne, hoci sa nesmeli vrátiť do svojej vlasti.  A tí, ktorí zostali? Urobili dobre, že zostali, aj keď sa im naskytla šanca odísť? Záver filmu sleduje divák bezmocne, pretože vie, že dejiny sa nedajú zmeniť. Zároveň prináša výzvu a otázku, ako budeme my dnes žiť svoju prítomnosť a akú budúcnosť pripravujeme pre ďalšiu generáciu?

Namiesto záveru.

Film je určite lepší ako táto recenzia a stojí za to ho vidieť. Dokonca by som povedal, že by ho mal vidieť každý a mohol by sa stať súčasťou vyučovania o tejto dobe na školách. Aj keď to by možno mohlo samotnému filmu  uškodiť.

_______________________________

¹ Neskôr vysvitne, že tie okolnosti neboli úplne náhodné.

² Pre tých, ktorým reálie socializmu nie sú známe, poznamenávam, že v skutočnosti všetky heslá a pojmy z tej doby treba brať v ich opačnom význame. Normalizácia znamenala návrat k nenormálnym podmienkam pod cenzúrou komunistickej strany. Noviny Pravda písali cenzúrovanú propagandu a nie objektívnu nezávislú pravdu, Víťazný február 1948 bol v skutočnosti pre krajinu prehrou na dlhé roky, atď.

Ondrej Kolárovský, www.idea-list.sk.

Zápletka

Dve kamarátky — východniarky Veronika (Jana Kovalčíková) a Klára (Anna Jakab Rakovská), ktoré už žijú v Bratislave, sa stretnú vo vlaku cestou na východ. Počas ich pobytu doma sa udeje plno tragikomických situácii. V rodine Kláry je pohreb babky a Veronika chce stihnúť za jednu sobotu 3 svadby svojich kamarátok z detstva. Toto vytvára priestor pre množstvo úsmevných, až absurdných situácii.

Klára rieši, či zostať v rodnom kraji, alebo pokračovať v hľadaní lepšej budúcnosti v Bratislave. Veronika si hľadá toho pravého, ale opakovane sa sklamáva. Toto sú témy, v ktorých sa vedia mnohí nájsť.

… na vichodze šicko porobeno.

Charakteristika

Od filmu som očakával ľahkú letnú komédiu. Čakal som viac smiechu a menej hĺbky, ale prekvapilo ma, že film mal aj viaceré dobré pointy skryté medzi riadkami. Tých sa dotknem neskôr.

Na začiatku som dosť premýšľal, či to nebude len taká „šaľenᓲ komédia. Po pár minútach pozerania som si kládol otázku, či to nie je pre východniarov až príliš dehonestujúce. Druhá polovica filmu ma bavila viac ako prvá. Nie som si istý, prečo. Asi mala lepší spád. Alebo som sa na ten film už lepšie naladil.

Viaceré gagy filmu sú nadšasové a prekračujú geografické hranice. Nájsť sa v tom môžu nielen ľudia z celého Slovenska, ale aj za našimi hranicami. Vzťahy medzi manželmi, svokrou a nevestou, rodičmi a deťmi, atď… Klasický zdroj tragikomických situácii. Niektoré vtipy či hlášky sú notoricky známe, vo filme len recyklované. Napríklad na návrh, aby sa rodina Kláry presťahovala z Bratislavy do jej rodnej obce, ona reagovala: „A naco? Šak na vichodze šicko porobeno.“³

Jazyk

Obe hlavné protagonistky, ktoré sú dnes v kurze, svoje úlohy zvládli výborne. Keďže sú obe pôvodom z východu, ani tak neobdivujem ich východniarčinu ako skôr ich slovenčinu. Nie je jednoduché pre človeka z východu naučiť sa hovoriť spisovne. (Pod spisovným jazykom v žiadnom prípade nemyslím bratislavčinu.)

Keď už som načal tému jazyka, ja ako rodený Bratislavčan, som s uspokojením skonštatoval, že aj keď mám doma zakázané pokúšať sa hovoriť v nárečí, filmu som rozumel úplne bez problémov. Ale pre ľudí z iných kútov Slovenska by titulky asi miestami pomohli. To mi potvrdila aj spätná väzba od niektorých známych zo západného Slovenska.

K jazyku ešte jedna poznámka. Východniari — to nie je homogénna skupina. Ani jazyk nie je jeden. Rôzne nárečia spája najmä špecifický prízvuk a to, že ľudia mimo východu mu ťažko rozumejú. Hovoriť o východniarčine preto nie je celkom korektné. Dej sa odohrával najmä v Above, čiastočne v Šariši. Asi aj Oraváci, Liptáci či obyvatelia Kysúc by sa mohli uraziť, keby sme ich kultúrne i jazykovo hádzali všetkých do jedného vreca. Nárečie vo filme bolo trochu prispôsobené potrebám zrozumiteľnosti.

Ďalšie postavy

Pri jazyku musím poukázať aj na jednu vec, ktorú považujem za slabý rozmer filmu. Viem, pochádza to zo seriálu, ale postava Štanciho (Pavol Šimun), Bratislavčana, ktorý hovorí po východniarsky, je podľa mňa nedôveryhodná. Toto je až príliš absurdné. Práve on, ako rodený Bratislavčan, ktorý nechápe reálie východu, by mohol priniesť do filmu zaujímavé napätie a kontrast. A možno by to pomohlo aj tomu, aby bol film prijatý vo väčšej miere aj širšiemu publiku. Tým nič proti jeho hereckému výkonu.

Priznám sa, že pred pozeraním filmu som seriál nevidel. Dodatočne som si pozrel zopár častí, ale film sa mi páči viac.

Svoje roly veľmi dobre zvládli aj rodičia Kláry (Branislav Matuščin a Lenka Barilíková). Otec sa hľadá ako chlap podobne ako jeho zať Štanci. A matka sa správa ako typický „krk“ rodiny.

Škoda, že postava Klárinej kamarátky z detstva (Dominika Kavaschová) nedala viac vyniknúť jej hereckému talentu.

Hodnotím pozitívne, že vo filme dostali priestor aj viaceré menej známe či neopozerané tváre.

Škoda, že viac sa nerozvinuli niektoré ďalšie postavy, aj keď chápem, že priestor na to už veľmi nebol. Napríklad malá Hanička, dcéra Štanciho a Kláry, bola len štatistkou, pričom dieťa vo filme má vždy potenciál na množstvo veselých situácii.

Tiež som čakal, že samotná kavej⁴ bude zohrávať vo filme významnejšie miesto.

Viera vo filme

Mal som obavy z postavy farára, ktorú hral Ján Pisančin (Ander z Košíc). Ale svojej úlohy sa zhostil naozaj dôstojne, nakoľko sa to o komédii povedať dá. Farár je zobrazený vo filme ako múdry staršina/otec dediny. Z jeho úst vychádzajú (akože) múdre poučenia, ktoré sú však plné milého humoru. Samozrejme, nečakajte žiadne hlboké a už vôbec nie náboženské myšlienky. Postava farára je však zobrazená láskavo a vôbec nie zosmiešňujúco, čo v dnešnej dobe začína byť už vzácne.

Viera (kresťanská) je zobrazená z perspektívy väčšinovej cirkvi. Je to zmiešanina viery a povery. Viera funguje ako ľudové náboženstvo, do veľkej miery formálne. Nie je to však výsmech z kresťanstva ani z rímskokatolíckej cirkvi. Je to parodovaný popis tzv. ľudovej viery bežného človeka. Nezamýšľa sa, čomu verí a prečo tomu verí. Nezamýšľa sa, prečo robí to, čo robí. Nezamýšľa sa ani, akú relevanciu má jeho viera k súčasnému životu, ani či nie je v rozpore s poverami, ktorým tiež verí a sa podľa nich riadi. Takto nejako je vnímané tzv. kultúrne kresťanstvo, ktoré nie je autentickou osobnou vierou a presvedčením jednotlivca. Samozrejme, takáto viera nie je relevantná pre súčasného človeka, dokonca môže byť vnímaná ako komická. Môžeme to vnímať ako parodovanú kritiku formálneho vyprázdneného náboženstva, ktoré je viac kultúrnou záležitosťou ako autentickou podobou viery. Evanjelium nie je vo filme nijako zobrazené.

Ako kresťania by sme sa nemali na tomto zobrazení viery urážať. Skôr by nás to malo viesť k zamysleniu, aby sme tento typ viery nepodporovali, ale autentickým osobným príkladom viery ukázali zmysluplnú alternatívu.

Zobrazenie východu

Keby si niekto chcel urobiť mienku o východe Slovenska podľa filmu, nech to, prosím, nerobí. Niektoré prvky dnes už ani na východniarskom vidieku nie sú tak silno prítomné ako v predchádzajúcej generácii. Aj keď má film silný východniarsky tón, témy, ktoré sú v ňom rozoberané, tie veselé i vážne, sú v skutočnosti témami, ktorými žijú aj iné kúty našej krajiny.

Asi inak pôsobí film na človeka, ktorý pozná miestne reálie a má aj vlastné zážitky či spomienky na miesta, ktoré vidí vo filme (napr. Prešov). A inak pôsobí na človeka, ktorý nebol ďalej na východe ako Poprad a Košice považuje za pohraničné mesto… (Toto bol v detstve aj môj prípad.)

Vážne témy

Film medzi riadkami poukazuje na niektoré vážne témy (nielen) súčasnosti: vyľudňovanie regiónov, odcudzenie sa rodnému kraju či rodine. Ako to je žiť akoby na dvoch miestach súčasne. Túžba po lepšom živote, za ktorú sa platí vzdialením sa od rodiny a priateľov. Nepochopenie sa „odídencov“ a domácich. Zaostávanie regiónov za hlavným mestom.

Ďalšia rovina tém sú vzťahy — neúprimné, rutinné a otázka hľadanie si cesty k sebe ľudí, ktorí sa z rôznych príčin časom odcudzili. Je v tom veľa stereotypných predstáv, na druhej strane sa s postavami v tomto vie divák stotožniť.

Záver

Urobil som si aj malú súkromnú anketu na sociálnej sieti medzi známymi. Samozrejme, nie je to reprezentatívna vzorka (17 reagovali, 14 východniari alebo ľudia žijúci na východe, traja zo západného Slovenska)). Drvivá väčšina respondentov si film užila. Negatívne hodnotenie sa vyskytlo len 2x. Ľudia zo západného Slovenska mali poznámku ku zrozumiteľnosti filmu (2x).

Treba film vidieť? Iste nie. Podľa mňa však neurobíte chybu, ak si ho pozriete. Záleží to od toho, čo od neho očakávate. Poznám ľudí, čo na ňom boli i viackrát a náramne sa bavili. A poznám takých, ktorí ho hodnotia prinajlepšom veľmi zdržanlivo. Ak by ste od letnej komédie čakali veľa, mohli by ste byť veľmi sklamaní. Ak čakáte len trochu zábavy, môžete byť príjemne prekvapení podobne ako som bol i ja.

_______________________________

¹ Priznám sa, že pred filmom som tieto krátke skeče nesledoval, a keď som si ich niekoľko po filme pozrel, film ma bavil viac. Ale niektorí to hodnotia opačne.

² šaľená = bláznivá

 ³A načo? Však na východe je už všetko spravené.

⁴ kavej = káva (naozaj niektorí nevedia, že kavej je káva)

Ilustračné foto: Continental film

Ondrej Kolárovský, www.idea-list.sk.

Oficiálne ide o komédiu, ktorá si nerobí nárok na hlbšiu analýzu spoločnosti. A predsa, jej úspech ukazuje, že autori trafili klinec po hlavičke. Ľudia majú radi šteklivé témy, odhalenie tajomstiev. Pokiaľ ide o druhých, vieme sa na tom dobre zabaviť. A pokiaľ ide o nás? Možno sa v postavách filmu vieme sami nájsť…

Ako sa vyvinie „hra na pravdu a úprimnosť“?

Zápletka (Pozor, nasledujúce riadky čiastočne prezrádzajú dej filmu.)

Partia priateľov sa stretne na spoločnú večeru spolu so svojimi partnerkami. Manželmi sú Keschwariovci (Leo a Carlotta) a Kochovci (Rocco a Eva). Pár tvoria aj Simon a Bianca. Aj Pepe mal prísť a predstaviť svoju novú priateľku, ale údajne sa zdravotne necíti dobre. Nevadí. Priatelia sú spolu radi a zábava sa pri dobrom jedle rozbieha. Eva, ktorá pracuje ako psychologička, po chvíli navrhne v úvode spomínanú hru. Predsa priatelia nemajú pred sebou tajomstvá, a preto sa nemajú čoho obávať. Malo ísť len o nevinné spestrenie spoločnej večere.

Z naoko nevinnej zábavy sa však stáva nočná mora. Postupne zo skrine (mobilu) vypadávajú jednotliví kostlivci. Priatelia zisťujú, koľko toho o tom druhom nevedeli. O to dramatickejšie, keď sa prekvapenie dotkne páru. Rozpletajú sa tajomstvá a zauzlujú vzťahy. Veci, ktoré nikto nechce, aby vyšli najavo, sú zrazu postupne odhaľované. Pokusy klamstvom zahmliť pravdu končia tak, že sa klamári ešte viac vo svojich lžiach zamotávajú. Partnerské vzťahy sa otriasajú v základoch, priateľstvá sú tvrdo skúšané.

Kresťanský pohľad na život dáva dobré odpovede na vyššie nastolené otázky manželského života, identity a pod.

Odhalené sú milenecké vzťahy a nevera či neplánovaný coming out geja (už dáva zmysel, prečo jeho „priateľke“ nebolo dobre). Niektoré lži sú odhalené len divákovi a hlavné postavy sa nedozvedia celú pravdu. Spoločná večera končí roztržkami, náhlymi postupnými odchodmi v hneve či plači.

■ Otázka pravdy a úprimnosti

Toto je hlavná téma ktorá posúva dopredu dej filmu. Aj keď je dej filmu vykonštruovaný a ťažko predpokladať, že by počas jedného večera prišlo na telefóny toľko (kompromitujúcich) správ, predsa nastavuje isté zrkadlo. Ako by sme obstáli pri podobnej hre? Máme aj my dvojitú morálku? Sme všetci len pokrytci, ktorí hráme pred druhými divadlo?

► Aké veci skrývaš pred (manželským) partnerom? Pred priateľmi?

► Je pravda dobrá za každú cenu?

► Aká je cena priateľstva?

■ Otázka nevery súvisí s vyššie nastolenou otázkou pravdy a otvorenosti vo vzťahoch.

Muži pri stole, vyjdú z toho ako riadni neverníci, ale ani všetky ženy nie sú nevinné ľalie… Človek si môže položiť otázku, či vôbec je možný dlhodobý monogamný vzťah?

■ Otázka LGBT

Tí, ktorí nemusia skrývať svoju sexuánu orientáciu, musia skrývať pred svojimi najbližšími svoje vedľajšie aféry a milenecké vzťahy. Ten, ktorý skrýva svoju skutočnú sexuálnu orientáciu pred najbližšími priateľmi, by svoj vzťah vlastne ani nemusel skrývať, keby sa cítil v prítomnosti druhých dostatočne bezpečne. Pokiaľ jeho priatelia nevedia o jeho menšinovej sexuálnej orientácii, nerozpakujú sa na adresu gejov povedať pár uštipačných poznámok. Silným momentom filmu je, keď gej Pepe bolestne povie, že svojho priateľa ostatným nepredstaví, lebo ho chce pred nimi chrániť. Napokon však Pepeho ostatní uisťujú, že jeho sexuálna orientácia je v poriadku a priateľstvo môže pokračovať.

► Prečo je problém aj pred priateľmi odhaliť svoju inakosť?

► Cítia sa pri nás druhí ľudia bezpečne? Môžu byť pri nás takými, akí naozaj sú? Nenúti ich naše správanie niečo pred nami skrývať?

■ Otázka postavenia žien v spoločnosti

Prekvapivým je odhalenie Carlotty, že v práci je nútená hrať sexicu kvôli zákazníkom. V skutočnosti však vôbec netúži po kariére ale po pokojnom rodinnom živote a starať sa o deti a domácnosť.

► Aké tlaky na nás vyvíja spoločnosť, keď sa ženy cítia tlačené nebyť matkami a „žienkami domácimi“, hoci niektoré po tom aj môžu úprimne túžiť? A muži v snahe vyjsť v ústrety rovnostárskym tlakom nevedú so svojimi manželkami úprimné rozhovory o tom, čo naozaj chcú?!

■ Otázka identity a sebaprijatia. Netýka sa len Pepeho a jeho menšinovej sexuálnej orientácie, ale aj Carlotty a toho, ako prijíma svoju rolu v rodine a práci. Iným spôsobom sa týka aj Evy, Roccovej ženy, ktorá nie je spokojná so svojou postavou a zvažuje podstúpenie plastickej operácie.

► Kto som? Na základe čoho viem prijať sám seba?

► Nakoľko som závislý od prijatia druhými ľuďmi?

► Čo som schopný urobiť pre to, aby ma druhí prijali/neodmietli?

Záver filmu vyznieva trochu lacno. (Taliansky originál, ktorý som nevidel, údajne ide viac do hĺbky.) Napokon sa všetko nejako utrasie, priateľstvá pretrvajú. Ale bez jasného odpustenia, bez priznania viny, bez pravdy.

Tiež sa zdá, že účastníci večere sa v skutočnosti z tejto skúsenosti nepoučili a neposunulo ich to vpred (odhalí sa, že Rocco vlastní dva mobily, jeden verejný a druhý utajovaný). Jeho priatelia to prijmú so smiechom. Týmto akoby bola nevera a neúprimnosť filmom legitimizovaná. Pokiaľ o nej ten druhý nevie, tak je ok. Problémom je len, keď sa prevalí.

Film nastoľuje dobré témy, ale nedáva rozumné (prakticky žiadne) odpovede. Vzťahy sú komplikované a život tiež. Ale ako žiť zdravo, čestne, autenticky v partnerských vzťahoch i v priateľstve? To sa z filmu nedozvieme. Film je označený primárne ako komédia, ale chvíľami ide skôr o drámu či psychologickú štúdiu, aj keď vo veľmi ľahkej forme.

Pohľad kresťana

Nemyslím si, že hrať podobné hry je zmysluplné. Na druhej strane by človek mal žiť tak aby sa nemusel báť odhalenia. S manželkou sme mali krátky a rýchly rozhovor, že by sme nemali problém hrať podobnú hru. To však neznamená, že by to bolo rozumné. Je to asi podobné, ako to, že rešpektovať listové tajomstvo je správne, ale treba žiť tak, aby si náš hociktorý list mohol ten druhý prečítať.

Napokon, ak ide o úprimnosť, vo svojej mysli toho môžeme skrývať oveľa viac ako je uložené v mobile. Kresťan žije vo vedomí, že všetky jeho sms i hovory niekto vidí a počuje (por. 139 žalm).

Stará biblická múdrosť hovorí, že kto tají svoje previnenia, nebude mať úspech, kto ich však vyzná a zanechá, dosiahne milosrdenstvo (Príslovia 28:13).

Podobne aj Ježiš varuje pred skrývaním tajomstiev (por. Mk 4:22).  Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo. Našou motiváciou by však nemal byť strach, ale túžba žiť pravdivo (por. J 3:19–21).

Kresťanská komunita je vyzývaná k hovoreniu pravdy (Ef 4:25)  Ak nasledujem toho, ktorý sám seba nazýva Pravdou (J 14:6), ako môžem druhým klamať?

Zároveň kresťanský pohľad na život dáva dobré odpovede na vyššie nastolené otázky manželského života, identity a pod. Ale to už je obsahom iných našich článkov, ktoré si môžete vyhľadať na našej stránke zadaním kľúčového slova ako napr. identita, LGBT, manželstvo, vzťahy, pravda a pod.

Ďalšie otázky na zamyslenie:

► Ako sa vyrovnať so zlyhaním?

► Čo znamená odpustiť?

► Majú tajomstvá zmysel? Aj v partnerských či priateľských vzťahoch?

► Mali by sme rešpektovať „listové tajomstvo“ toho druhého? Prečo áno a prečo nie?

► Aký je rozdiel medzi spoveďou, dôverným rozhovorom s priateľom a odhalením tajomstva v štýle filmu?

► Akým spôsobom prináša kresťanstvo do môjho života zmysluplné odpovede na filmom nastolené otázky?

__________________________

Zdroje:

Takmer dokonalé tajomstvá, csfd.sk

Perfect Strangers, allaboutitaly.net

Das Perfekte Geheimnis, themoviedb.org

Presseportal.de

Kinema.sk

Filmpress.sk

Prečo by si ju mal vidieť, emefka.sk

Ilustračné foto: Das perfekte Geheimnis

Ondrej Kolárovský, www.idea-list.sk.

• prvé sfilmovanie Ježišovho príbehu formou seriálu;
• crowdfunding (financovaný je z darov jednotlivcov z celého sveta) — najväčší a (zatiaľ) úspešný filmový crowdfunding projekt;
• snaha o vernosť biblickému posolstvu, a pritom veľký priestor pre fikciu (dotváranie príbehov) — toto je na jednej strane prínos pre film, na druhej strane aj riziko a priestor pre kritiku;
• kultúrne relevantný — film je spracovaný tak, že súčasný divák sa v ňom môže nájsť, aj napriek malému rozpočtu je filmovaný spôsobom, ako sa „dnes robia filmy“, nenájdeme tu síce špeciálne efekty či monumentálne masové scény, ale práca kamery je kvalitná;
• zdarma — ľahko dostupný (ak ste digitálne zdatný) cez digitálne platformy. Najpohodlnejšie na konci tohoto článku (kliknete na časť, zapnete titulky a pozeráte), potom asi cez apku v mobile (Android alebo iOS) s prenosom obrazu na smart televízor. Dostupný je aj na youtube či facebooku; dostupné informácie sú aj na instagrame;
• podľa hodnotenia na google play má aplikácia 4,9/5 a viac ako 100 tisíc hodnotení;
• množstvo bonusového obsahu;
• ekumenický poradný tím — na tvorbe sa podieľajú aj mesiánsky rabín, katolícky kňaz a evanjelikálny teológ;
• film je multietnický a nebelošský, medzi hercami sa viditeľne a nezastrene nachádzajú príslušníci rôznych etník a rás, Ježiš nie je blondín s modrými očami;
• silná prítomnosť židovských elementov, židovstvo Ježiša a krajiny je tu silne priznané;
• zaujímavo a originálne spracovaný — nekopírujú sa zaužívané stereotypy pri spracovaní tejto témy, naopak, prekvapuje neraz originálnym prístupom, ako napríklad:
  • Ježiš nie je neustále na očiach, naopak, objavuje sa sporadicky a cez príbehy a osudy ľudí, ktorí sa s ním stretli;
  • vo filme sú silne prítomné emócie a humor (na humor nie sme pri takomto type filmov veľmi zvyknutí);
  •  Ježiš, ale aj ostatní hrdinovia sú veľmi ľudskí, Ježiš nie je sterilný svätec, má zmysel pre humor;
• vydarený pokus a autentické spracovanie — film je drsný a jemný zároveň, vďaka šikovnej práce kamery máme pocit, že sme účastníkmi diania, neraz priam cítime vôňu lúky či zápach na trhovisku; toto všetko dáva filmu príchuť autenticity.
• Vypočujte si náš podcast, kde sme rozoberali tento film:  #025 — Chosen — seriál o Ježišovi, ktorý sa oplatí vidieť

Iný Ježiš, na akého sme zvyknutí, a predsa tak blízky

Ježišov príbeh je podávaný z pohľadu ľudí, ktorí sa s ním stretli. Ježiš akoby na prvý pohľad ani nebol hlavnou postavou, hoci okolo neho sa všetko točí. Jednotlivé epizódy sú mikropríbehmi jednotlivcov, ktorých životy sa nejakým spôsobom prepletú s Ježišom. Počet postáv rastie postupne, ako rastie počet týchto príbehov. Svet, ktorý je tu divákovi prezentovaný, nie je posvätenou verziou náboženstva, ktorú vidíme vo vitrážach kostolov alebo v mnohých iných filmoch o Ježišovi. Na svadbe v Káne Galilejskej je víno presne takým nápojom a s takými účinkami, ako poznáme aj z našich svadieb. A viete si predstaviť Petra v pästnom súboji? To akosi tiež nezapadá do našich predstáv o svätcovi. Na uliciach cítiť pachuť hriechu. Vlastne aj v domácnostiach. Pokrytectvo, karierizmus, túžba po spoločenskej prestíži, lakomstvo i obžerstvo. To všetko je tu prítomné. Hranica dobra a zla ide naprieč spoločenskými vrstvami, naprieč rodinami, naprieč každým jednotlivcom. Nikto nie je ideálny. Dokonca chvíľami môžeme mať ten pocit aj z Ježiša, pretože jeho konanie vybočuje z našich tradičných očakávaní. Týmto sa tak trochu ocitá divák v situácii Ježišových súčasníkov, ktorí boli tiež zaskočení jeho zjavom a konaním — vybočoval z ich predstáv o Mesiášovi. 

Film tak provokuje a zároveň prekvapuje rovnako diváka, ktorý sa k viere hlási, ako aj toho, kto sa na vieru pozerá cez prsty. 

Scény so silným posolstvom

Silným momentom je napríklad krátky rozhovor medzi Nikodémom a Máriou Magdalénou. Podotýkam, že takýto rozhovor nikde v evanjeliách nenájdeme, je teda fikciou autorov filmu. Skeptický, ale pritom úprimne hľadajúci Nikodém sa pýta Márie, čo spôsobilo jej premenu, a ona na to reaguje: „To, čo ti k tomu môžem povedať, je toto: Bola som taká, ale teraz som celkom iná. A to, čo sa stalo medzitým… bol On.“

Žiadne vzletné slová, žiadna vysoká teológia, na prvé počutie nič mimoriadne. V kontexte príbehu veľmi silný moment. 

Kúzlom tohto seriálu je to, že na pohľad sa dejú veci, ktoré akoby spolu nesúviseli. A zrazu je vytvorený oblúk, kde všetko krásne do seba zapadne a vyskočí silná nezabudnuteľná pointa. 

Oficiálny trailer vrátane vyššie opísanej scény je možné si pozrieť tu: 

Je séria vhodná pre deti? 

Na túto otázku nie je ľahké odpovedať. Napríklad hneď prvý diel prvej série zobrazuje fyzické násilie a démonickú posadnutosť. Tieto scény by som určite neodporúčal pozerať deťom. Režisér D. Jenkins hovorí, že prostredie, do ktorého Ježiš prišiel, bolo značne depresívne a ťažké. Izrael 1. storočia nebol vysnívanou krajinou pre rodiny s deťmi. Život bol drsný a ťažký. Na druhej strane, 3. epizóda s názvom Ježiš je priateľom detí je časťou, kde majú deti veľký priestor a stávajú sa Ježišovými priateľmi ešte skôr, ako zhromaždil okolo seba učeníkov. A hoci mňa osobne táto časť najmenej oslovila, viem si predstaviť prezentovať ju deťom aj hoci na detskom tábore a mohla by byť práve pre detského diváka veľmi oslovujúca. V tomto smere by som sérii vyčítal istú nejednoznačnosť v tom, pre akého diváka je určená. Chcieť osloviť príliš široké divácke spektrum môže ísť na úkor jasného profilu filmu. 

Kto stojí za filmom?

Režisérom, ako aj spoluautorom scenára je americký režisér, spisovateľ a producent filmov Dallas Jenkins. Ďalšími spoluautormi scenára sú Ryan Swanson a Tyler Thompson.

Po odbornej stránke epizódy konzultujú traja odborníci na novozmluvnú dobu: mesiánsky rabín Jason Sobel, katolícky kňaz David Guffey a evanjelikálny profesor Novej zmluvy Dr. Doug Huffman, ktorí majú významný vplyv na konečný výsledok. Séria sa takto ekumenicky snaží vyhnúť nebezpečenstvu príliš úzkeho teologického či cirkevného pohľadu.

Medzi hercami nie sú zvučné a známe mená, skôr reprezentujú pestrosť a „obyčajnosť“ ľudí. Majú rôzne rasové a národnostné pozadie, pritom ich výkony sú profesionálne. Samotný príbeh sleduje niekoľko postáv, ktorých životy sú v interakcii s tesárom z Nazareta. Je tu Šimon/Peter (Shahar Isaac), svojhlavá duša, ktorá sa snaží dostať z hlbokej finančnej zadlženosti. Mária Magdaléna (Elizabeth Tasbish) je predstavená hneď v prvej časti a neplánovane sa stane centrom pozornosti miestneho náboženského vodcu Nikodéma (Erick Avari), ako aj samotného Ježiša (Jonathan Roumie). Najviac hereckých skúseností má zrejme Erick Avari, ktorý hral vo viacerých známych filmoch (Hviezdna brána, Deň nezávislosti, Múmia a ďalšie).

Film distribuuje spoločnosť VidAngel. Slovenský divák si ho môže pozrieť v pôvodnom znení (angličtine) so slovenskými titulkami, najpohodlnejšie cez mobilnú aplikáciu TheChosen. Voči otitulkovaniu mám výhrady. Keďže nie som na nich závislý, až tak mi to nevadilo, ale ak človek rozumie originálu, tak pri niektorých prekladoch sa musí pousmiať. Kvalita titulkov je určite slabším miestom projektu. Nie je mi však známe, kto a akým spôsobom titulkovanie do iných jazykov zabezpečuje. Pozitívom titulkov je, že sú vhodné aj pre nepočujúcich, pretože zobrazujú aj širší kontext zvukov vo filme. 

Divácky úspech hovorí za všetko

K súčasnému dátumu aplikácia v mobile ukazuje viac ako 160 miliónov zhliadnutí. Podľa údajov dostupných na internete údajne v 180 krajinách. V súčasnosti sa prekladá do 70 jazykov, pričom prioritou je preklad do 10 najrozšírenejších jazykov. Cieľom producentov je 1 miliarda divákov.

Tvorcovia filmu sú aktívni aj na sociálnych sieťach, kde môžu záujemcovia sledovať nielen aktuálne dianie okolo natáčania, ale dozvedieť sa aj rôzne zaujímavosti a bonusový obsah. 

Trailer na druhú sériu:

Tento film je postmoderný, postkresťanský, relevantný a súčasný v tom najlepšom zmysle slova. Napriek tomu, že opisuje pre kresťanov posvätné veci spred 2 000 rokov, je veľmi súčasný a divákovi zrozumiteľný. Povieme si: Áno, toto som aj ja… Áno, toto mi dáva zmysel. Toto je uveriteľné. 

Plánovaných je dokopy 7 sérií (niektoré zdroje udávajú až možných 8), pričom posledné dve sa majú venovať ukrižovaniu a vzkrieseniu. Zaujímavosťou je, že neraz sa v jednotlivej časti mihne krátka scéna zo Starej zmluvy, ktorá prepája minulé sú „súčasným“ (z pohľadu Ježišovej doby). Ježišovmu príbehu je tak daný širší dejinný kontext, čoho súčasťou sa môže stať aj divák.

Séria si získava publikum po celom svete. Má priemerné hodnotenie 9,8/10 na IMDB, 99-percentné priemerné hodnotenie divákmi na RottenTomatoes a 95% hodnotenie medzi divákmi na csfd.cz.

Ak vás táto recenzia zaujala, jej rozšírenú a doplnenú verziu nájdete na idealist.sk.

Odkaz na oficiálny youtube kanál The Chosen

Na nasledujúcich odkazoch môžete pozerať seriál The Chosen (Vyvolený) v slovenčine zadarmo online. Je to priamy link na stránky oficiálnej distribučnej spoločnosti VidAngel.
Zoznam jednotlivých epizód (po kliknutí na názov budete presmerovaní na stránku distribučnej spoločnosti, kde si jednoduchým spôsobom môžete spustiť aj seriálové titulky v slovenčine):

Prvá séria

1. Povolal som ťa tvojím menom
Dvaja bratia zápasia so svojimi dlhmi na daniach voči Rímu zatiaľčo žena z „červenej štvrte“ bojuje so svojimi démonmi.

2. Šabat
Matúš potvrdzuje Šimonove tvrdenia pred prétorom Quintom, Nikodém vyšetruje ako to je so zázrakom, ktorý sa stal v „červenej štvrti“ a k Márii prídu na šabatovú večeru nečakaní hostia.

3. Ježiš miluje deti
Ježiš sa skamaráti a vyučuje skupinu detí, ktoré objavia ako stanuje na periférii Kafarnaumu.

4. Skala, na ktorej To stojí
Šimonov život a rodina je v ohrození. Šimon ide ešte raz na tajnú nočnú rybačku v zúfalom pokuse splatiť svoje dlhy. Ondrej spozná známu tvár, ktorá na nich čaká na brehu Galilejského jazera.

5. Svadobný dar
Nikodém vypočúva Jána Krstiteľa kým Ježiš so skupinou učeníkov smerujú na svadbu v Káne. Keď sa míňa víno, Mária žiada svojho syna, aby zakročil v prospech rodiny ženícha.

6. Neopísateľný súcit
Po tom, čo istá žena bola svedkom uzdravenia malomocného na ceste do Kafarnaumu, pretlačí svojho ochrnutého priateľa cez zástup k Ježišovi.

7. Pozvania
Matúš zápasí s tým, ako dať dokopy zázraky, ktorých bol svedkom, s realitou. Nikodém sa v noci stretáva s Ježišom.

8. Ja Som
Ježiš a jeho učeníci ukončia prípravy, aby sa vydali na cestu z Kafarnaumu do Samárie. Pri Jákobovej studni Ježiš stretáva utrápenú ženu o oznamuje jej, že je Mesiášom.

Druhá séria

1. Hrom
Medzi učeníkmi narastá napätie ako sa snažia vysporiadať s narastajúcou popularitou Ježiša v Samárii. Ježiš karhá Jakuba Veľkého a Jána za ich predsudky a po tom, čo sa skoro stali účastníkmi potýčky, dal im novú prezývku.

2. Videl som ťa
Tajomný návštevník sa snaží stretnúť s Ježišom, ale učeníci sú zdržanliví. Medzi Šimonom a Matúšom narastá napätie. Ako sa skupina blíži k ďalšiemu mestu, chýr o Ježišovi sa šíri.

3. Napätie 
Dlhý, vyčerpávajúci deň sa preklopí do noci a učeníci pomáhajú Ježišovi s veľkým zástupom ľudí, ktorí dúfajú v uzdravenie.Pri večernom ohni počas večere sa skupina snaží navzájom lepšie spoznať, ale prepukne napätie.

4. Výborná príležitosť 
Ako Ježiš a učeníci smerujú do Jeruzalema sláviť slávnosť stánkov, sleduje ich nový nepriateľ zatiaľčo známy nepriateľ ich už čaká.

5. Duch 
Potom čo Ježiš rozvíril vodu, prenasledujú ho Šimon Horlivec, Aticus a Šmúel. Skupinu navštívi Ján Krstiteľ a povie Ježišovi o nebezpečnom poslaní. V tom istom čase je Mária Magdaléna zničená zo stretnutia s tajomným a nebezpečným cudzincom.

6. Nesvojprávna  
Matúš a Šimon sa snažia spolu vychádzať, keď hľadajú Máriu na temných miestach. Skupina sa bojí o Máriu, pretože zápasí s nedostatkom jedla a zlými správami o Jánovi Krstiteľovi. Medzitým Ježiš naďalej rozčuľuje farizejov vo viacerých oblastiach.

7. Zúčtovanie  
Keď sa Quintus dozvedel o Ježišovom pobyte, pošle Gaia, aby ho zatkol. Učeníci sa hádajú o tom, ako reagovať. Pri hľadaní informácií o tom, kam odviedli Ježiša, stretávajú Ondrej a Filip starých priateľov.

8. Za horami  
Kým Ježiš s Matúšom pripravovali obsah veľkej kázne, učeníci šírili slovo a súperili medzi sebou. Vysokopostavený člen Sanhedrinu je šokovaný Shmuelovými správami o Ježišovi. Na kázeň prichádzajú tisíce ľudí vrátane známych tvárí.

BONUSOVÁ EPIZÓDA — Poslovia  
Vianočný špeciál

Ak sa vám páči seriálová hudba, môžete si ju zadarmo počúvať napr. cez spotify.

Poviete si — tak takéto pozvanie by som nikdy neprijal. Ak však máte facebook alebo instagram a trávite na nich čas, tak… robíte presne to.

Koľko času denne strávite na svojom mobile? Pred smart telkou? Za počítačom? Nie veľa? Hodinku, dve max? Ste si istí? Naozaj? A čo ak vám poviem, že reálne je to určite viac ako ste si tipli? 

Štatistiky, ktoré nie sú úplne najčerstvejšie (a reálne čísla sú pravdepodobne vyššie hovoria), že skoro 8 z 10 (zdroj: statista.com) Slovákov je na internete denne. Iba na mobile strávime takto skoro 2,5 hodiny (zdroj: statista.com). Nehovoriac o tom, že v covidovej dobe mnoho ľudí, študentov, detí aj seniorov prešlo na čisto online komunikáciu. (Ak viem so svojím 83 ročným dedkom telefonovať cez whatsapp prostredníctvom videohovoru, — tak to znamená že online je už asi vážne každý?) 

Možno patríte do generácie pod 25 rokov a hovoríte si, no a? Čo je na tom? Prečo by to mal byť problém? Toto je svet. Takto to funguje. V podstate ste nezažili svet bez internetu, faceboku a instagramu. Vždy to ale takto nebolo.

Cieľom populárneho dokumentu The Social Dilemma, ktorý pochádza z autorskej dielne streamovacej služby Netflix nie je naháňať čarodejnice alebo moralizovať o tom, koľko času trávite pred monitorom. Jeho cieľom je ukázať, čo je v pozadí a ako to celé funguje. Prečo sme na monitoroch nalepení tak veľa? Je to naše slobodné rozhodnutie, alebo nás k tomu niekto nejakým spôsobom privádza a manipuluje? Je nejaký súvis medzi polarizáciou spoločnosti a popularitou týchto médií? Aký veľký je vplyv týchto médií na spoločnosť? Na jednotlivcov? Na ľudstvo? Na teba? 

Režisér Jeff Orlowski prináša vo filme rozhovory s viacerými odborníkmi, ktorí pracovali na najvyšších pozíciách v spoločnostiach ako Google, Faceboook, Pinterest, Instagram či Twitter. Ich rozhovory strieda vizualizáciou algoritmu, podobným spôsobom, ako je to v animovanej rozprávke "V hlave". 3 osoby stelesňujú algoritmy umelej inteligencie, ktorá vyhodnocuje dáta, ktoré dostáva od užívateľa a na základe týchto informácií si vytvára jeho profil a ponúka mu obsah resp. reklamný obsah. 

Dejovú líniu dotvárajú fiktívne príbehy členov jednej rodiny, na ktorej je vidieť vplyv sociálnych médií v reálnych životných situáciách. Film je nabitý myšlienkami a dátami. Je možné, že ak ho budete pozerať s niekým, tak ako som to urobil ja, budete si ho zastavovať a rozprávať sa. Veľa. Naozaj veľa.

Keď si dnes pozriete na youtube reklamy zo začiatku 90. rokov, možno sa trocha pousmejete, a poviete si — ako mohol niekto niekedy točiť takéto reklamy? Koho by to presvedčilo kúpiť si daný výrobok? Mňa teda nie.

Ale čo ak o 30 rokov budú naše deti či vnúčatá pozerať na našu dobu rovnakým spôsobom? Ako sa niekto mohol nechať namotať na to, aby postoval 10 príspevkov denne, scrolloval donekonečna sociálne siete, preklikával si odporúčané videá na youtube a snažil sa dôjsť na koniec pinterestu? 

Ak sa v 30. rokoch 20 storočia podarilo postupne Hitlerovi, Goebelsovi a nacistom zmanipulovať celú generáciu Nemcov k nacistickým myšlienkam — a to neexistoval internet, televízia, iba rozhlas a noviny (možno preto to trvalo tak dlho), kde máme istotu, že sa do podobnej pasce nedostávame aj dnes? Len je to sofistikovanejšie, a vďaka internetu, sociálnym sieťam a technológiám oveľa rýchlejšie. Každý človek má svoj unikátny zdroj informácií, ktorý mu algoritmus vyberie. Je to správne? K čomu to vedie? Komu to pomáha a komu škodí? Čo sa z toho vieme naučiť? 

My ľudia máme o sebe vysokú mienku. Na našich predkov sa pozeráme zhora. Možno je to technologický pokrok, ktorý nás tým sebavedomím nabíja, možno je to len nedostatok vedomostí a skúseností. Možno však platí jednoducho to, že sme sa ako ľudstvo ďaleko neposunuli. 

Mnohí ľudia vravia, že problémy sveta ako nespravodlivosť, vykorisťovanie, veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými, že to všetko sa dá vyriešiť technológiami a vzdelaním. Ak by to tak bolo, tak prečo tu stále máme nenávisť, hnev, vojny, hlad, vraždy? Prečo bolo 20. storočie tým najkrvavejším v histórii ľudstva? A kde berieme istotu, že po trištvrťstoročí bez vojny celosvetových rozmerov sme už za vodou? 

Niekto povie, že ľudia sú voči sebe zlí, podvádzajú a kradnú len preto, lebo nie sú dostatočne vzdelaní. Nemajú dostatok informácií. Ako hovorí jedno „meme“ na internete — dnes už má prístup k internetu a informáciám prakticky každý, no veľa sa nezmenilo. Takže v tom to asi nie je.

D. L. Moody, veľký americký evanjelista, raz povedal: „Ak muž kradne skrutky a matice zo železničnej trate a ty ho chceš zmeniť tak, že ho pošleš na vysokú školu, nepodarí sa ti to. Vráti sa zo školy a ukradne celú železničnú trať.”

Je zaujímavé sledovať vo filme vyjadrenia ľudí, ktorí vstupovali do týchto spoločností s cieľom „urobiť svet lepším miestom pre život“ . Po niekoľkých rokoch sa snažia urobiť to isté tým, že z týchto spoločností vystupujú a poukazujú na obrovské riziká, ktoré ich fungovanie prináša, no napriek všetkému veria, že je možné to zmeniť.

Súhlasím s tým, že sa máme o to všemožne snažiť, no nemyslím si, že sa to dá niekedy dosiahnuť. Ak by sa ľudstvo dokázalo zlepšiť a očistiť samo, myslím, že za tých niekoľko tisícročí by sa to už udialo. 

Michael Ots hovorí v knihe Tak toto je Boh?: „Naša najväčšia potreba nie je potreba zdravia, peňazí, stabilnej vlády, vzdelania či zábavy. Keby bola, Boh by nám bol poslal lekára, ekonóma, politika, profesora či komedianta. Naša najväčšia potreba je byť zachránení od následkov, že sme odmietli Boha. Preto Boh poslal Záchrancu."

Ľudské srdce je skazené. Kým nepochopíme, že neexistuje algoritmus, ktorý by ho dokázal eliminovať a vytiahnuť z neho len to dobré, budeme sa do sietí, ktoré sme sami budovali, zamotávať viac a viac. Pomoc musí prísť zvonku. 

Možno nepozeráte veľa filmov a už vôbec nie dokumentárne. Urobte prosím tentoraz výnimku. 

Adam Holz, autor recenzií filmov na webe pluggedin.com (ktorý patrí pod službu Dr. Jamesa Dobsona, Focus On The Family), hovorí, že je len málo filmov, ktoré považuje za tak dôležité, že chce, aby ich videl každý, ale film The Social Dilemma do tejto kategórie určite patrí. Dokonca, odporúča ho pozerať spoločne v rodine aj s deťmi v teenagerskom veku. 

„Tento film vám spôsobí nepohodlie. Bude vás viesť k tomu, aby ste prehodnotili svoje zvyky. Možno bude katalizátorom k tomu, aby ste v živote urobili zásadné zmeny.“

==== Otázky na zamyslenie ====

1.Je jasné, že pandémia rozvoj online sveta urýchlila. Otázkou zostáva, prečo online začíname tráviť čoraz viac času, ktorý tak tráviť nemusíme? Prečo je pre mnoho ľudí online svet príťažlivejší ako offline?

2.Čo z toho, čo ste vo filme videli, vás vystrašilo? Čo vás naopak upokojilo?

3.Odborníci z rôznych oblastí varujú pred tým, že „obrazovky“ sú návykové. Odporúčajú obmedziť si prístup k týmto zariadeniam, vypnúť notifikácie aplikácií, sledovať, koľko času na týchto zariadeniach trávime, v akých aplikáciách, resp. aký obsah konzumujeme. Máte nejaké vlastné mechanizmy, ktoré ste si vytvorili? Čo funguje pre vás? Ako sa dokážete / nedokážete kontrolovať pri používaní svojho mobilu či sociálnych sietí? 

3.O dobe, v ktorej žijeme, sa často vraví ako o dobe digitálnej revolúcie, podobnej ako bolo vynájdenie kníhtlače či parného stroja. Sociálne médiá, nové technológie, smartfóny, internet dostupný prakticky všade vytvorili predpoklad pre šírenie informácií v miere, aká v histórii ľudstva nemá obdobu. Sme súčasťou revolúcie, či si to uvedomujeme alebo nie. Otázkou zostáva — je to cesta, ktorá smeruje k lepšej alebo horšej verzii sveta ako sme ho poznali pred nástupom týchto noviniek? 

4.O sociálnych médiách sa tiež hovorí ako o „existenciálnej hrozbe“ pre ľudstvo. Prečo? Je to prehnané tvrdenie, alebo nie? Prečo? 

5.Mal by sa kresťan odpojiť od internetu alebo naopak, aktívne zapájať a prinášať tam evanjeliový obsah? Prečo?

=== Ak ste film už videli ===

Dokument, ktorý vyvoláva mnoho otázok sa snaží na záver dať aj niekoľko odpovedí. 

A ako sa pred nepriaznivými vplyvmi sociálnych médií chrániť? 

V záverečných titulkoch nájdete toto:

• vypnite si notifikácie, prípadne zredukujte notifikácie, ktoré prijímate,
• odinštalujte si aplikácie sociálnych médií prípadne novín, ktoré sú stratou času,
• využívajte vyhľadávač, ktorý si neukladá vašu históriu — napr. Qwant,
• využívajte rozšírenia prehliadača, ktoré blokujú odporúčania pre vás,
• skontrolujte si pravdivosť vecí, ktoré zdieľate, lajkujete alebo komentujete, hlavne vtedy, ak informácie vyzerajú prekvapujúco,
• získajte danú informáciu z rôznych zdrojov, dokonca aj z takých, s ktorými nesúhlasíte,
• nedávajte deťom tieto zariadenia; nech na týchto zariadeniach netrávia žiaden čas,
• nikdy neprijímajte odporúčania videí na YouTube, Facebooku alebo kdekoľvek,
• snažte sa obmedziť clickbait články (Články s nadpisom, na ktoré láka kliknúť),
• nemajte tieto zariadenia v spálni po určitom čase (napr. večer pred spaním),
• nedovoľte svojim deťom využívať sociálne médiá skôr ako na strednej škole.

Čo by ste vyhodili, zmenili alebo doplnili? Napíšte mi (ako ináč ?) mailom, alebo prostredníctvom sociálnych sietí. 

Koncom šesťdesiatych rokov sa diali v Amerike divné veci. Rasové nepokoje, vražda Malcolma X,  Martina Luthera Kinga a Kennedyho, hnutia, ako hippies a Čierni panteri, a, v neposlednom rade, masové protesty proti vláde a vojne vo Vietname. A práve im sa venuje nový Sorkinov počin, ktorý nájdete na Netflixe. Ako sa mohol pokojný protest proti zjazdu demokratov zmeniť na krvavé bojisko? Boli na vine protestujúci, alebo policajné zložky? A kto za to všetko vlastne nesie zodpovednosť?

Pred súdom sa ocitlo osem ľudí rozličného pôvodu, motivácie a spoločenského postavenia — študenti, aktivisti, hipíci, otec usporiadanej rodiny. Spoločné mali iba to, že sa v roku 1968 stretli na proteste v Chicagu. Bola to naozaj iba náhoda, alebo rafinované spiknutie proti vláde?

Tribunál je komornou súdnou drámou so všetkým, čo k tomu patrí. Uvidíme vypočúvanie svedkov, reči obhajoby i obžaloby, prípravu advokátov, spory a politické ťahy v pozadí. Dokonca aj séria flashbackov zo samotného protestu, ktorá sa funkčne podriaďuje príbehu a nie je len scenáristickou barličkou, je natočená veľmi minimalisticky. Sorkin sa nesnaží lacno ohurovať vizuálom a upozorňovať na seba a svoje schopnosti. Akurát záver filmu, ktorý je mierne patetický, narúša tento tlmený a puristický dojem.

Veľmi ma bavilo sledovať, ako sa Sorkin pohrával s mojimi očakávaniami. Keď som si už-už myslel, že nadržiava jednej strane, otočil náhle perspektívu, a ukázal, že maslo mal na hlave naozaj každý. Zlyhala polícia? Áno, ale ani rozvášnený dav s Molotovovými kokteilmi a burcujúcimi organizátormi nebol bez viny. S vďakou som si spomenul na to, ako pokojne prebehli naše protesty pred dvoma rokmi. Nie je to samozrejmosť.

Eddie Redmayne, Sacha Baron Cohen, Mark Rylance a Joseph Gordon-Levitt sú len časťou známych mien, ktoré sa vystriedali pred kamerou. Každý tam má svoje miesto a nikto nevytŕča — v tom dobrom slova zmysle. Netflix tak opäť ukázal, že dokáže pritiahnuť zaujímavých tvorcov a zdatne konkurovať súčasným kinofilmom. Aj keď to má v súčasnej situácii predsa len o čosi ľahšie, však?

1. Je legitímne vyjadriť verejne svoju nespokojnosť s fungovaní štátu a krajiny? Kde je hranica medzi pokojnou demonštráciou a svojvoľnou rebéliou?

2. Rozvášnený dav je neovládateľný a ničivý. Ako zvládam svoje emócie? Zachovávam si v kritických situáciách chladnú hlavu a pokoj, alebo ma ovláda hnev?

3. Ako reagujem na prípadnú nespravodlivosť, ktorá sa deje v mojom okolí? Prečo je v nás ukrytá potreba po spravodlivosti?

Niekedy však majú okolnosti a udalosti, v ktorých sa ľudia práve ocitnú, na sledovanosť filmu oveľa väčší vplyv ako hodnotenia. A Nákaza (Contagion) je presne tento prípad. 

Aktuálnosť nákazy (Koronavírus — SARS-CoV-2) dostala tento film na popredné priečky streamovacích služieb (iTunes, GooglePlay či Amazonu). Pri pohľade na katalóg distribučnej spoločnosti Warner Bros. v decembri 2019 (keď bola Nákaza na 270. mieste sledovanosti) nikto nepredpokladal, že o tri mesiace už bude na 2. mieste.

Jeho rozmery sú v nanometroch. Osamote nedokáže urobiť skoro nič. Je to „len“ zhluk genetickej informácie vloženej do proteínovej schránky. Nedokážete ho vidieť voľným okom. A napriek tomu sa ho boja milióny ľudí po celom svete. Vírus. 

Na to, aby prežil, potrebuje hostiteľa. Keď ho však získa, dokáže sa neuveriteľnou rýchlosťou šíriť na ďalších a ďalších hostiteľov. Z dvoch nakazených sú o pár minút štyria, zo štyroch ôsmi, z ôsmych šestnásti. Za pár dní sú to milióny ľudí od USA až po Japonsko. Globalizácia a možnosti, vďaka ktorým sa vieme z jedného konca planéty dostať na druhý za niekoľko hodín, nie je len vymoženosť, ale aj hrozba. Pretože nákaza sa dokáže veľmi ľahko rozšíriť ešte predtým, ako o nej ktokoľvek kompetentný mohol vedieť. 

Zdá sa vám táto situácia povedomá? Je zaujímavé, že 9 rokov starý film veľmi presne opisuje situáciu, ktorej je ľudstvo vystavené v posledných mesiacoch. Samozrejme, film je fikciou a mnohé veci sú dotiahnuté kvôli napätiu do extrémov. Musíme však povedať, že ide o realistickú fikciu, ktorú ocenili aj mnohí odborníci (nielen filmoví, ale aj medicínski). Za zmienku stojí to, že film dostal pochvalu v časopise New Scientist za mimoriadne presné spracovanie vedeckých okolností šírenia nákazy. 

Náskok vírusu je zjavný. Kým naň ľudstvo dokáže reagovať, zomierajú tisíce. Pandémia, chaos, dezinformácie. Na druhej strane snaha dostať veci pod kontrolu, objaviť účinný antivírus, protilátku, vakcínu. Bezpečnostné opatrenia, ktoré zabránia tak masívnemu šíreniu, sa zdajú byť každou ďalšou hodinou nedostatočné. Nápor na vlády, ministrov, prezidentov je neúnosný. Ľudstvo nebojuje len s vírusom. Na protistranu sa pridáva aj čas, dezinformácie, strach, panika, vzbura voči autoritám, konšpiračná scéna. 

Kto dokáže túto situáciu zvládnuť? Podarí sa objaviť spôsob, ako šírenie zastaviť? Je možné nájsť protiliek?

Stále si hovoríme, že je to len dočasné. Že raz (a veríme, že to bude veľmi skoro) to všetko skončí. No ako takýchto dní pribúda, nálada sa zhoršuje a z nádeje sa pomaly, ale isto stáva beznádej. Kto nás zachráni? Kto nám pomôže? Kedy sa už konečne objaví liek? Bude účinný? Bude ho dosť pre všetkých, alebo sa k nemu dostanú len „vyvolení“?

Sila filmu je aj v jeho „výchovno-vzdelávacej“ funkcii. Rozvíja cez príbehy postáv rôzne scenáre, ktoré sa počas pandémie odohrávajú, a nastavuje tak zrkadlo, vďaka ktorému môžeme prehodnocovať svoje správanie aj v nadchádzajúcich dňoch. 

Panika nie je na mieste a nikomu nepomáha. Dezinformácie z konšpiračnej scény vytvárajú chaos, z ktorého neexistuje žiadne rozumné východisko, a nakoniec sa stávajú presne takým nástrojom vplyvu, proti ktorým tak húževnato bojujú. Dôraz na pravdu a fakty je v takejto situácii kľúčový. Ako som spomínal v staršej úvahe nad seriálovou minisériou Černobyľ: Ohýbanie, prekrúcanie či relativizovanie pravdy má svoje dôsledky vždy. Aj toto je jeden z apelov filmu, nad ktorým je dobré premýšľať vždy, keď sa odvážime zdieľať niečo prostredníctvom sociálnych sietí. 

Keď film ukazuje zábery ľudí, ktorí rabujú obchody, prepadávajú sa navzájom, alebo sa jeden druhého až paranoidne stránia, možno je na mieste otázka: Kto si, človek? Prečo tak úporne bojuješ o svoju vlastnú existenciu? Je to len evolučný pud sebazáchovy, alebo je to niečo viac? Naozaj je naša existencia len produktom náhody, ako dnes niektorí tvrdia?

A ak je to tak, prečo sa pri pohľade na utrpenie a zlo všetci zhodneme na tom, že to nie je v poriadku? Že takto je to nesprávne? Ako sme na to prišli? Kto nám to povedal? Ak je všetko len náhoda, potom by sme mali svoju existenciu brať skôr ako šťastnú zhodu okolností, a nie je na mieste sa rozčuľovať, ak sa okolnosti zmenia na nepriaznivé, ak nás niekto nakazí, ak pre to niekto zomrie. 

Prečo sa v nás všetko búri, keď počujeme slová, že prežijú len tí najsilnejší, najbohatší, najinformovanejší? Alebo že smrť je zákonitá a život je náhoda? Ak Boh nie je, aký zmysel má odďaľovanie smrteľnej agónie? Zachraňovanie životov? Načo sa to všetko deje?

Máme nádej (a nielen vo filme), že ľudstvo sa z toho dostane. Že straty budú minimálne. Že všetko sa vráti do starých koľají. Že tu bude radosť, smiech, šťastie. Že si z nich ešte v budúcnosti budeme môcť odkrojiť ten svoj kúsok a naplniť hlboký hlad vo svojom vnútri. No každým ďalším dňom, keď sa nákaza približuje k nám samým, túto otázku prehodnocujeme.

Má zmysel bojovať, ak to všetko lepšie nebude?

Zápas o život, boj o zdravie, snaha nenakaziť sa spôsobuje, že život v takomto novom svete stráca na svojom význame. Možno najmä teenageri (dcéra Jory s priateľom), ktorých pocity a prvé lásky sú zasiahnuté karanténou, bojujú sami v sebe s otázkami: Aký zmysel má život v bezútešnom chaose? Kto chce žiť vo svete, v ktorom nie je láska, dôvera a úsmev? Kde sa každý pred každým skrýva, na ulici sa ľudia obchádzajú na diaľku a každý je zahalený, len aby sa k nemu nedostali kvapôčky nákazy? Prečo by niekto chcel žiť vo svete, v ktorom je dotyk či fyzický kontakt tabu? Kde bozk môže znamenať smrť? Nie je fyzická blízkosť podstatou toho, kým ako ľudia sme? 

Mnohé náboženstvá a filozofie chápu fyzické telo ako prekážku k dosiahnutiu duševnej rovnováhy, nirvány, osvietenia. Avšak vo chvíli, keď človek čelí sterilite, ktorú karanténa dotyku prináša, zisťuje, že je to niečo, čo bytostne potrebuje. Fyzický svet, pohladenie, podanie ruky je súčasťou toho, že sme ľudia. Vieme sa toho na nutný čas vzdať, ale nevieme bez toho existovať. Aj to je dôvod, prečo Kresťanstvo a nasledovanie Ježiša dáva zmysel. 

Boh sa vtelil. Stal sa skutočným fyzickým zraniteľným človekom. Jedným z nás. Nie je bytosťou, ktorá sa pozerá na utrpenie zvonku. Aj keď to znie nepredstaviteľne, táto realita je niečím, čo nie je len zbožným prianím, ale historickou skutočnosťou, od ktorej počítame letopočet. 

Nestalo sa to náhodou. Ježišovo vtelenie bolo cielené. Aby sme my ľudia v tom všetkom nezabudli, že je tu niečo viac ako tento svet. Ako nákupy, obchody, zábava, zážitky. Stalo sa preto, aby sme si uvedomili, že to, čo zažívame tu a teraz, zďaleka nie je všetko.

No zároveň, že ani bolesť, trápenie, smútok a beznádej zďaleka nie sú všetko.

Boží dotyk, to nebolo len niečo, čo potrebovali malomocní, nakazení, chorí, slepí, nemí, chromí, ktorí sa zhlukovali okolo Ježiša a žiadali uzdravenie.

Boží dotyk potrebujeme aj my. Dnes. Bez tohto dotyku zomrieme. Skôr či neskôr. Na vírus alebo prirodzene.

To, v čom je rozdiel medzi Ježišom a nami, je skutočnosť, že kým my sme si trest za svoj egoizmus zaslúžili, On v tom bol nevinne. Kým my sme si zaslúžili silný úder, On mal dostať Otcovské pohladenie. No stal sa presný opak. Údery, výsmechy, bolesť a utrpenie, to je všetko to, čo zažil Ježiš na kríži. Všetko preto, aby sme my už nemuseli.

Aby sme mohli zažiť dotyk Otca, ktorý ti povie — bude to v poriadku. Raz to všetko skončí. Raz sa všetko zlé obráti na dobré. Aj keby si zomrel, smrť nemá posledné slovo. Ja mám posledné slovo.

V Zjavení Jána 21:4 sa píše: „Zotrie im každú slzu z očí a už nebude smrti ani žiaľu. A nebude tam plač ani bolesť, lebo to, čo bolo predtým, pominulo.“

scenár: Todd Phillips, Scott Silver

hrajú: Joaquin Phoenix, Zazie Beetz, Robert De Niro, Marc Maron

Arthur Fleck (Joaquin Phoenix) je mladý muž, ktorý si na živobytie zarába ako klaun. Raz sa chce stať uznávaným komikom. Pracuje na vlastných vtipoch. Zapisuje si ich do zápisníka. Život je však ťažký. Arthur býva v mizerných podmienkach schátraného bytu, je sám, stará sa o chorú mamu. Zažíva výsmech, násilie a, na dôvažok, trpí mentálnymi poruchami a záchvatmi smiechu, ktoré nevie potlačiť. Musí brať lieky, o ktoré postupne prichádza. 

Všetko sa zhoršuje. Jeho vnútro, ktoré je poznačené nespravodlivosťou a mentálnou poruchou, sa začína búriť. 

V metre, keď je v obleku klauna, ho napadnú traja opití muži, ktorí obťažujú mladú ženu. V strachu, sebaobrane, skrate vyťahuje zbraň, ktorú mu dal kolega, aby sa mohol pred zlom brániť, a mužov postrieľa. Zmetený uteká z metra a rozrušený sa ukrýva. Zrazu sa v ňom ale objavuje pocit, ktorý doteraz nepoznal. Tancuje pred zrkadlom a nachádza uspokojenie v skutku, ktorý práve vykonal. Začíname byť svedkami jeho prerodu…

Na nespravodlivosť a zlo začína reagovať krutým násilím. Stotožňuje sa s potešením, ktoré to v ňom vyvoláva. Násilie je jeho novým “vtipom”. Rozpráva o tom celé mesto. Chudobní a prehliadaní v spoločnosti sa búria a oslavujú ho ako hrdinu. 

Zrazu už nie je prehliadaný…

Nie je to film plný akčných scén. Nie je to film, v ktorom je nadupané tempo. Je skôr smutný. Má skvelú hudbu. Niektorým sa bude pozerať ťažko. Je to film, ktorý je plný posolstiev na rozličných úrovniach. 

Kým po “klasickom” filme o niektorom zo superhrdinov máte pri odchode z kina veľké svaly a chcete vytrieskať všetkých zlých naokolo, po tomto filme si človek môže naplno uvedomiť, že ak na zlo a nespravodlivosť odpovedá zlom, zmení ho to. Viac a viac sa stáva súčasťou zla a nevedie to nikdy k dobru. Človek môže prísť na to, že keď berie spravodlivosť do vlastných rúk, je svedkom prerodu svojej osobnosti, a sám sa stáva konateľom a pôvodcom novej nespravodlivosti a zla. 

Tento film potvrdzuje okrem iného aj to, že  “Neodplácajte sa zlým za zlé”, “Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom”, “Nenáhli sa k hnevu, lebo hnev spočíva v hrudi bláznov”, staré pravdy, ktoré sú v Biblii, majú niečo do seba. 

Otázky na rozmýšľanie:

1. Ako sa vyrovnávaš so zlom a nespravodlivosťou okolo seba? Ako vyzerá zdravá reakcia?
2. Vo filme je pôvodcom násilia a zla nielen Joker, ale aj bežní tínedžeri alebo chlapi zo strednej vrstvy, ktorí majú doma svoje rodiny. Ako je to možné? Ako môže človek poraziť zlo vo vlastnom srdci?
3. Čo si myslíš o tomto výroku: Ak sa človek nevyrovná so svojou minulosťou konštruktívnym spôsobom, ovplyvní to celú jeho budúcnosť. 
4. Všetci túžime po práve a spravodlivosti. Ale len Boh — Spravodlivý Sudca — ju vo svete, ktorý je plný zla a korupcie, dokáže v dokonalej miere nastoliť. 

SLAVOMÍR SLÁVIK 2019. SLOVENSKÉ EVANJELIZAČNÉ STREDISKO.

SCENÁR: James Gray, Ethan Gross

HRAJÚ: Brad Pitt, Tommy Lee Jones, Liv Tyler, Donald Sutherland, Ruth Negga, Kimberly Elise

Blízka budúcnosť. Kolónie ľudí osídľujú Mesiac a Mars, zatiaľ čo vesmírny výskum siaha až na samotný okraj Slnečnej sústavy. Roy McBride (Brad Pitt) je stvorený pre prácu astronauta. Navonok mentálne vyrovnaný, pred okolitým svetom emočne uzavretý, tep sotva kedy nad 80. Jeho zamestnanie v súčasnosti zahŕňa prácu na ohromne vysokej Medzinárodnej vesmírnej anténe.

Rutinu mu naruší až záhadný elektrický výboj, ktorý okrem poškodenia antény začne ohrozovať život na celej Zemi a vesmírnych staniciach. Americké spravodajské služby sa domnievajú, že výboje súvisia s výskumnou expedíciou Lima, ktorú pred pár rokmi viedol Cliff McBride — astronautská legenda a Royov otec. Expedícia hľadajúca inteligentný mimozemský život zašla až k najvzdialenejšej planéte Neptún, kde však náhle stratila spojenie so Zemou. Roy je vyslaný na tajnú misiu, ktorá so sebou prinesie nejednu zložitú otázku.

Ad Astra režíroval James Gray. Nový prírastok vo vesmírnom sci-fi je skutočným vizuálnym zážitkom so skvelou kamerou. Úvodná scéna berie dych a rýchlo navnadí na zvyšok filmu. Ten sa od svojich žánrových predchodcov líši. Nečakajte epický a akčný blockbuster. Hlavná postava tu prostredníctvom monológu pozýva diváka nahliadnuť do jej vnútorného sveta.

Roy sa spočiatku javí slobodný od minulosti. Informácia o tom, že otec by ešte mohol byť nažive, ním však poriadne zatriasla a otvorila nezahojené zranenia z otcovej neprítomnosti v jeho živote.

Pravdou je, že takýmto zraneniam sa nevyhol nikto z nás. Možno prišli od otca. Možno od inej blízkej osoby. Otázkou je, ako im čelíme. Svet ti poradí vybudovať si okolo srdca múr. Obliecť si hrošiu kožu. Stať sa neprístupným, a tak nezraniteľným. Ide však o falošnú slobodu. Tvrdé, obrnené srdce ťa možno naozaj ochráni od ďalších zranení. Rovnako ti však zabráni prijať od iných čokoľvek dobré. Nie sme ale stvorení pre hlboké, dôverné a zraniteľné vzťahy? Je možné ich zažívať vo svete, kde si nemôžete byť istý ani svojimi najbližšími?

Prakticky celý film stojí na pleciach Brada Pitta, ktorý po účasti v novej “tarantinovke” podal ďalší skvelý výkon, ale teraz z úplne iného súdka. Veľmi presvedčivo ukazuje, ako hľadanie pravdy o otcovi časom emocionálne rozhodí aj inak pokojného Roya. Tommy Lee Jones sa objavuje prevažne len vo video odkazoch z minulosti. Ostatné postavy sa na plátne dlho neohrejú.

Niekedy sa trochu zdá, že Ad Astra presne nevie, čím chce byť. Aj keď celkovo je poňatá komornejšie, filozoficky, tu a tam vás zaskočí akčná scéna akoby vytrhnutá z iného filmu. Niektorí sú sklamaní zo slabého záveru. Je pravda, že scenár mohol byť lepší, no filmu by som absenciu veľkolepého finále nevyčítal. Celá snímka je totiž iného, avšak veľmi vzácneho charakteru. Film dáva veľa priestoru pre rozmýšľanie a vlastnú interpretáciu videného.

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE:

• V momente, keď sa Roy zoznamuje so svojím novým kolegom na vesmírnej lodi, ten mu povie: “Ty si syn Cliffa McBridea, však? On bol dôvodom, prečo som sa rozhodol byť astronautom.” Ako robíš veci vo svojom živote ty? Inšpiruje to ľudí naokolo podobať sa ti?
• Royov otec vložil všetko svoje nadšenie do hľadania niečoho, čo by mohol milovať namiesto toho, aby skutočne v prítomnosti miloval svoju ženu a syna. Neostáva aj tvoja láska len v predstavách? Neodkladáš milovanie svojich najbližších stále na zajtra? Žiješ lásku v prítomnosti alebo stále čakáš na lepšie obdobie či milovania hodnejších ľudí vo svojom okolí?
• Cliff McBride zasvätil celý svoj život hľadaniu inteligentného života vo vesmíre. Zaslepenie prácou vzalo Royovi otca. Neokráda tvoja práca, služba tvojich najbližších o tvoju prítomnosť a lásku v priveľkej miere?
• Skutočne slobodného Roya sledujeme až v závere filmu po tom, čo sa postavil minulosti a prestal ju slepo popierať. Kto/čo môže priniesť skutočnú slobodu?

Peter Urbanec 2019. SLOVENSKÉ EVANJELIZAČNÉ STREDISKO.