To ma prinútilo premýšľať. Čo bolo Ježišovou hlavnou metódou spájania ľudí? V 15. kapitole Lukášovho evanjelia Ježiš rozpráva príbehy o dôležitých spojeniach. V príbehu o stratenej ovci Ježiš ilustruje, ako opúšťa 99 oviec, aby našiel jednu. Príbeh zdôrazňuje dôležitosť hľadania druhých. V príbehu o márnotratnom synovi však vidíme otca, ktorého hlavnou charakteristikou je jeho stálosť a vnímavosť. Keď sa syn rozhodne vrátiť, otec je pripravený a vnímavý. Tento príbeh poukazuje na dôležitosť prijímania druhých.

Ježiš sa sústredil na to, aby vyšiel k strateným a rovnako umožnil strateným, aby prišli k Nemu. Naša služba si môže osvojiť jedno alebo druhé zmýšľanie, alebo sa snažiť držať oboje pohromade.

Hľadanie: Vedúci zaplnia svoje vlastné skupiny.

Prijímanie: Poverená osoba zaraďuje ľudí do skupín.

Kombinovanie: Váš tím rozdelí zameranie a zahrnie obe stratégie.

Všetci sa zapájame do oboch foriem spojenia, príležitostne aj formálne. S obmedzenými zdrojmi, ktoré máme, sa však všetci zameriame na jednu z týchto troch metód. Vášmu zboru prospeje, ak sa nad touto témou hlbšie zamyslíte a určíte, ktorá metóda bude pre vás najlepšia. Dúfajme, že to vo vás a vo vašom služobnom tíme vzbudí tie správne otázky, na ktoré budete musieť spoločne odpovedať.

1. Vedúci zaplnia svoje vlastné skupiny

Prečo si zvoliť túto metódu

Ježišovým poslaním nebolo len zachraňovať stratených. Jeho poslaním bolo „hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo“ (L 19:10). A Ježiš nielen rozprával príbehy o hľadaní stratených oviec — On to aj žil. Zatiaľ čo bežnou praxou tej doby bolo vyhýbať sa chorým a chudobným, Ježiš išiel priamo k nim. Kým väčšina študentov vyhľadávala najvýznamnejších učiteľov a prosila ich, aby sa mohli stať ich žiakmi, Ježiš vyhľadával svojich učeníkov. Našiel ich a vyzval, aby Ho nasledovali.

Zamestnanci cirkvi sa vždy budú zameriavať na pomoc, ale je dôležité, aby to isté robili aj vedúci malých skupiniek. Ak chcete rozvíjať misijné spoločenstvá, povzbuďte vedúcich, aby si vzali k srdcu text z 1. Jána 2:6, kde sa hovorí: „Kto hovorí, že zostáva v Ňom, má žiť tak, ako žil On.“ Môže to mať veľký význam, keď pastori v malých skupinách povzbudzujú vedúcich, aby sa aktívne pýtali Boha, kto by mohol byť ďalším členom ich skupinky.

Výhody

Výhody toho, že sa skupiny naplnia samé, sú trojaké. Po prvé, keď vedúci a skupiny berú úlohu hľadania nových ľudí vážne, môžu naplno využiť svoj talent. Keď sa vedúci pýta Boha, kto by mal byť ďalším členom ich malej skupinky, spolieha sa viac na svoju vieru a menej na zamestnancov cirkvi. Steven Furtick povedal: „Mimoriadne Božie kroky sa začínajú obyčajnými skutkami poslušnosti.“ Keď sú skupiny zodpovedné za proces spájania, môžu vidieť Boha pri práci.

Po druhé, vaše malé skupiny majú fantastické siete. Každá skupina pozná množstvo ľudí, ktorí by mohli byť otvorení pozvaniu. Keď majú skupinky za úlohu naplniť sa, opierajú sa o tieto siete, ku ktorým zbor nemá prístup.

Po tretie, keď vedúci skupiny pozve ľudí do svojej skupiny osobne, je väčšia šanca, že v nej zostanú. Keď člen skupiny pozve svojho priateľa, už je tu vzťahová rovnosť a je väčšia šanca, že sa skupiny zúčastnia noví ľudia. Takéto organické prepojenia sú fantastické. Ak však pastor prideľuje ľudí do skupiny náhodne, ľudia začínajú od nuly — vzťahy sa môžu alebo nemusia vytvoriť.

Výzvy

S touto metódou sú spojené určité ťažkosti. Po prvé, vytlačenie vedúceho z jeho komfortnej zóny a k otvorenému mysleniu si vyžaduje od vedenia časté stanovenie vízie. Niektorí vedúci skupín sa toho chopia a rozbehnú to, ale nájsť vedúceho, ktorý uľahčuje proces a má otvorenú myseľ, je náročné.

Po druhé, mnohí z vašich vedúcich budú potrebovať podporu a vybavenie, aby to robili dobre. Čím viac zodpovednosti a autonómie dáte vedúcim, tým viac ich budete musieť školiť a rozvíjať. To nie je zlé, ale môže to predstavovať výzvu pre zbory s menším množstvom zdrojov vyčlenených na skupinový život.

2. Poverená osoba zaraďuje ľudí do skupín

Prečo si zvoliť túto metódu

V príbehu o márnotratnom synovi otec svojho syna nehľadá, ani za ním nechodí. Namiesto toho ho otec okamžite prijal. Do našich zborov každú nedeľu prichádzajú ľudia s rovnakými potrebami, ako mal márnotratný syn. Tento model vyniká pri prijímaní ľudí, ktorí prichádzajú do zboru a túžia po spojení. Je to obzvlášť skvelé pre spájanie ľudí, ktorí sú vo vašom zbore noví.

Zbory, ktoré používajú tento model, majú zvyčajne konkrétnu osobu, ktorá nadväzuje kontakty a stará sa o to, aby sa tieto kontakty rýchlo realizovali. Je to dôležité, pretože noví členovia vášho zboru presne vedia, čo majú urobiť, aby sa dostali do malej skupiny, a nemusia dlho čakať. Na rýchlosti záleží. Zvážte: Koľkokrát príde priemerný návštevník zboru na vaše bohoslužby bez toho, aby niekoho poznal? Zdržia sa dostatočne dlho na to, aby sa s nimi niekto z existujúcej skupinky spriatelil a pozval ich? Osoba, ktorá ich spája, ich môže rýchlo pripojiť do skupiny, ktorá zodpovedá ich geografickej polohe, príbuznosti a životnej fáze.

Výhody

Hlavnou výhodou procesu centrálneho spájania je kontrola: Vy určujete, kto dostane nových členov skupiny, v akom počte a kedy. Vy a váš tím musíte určiť, nakoľko je pre vás táto hodnota dôležitá.

Z toho vyplýva druhá výhoda. Ak do procesu spájania zapojíte zamestnancov, váš tím môže vidieť rozvíjanie vašich komunít na vlastné oči. Ak tento proces vykonáva len vedúci, váš tím uvidí len výsledky spájania. Ak vytvárame spojenie my, máme možnosť viesť všetkých zúčastnených. Môžeme vidieť jasnejšie celkový obraz.

Centrálne spájanie je oveľa praktickejšie, efektívnejšie a rýchlejšie. Je obrovskou výhodou mať konkrétnu osobu na nadväzovanie kontaktov. Ak veríme, že spoločenstvo je v živote zboru kľúčové, potom jeho uľahčenie pomocou špecifického procesu prinesie veľké výnosy. Spoločenstvo môže byť chaotické, takže vždy, keď dokážeme nastaviť ľahko pochopiteľný proces, môžeme dosiahnuť veľké úspechy.

Výzvy

Zaradenie ľudí do skupiny môže pôsobiť mechanicky. Aj keď máte v kostole najvrúcnejšieho človeka, ktorý slúži na nadväzovanie kontaktov, tieto zaradenia môžu pôsobiť trochu vynútene. Koniec koncov, ste poslaní do skupiny cudzích ľudí.

Okrem toho si tento model vyžaduje bezproblémový priebeh. Rozvoj procesov nemusí byť silnou stránkou vašej služby. Najlepší ľudia na nadväzovanie kontaktov sú vo všeobecnosti najhorší ľudia na rozvoj prevádzkovej stránky spojení. Ľudia, ktorí nadväzujú kontakty, sú srdeční a prívetiví a milujú vzťahy. Na druhej strane, často neznášajú papierovanie. Má váš zbor podporu, ktorú im môže poskytnúť, aby mohli robiť to, na čo ich Boh stvoril? Aby ste to robili dobre, potrebujete systém sledovania a riadenia vzťahov s vedúcimi skupín aj s potenciálnymi členmi skupín.

Centrálne spojenie je v skutočnosti vysoko rizikové. Ak spojenie nefunguje a vytvorili ho zamestnanci, daná osoba môže prispieť k nesúladu cirkvi. Bez následných opatrení to môže viesť k veľkým problémom a ľudia sa nemusia chcieť v budúcnosti pokúsiť o nadviazanie spojenia.

3. Kombinácia oboch metód

Tak ako pri všetkom, čo sa týka služby, aj tu existuje stredná cesta. To však neznamená, že stredná cesta je pre vás najlepšia. Ak sa niekedy snažíme robiť všetko dobre, nakoniec obetujeme príliš veľa vo všetkých oblastiach.

Napriek tomu existuje mnoho spôsobov, ako tieto stratégie kombinovať. Niektoré zbory sa celoročne venujú centrálnemu spojeniu, ale organizujú podujatia, na ktorých môžu vedúci a potenciálni členovia komunikovať tvárou v tvár (často nazývané GroupLink, termín zavedený zborom North Point Community Church). Iné zbory využívajú na vytváranie skupín model HOST. Znižujú latku vedenia malých skupín a povzbudzujú ľudí, aby boli hostiteľmi a pozývali ľudí do svojich domov. Tieto zbory potom prichádzajú za hostiteľmi a poskytujú im intenzívnejšiu odbornú prípravu. Iné zbory sa pri napĺňaní svojich skupín spoliehajú predovšetkým na vedúcich, ale stále umožňujú novým ľuďom prihlásiť sa online alebo prostredníctvom formulára v zbore, pričom ich priraďujú do skupín priebežne.

Bez ohľadu na to, ako zapájate tieto modely, ich spojenie má svoje výhody aj nevýhody.

Výhody

Ak je vaša služba pomerne nová, možno ešte neviete, či je niektorý z týchto modelov pre vás ten „správny“. Kombinácia oboch modelov alebo ich súčasné vykonávanie môže byť skvelým spôsobom ako zistiť, čo najlepšie vyhovuje vašim zamestnancom, dobrovoľníkom a kultúre.

Kombinácia oboch stratégií vám tiež umožňuje byť flexibilný. A to vám umožní urobiť rýchle zmeny v prípade novej vízie, zamestnancov alebo víkendových kázní. Znamená to tiež, že môžete posilniť rôzne typy vedúcich skupín. Napríklad, ak vedúci milujú evanjelizáciu, môže ich baviť napĺňať skupinu ľuďmi, s ktorými sa stretávajú. Iní, ktorí sa viac zameriavajú na pastoráciu, sa môžu viac spoliehať na to, že zbor sa postará o zaradenie ľudí do ich skupiny.

Výzvy

Počuli ste už frázu: „Človek mnohých zručností, majster žiadnej?“ Keď používate všetky stratégie, môžete sa ocitnúť bez jasnej stratégie. Jasnosť je kľúčová, keď vyzývame ľudí, aby sa posilnili vo svojej viere. Keď máme dve rôzne stratégie spojenia, môže to byť mätúce.

Kombinácia stratégií môže tiež náš tím vystaviť stresu. Ak sa nachádzate v prostredí, kde máte početný tím, je to menšia záťaž. Môžete mať rôznych ľudí, ktorí sa starajú o rôzne veci. Ak však máte menší tím, môže to byť zbytočne zaťažujúce.

Výber najlepšej stratégie spájania ľudí

Neexistuje správna voľba pre každého, ale existuje správna voľba pre vás. Každá z týchto stratégií môže prosperovať a prinášať duchovné ovocie — ale nie v každom kontexte. Každý zbor je iný a každá služba v malých skupinách existuje v rámci väčších kultúr. Dôverujte Bohu, spoľahnite sa na svoj tím, a buďte konkrétny pri výbere vašej stratégie spájania — a nebojte sa vyskúšať niečo nové, ak vaša súčasná stratégia nefunguje.

© 2016 SmallGroups.com & Christianity Today International. Pôvodný článok nájdete na: www.smallgroups.com

Ako môžu malé skupiny podporovať jednotu zboru

1. KEĎ PONÚKAJÚ ĎALŠÍ KONTEXT NA TRÁVENIE ČASU V SLOVE A MODLITBE.

V najlepšom prípade malé skupinky pomáhajú členom žiť podľa zásad vašej cirkevnej zmluvy. Služba malých skupín v mojom miestnom zbore sa zameriava na budovanie členov prostredníctvom štúdia Biblie, diskusie o kázni alebo čítania kresťanskej knihy.

Okrem toho stretnutia umožňujú členom modliť sa spoločne za osobné potreby a službu zboru. Jednota sa posilňuje, keď sa členovia modlia za pravidelné kázanie Božieho slova, starších a potreby v zbore. Každý člen malej skupinky bude mať vo svojom kalendári vyhradené 2 — 3 stretnutia mesačne, aby ich strávil s ostatnými v Slove a modlitbe. Pre členov, ktorí žonglujú s nabitým rozvrhom, je tento typ štruktúry užitočný na to, aby sa dôsledne venovali skutočnému spoločenstvu.

2. MALÉ SKUPINKY POMÁHAJÚ ČLENOM STARAŤ SA JEDEN O DRUHÉHO.

Malé skupinky poskytujú členom kontext na budovanie hlbších vzťahov. A čím sú vzťahy hlbšie, tým viac sa členovia navzájom povzbudzujú, vyznávajú hriechy a hľadajú duchovnú pomoc.

V malých skupinách sa často ľahko objavia praktické potreby (narodenie dieťaťa, choroba, finančné ťažkosti atď.). Keď sa skupinky dozvedia o možnostiach ako sa starať o členov, tieto informácie môžu byť odovzdané starším pre duchovnú starostlivosť alebo diakonom pre praktické potreby. Malé skupinky sú tak nástrojom, ktorý lepšie spája členov navzájom a s vedúcimi zboru.

3. MALÉ SKUPINKY POMÁHAJÚ ČLENOM VYTVÁRAŤ UČENÍCKE VZŤAHY.

Malé skupinky sú skvelým miestom na vytváranie učeníckych vzťahov. Hoci k učeníctvu by malo dochádzať aj mimo malých skupín, prirodzene z toho vyplýva, že učenícke vzťahy sa budú vytvárať tam, kde sa pravidelne investuje do duchovného života iných.

Hľadanie učeníckych vzťahov je pre členov často náročné a malé skupinky poskytujú kontext, v ktorom sa tieto vzťahy vytvárajú a organicky rastú. Tieto spojenia potom vytvárajú impulz pre budovanie vzťahov v celom miestnom zbore.

Ako môžu skupinky narušiť jednotu

1. KEĎ ODVÁDZAJÚ POZORNOSŤ OD HLAVNÉHO ZHROMAŽDENIA

V našom zbore dávame prednosť zhromaždeniu celého zboru. Skupinky by sa nikdy nemali stať náhradou za účasť na bohoslužbách. Ak členovia začnú považovať svoje malé skupinky za hlavné miesto vyučovania a premeny, skupinka nakoniec pôsobí proti vyučovaniu zboru, namiesto toho, aby ho dopĺňala.

Služba miestneho zboru začína hlavným zhromaždením v Pánov deň a odtiaľ sa odvíja k príležitostiam, ako sú nedeľné večerné bohoslužby, vzdelávacie kurzy a malé skupinky. Každý miestny zbor sa musí rozhodnúť, čomu okrem hlavného zhromaždenia dá prednosť, avšak tieto dodatočné kontexty by nemali spôsobiť, že v nedeľu ráno budú lavice prázdnejšie.

2. KEĎ SÚ VNÍMANÉ AKO PRIMÁRNY KONTEXT PRE VZŤAHY

Každý člen miestneho zboru uzavrel zmluvu s každým ďalším členom svojho zboru, aby spolu žili v spoločenstve. Malé skupinky môžu umožniť rýchle vytvorenie vzťahov, ale členovia sa musia zaviazať budovať vzťahy v širšom rozmere.

Náš zbor nechce, aby sa malé skupinky stali izolovanými. Ak členovia vnímajú svoje vzťahy v zbore ako primárne obsiahnuté v ich malej skupine, nedokážu sa starať o ostatných členov zmluvy. Malé skupinky by mali byť vnímané ako jeden z kontextov pre vzťahy, nie ako jediný kontext.

3. KEĎ ROZDEĽUJÚ VEK A ŽIVOTNÚ ETAPU

Členovia rovnakého veku a životného štádia sa prirodzene navzájom spájajú. Vedúci zboru nemusia venovať toľko času vytváraniu priestoru pre tento typ vzťahov.

Malé skupinky by mali robiť viac, než len zhromažďovať priateľov, ktorí už majú spoločné záujmy. Tým, že sa stretávajú starší členovia s mladšími, ženatí členovia so slobodnými, malé skupinky sa stávajú nástrojom na podporu učeníckych vzťahov medzi rôznymi demografickými skupinami.

Dave Russell. ČLÁNOK PREBRATÝ Z: SPOLOCENSTVOEVANJELIA.SK

Biblické základy pre malé skupinky

Boh sám je spoločenstvom troch osôb v jednej — Otec, Syn a Duch Svätý –, ktoré existujú v dokonalej jednote. Nie je teda prekvapujúce, že Boh nás od začiatku stvoril tak, aby sme boli vo vzájomnom spoločenstve. V 1. M 2:18 sa píše: „Nie je dobré človeku byť osamote.“ Tento úryvok sa často používa v súvislosti s manželstvom, ale hovorí aj o našej základnej potrebe spájať sa s ostatnými ľuďmi v spoločenstve. Na tomto výroku je pozoruhodné, že ho Boh vyslovuje ešte pred pádom človeka. Ešte neexistuje hriech a neposlušnosť; človek je v dokonalej intimite s Bohom. A predsa Boh vyhlasuje, že človek je sám a že to nie je dobré. Dr. Gilbert Bilezikian zdôrazňuje:

Spoločenstvo je hlboko zakorenené v Božej prirodzenosti. Vyplýva z toho, kým je Boh. Pretože On je spoločenstvo, vytvára spoločenstvo. Je to jeho dar seba samého ľuďom. Preto vytváranie spoločenstva nemožno považovať za dobrovoľné rozhodnutie kresťanov. Je to presvedčivá a neodvolateľná nevyhnutnosť, záväzný Boží mandát pre všetkých veriacich v každom čase.

Keď Ježiš začal svoju službu, povolal dvanásť učeníkov, aby boli jeho hlavným spoločenstvom, čo sa týka vzťahov a služby. Potreboval Ježiš túto rôznorodú skupinu, aby mu pomáhala? Ani nie. Ale Ježiš sa rozhodol milovať ich, učiť ich a vlievať sa do vzťahov s nimi, čím vytvoril prvú „malú skupinku.“

Apoštoli pokračovali v Ježišovom vzore a vytvorili spoločenstvo veriacich, ktorí milovali Boha a seba navzájom. Napriek neuveriteľnému prenasledovaniu a napriek všetkému táto skupina Ježišových nasledovníkov založila malé spoločenstvá (t. j. cirkev), ktoré hlásali evanjelium a navždy zmenili svet.

Účel malých skupín

Keď sa pozrieme na ranú cirkev, dostaneme obraz malých spoločenstiev ľudí, ktorí spoločne nasledovali Ježiša. Kniha Skutkov apoštolov, najmä Sk 2:42–47 nám poskytuje skvelý obraz prvotnej cirkvi a zložiek biblického spoločenstva, ktoré zahŕňalo „jednomyseľné zotrvávanie v chráme“ a „lámanie chleba po domoch.“

Títo veriaci sa zapájali do spoločného života prostredníctvom vyučovania, priateľstva, spoločenstva, modlitby, zázrakov, radikálnej štedrosti a spoločného uctievania. Spoločne trávili čas jedením, učením, oslavami, ohlasovaním dobrej zvesti a vzájomnou podporou. Okrem toho viac ako 50 veršov „jeden druhého“ v Novom zákone konkretizuje ďalšie aspekty tohto spoločenstva. Bolo to napríklad miesto, kde ľudia milovali, odpúšťali, slúžili, niesli svoje bremená, povzbudzovali, napomínali, modlili sa, hovorili pravdu v láske, vyznávali hriechy a zaobchádzali s druhými ako s cennými údmi jedného tela.

Boh nikdy nechcel, aby sme žili kresťanský život osamote. Ako môžeme aplikovať tieto odkazy „jeden druhého,“ ak nie sme vo vzájomných, úmyselných, blízkych vzťahoch? Boh nás nevolá k láske abstraktným alebo povrchným spôsobom, ale hlbokým, transformujúcim spôsobom tvárou v tvár — čo je ťažké a nevyhnutne chaotické.

V našej modernej kultúre sa malé skupiny často považujú len za program alebo službu spoločenstva v rámci cirkvi. Pre novozmluvnú cirkev to však bol spôsob života, ktorý zahŕňal všetky oblasti ich života. Ich vzájomné vzťahy boli rozhodujúce pre nasledovanie Ježiša, ich rast v Kristovi a svedectvo o dobrej správe. Bolo by nemožné zažiť biblické spoločenstvo bez duchovne významných, zámerných vzťahov s inými veriacimi. Vzťahové štruktúry, ako sú malé skupinky, sú preto neoddeliteľnou súčasťou „bytia“ cirkvi a nielen „tvorenia“ cirkvi.

Zmena charakteru sa najlepšie deje v kontexte komunity

Konzumná mentalita, ktorá sa v našej kultúre rozmohla, prenikla do nášho chápania spoločenstva. Zameriavame sa skôr na to, čo získame z cirkvi alebo malej skupiny, než na to, čo Boh urobí v nás a cez nás vďaka našim vzťahom v spoločenstve. Potrebujeme jeden druhého, aby sme mohli spoznať pravdu o tom, kto sme, kto je Boh a ako môžeme žiť vo svetle týchto právd. Podobne ako železo ostrí železo, aj vzťahy, ktoré vytvárame v rámci našich malých spoločenstiev, sa môžu stať nástrojom, ktorý Boh použije pri premene nášho charakteru. Dr. Bilezikian píše:

Práve v malých skupinkách sa ľudia môžu zblížiť natoľko, aby sa navzájom poznali, aby sa o seba zaujímali a počúvali sa, aby sa podporovali, aby sa zverovali a vyznávali, aby odpúšťali a aby im bolo odpustené, aby sa spolu smiali a plakali, aby boli zodpovední jeden voči druhému, aby sa navzájom strážili a aby spolu rástli. Osobný rast sa nedeje izolovane. Je výsledkom interaktívnych vzťahov. Malé skupinky sú Božím darom na podporu zmien charakteru a duchovného rastu.

Žijeme v čoraz viac rozpoltenom a nesúdržnom svete. Hoci sociálne médiá a iné technológie spôsobili, že náš svet je zdanlivo prepojenejší, ľudia majú menej skutočných priateľov ako kedykoľvek predtým. Je to strašidelné a desivé dovoliť druhým, aby nás spoznali alebo investovať do poznania niekoho iného na hlbokej úrovni. Je oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie zostať na povrchu. Keď však podstúpime riziko byť autentickí s malou skupinou ľudí, môžeme zažiť Božiu milosť a lásku, ktorá prichádza cez druhých, čo vedie k slobode a premene.

John Ortberg píše: „Boh si používa ľudí, aby ich formoval. Preto to, čo sa deje medzi vami a druhým človekom, nikdy nie je len interakcia medzi ľuďmi — Duch túži mocne pôsobiť pri každom stretnutí.“ Cieľom malých skupín je teda vytvárať prostredie, v ktorom môžu prekvitať životodarné skúsenosti poháňané Duchom. Hoci typ skupiny alebo štúdia môže pomôcť podporiť pozitívne prostredie, skutočné veci, ktoré podporujú zdravé prostredie pre rozkvet, sú modlitba, podpora, služba, spoveď, uctievanie, zodpovednosť, riešenie konfliktov, spoločenské stretnutia a jednoducho spoločný život. Bez ohľadu na konkrétne usmernenia, ktoré môže mať zbor v rámci svojej služby malých skupín, jej cieľom je v konečnom dôsledku pomôcť ľuďom zapojiť sa do vzťahov, ktoré im pomôžu pripodobniť sa Kristovi. Venujte čas budovaniu prostredia, ktoré umožňuje rozkvet skutočných vzťahov.

Malé skupinky majú poslanie, ktoré ich presahuje

Veľké poverenie v Matúšovi 28:19–20 nariaďuje, že každý Kristov nasledovník má poslanie: „… choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy.“ Ježiš dal tento pokyn všetkým svojim nasledovníkom, tak ako jednotlivcom, aj Kristovmu telu. My, ako malá skupina a ako zbor, vydávame spoločné svedectvo o dobrej zvesti Ježiša Krista.

Jeden z Ježišových posledných pokynov učeníkom sa nachádza v Jánovi 13:34–35: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Všimnite si, že Ježiš nepovedal, že ľudia spoznajú, že sme kresťania podľa toho, koľko kostolov postavíme, koľko biblických štúdií absolvujeme, koľko modlitieb odriekame alebo koľko ľudí príde do nášho zboru. Lakmusový papierik je jasný: ľudia spoznajú, že sme Kristovi nasledovníci, keď sa budeme navzájom milovať tak, ako to robí Ježiš.

Teológ Francis Schaeffer tvrdil: „Náš vzájomný vzťah je kritériom, podľa ktorého svet posudzuje, či je naše posolstvo pravdivé — kresťanské spoločenstvo je záverečnou apologetikou.“ Naši neveriaci priatelia, rodina, spolupracovníci a susedia nás pozorujú a rozhodujú o platnosti evanjeliového posolstva. Potrebujeme, aby nám ostatní pomáhali žiť životom hodným Božieho povolania, aby ľudia videli moc Božej lásky v nás a cez nás.

V konečnom dôsledku sú malé skupiny spôsobom, ako napĺňať náš zámer, či už ako jednotlivci, alebo ako kolektívna skupina veriacich — byť cirkvou. Máme spoločný základ viery a Boh nás povolal, aby sme žili dôsledky tejto viery vo vzťahovom spoločenstve, v kontexte, ktorý nazývame malá skupina.

© 2012 SmallGroups.com & Christianity Today International. Pôvodný článok nájdete na: www.smallgroups.com

Ústředním tématem Bible je, že Bůh vytváří lid, který mu patří. Pod Starou i Novou smlouvou Bůh povolává svůj lid. Bůh nejen přináší spásu jednotlivcům, ale také buduje novou komunitu, kde je sám hlavním účastníkem. Z popela padlého a vzpurného lidstva vytváří novou společnost. Vývoj nové komunity je přímo obsažen v jádru Božího smluvního zaslíbení: „Budu vaším Bohem a vy budete mým lidem." Proto musí sbor brát výzvu, že se má stát novou komunitou, s tou největší vážností. Bůh tuto svou výzvu sděluje řadou způsobů.

Celú knihu si môžete prečítať tu.

BiblickaKnihovna.cz

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

Saddleback Church

Christ Fellowship Church

Charakteristika:

Model skupinky s jasným cieľom vyvinul Rick Warren na základe svojich skúseností v zbore Saddleback Church. Podrobne ich opisuje v knihe Zbor s jasným cieľom. Pri tomto type ide v každej skupinke predovšetkým o cielené prehlbovanie piatich oblastí: spoločenstva, učeníctva, služby, hlásania evanjelia a uctievania.

V skupinke s jasným cieľom sa nevyžaduje nárast počtu členov ako prejav rastu tejto služby. Dôraz sa kladie na pravidelnú propagáciu v celom zbore. V rámci nej sa najprv ako hostia pozývajú noví vedúci, ktorí sú neskôr vyučovaní k duchovnému vodcovstvu.

Výhody:

1. Zameranie na päť hlavných cieľov prináša potenciál väčšieho počtu kompletne vystrojených učeníkov Ježiša Krista.
2. Keďže sú noví vodcovia spočiatku iba hosťami, znižujú sa tak očakávania voči nim a vytvára sa priestor pre viac potenciálnych vedúcich.
3.Rast prostredníctvom propagácie umožňuje skupinkám prehlbovanie dôvery a vzťahov bez obáv, že sa možno budú musieť rozdeliť.

Nevýhody:

1. Zavedenie pravidelnej propagácie si vyžaduje väčšie administratívne úsilie zo strany zboru, vedúcich a pastorov.

2. Využívanie propagácie vytvára značný pohyb, čiže sa zvyšuje počet skupiniek, ktoré sa formujú, ale aj rozpadávajú.

3. Zníženie hranice pre nových vodcov môže spôsobiť problémy, ak ľudia, ktorí zareagujú, nie sú ešte pripravení na takú zodpovednosť alebo dokonca sami nie sú Kristovými učeníkmi.

7. Model: Kázňová skupinka

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

North Coast Church
Mars Hill Church

Charakteristika:

Tento model spája v zbore službu skupiniek a kázeň na bohoslužbách. Členovia skupinky sa venujú rovnakej téme alebo časti Písma, aká sa rozoberala v kázni. Študujú pritom hlbšie oblasti, ktoré kazateľ podrobne neprebral. Program štúdia, založený na kázňach, často vytvára pracovník v zbore, pričom používa farárove poznámky z kázne, ale veľakrát je vedúci skupinky oprávnený, aby materiál prispôsobil potrebám členov.

Výhody:

1. Spojenie kázní a biblického štúdia skupiniek znamená, že členovia skupinky sa opakovane zaoberajú rovnakým materiálom, čo im pomáha, aby si ho lepšie zapamätali.
2. Vedúci skupinky sú odbremenení a nemusia už zháňať nové nápady na štúdium (ani písať vlastné).
3. Keď všetky skupinky preberajú rovnaký materiál, vytvára sa väčšia jednota a pocit spoločného smerovania.

Nevýhody:

1. Na náležité vypracovanie programu štúdia musí farár dokončiť kázňový materiál aspoň šesť týždňov dopredu.
2. Niektorých vedúcich v skupinkách môže hnevať, že im program „predpisujú“.
3. Existuje nebezpečenstvo, že sa v skupinke štúdium Biblie zmení na kritiku farárových kázní.

8. Model: Prirodzená skupinka

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

CMA Resources

Southland Christian Church

Výhody:

1. Prirodzená skupinka vytvára alternatívu, kde nefungujú „tradičné“ skupinky, predovšetkým v spoločenstvách, ktorých členovia sú viac zameraní na dnešnú postmodernú dobu.
2. Vodcom v zbore i skupinkách umožňuje slúžiť a zapájať sa spôsobom, aký najviac zodpovedá ich obdarovaniam i povolaniu.
3. Úspešnosť nezávisí od zapojenia určitého percenta členov zboru do skupiniek.

Nevýhody:

1. Na tých, ktorým vyhovuje „tradičný“ systém skupiniek, môže tento model pôsobiť chaoticky a mätúco.
2. Niekedy môže nižšia miera plánovania a vedenia viesť k nedostatku zodpovednosti.
3. Keďže prirodzené skupinky dôrazne reagujú proti plánovaniu a vedeniu, môže sa stať, že sa pripravia o veľa výhod „tradičných“ skupiniek.

9. Model: Domáce spoločenstvo

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

Xenos Christian Fellowship
House Church Network

Charakteristika:

Podobne ako model bunkovej skupinky, domáce spoločenstvo skupinku takisto vníma ako základnú jednotku zboru. Ďalším logickým krokom vo vývoji je, že sa neskôr skupinka stane samostatným spoločenstvom. Neznamená to, že členovia domáceho spoločenstva sa automaticky prestanú zúčastňovať na bohoslužbách a stretnutiach s inými skupinkami a veriacimi, aj keď sa to niekedy stáva.

Čo sa týka učeníctva, zodpovednosti a iných oblastí zaužívanej služby v zbore, domáce spoločenstvá často fungujú nezávisle. Veľakrát vytvárajú siete a spájajú sa, aby spolu chválili Boha alebo financovali väčšie akcie.

Výhody:

1. Tento model predstavuje návrat k prvotnej cirkvi a jej ideálom o spoločenstve a „spoločnom živote".
2. Poskytuje vhodný základ pre medzigeneračnú službu a vyučovanie.
3. Domáce spoločenstvo vytvára vysokú mieru dôvery a zodpovednosti.

Nevýhody:

1. Ak takéto spoločenstvo nie je napojené na vybudovaný zbor, ani sa nikomu nezodpovedá, nemusí byť odolné voči nesprávnemu učeniu a herézam.
2. Tento model je často odpojený od finančných zdrojov väčšieho zboru, čo môže obmedzovať možnosti služby.
3. Medzi vedúcimi domácich spoločenstiev mnohokrát chýbajú vodcovia, ktorí by vedeli pomôcť pri niekedy nestálom charaktere dynamiky v skupinke (napr. pri prístupe k problémovému členovi spoločenstva).

10. Model: Hosťovská skupinka

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

Southlake Foursquare Church
LifeTogether

Charakteristika:

Vedúci takejto skupinky sa považuje za „hostiteľa“ v zmysle, že nenesie zodpovednosť za duchovný rast jej členov. Namiesto toho je zodpovedný za zorganizovanie stretnutia skupinky, čiže zabezpečuje miesto stretnutia, pripravuje program (často vo forme videa alebo DVD) a stará sa aj o občerstvenie. Takíto vedúci sa často „získavajú“ na základe celozborovej výzvy či kampane.

Keď sa prihlásia noví „hostitelia“, vo väčšine zborov praktizujúcich tento model ich cielene školia a podporujú, aby sa z nich v konečnom dôsledku stali plnohodnotní vedúci skupinky, ktorí by na seba zobrali aj úlohu duchovného vodcu jej členov.

Výhody:

1. Keďže požiadavky na úlohu „hostiteľa“ nie sú náročné, veľmi rýchlo sa môže vytvoriť mnoho nových skupiniek.

2. Pre potenciálnych vodcov tento model predstavuje spôsob, ako na seba pozvoľna prevziať zodpovednosť za skupinku.

3. Ak je pripravený program kvalitný, vyučovanie môže byť rovnako dobré i lepšie než pri tradičnom modeli skupinky biblického štúdia.

Nevýhody:

1. Keďže stať sa „hostiteľom“ je relatívne jednoduché, existuje riziko, že zbor povolá vedúceho, ktorý ešte nie je pripravený zobrať na seba takú zodpovednosť.

2. Hosťovské skupinky sú často odkázané na kvalitu pripraveného programu, čo nemusí vždy skončiť dobre.

3. Takáto skupinka je dosť nestabilná a niekedy sa stane, že sa rozpadnú všetky skupinky, ktoré sa počas kampane utvorili.

© 2011 SmallGroups.com & Christianity Today International. Pôvodný článok nájdete na: http://www.smallgroups.com/start/models/

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

First Presbytarian Church of Beaver, Pennsylvania
Bridges Community Church

Charakteristika:

Otvorená skupinka poskytuje priestor pre návštevníkov a nových členov. Vo všeobecnosti ostáva väčšina takýchto skupiniek „otvorená" stále, to znamená, že nemajú stanovenú hranicu v počte nových ľudí, ktorí sa smú pridať. Niektoré z nich začnú pri dosiahnutí určitého počtu stálych členov vytvárať novú skupinku. Iné modely skupinku pri dosiahnutí určitej veľkosti „uzavrú" — väčšinou ide o 8 až 12 stálych členov.

Túžbu po návštevníkoch a nových členoch na stretnutiach otvorených skupiniek často symbolizuje „prázdna stolička". Členovia skupinky sa potom modlia za človeka, ktorý ju v najbližšej dobe obsadí.

Výhody:

1. Otvorené skupinky sú ústretové voči ľuďom mimo cirkvi a sú osvedčeným nástrojom na privádzanie nových ľudí do spoločenstva.
2. Svojim členom pomáhajú zameriavať sa na evanjelizáciu a podporujú pravidelné modlitby za neveriacich.
3. Umožňujú väčšiu prispôsobivosť v rámci služby skupiniek.

Nevýhody:

1. Niektorí si myslia, že otvorené skupinky obmedzujú potenciál väčšej dôvernosti, zodpovednosti a dôvery.
2. Bez korigovania môžu prerásť do veľkosti, ktorá už ničí komornú atmosféru malej skupinky.
3. Otvorené skupinky často nepodporujú väčšiu mieru záväzku.

2. Model: Uzavretá skupinka
Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

North Point Church
Cartersville First Baptist Church

Charakteristika:

Uzavretá skupinka obmedzuje počet svojich členov s cieľom zamerať sa na budovanie vzájomnej dôvery, dôverného priateľstva a pocitu zodpovednosti. Keď sa už vytvorí skupinka, spravidla nie je žiaduce, aby na stretnutia prichádzali noví členovia alebo návštevníci. Uzavreté skupinky sa obyčajne schádzajú určitý čas, kým sa „otvoria" novým členom. Toto obdobie môže trvať rôzne dlho, od polroka až do niekoľkých rokov.

Výhody:

1. U členov uzavretej skupinky sa zvyčajne do veľkej miery očakáva pokračovanie v učeníctve a duchovný rast.

2. Takáto skupinka vytvára príležitosť k prehlbovaniu dôvery a zodpovednosti.

3. Od svojich členov vyžaduje vysokú mieru záväzku.

Nevýhody:

1. Keďže „hľadajúci“ priatelia i rodina sa nesmú pripojiť, uzavreté skupinky môžu brániť evanjelizácii prostredníctvom vzťahov.

2. Niektorí si myslia, že takéto skupinky majú sklon k tomu, že sa zamerajú len na seba, čo môže nakoniec viesť ku„skupinkovaniu“ v rámci spoločenstva, ohováraniu, zatrpknutosti a podobne.

3. V celkovej službe skupiniek nepreukazujú veľa flexibility.

3. Model: Bunková skupinka

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:
Touch Outreach Ministries
Wellspring Church

Charakteristika:

Tento model pokladá skupinku za základnú jednotku cirkevného spoločenstva, podobne ako je živá bunka základnou jednotkou ľudského tela. Skupinky sa preto nepovažujú za „jeden z mnohých programov“, ale za nevyhnutnosť. DNA bunkovej skupinky tvoria štyri súčasti — uctievanie, vyučovanie, šírenie evanjelia cez vzťahy a učeníctvo. Pri správnom fungovaní každá takáto skupinka rastie, sama sa rozmnožuje a DNA sa prenáša z jednej skupinky do druhej.

Bunkové skupinky majú zvyčajne 5 až 15 členov. Uprednostňujú stretnutia raz do týždňa a okrem toho „žijú spolu“ aj medzi stretnutiami.

Výhody:

1.Tento model skupinky vedome vychováva celé telo Kristových učeníkov.

2.Predstavuje praktický a efektívny spôsob, ako budovať základy učeníctva v rámci miestnej cirkvi.

3. Bunkové skupinky sa zameriavajú na evanjelizáciu prostredníctvom vzťahov a sú osvedčeným prostriedkom na budovanie Božieho kráľovstva.

Nevýhody:

1. Vyzdvihovanie dôležitosti skupiniek nad ostatné služby niekedy spôsobuje, že sa vzdialia od zvyšku spoločenstva a izolujú sa.

2. Tomuto modelu chýba prispôsobivosť a v celkovej službe skupiniek môže byť nepružný.

3. Dôraz na evanjelizáciu a rast počtu členov môže potenciálne obmedzovať mieru dôvery a dôvernej atmosféry.

4. Model: Voľná skupinka

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

New Life Church
National Community Church

Charakteristika:

Skupinka sa sformuje vďaka spoločným záujmom jej členov, konkrétnej téme či rovnakej záľube. Cieľom je zmeniť záujmovú skupinku na duchovné spoločenstvo, a to prostredníctvom vzťahov a kresťanských prejavov. Skupinka môže byť veľká alebo malá a témy vytvára jej vedúci.

Základným predpokladom tohto modelu je, že ľudia nechcú, aby im niekto diktoval, čo majú robiť. Chcú si vybrať. Ďalej sa predpokladá uplatnenie princípu trhovej ekonomiky, teda že zdravá skupinka bude prosperovať, kým nezdravá zanikne. Cirkev by preto mala podporovať rôznorodé druhy skupiniek a nechať ich rozvíjanie i smerovanie na prirodzený vývoj.

Výhody:

1. Skupinka sa ľahko vytvára a je ideálna na vytvorenie kamarátstiev a budovanie vzťahov.
2. Evanjelizácia je v nej účinná, keďže členovia majú rovnaké záľuby alebo spoločné záujmy.
3. Vedúci takejto skupinky sa pri vytváraní vízie nemusí prispôsobovať vízii zboru, ale do úvahy berie individuálne zanietenie a nadanie členov.

Nevýhody:

1. Obšírna definícia voľnej skupinky môže mať za následok značné nadhodnotenie počtu ľudí, ktorí sú naozaj zapojení do učeníctva.
2. Voľná skupinka sa nemusí zamerať na duchovný rast a rozvoj.
3. Pre mnohých je len prechodná, čo môže uškodiť úprimnej dôvere a vzťahom medzi jej členmi.

5. Model: Susedská skupinka

Zbory v USA, ktoré praktizujú tento model:

Oak Hills Church
Mars Hill

Charakteristika:

Tento model je založený na presvedčení, že spoločenstvo je prirodzenejšie a rastie viac do hĺbky, keď ľudia spolu „žijú“ pravidelne. Skupinky sa preto vytvárajú na základe miesta bydliska. Tvoria ich ľudia rôzneho veku s rozličnými záujmami, ktorí bývajú blízko seba. Bydlisko je hlavným kritériom aj pri vytváraní štruktúry cirkevného vyučovania a vedenia. Každý vodca má na starosti určitú oblasť.

Výhody:

1. Susedská blízkosť poskytuje členom skupinky viac možností spontánne sa spoznávať a budovať dôveru.

2.Blízke bývanie odstraňuje problém „dochádzania“ na skupinku, čo jej členom ušetrí veľa času.

3. Tento model pomáha členom skupinky priblížiť sa spoločenstvu prvotnej cirkvi, aké je opísané v Skutkoch v druhej kapitole.

Nevýhody:

1. Nekompromisné uplatňovanie tohto modelu v zbore môže vyvolať negatívne následky v skupinkách, ktoré sú veľmi ovplyvňované mierou spriaznenosti, ako napríklad u mladých ľudí.

2. Takýto typ skupinky výrazne obmedzuje výber jej členov.

3. Návrat k postojom prvotnej cirkvi môže spôsobovať problémy ľuďom, ktorým je veľmi blízke zmýšľanie dvadsiateho prvého storočia.

© 2011 SmallGroups.com & Christianity Today International. Pôvodný článok nájdete na: http://www.smallgroups.com/start/models/

Hlbší pohľad na problémy pri strete rôznych pováh.

V každej skupinke dôjde skôr či neskôr ku konfliktu. V niektorých skupinkách sa rozpor prejaví hneď na prvých stretnutiach, v iných sa mu pokúšajú vyhnúť, no všetci pri tom trpia. Uhýbajú sa mu a navzájom sa uisťujú, že sa predsa nebudú hádať.

Ako sa však správame v skupinke, tak sa budeme správať aj mimo nej a keď sa vieme správne vyrovnať s konfliktom v rámci skupinky, pomôže nám to zvládnuť nepríjemné situácie, ktorým čelíme každý deň.

Prípadová štúdia

Majka a Jakub sú členmi skupinky. Majka samu seba pokladá za veľmi pravdovravnú. Je vnímavá a ľudí číta ako mapu. Vždy si všimne napätie v skupinke. Počúva, čo sa hovorí a dokáže rozpoznať aj to, čo sa nepovedalo. Viac ju však zaujíma práve to druhé. Najviac túži po otvorenosti a úprimnosti.

Jakuba všetci považujú za milosrdného. Je dôverčivý a ľudí prijíma bez rozmýšľania. Veľmi si cení pokoj a jedna z jeho najlepších vlastností je trpezlivosť. Ľudí povzbudzuje a uisťuje a veľmi citlivo vníma, keď sa druhí hanbia. Jeho najväčšou túžbou je, aby ľudia na skupinke cítili bezpečie, lásku a podporu.

Do určitej miery nájdeme Majku a Jakuba v každej skupinke. Všetky skupinky potrebujú vlastnosti, aké obaja ponúkajú. Kým však zo seba vydajú to najlepšie, budú sa musieť vyrovnať s nevyhnutným konfliktom, ktorý vytvára ich rozdielny spôsob komunikácie s ľuďmi.

V pozadí každého sporu sa ukrýva príbeh, oveľa hlbší než jeho terajší prejav. Jakub vyrastal v rodine, kde dominovala namrzená matka. Otec celé dni ťažko pracoval a keď prišiel domov, manželka naňho prenášala svoju nespokojnosť a frustráciu. Jakub súcitil s otcom a matkou pohŕdal. Ona nebola tou súcou ženou, ktorú spomína Biblia v 31. kapitole Prísloví a o akej počul v cirkvi. Jeho otec sa však nikdy nesťažoval. Celý život trpel. Jakub si niekedy želal, aby zakročil a vzoprel sa matke, ale bol si takmer istý, že otec by v takejto bitke prehral.

Majka vyrastala v rodine s mnohými tajomstvami. Nikto nerozprával o otcovom alkoholizme. Keď prišiel domov, nikto sa neodvážil rozhnevať ho, hoci napätie sa dalo krájať. Keď Majku sexuálne zneužil najprv otec a neskôr aj jej brat, matka dala na dvere Majkinej izby namontovať zámku, nikdy sa však pred nikým nezmienila o tom, čo sa stalo. Majka sedela za zamknutými dverami a viac sa hnevala na ňu ako na tých, čo ju zneužili. Tajnosti a mlčanie sa pre Majku stali nepriateľmi, proti ktorým si zaumienila bojovať.

Teraz sa Majka a Jakub stretli v tej istej skupinke. Nepotrvá dlho, kým si vnímavá Majka Jakuba zaškatuľkuje ako slabého bojka, ktorý je radšej so všetkými zadobre, než aby mal guráž a bol úprimný. Na druhej strane, hoci si to Jakub prizná len horko-ťažko, Majkin spôsob komunikácie s ľuďmi sa mu zdá nebezpečný a vyvoláva v ňom nutkanie za každú cenu sa jej vyhýbať.

V skupinke je Majka znechutená zakaždým, keď sa jej zdá, že Jakub neberie dostatočne vážne, ak niekto zápasí s nejakým veršíkom z Biblie a chce sa modliť. Naopak, Jakub má pocit, že Majka prechádza priamo na citlivé témy a na druhých neberie ohľad. Niekedy sa zdá, že jej rozhorčenie nad nespravodlivosťou je väčšie ako u kohokoľvek iného. Jakub cíti potrebu vyvažovať Majkin vplyv a upokojovať atmosféru v skupinke.

Ak sa tento problém nepomenuje, bude len ďalej šíriť chyby, ktoré obaja zažívali v detstve vo svojich rodinách. Skupinka nebude dosť silná, aby uniesla toľko pravdovravnosti a jej členovia budú milosrdnosť považovať za príliš blahosklonnú. Pocit bezpečného, prijímajúceho, úprimného a otvoreného spoločenstva sa stratí.

Nový pohľad

Konflikt by nemal byť posudzovaný ako problém a nebezpečenstvo, ktoré hrozia, že skupinku zničia, ale ako príležitosť posunúť ju dopredu. Spor je nebezpečný iba vtedy, ak si ho nepripustíme a nezačneme sa ním zaoberať. Konflikt, do ktorého zasiahneme a ktorý vyriešime, vedie k väčšej dôvernosti či už ide o skupinku, manželstvo, vzťah akýchkoľvek dvoch osôb, alebo o vzťah s Bohom.

Ak rozmýšľaš nad tým, že sa začneš zaoberať nejakým sporom, opýtaj sa sám seba, ako k problému pristúpiť tak, aby si neznevážil názory, postrehy a pocity ostatných členov skupinky. Maj na pamäti, že nepriateľ našich duší sa teší z pokračujúceho rozkladu a keď sa odhodláme konflikt riešiť, vstupujeme s ním do bitky. Modlitba je vtedy našou najúčinnejšou zbraňou. Pros Boha o chápavé srdcia, načúvajúce uši a o odhodlanie posilniť jednotu skupinky tým, že problémom budete čeliť otvorene.

Podľa vážnosti rozporu a ľudí, ktorých sa týka, budete možno potrebovať aj niekoho zvonku, aby vám pomohol pri riešení. Ak áno, mal by si danej osobe objasniť jej úlohu, t.j. pomoc a sprostredkovanie v procese riešenia, nie samotné vyriešenie konfliktu.

Praktická metóda

Ako teda zasiahnuť do sporu v skupinke, aby to jej členom slúžilo na dobré? Tu je zopár jednoduchých krokov:

1.Vedúci skupinky by mal problém definovať tak, ako ho vníma on. Napr.: „Náš konflikt spočíva v rozdieloch medzi Jakubovým a Majkiným spôsobom vedenia skupinky. Vzniká tak napätie, ktoré následne pociťujeme my aj oni."

2.Opýtaj sa členov skupinky, či bol podľa nich problém definovaný správne. Na otázku odpovedajte postupne do kruhu a každému nechajte priestor, aby sa vyjadril. Niektorí niečo povedia, iní možno iba súhlasne prikývnu.

3.Opýtaj sa: „Ako konflikt vnímaš ty?" alebo „Keď sa spor stal rozpoznateľným, aké pocity v tebe vyvolal?" Cieľom týchto otázok je, dať každému v skupinke príležitosť, aby si uvedomil a vyjadril svoje pocity. Nedá sa odpovedať správne ani nesprávne. Mlčanie alebo odmietnutie odpovedať vyriešeniu nepomôže, takže povzbuď každého, aby hovoril.

4.Môžeš všetkých vyzvať, aby sa pýtali, ak majú na objasnenie otázku na hociktorého člena skupinky. Je potrebné uistiť sa, že pri tom nedominuje iba jedna osoba, aby tento postup nestrácal spád pre ostatných.

5.Každého sa opýtaj: „Čo očakávaš od tohto stretnutia?" „Čo by si chcel zmeniť u seba?" „Čo by si chcel zmeniť u Jakuba, Majky alebo v skupinke?"

6.Opýtaj sa každého, čo sa musí zmeniť, aby sa na stretnutiach cítili znovu bezpečne a v zdravom prostredí. Požiadavky členov sa nemusia vždy zhodovať s tým, čo skupinka dokáže zaručiť (napr. že konflikt sa už nikdy nevyskytne). Úlohou vedúceho je uistiť sa, že všetci boli vypočutí a sú zapojení do procesu riešenia sporu v záujme skupinky. Ak dovolíte, aby sa postup zbytočne preťahoval alebo aby sa odbočovalo od témy, vytratí sa pocit istoty a dôvery.

7.Ďalšia otázka pre každého by mala znieť: „Môžeš sa opäť zaviazať, že chceš chodiť na túto skupinku?" Ak niekto odpovie „nie", vráť sa k bodom 3 a 4 a znovu sa pokús o riešenie. Zvyčajne všetci odpovedajú kladne a nechcú zdržiavať.

Pri tomto postupe sa počíta s integritou skupinky a schopnosťou vyzvať jeden druhého k odpovedi. Prinajlepšom je to spôsob, ako si údy Kristovho tela môžu navzájom poslúžiť. Vedúci skupinky by mal mať počas postupu na pamäti nasledujúce otázky:

Pochopili sa ľudia zapojení do konfliktu správne? Často veľmi pomôže, keď sa opýtaš Jakuba, ako pochopil Majkinu odpoveď. Potom sa opýtaj Majky: „Pochopil ťa Jakub správne?" Obráť tento proces a opýtaj sa Majky, ako pochopila Jakuba. Mnohé rozpory sa stupňujú kvôli nesprávnemu porozumeniu, keďže komunikácia postupuje cez emočný filter všetkých zúčastnených.

Prisvojil si každý to, čo vnímal ako svoju rolu v konflikte? Ak je skupinka pripravená ísť hlbšie, ďalšie vyučujúce otázky môžu viesť k skutočnej zmene: 1) Je to schéma v mojom živote? 2) Ako táto schéma v mojom živote ovplyvňuje mojich blízkych a priateľov? 3) Ako vnímam spôsob, ktorým vplývam na ostatných? 4) Koho alebo čo mi táto situácia pripomína?

Bola v skupinke prelomená nejaká hranica? Ak áno, je niečo (alebo niečo úplne iné), o čom sa potrebujeme teraz alebo neskôr porozprávať?

Keď zbadáš, že vzniká nejaký konflikt, buď pripravený prejsť si tento zoznam a použiť ho. Ver mi, že tvoja skupinka bude za teba a tvoju odvahu vďačná. Mnohí z jej členov žijú denne v chaose a konfliktoch, ktoré sa nikdy neriešia, takže tvoja ochota zaoberať sa problémom je pre nich skutočným darom!

Diskusia:

1.Akým spôsobom zažila naša skupinka v posledných mesiacoch konflikt?

2.Čo by bola najťažšia časť pri riešení konfliktu v našej skupinke? Ako ju môžeme prekonať?

3.Aké kroky by sme mali podniknúť, aby sme sa v blízkej budúcnosti začali zaoberať konfliktami a riešiť ich?

Mark Bonham. © 2008. Christianitytoday.com. Všetky práva vyhradené. Tento článok je úryvok z tréningového materiálu pre malé skupinky s názvom: "Handling the conflict in Small Groups (Ako vyriešiť konflikt v skupinke)" zo stránok SmallGroups.com. Pôvodný článok nájdete na: http://www.smallgroups.com

Mnohí vedúci skupiniek sa na stretnutiach najviac obávajú práve vedenia diskusie. Len málokto z nás má pocit, že bude vedieť na všetko správne odpovedať alebo si poradiť s akýmkoľvek tvrdým orieškom, ktorý mu hodia do cesty (a zopár ich bude!). Čo je ešte horšie, len ťažko sa dá posúdiť, či sa nám to aj darí alebo nie.

Mám pre teba dobrú správu. Toto nie je najlepší spôsob, ako v skupinke vytvoriť diskusiu. Nemusíme vedieť na všetko správnu odpoveď, viesť zakaždým dokonalú debatu, a dokonca nemusíme ani na každom stretnutí prebrať všetok pripravený materiál.

V skupinke je naším hlavným cieľom podnietiť diskusiu. Chceme ľudí povzbudiť, aby rozmýšľali nad danou témou a poskytnúť im bezpečné prostredie, kde sa môžu podeliť so svojimi myšlienkami. Chceme, aby cítili, že si vážime všetko, čo povedali.

A to je celá naša úloha. Našťastie, existuje niekoľko postupov a princípov, ktoré nám môžu pomôcť pri napĺňaní týchto cieľov.

Ako sa správne pýtať

Oveľa dôležitejšie, ako vedieť na skupinke vždy správne odpovedať, je položiť správne otázky. Ponúkam zopár tipov, ako sa treba pýtať:

• Klaď otvorené otázky. Vyhýbaj sa otázkam s odpoveďami áno/nie, správne/nesprávne aj otázkam s ponúknutými možnosťami odpovede, napríklad: „V tomto podobenstve predstavuje Ježiš ovcu alebo pastiera?“ Taktiež sa vyhni príliš jednoduchým otázkam na úrovni nedeľnej besiedky, napríklad: „Prečo Ježiš zomrel na kríži?“ Otázky majú ľudí vyzvať, aby slovami vyjadrili, o čom momentálne rozmýšľajú a ako sa cítia.

• Klaď doplňujúce otázky. Ľudia často odpoveď na otázku úplne nedokončia, aby nešli príliš do hĺbky. Je dobré, ak si zvykneš nenechať ich vykrútiť sa len tak ľahko. Polož im ďalšie otázky, ktoré budú nadväzovať na ich odpoveď. Pozri si niekoľko doplňujúcich otázok, ktoré sa dajú použiť po veľmi krátkych a jednoduchých odpovediach:

1. Prečo si to myslíš?
2. Aký máš z toho pocit?
3. Čo myslíš, ako by ťa to ovplyvnilo, keby si žil v Ježišových časoch?
4. Ako by si svoju odpoveď vysvetlil kamarátovi alebo známemu, ktorý nie je kresťan?

Ide o to, aby sme sa dostali k jadru toho, čo sa ľudia snažia naozaj povedať.

• Začni polemizovať. Vo svojej skupinke rád zdôrazňujem, že ak budeme vždy s každým súhlasiť a pritakávať na každé slovo od všetkých autorov, ktorých čítame, začneme sa na skupinke poriadne nudiť a naša diskusia nebude mať veľmi zmysel. Cieľom debaty je predsa objaviť nové stanoviská a tak trochu sa s danou témou popasovať.

Tu je zopár príkladov otázok, ktoré pomôžu rozprúdiť diskusiu tým, že sa trošku zahráš na „diablovho advokáta“:

1. Naozaj súhlasíš s tým, čo autor hovorí v tejto kapitole? Prečo áno alebo prečo nie?

2. Prečo Boh určil, aby to fungovalo takto? Prečo namiesto toho neurobiť… (čokoľvek iné)?

3. Čo by si povedal niekomu, kto s tým nesúhlasí?

Prečo by sme to mali robiť práve takto? Prečo si namiesto toho nemôžeme jednoducho zvoliť… (akúkoľvek inú cestu)?

• Uisti sa, že prejdete od slov k činom. V našej skupinke zvyknem navrhnúť, aby sme sa na konci stretnutia presvedčili, že myšlienky, o ktorých diskutujeme, aj aplikujeme do každodenného života. Inak z neho odídeme len o čosi múdrejší, no náš život sa nezmení. Čokoľvek je predmetom vašej diskusie, ubezpeč sa, že ju ukončíte aplikačnými otázkami. Ponúkam niekoľko príkladov:

1. Čo sa z dnešnej diskusie priamo dotýka našich životov?
2. Ako môžeš zmeniť svoj súčasný názor na túto tému?
3. Akú jednu vec môžeš urobiť tento týždeň inak, aby si svoj nový postoj začal prakticky žiť? (Niektoré skupinky môžu k tejto otázke pristúpiť zodpovednejšie — zaznamenať si odpovede jednotlivých členov a nasledujúci týždeň sa ich opýtať na výsledok.)

Ako vytvoriť bezpečné prostredie

Asi najdôležitejším kľúčom k tomu, aby sa skupinka stala naozaj miestom, kde sa sformuje úprimné spoločenstvo, je dôvera. Členovia skupinky si potrebujú navzájom veriť a cítiť, že ide o bezpečné miesto, kde môžu byť autentickí, a pritom vedieť, že ich nikto neodsúdi, neohovorí, atď.

Ako teda vytvoriť bezpečné prostredie? Dá sa postupovať niekoľkými dôležitými krokmi. Najprv sa uisti, že si otázku diskrétnosti a istoty zahrnul do pravidiel skupinky. Napíš na papier: „čo sa tu povie a udeje, tu to aj ostane“. Nemusíš sa zdráhať zopakovať tieto pravidlá zakaždým, keď na stretnutie príde niekto nový. Ako vedúci skupinky však musíš byť aj v udržiavaní dôvernosti pre druhých príkladom.

Keď niekto v skupinke rozpráva, je jedno, do akej miery s týmto človekom nesúhlasíš alebo nakoľko je to teologicky nesprávne, v danej chvíli musí cítiť podporu. Neskôr sa s ním môžeš (a často by si sa aj mal) o jeho vyjadreniach porozprávať mimo skupinky, no mal by si to urobiť medzi štyrmi očami.

Taktiež sa na vašich stretnutiach vyhýbaj rozdávaniu nevyžiadaných rád, ako napríklad: „No, keby som bol na tvojom mieste, urobil by som toto… “ Je to jeden z najrýchlejších spôsobov, ako niekoho umlčať. Ak začuješ, že iný člen skupinky takto reaguje, jemne mu pripomeň, že „sme v dôvernej skupinke, kde sa chceme navzájom vypočuť, nie rozdávať rady.“

Ako si dať rady s ťažko zvládnuteľnými ľuďmi

Najťažším aspektom skupiniek je, že ich tvoria ľudia. Komunikácia s ľuďmi je vždy zložitá. K mojim obľúbeným knižným názvom patrí aj tento, ktorý sa mi zdá najpravdivejší — Každý je normálny, kým ho nespoznáš. Týka sa to aj mňa!

Spomeniem niektoré časté typy „ťažko zvládnuteľných ľudí“, s ktorými sa možno stretneš, a zopár odporúčaní, ako k nim pristupovať s postojom milosti.

• Táraj. Takému človeku sa ústa zavrú len málokedy a vždy rád odpovedá ako prvý. Mal by si teda celkovo pripomenúť, že skupinku tvoria všetci, takže ak vás je desať, každý by mal do diskusie prispieť svojimi desiatimi percentami.

Ak problém pretrváva, porozprávaj sa s „tárajom“ medzi štyrmi očami. Oceň jeho prínos do skupinky a zver sa mu, že potrebuješ pomoc, aby sa aj ostatní členovia otvorili a zapojili do debaty. U niektorých ľudí môžeš zájsť i ďalej a požiadať ich, aby ti sľúbili, že sa neozvú ako prví alebo že zareagujú, až keď ich oslovíš. Dokonca sa môžete dohodnúť na nenápadnom znamení, ktoré im dáš, keď budú príliš veľa rozprávať.

Málovravný. Je to tichý človek, ktorý sa v skupinke nikdy nechce pridať k rozhovoru. Takíto ľudia niekedy potrebujú len trochu povzbudenia. Ak zvážiš, že ho to neodstraší ešte viac, skús ho pravidelne vyzývať, aby odpovedal aj on. Ak sa zapojí, nezabudni ho uistiť, ako si to ceníš.

Ak to nefunguje, porozprávaj sa s ním mimo skupinky. Takisto oceň jeho doterajší prínos a zdôrazni, že chceš, aby viacerí ľudia počuli jeho názory. Pripomeň mu, aké sú všetky rozdielne pohľady cenné pre celú skupinku.

• „Odbiehač“ od témy. Takáto osoba veľmi rada odvádza pozornosť celej skupinky tým, že neustále odbieha od témy a chytí sa každej poznámky, ktorá s námetom diskusie nesúvisí. V prvom rade sa nenechaj rozčúliť a neboj sa raz za čas nechať uniesť, potom však ľudí nekompromisne vráť späť k pôvodnej debate.

Ak sa však tento problém stane neúnosným, takisto sa s „odbiehačom“ porozprávaj osamote. Aj pri ňom oceň jeho prínos na vašich stretnutiach a povedz mu, ako sa snažíš naplánovať dobrú skupinku a každý týždeň prebrať určitú tému, a ako ti odbočovanie od nej sťažuje úlohu. Požiadaj ho o pomoc.

• „Necitlivec“. Tento človek všetkým rozdáva rady, robí si žarty z odpovedí i z ľudí, skáče do reči a mnohými inými spôsobmi uráža ostatných členov. Je nebezpečný pre zdravé fungovanie skupinky! Môže zničiť bezpečné prostredie rýchlejšie ako čokoľvek iné. Pred všetkými teda znovu pripomeň vaše pravidlá a bezpodmienečne si „necitlivca“ zavolaj na rozhovor medzi štyrmi očami. Povedz mu, aká je pre skupinku dôležitá dôvernosť, a ako ju môže pomôcť vytvoriť.

Pamätaj, že konečným cieľom diskusie v skupinke nie sú dokonalé rozhovory ani prebratie všetkého materiálu. Počas každého stretnutia ostaň otvorený voči Svätému Duchu a nechaj sa Ním viesť. Nezabudnuteľné večery niekedy vzniknú vtedy, keď je vedúci skupinky ochotný vzdať sa pôvodného plánu a venovať sa niečomu, čo sa práve javí ako potrebnejšie alebo urobiť niečo zábavné a spontánne.

Takisto je dôležité pomodliť sa pred každým stretnutím. Požiadaj Boha, aby On viedol diskusiu smerom, akým chce. V skupinke je dobré mať i pomocníka, ktorý ťa podporí a vďaka ktorému nemusíš robiť všetko sám.

Nezabúdaj, že Boh je Ten, kto pracuje v ľudských srdciach. My to nemôžeme ovplyvniť! Našou úlohou je vytvoriť prostredie pre spoločenstvo a zmenu života.

Carter Moss © 2010. Christianitytoday.com.

Vedúci, ktorý sa neustále snaží robiť pre skupinku to, čo jej členovia zvládnu robiť aj sami, môže svoju skupinku „zabiť"! Riskuje totiž, že takouto neprimeranou pomocou zabrzdí duchovný rast, či už skupinky ako celku alebo jej jednotlivých členov. Skupinka sa najlepšie zocelí a posilní tak, že bude mať priestor robiť niečo sama.

Učenie sa navzájom

Základné pravidlo pre každého skupinkového vedúceho znie: „Nikdy nerob za svoju skupinku to, čo jej členovia zvládnu urobiť aj sami." Ak je pred ľuďmi vo vašej skupinke úloha, ktorú dokážu urobiť bez sústavnej pomoci vedúceho — odborníka na všetko, potom musíte vašich ľudí povzbudzovať, aby to sami aj spravili. Na druhej strane, ak je pre napredovanie skupinky nevyhnutná vaša pomoc, potom by ste ju ako vedúci mali ponúknuť — no to naozaj len v prípade, že je to potrebné pre jej ďalší posun.

Ak ľudia vo vašej skupinke vedia, že to, kam sa vo svojom duchovnom živote posunú a ako sa ich zručnosti rozvinú, závisí od nich, potom úspech z posunu patrí im, nie vedúcemu, ani nejakému jednému členovi skupinky.

Napríklad, niekto z členov vašej skupinky sa môže opýtať, koľko mužov nakoniec bojovalo po Gideonovom boku. A vy ako vedúci môžete na to bez váhania zareagovať: „Takže, kniha Sudcov nám hovorí, že si so sebou vzal tristo mužov."

V tomto prípade mohol vedúci využiť skvelú príležitosť, ktorá sa mu núkala — učiť sa spoločne. Mohol sa najskôr spýtať, či niekto pozná správnu odpoveď. Tak by mali aj ostatní členovia šancu vyučovať alebo radiť si navzájom (Kolosenským 3:16). Ľudia v skupinke by sa takto tiež presvedčili, že si vedia vzájomne pomáhať, a to tak počas skupinkových stretnutí, ako aj mimo nich.

A čo v prípade, že nikto v skupinke nepozná odpoveď na otázku, ktorá zaznela? Vedúci má ďalšiu príležitosť dovoliť jej členom, aby sa učili spoločne. Môže ich vyzvať, aby hľadali odpovede v konkordancii alebo v biblickom slovníku. Ak si niektorí členovia nie sú istí, ako sa s týmito pomôckami pracuje, vedúci — alebo ešte lepšie, niekto ďalší v skupinke — im to môže ukázať.

Viac než len jeden

Vzájomnou spoluprácou môže skupinka a jej členovia dosiahnuť oveľa viac, než len jednostrannou činnosťou stále tej istej osoby — vedúceho. Ten, napríklad, nikdy nebude vedieť sám dosiahnuť, aby sa niekto nový v skupinke cítil prijatý. Toto je možné len vtedy, ak ho prijme každý člen a spolu sa snažia zapojiť ho/ju do spoločnej diskusie, rozhodnutí a vzájomných vzťahov. Skupinka ho víta a pomáha mu zapadnúť.

Takisto sú to všetci členovia skupinky, nie len jej líder, kto musí hľadať riešenia na otázky a problémy, ak sa majú rozvíjať, zosilnievať v Bohu a byť dychtiví po nasledovaní Jeho vôle. Ježiš povedal svojim učeníkom, že budú robiť veci dokonca väčšie, ako robil On. Tieto slová znamenali očakávanie, rovnako ako zasľúbenie. A hoci Ježiš od svojich učeníkov očakával, že budú sami premenení a že premenia aj svet, nikdy im nedal odpovede na všetky otázky, ktoré mali. Takto nám ukázal dobrý príklad, ako to má fungovať: kráčal popri nich ako ten, kto ich zmocňuje — pripravený pomôcť im, ale nie všetko za nich robiť.

Takže, keď bude mať niekto vo vaše skupinke najbližšie nejakú otázku, pred tým, než na ňu pohotovo odpoviete, sa najprv sami seba spýtajte: „Je toto otázka alebo problém, na ktorú musím odpovedať ja alebo na to môžeme prísť ako skupinka spoločne?" Dajte svojej skupinke voľné krídla a pozorujte, ako postupne rastie ich dôvera vo svoje vlastné schopnosti.

Dick Wulf © 2009. Použité s povolením Intervarsity.org.

Pôvodný článok nájdete na: www.intervarsity.org

Ja osobne by som neodovzdal svoj život cirkvi, ktorá nie je odhodlaná byť dôsledná v tak dôležitej veci akou je premena ľudských bytostí. Boh to už raz — kvôli svojim vlastným dobrým dôvodom — stvoril tak, že ľudia nie sú premieňaní mimo spoločenstva.

Pred niekoľkými rokmi, keď som bol na dovolenke s mojou rodinou, chystali sme sa spoločne grilovať. Nakládol som do grilu kôpku dreveného uhlia, polial ju tekutým zapaľovačom, a celú zmes som podpálil. Môj syn bol ohromne fascinovaný ohňom, ako už deti v jeho veku zvyčajne bývajú. Pýtal sa ma, čo to robím, a ja som mu to vysvetlil.

„Tieto malé briketky fungujú veľmi zaujímavo. Keď sú jedna pri druhej, vyžarujú teplo, a oheň sa vzmáha. Akonáhle však jednu od ostatných oddelíš, samotná vyhasína. Stráca svoj oheň. Keď sú však spolu, navzájom sa zásobujú. Boh ich tak jednoducho stvoril."

Tento príklad skvele ilustruje to, čo Dallas Willard povedal o kresťanskom živote: „Ľudia spojení v jedno dokážu prežívať viac z Božej prítomnosti, a uniesť viac z obrovskej moci Jeho prítomnosti, ako osamelí jedinci.“ Premýšľajte nad tým. Ľudia v spoločenstve v sebe jednoducho nesú viac z Božej premieňajúcej moci, ako izolovaní jednotlivci. V skutočnosti by nás tento fakt, že na to, aby sme boli menení, musíme byť súčasťou spoločenstva, nemal prekvapovať, pretože tak nás Boh utvoril.

Keď sme sami, je veľmi ľahké myslieť si, že sme duchovne zrelí, možno dokonca zrelší než ostatní. Doma môžem napríklad pozerať Hallmark, a dojatý sa nad filmom rozplačem. Hneď vidím sám seba ako veľmi súcitnú osobu. Keď však pravidelne stretávam v spoločenstve niekoho, kto ma poriadne vytáča, je úžasné, ako neuveriteľne rýchlo sa dostávam do stavu, keď všetok môj súcit a pochopenie odchádzajú tak rýchlo, ako pri tom filme aj prišli.

Práve v spoločenstve najlepšie vidíme, akí v skutočnosti sme, a koľko premeny nášho charakteru ešte stále potrebujeme. Preto som tak pevne presvedčený, že sa oplatí investovať do malých skupiniek, lebo práve tam je vytvorený ideálny priestor na to, aby sa ľudské životy menili.

Zo skúseností však vidíme, že jednoducho stretávať sa s ľuďmi v malých skupinkách ešte nezaručuje, že títo ľudia aj začnú duchovne rásť. Existujú určité veci, akési neodmysliteľné prvky duchovnej disciplíny, ktoré musia byť v týchto malých spoločenstvách prítomné, aby sme mohli vidieť premieňajúcu silu Božej moci v nás. Práve prítomnosť týchto prvkov vytvára ten zásadný rozdiel medzi až príliš typickými, „ničnedávajúcimi“ a „ničneberúcimi“ skupinkami, a život meniacimi spoločenstvami pôsobiacimi duchovný rast.

Aké sú to teda prvky? Na to som pri jednej príležitosti opýtal Dallasa Willarda, lebo toľko, koľko on už zabudol o duchovnom raste a histórii cirkvi, je viac, ako som ja kedy vedel. Jeho odpoveď ma prekvapila. Povedal: „Neviem.“ Namiesto toho, aby ma to odradilo, videl som v tom zriedkavú príležitosť nájsť odpoveď na niečo, čo Dallas Willard nevedel. Tak som sa ponoril do hlbších úvah a štúdia.

Po mesiacoch študovania Písma a cirkevných dejín, po rozhovoroch so skúsenými a rešpektovanými ľuďmi, a stretnutiach s lídrami takýchto skupiniek, si nemyslím, že som dospel k definitívnej odpovedi, napriek tomu som odpozoroval päť dôležitých platných princípov:

1. Vyznanie: odstráňte masky

Všetci nosíme masky. Skrývame sa jeden pred druhým. Je to súčasť našej hriešnosti. Práve preto je jedným z najdôležitejších princípov, ktorý formuje ľudské životy, vyznanie. Vyznanie je odhalenie našej krehkosti, hriešnosti, oblastí pokúšania, a víťazstiev, a to za účelom odpustenia, uzdravenia, a duchovného rastu. Bez tohto vyznania sme iba skupinkou, ktorá sa skrýva pred pravdou. Viem, aké to je byť v zbore, kde ľudia nosia masky. Bol som už v mnohých takýchto zboroch, kde sa ľudia milo usmievali, zhovárali sa o svojej práci, o počasí, ale nikdy skutočne pred druhými neodhalili, čo sa v ich vnútri skrýva.

Pamätám si jednu dvojicu, skutočné piliere jedného zboru, ktorých manželstvo sa rozpadlo po tom, čo manželka utiekla s nejakým iným mužom. Zbor bol šokovaný, táto dvojica totiž celé roky skrývala ich vážne manželské problémy. Iná žena bola vo svojom zbore veľmi obľúbená, no jedného dňa skončila v nemocnici, po tom, čo jej museli vypumpovať zo žalúdka jed, ktorý užila. V poslednom čase sa cítila tak veľmi ubitá, že si nevedela predstaviť, ako bude čeliť ďalšiemu dňu. A nikto z jej spoločenstva o tom nevedel.

Ja by som svoj život neinvestoval do zboru, ktorý si neváži hodnotu múdrosti a úprimnosti, a ani vy by ste nemali. Bez možnosti otvoriť sa iným nie sme schopní žiť Bohom dané povolanie premieňať ľudské životy.

Kedykoľvek Boh počas cirkevnej histórie konal veľké a mocné veci, vyznanie tvorilo vždy dôležitú súčasť tohto diela. Každý člen zboru by mal mať možnosť slobodne vyznávať svoje hriechy, ale nesmie byť v tomto manipulovaný, alebo do toho tlačený. Skupinky, ktoré berú vážne výzvu premeny ľudského života, by mali postupovať stále hlbšie vo svojom vyznávaní sa — tak, že odstránia svoje masky a odhalia svoje najhlbšie pocity, obavy, hriechy, s ktorými bojujú, a oblasti, v ktorých sa im nedarí rásť.

Mali by sme sa vystríhať „prekážok“ otvoreného vyznania v našich skupinkách napríklad v podobe ľudí, ktorí neadekvátne vtipkujú. Niektorí sa cítia trápne, keď majú pred niekým čestne odhaliť niečo zo svojho života, preto radšej prerušia dôvernú atmosféru nejakým vtipom, alebo sa vysmejú osobe, ktorá sa práve odvážila otvoriť. To je pre niekoho ďalšieho v skupinke, kto by sa aj bol ochotný zdieľať s druhými, signál, že toto prostredie nie je bezpečné, preto sa znovu stiahne a opäť si nasadí svoju masku.

Podobne dokážu veľmi rýchlo zrušiť atmosféru otvorenosti aj odsudzujúce výroky. Pamätám si skupinku, kde jeden muž práve vyznal svoj problém so žiadostivosťou. Ten muž skutočne riskoval. Na to mu iný muž odpovedal: „Tak ja s týmto vôbec nemám problém.“ Mal som chuť mu na to povedať: „Čo si ty za hormonálne utlačeného robota?“. Jeho výrok totiž ukončil priestor pre slobodné vyznania.

Na to, aby sme videli skutočnú premenu, skupinky musia začať s absolútnou pravdivosťou. Cvičením sa v úprimnosti odstránime naše masky, spoznáme a priznáme, kto skutočne sme, a otvoríme sa Božej premieňajúcej milosti.

2. Aplikácia: nahliadnite do zrkadla

V Liste Jakuba 1:23 sa píše: „Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je.“ Skupinky sú miestom, kde ľudia môžu nahliadnuť do zrkadla, spoznať, akí sú, a potom sa spýtať: „Ako mám aplikovať Božie slovo do môjho života takého, aký je?“

Ako učiteľ (v biblickom slova zmysle) pravidelne žasnem nad ľudskou schopnosťou počúvať kázeň, súhlasne na ňu prikyvovať, byť ňou dotknutý, zapísať si ju, a potom robiť a žiť presný opak toho, čo práve počuli. Tento častý jav len potvrdzuje, ako veľmi ľudia potrebujú nekompromisne, bolestivo, trpezlivo a starostlivo aplikovať Božie slovo v praxi ich každodenného života.

Môžeme počúvať biblické pravdy — buď milý, milujúci, verný — ale ako ich aplikovať v praxi? Ako ich žiť s mojím partnerom, deťmi, šéfom?

Čo by robil Ježiš, keby sa zrazu nejaký šialenec pred neho prudko zaradil v premávke? Povedal by: „Ja ťa neodsudzujem, choď a viac nehreš?“ Alebo by naňho cez stiahnuté okno zrúkol: „Beda ti pokrytec a farizej, že sa podobáš obielenému hrobu, ľahšie bude v súdny deň Sodome a Gomore, ako tebe?“ Čo by urobil Ježiš? Veľa ľudí o Ježišovi počulo, ale veľmi málo z nich bolo naučených, ako tieto Jeho slová v praxi žiť. Štúdium v skupinkách môže vyplniť túto medzeru.

Zúfalo potrebujeme, aby sa skupinky stali miestom školy života. Predstavte si, že niekto má problém s hnevom. Vedúci skupinky by sa ho mal opýtať: „V akých situáciách sa najčastejšie naštveš, a ako zvykneš na podnet reagovať?“ Potom im môže uviesť príklady nejakých chybných reakcií, modelovať situácie, cez ktoré bude tohto člena skupinky učiť. Na budúci týždeň sa ho potom môže opýtať, ako sa mu darilo v jeho probléme napredovať. Ak nastala zmena, tak to spolu oslávia. Ak nie, skúmajú, kde sa stala chyba, a vedúci povzbudzuje svojho člena, aby nabudúce konal ináč.

Ak sa takáto aplikácia nebude diať na skupinkách, pravdepodobne sa nebude diať ani nikde inde, a zmena v živote ľudí jednoducho nenastane.

3. Vykázateľnosť: buďte merateľní

Vo svojom živote som urobil zopár záväzkov ohľadom jedenia a cvičenia, ale to, ako vážne som to myslel je ťažko odhadnúť bez toho, aby sa moje výsledky dali nejako merať. Meracia stupnica je nástrojom vydávania počtu. Dosahujem cieľ, alebo ho míňam? A v neposlednom rade, vďaka takejto meracej stupnici môžem vidieť, ako efektívny som pri dosahovaní cieľa bol.

Skupinky sú miestom, kde ľuďom môže byť ponúknutá škála, podľa ktorej budú odhaľovať, ako dôsledne išli za svojím cieľom v dosahovaní obrazu Krista. William Paulson píše: „Je veľmi nepravdepodobné, že by sme prehĺbili náš vzťah s Kristom nejakým náhodným, alebo príležitostným spôsobom.“ Myslím, že to vystihol. Ľudia do náhlej premeny na milých, radostných, pôvabných a trpezlivých „svatameničov“ nepadnú. Vyžaduje to zámer a úsilie.

Avšak to, čo je prirodzene v nás, v skutočnosti chce do toho len náhodne padnúť, nie vynakladať nejaké úsilie. Ak nejaký človek zažil skutočnú premenu, je to hlavne preto, že pri ňom niekedy bol niekto, komu na ňom záležalo dosť na to, aby povedal: „Chcem, aby si žil podľa Božej vôle, a ak to s Bohom myslíš vážne, chcem ti v tom pomôcť.“

Na našej ceste za premenou musíme všetci urobiť základné rozhodnutie: k čomu sa zaväzujem ohľadom modlitieb, Písma, používania peňazí, hlásania evanjelia, služby, pravdy? Dodržiavanie týchto záväzkov si vyžaduje spoločenstvo, ktorému vydávame počet, a práve ono slúži ako škála merateľnosti toho, ako svoje ciele dosahujeme, respektíve, ako ich míňame.

V 18. storočí, počas duchovnej revolúcie v Anglicku, sa prívrženci weasleyovského hnutia rozdelili do malých skupiniek. V čase, keď sa tieto skupinky pôvodne sformovali, ich hlavným cieľom bolo vydávanie počtu jeden pred druhým v jednotlivých záväzkoch, ktoré si stanovili ako nasledovníci Krista. Stretávali sa v malých skupinkách, aby skúmali, ako napredujú v poslušnosti Kristovi. Avšak z histórie tiež vieme, že počas dlhých desaťročí sa ťažisko ich stretnutí zmenilo z nevyhnutnosti vydávať zo svojho života počet, na obyčajné zdieľanie sa. Počas týchto rokov sa moc prebudenia vytratila, a skupinky postupne vymreli.

4. Vedenie: riaď sa podľa mapy

Keď sa ľudia potrebujú dostať na miesto, kde nikdy predtým neboli, vezmú si mapu. Príliš často však, keď robia nejaké životne dôležité rozhodnutie, spoľahnú sa sami na seba a urobia ho sami.

V každom zbore sú ľudia, ktorí hľadajú svoje povolanie, službu, pýtajú sa otázky ohľadom ich vzťahov, peňazí. Je smutné, ak tieto rozhodnutia robia bez zainteresovanosti ich spoločenstva. Tieto rozhodnutia sú potom často impulzívne, emotívne, či založené na neinformovanosti. Výsledkom je potom príliš veľa zlomených životov.

Práve v skupinkách by sme mali nájsť podporu a vedenie, pomoc pri učení sa načúvať Božiemu hlasu. Skupinky spoliehajúce sa na Božieho Ducha slúžia ako mapa pre ľudí, ktorí hľadajú smerovanie pre svoje rozhodnutia. Vo svojej knihe Celebration of Discipline, Richard Foster poníma vedenie ako spoločné úsilie, niečo, na čom celá skupinka pracuje spoločne.

V prvotnej cirkvi Svätý Duch viedol ľudí ako komunitu, spoločenstvo. V Skutkoch 13 napríklad čítame, ako sa celý zbor modlil a postil a načúval Bohu. Odpoveďou na vedenie Ducha bolo to, že Pavol a Barnabáš boli vyslaní na misiu.

V skutkoch 15 cirkev čelila vážnym rozhodnutiam ohľadom pohanov, a tak zodpovedne hľadali Božiu vôľu, že v liste, ktorý potom napísali, boli schopní napísať: „Duch Svätý a my sme sa rozhodli… “.

Skupinky by mali byť miestom, kde sa ľudia schádzajú, aby v modlitbe a načúvaní Bohu hľadali Jeho vôľu. Na každom stretnutí skupinky by mala zaznieť otázka: „Čelí teraz niekto dôležitému rozhodnutiu?“, a ako jedno spoločenstvo by mali potom členovia skupinky hľadať odpovede na problém toho jedného.

Cirkevný zbor Church of the Savior vo Washingtone, D.C., toto praktizuje v tom, čo oni volajú sounding the call (odpoveď na volanie). Keď má niekto pred sebou dôležité rozhodnutie, celé spoločenstvo vstúpi do modlitieb a načúvania Božiemu hlasu. Potom otvorene hovoria o tom, čo vnímajú, že je Božia vôľa. Berú vážne vedenie Ducha Svätého, pričom ho nezneužívajú na získanie kontroly a nadradenosti.

5. Povzbudenie: prijímajte sa navzájom

Objatie je prejavom lásky a povzbudenia. Prijatie je to, čo každý z nás potrebuje od spoločenstva. Potrebujeme vedieť, že niekto sa o nás stará a miluje nás. Toto nefunguje, keď sme sami, alebo keď sa stretávame v až príliš veľkých skupinách. Svoje výsledky to prináša v menších skupinkách.

Skupinky majú dnes obrovské privilégium milovať a prijímať ľudské bytosti, za ktoré Kristus dal na kríži svoj život. V týchto skupinkách môžeme ľuďom poskytnúť lásku, povzbudenie a prijatie, ktoré na svojej ceste premeny potrebuje každý.

Pred mnohými rokmi som sa rozhodol, že sa chcem s niekým otvorene porozprávať o pokušeniach, v ktorých som neustále padal. Chcel som sa cvičiť v praktizovaní vyznávania hriechov. Tak som poprosil môjho priateľa Ricka, či by sme sa nemohli stretnúť. V tom čase som ho poznal už desať rokov.

Keď sme si spolu sadli, povedal som mu o mne úplne všetko — o tej najčernejšej špine, ktorú som v sebe mal, o veciach, za ktoré som sa nesmierne hanbil.

Keď som sa dostal na koniec môjho vyznávania, sotva som sa naňho mohol pozrieť. Keď som to napokon urobil, Rick sa mi zahľadel do očí, a povedal: „John, nikdy som ťa nemal radšej, ako teraz.“

Tie slová boli pre mňa také silné a tak dobre mi padli, že som si chcel dokonca vymyslieť ešte nejaké špinavšie veci, ktoré by som mu povedal. Mať niekoho, kto o mne vedel úplne všetko, a pritom ma stále mal nesmierne rád, bol skutočne životodarný pocit.

Toto je presne ten druh lásky, ktorý veľmi potrebujeme v našich skupinkách, aby sa mohli stať miestom premeny. Môžeme vytvoriť perfektne premyslené skupinky, s programom pre skutočne náročných poslucháčov, ak tam však nebude láska prítomného Krista, nie sme na tej správnej ceste, ktorej cieľom je meniť ľudské životy na podobu Krista.

Duchovné modelovanie a pretváranie ľudí v našich skupinkách je najmä o tom, že tých ľudí milujeme — a toto je niečo, čo dokážeme.

John Ortberg. © 2005 Christianity Today International/Leadership Journal.

Pôvodný článok nájdete na: www.smallgroups.com