Problémy s týmto pohľadom sú však zrejmé. Naozaj chceme tvrdiť, že každý historický trend je dobrý? A ak vám napadne akákoľvek vec, ktorá sa deje teraz viac ako v minulosti a ktorú považujete za zlú alebo nesprávnu, potom to ničí myšlienku, že všetko nové je lepšie ako to, čo ho nahradilo. Čiastočne kvôli týmto problémom sa v posledných dvoch desaťročiach rozprúdila veľká debata o existencii historického pokroku.

Silicon Valley a ďalší zastávajú názor, že veda a technológia nevyhnutne zlepšujú svet. Mnoho nadšených hlasov tam opisuje budúcnosť, v ktorej sú problémy starnutia, chorôb, chudoby a nerovnosti vyriešené alebo transformované.

Na druhej strane zmizla stará nádej v budúcnosť. Američania po prvýkrát hovoria, že životy ich detí pravdepodobne nebudú lepšie ako ich vlastné. Okrem toho, pozoruhodný počet nedávnych filmov zobrazuje dystrofickú budúcnosť, v ktorej je civilizácia do veľkej miery zničená. Mnohí sú pesimistickí, že technológia odstraňuje naše súkromie, dehumanizuje nás a robí nás zraniteľnými voči budúcemu terorizmu a vykorisťovaniu v bezprecedentnom rozsahu.

Kresťanská odpoveď na toto všetko je dvojitá. Po prvé, môžeme povedať, že podľa biblických štandardov je moderná predstava o historickom pokroku príliš optimistická vzhľadom na históriu aj ľudskú povahu. Predpokladá, že nové je vždy lepšie, čo podľa zdravého rozumu nie je pravda. C. S. Lewis v knihe Zaskočený radosťou nazval tento spôsob myslenia „chronologickým snobizmom“, konkrétne „predpokladom, že všetko, čo je zastarané, je z tohto dôvodu [samo osebe] diskreditované“.

To nie je len hlúpe, ale aj nebezpečné. Umožňuje to ľuďom argumentovať, že všetko nové, napriek svojmu triumfalizmu a krutosti, je správne. Nacisti boli presvedčení, že sú na „správnej strane histórie“, rovnako ako komunisti. V skutočnosti od roku 1920 až do druhej svetovej vojny väčšina intelektuálov a akademikov v západnej spoločnosti považovala marxizmus za nevyhnutnú budúcnosť. História je ako morálne vodítko úplne nedostatočná.

Mnohí v našej postmodernej ére sú však príliš pesimistickí. Odmietli myšlienku pokroku a nahradili ju myšlienkou, že história je „príbeh rozprávaný idiotom, plný zvukov a zúrivosti, ktorý nič nevyjadruje“.

Kresťanskou odpoveďou na príliš optimistické alebo príliš pesimistické moderné pohľady na históriu je zmŕtvychvstanie. Kresťanstvo je, paradoxne, oveľa pesimistickejšie a oveľa optimistickejšie ako akýkoľvek iný svetový názor — a to súčasne. Na jednej strane je kresťanský pohľad na ľudský hriech taký, že sme hlboko nedokonalí a nemôžeme sa zachrániť sami a že nás skutočne môžu čakať niektoré strašne zlé etapy histórie. Žiadne iné náboženstvo nemá taký temný pohľad na ľudskú skazenosť. Sme schopní veľkého zla.

Kresťanský sľub však nie je, že každá kapitola histórie bude lepšia ako prvá, ale že nakoniec „všetko bude slúžiť na dobré“. Boh nás nakoniec neprivedie do nehmotného posmrtného života, ale do obnoveného hmotného vesmíru so vzkriesenými telami. To je opäť niečo, čo sľubuje iba biblické náboženstvo.

História končí vzkriesením. Vzkriesenie je úplné obnovenie, ale až po smrti a zničení. Tým sa vyhýbame nevyváženému optimizmu modernosti, ale aj beznádeji dystrofizmu. Vieme, že v posledný deň dejín náš Vykupiteľ bude stáť na zemi a že v našich nových vzkriesených telách uvidíme Boha (Jób 19:25–26). Slovami básnika Seamusa Heaneyho: „Dlho očakávaná prílivová vlna spravodlivosti môže povstať — a nádej a história sa zrýmujú.“

COPYRIGHT © 2015 BY TIMOTHY KELLER
PÔVODNÝ ČLÁNOK MÔŽETE NÁJSŤ NA  TIMOTHYKELLER.COM

„Boh drží vo vzduchu nekonečný počet loptičiek, ale väčšina z nás udrží iba jednu alebo dve.“

V roku 1985, keď Neil Postman napísal knihu Amusing Ourselves to Death (Ubaviť sa k smrti), hrozilo, že budeme viesť ľahkomyseľné životy a zomrieme so smiechom. Postman zomrel v 2003, keď nepretržité spravodajské kanály začali vytláčať predchádzajúcu éru zábavných relácií a seriálov. Odvtedy sa prúd — posilnený o Twitter, Instagram, TikTok a Facebook — zmenil na povodeň. Postmanova obava z úteku pred realitou je stále dôležitá, ale otázka pre dnešok znie: Umrieme s plačom alebo prinajmenšom s úzkosťou?

Správy skrze Žalmy

Jedným z navrhovaných riešení je nevenovať pozornosť správam. Možno sa tak dokážete vyhnúť únave, ktorá je evidentná z tejto aprílovej správy na spravodajskom serveri Ozy: „Ďalší deň, ďalšia hrôza. Strelec zastrelil vo štvrtok neskoro večer v zariadení FedEx v Indianopolise osem ľudí predtým, ako spáchal samovraždu. Ďalšia masová streľba, ktorá zasiahla Ameriku.“

Proste „ďalší deň, ďalšia hrôza“? Biblia, našťastie, ponúka lepší prístup k neustálemu prúdu zlých správ, ktoré sa na nás dnes valia. Štyri konkrétne žalmy mi obzvlášť pomohli prebrodiť sa zúfalstvom v správach bez toho, aby som sa utopil.

1. Nebuď zaneprázdnený správami

„Nezháňam sa po veciach príliš vysokých ani po tom, čo je nad moje sily, ale som pokojný a tichý ako dieťa v matkinom náručí.“ (Ž 137:1–2, Botekov prekl.)

Vysoké veci nad naše sily sa určite týkajú teologických skutočností, ale tieto slová môžeme použiť aj na správy. Biblia nám nehovorí, aby sme sa vyhýbali veľkým správam z inej časti krajiny alebo sveta. Hovorí nám, aby sme nimi neboli zaneprázdnení.

Môžeme čítať titulky bez toho, aby sme museli tráviť čas rozmýšľaní o veciach, nad ktorými nemáme žiadnu kontrolu. Boh drží vo vzduchu nekonečný počet loptičiek, ale väčšina z nás udrží iba jednu alebo dve. Musíme sa sústrediť na to, s čím musíme žonglovať, a nie na to, čo spôsobí, že zanecháme naše konkrétne povinnosti.

2. Uvedom si, kde leží tvoja jediná nádej

„Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš. Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.“ (Ž 73:24–25)

Smer v tomto živote, nádej a očakávanie večného života a záver: Akú inú možnosť máme? Keď je pre správy, ktoré pútajú našu pozornosť, ťažké byť pokojný a tichý, je načase si prečítať Bibliu a potešiť sa Božím vedením, Božím prísľubom, Božou jedinečnosťou.

3. Sleduj Božie správy viac ako ľudské

„Aké veľké sú Tvoje skutky, Hospodine, prehlboké sú Tvoje myšlienky! Nerozumný človek to nechápe, blázon to nepochopí. Keď bezbožníci rašia ako bylina a prekvitajú všetci páchatelia neprávosti, to preto, aby boli naveky vyhladení.“ (Ž 92:6–8)

Toto učenie je v rozpore so súčasnou múdrosťou. Psychológ Lawrence Kohlberg sa preslávil tvrdením, že „autonómne myslenie“ je siedmou a najvyššou fázou intelektuálneho rozvoja človeka. Znamená to, že sa staneme Bohom.

Najvyšším stupňom je v skutočnosti závislé myslenie, ktoré rozpoznáva našu závislosť na Bohu. Augustín kedysi dávno povedal: „Ak veríš tomu, čo sa ti páči v evanjeliu, a odmietaš to, čo sa ti nepáči, neveríš evanjeliu, ale sebe.“ Dnes by sme mohli povedať, že ak sa viac snažíme sledovať správy než Bibliu, nedôverujeme evanjeliu, ale nášmu informačnému kanálu na Facebooku.

4. Všimni si svedectvo o skazenosti

„Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha. Deň dňu odovzdáva zvesť, noc noci podáva poznanie.“ (Ž 19:2–3)

V roku 2021 naše nepretržité spravodajské služby odovzdávajú zvesť, ale neoslavujú Boha — a napriek tomu sa zo správ dozvedáme niečo, čo ukazuje hriešnosť človeka. Biblia učí, že keď sa človek odvráti od Boha, koná ako zver a jeho zverstvo sa niekedy prejaví v hrozných zločinoch. Nechceme sa nimi zaoberať, ale ak ich ignorujeme, ignorujeme dôkazy o ľudskej hriešnosti, ktoré sú pre kresťanstvo zásadné — pretože ak sa človek bez Boha nespráva ako zviera, potom Kristova obeť nebola nevyhnutná.

„Poteš sa Božím vedením, Božím prísľubom, Božou jedinečnosťou.“

Keď budeme mať na pamäti tieto verše, môžeme si byť vedomí správ, ale nebudeme preťažení amorálnou žurnalistikou, ktorá zdôrazňuje hluk a zúrivosť sveta a prezentuje ľudské životy ako hlúpe a nezmyselné príbehy. Biblia často púta pozornosť, pretože nás prebúdza a upozorňuje na povahu Boha a človeka. Amorálna žurnalistika púta pozornosť iba na seba a nesmeruje nás k Bohu.

Útecha v živote a smrti

Sme malí hobiti v tomto veľkom svete, ale máme príležitosť oslavovať Boha a okamžite sa z Neho tešiť. Ako poznamenáva John Piper: „Každá radosť, ktorej jadrom nie je Boh, je prázdna a nakoniec praskne ako bublina.“ V Kristovi môžeme mať veľkú radosť z toho, že objavíme viac z Neho vo všetkých veciach a budeme Ho ctiť nadovšetko.

Väčšinu nocí, než ideme spať, si s manželkou povieme prvú otázku a odpoveď Heidelbergského katechizmu. Dokáže nás ukotviť v skutočnostiach, ktoré vysoko prevyšujú spravodajský cyklus a dokonca aj smútok, ktorý občas zasiahne naše životy. Otázkou je, čo je našou jedinou útechou v živote a smrti. Tu je odpoveď:

Že nepatrím samému sebe, ale patrím svojmu vernému Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi, ktorý svojou vzácnou krvou plne zaplatil za všetky moje hriechy. Vyslobodil ma od každej moci diabla a chráni ma tak, že bez vôle môjho nebeského Otca mi nemôže spadnúť ani vlas z hlavy. Áno, všetky veci musia slúžiť pre moje spasenie, preto ma Jeho Svätý Duch uisťuje o večnom živote a robí ma srdečne ochotným a pripraveným žiť pre Neho.

Tento skvelý prísľub brilantne zhŕňa to, čo učí Biblia. Musíme byť menej nezávislí, ale byť viac závislí na Bohu, ktorý nás zachránil. „Patriť“ znamená patriť, „plne zaplatil“ znamená plne, „každej moci diabla“ znamená každej moci, „všetky veci“ slúžia pre naše spasenia, čo znamená všetky veci.

Ak týmto prísľubom veríme a budeme si ich neustále pripomínať, môžeme počúvať správy bez toho, aby sme im venovali prílišnú pozornosť. Môžeme si pamätať, kde je naša jediná nádej. Môžeme sledovať viac Božie správy ako ľudské. A môžeme vidieť skazenosť bez toho, aby nás to pohltilo. Inými slovami, môžeme stáť vzpriamene v informačnej dobe.

Marvin Olasky  © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

1. Postavte svoje myšlienky pred výzvu

Spomalili ste niekedy natoľko, aby ste venovali pozornosť tomu, čo sa deje vo vašej mysli?

Čo počúvate?
O čom premýšľate?
Čomu veríte?

Slová a pojmy, rôzne svetonázory a filozofie nás neprestajne ovplyvňujú. Naše osobné príbehy sú naplnené sklamaním, vnútorným zlomením a bolesťou. A naše srdce a hlavu ovplyvňujú lži, podvody a obvinenia od sveta, tela a diabla.
Musíme svoje myšlienky zajať a preskúmať ich. Zajať niečo znamená prevziať na tým kontrolu a dať to do regulovaného prostredia — ako dať rozzúrené zviera do klietky. Potom sa musíme bližšie pozrieť na svoje myšlienky a zvážiť, nad čím premýšľame, alebo čomu veríme a prečo.

Keď to urobíme, musíme zvážiť, či sa naše myšlienky zhodujú s tým, čo je pravda o Ježišovi a našom novom živote, ktorý v ňom máme. Zodpovedajú naše myšlienky pravdám evanjelia? Samých seba sa opýtajte: Uvažujem o dobrej správe o Bohu (alebo jej verím?), o druhých ľuďoch či o sebe?

Nepriatelia našej duše nám o Bohu klamú, aby nás pokúšali, plodili vo vzťahoch nedôveru s cieľom rozdeliť nás, a v našich ušiach stále opakovali slová obvinenia s cieľom zničiť nás. Aké slová počujete vo svojej mysli?      

2. Priveďte svoje myšlienky do stavu podriadenosti    

Keď prevezmete kontrolu nad myšlienkami, pozvite Svätého Ducha, aby ich priviedol do stavu podriadenosti Ježišovi — pravdám evanjelia. Dostali sme Ducha, aby ľudia spoznali pravdu o Ježišovi a aby nás usvedčoval zo všetkého, čo nie je v súlade s evanjeliom (Ján 14:16).

Pravidelne pozývam Svätého Ducha, aby mi svedčil o tom, kto je Ježiš, čo vykonal a kto som ja vďaka jeho dielu. Ak sa moje myšlienky alebo názory nezhodujú, Duch mi to dáva spoznať, keď mi pripomína, čo platí o Bohu a o mne vďaka evanjeliu.

Tu je niekoľko kľúčových otázok, pre ktoré pozývam Ducha, aby ich vo mne zodpovedal:

• Je to skutočne pravda alebo je to lož?
• Znie to ako obvinenie od diabla alebo usvedčenie od Ducha?
• Na čo teraz upieram svoju nádej: Božie slovo alebo dielo, či niekoho iného?
• Ako pravda o Ježišovom živote, smrti a vzkriesení rieši túto myšlienku či názor? Na akú vec o Ježišovi si práve teraz potrebujem spomenúť?

Modlitba nie je len o tom, že predkladám Bohu svoje prosby. Modlitba je aj o podriadení mojich myšlienok a názorov Božiemu Duchu, aby moju myseľ mohli obnoviť pravdy Božieho slova, keď sa podriadim a poslúchnem.      

3. Skúmajte ovocie

Keď sa podriadime svedectvu a vedeniu Ducha, okúsime aj ovocie Ducha.

Pavol opisuje ovocie Ducha v Liste Galaťanom 5:22–23 ako lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť — deväťrozmerný život, ktorý sa podobá na Ježiša. Na druhej strane, skutky tela plodia život, ktorý je v rozpore s Ježišovým príkladom, ako „cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba [dobrá vec sa stáva predmetom uctievania], čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a im podobné“ (Gal 5:19–21).

Jeden zo spôsobov, ako vedieme vojnu s myšlienkami, je skúmať ovocie, ktoré aktuálne okúšame, alebo ovocie, ktoré by sme zakúsili, keby sme danú myšlienku či navrhnutý krok realizovali. Ak to ovocie nemá podobu ovocia Ducha či Ježišovho života, môžeme si byť istí, že naša myseľ nie je aktuálne podriadená Ježišovi. Namiesto toho sme podriadení niekomu alebo niečomu inému.

Duch usvedčuje a vedie nás k pokániu. Pokánie nie je jednoducho zmena správania, ale zmena presvedčenia, ktoré produkuje zmenené spôsoby správania. Potrebujeme Ducha, aby nám odhalil, kde sme uverili klamstvám a priviedol nás k pravde o Ježišovi a daroval nám oči, ktoré vidia, aj srdce, ktoré verí. Keď bude Duch pôsobiť, okúsime zmenu mysle, ktorá zmení spôsob nášho života.

4. Odrazte útok

Vojna s vašou mysľou nie je pasívna záležitosť, ale aktívny, živý boj, ktorý sa bojuje Božou mocou a duchovnými zbraňami, ktoré sú nám sprístupnené prostredníctvom evanjelia. Keď vám Duch dá spoznať pravdy, ktoré platia o Ježišovi, musíte sa ich pevne držať (1. Kor 15:2), nachádzať v nich útočisko a učiť sa s nimi proaktívne bojovať.

Pavol vyzval cirkev v Efeze: „Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla“ (Ef 6:10–11). Potom pokračuje, aby opísal výzbroj, ku ktorej máme prístup prostredníctvom evanjelia (Ef 6:14–18).

Vedieme boj tak, že sme opásaní pravdami evanjelia ako opaskom, ktorý drží všetko ostatné. Naše srdce je chránené pancierom Ježišovej spravodlivosti. Disponujeme pripravenosťou — chápavosťou — utekať od zlého a usilovať sa o poslušnosť, lebo vieme, že sme slobodní a vina, hanba a strach nás nemôžu spomaliť či zastaviť. Vďaka Ježišovi je naša vina odstránená, naša hanba prikrytá a náš strach zničený, lebo on víťazí nad našimi nepriateľmi.

Vezmite si štít viery. Verte. Verte všetkému, čo Boh pre vás dokonal v Ježišovi Kristovi. Pokryte svoju myseľ prilbou spasenia, ktorá vás ochráni pred lžami, obvineniami a pokušeniami, ktorým budete určite čeliť. A taste meč, ktorý ste dostali — slovo Božie. Hovorte pravdu o Ježišovi, aby ste ňou konfrontovali diablove útoky.  

A v tom všetkom sa v modlitbe neustále spoliehajte na Ducha. Zbrane nebudú stačiť, ak nebudete kráčať v moci Ducha, ktorý im všetkým dáva skutočnú moc.

Zajmite myšlienky a pozorne ich preskúmajte. Priveďte ich do stavu podriadenosti. Zvážte ovocie. Potom odrazte útok pravdami evanjelia. Takto sa pripravujeme na vojnu.         

JEFF VANDERSTELT © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

V našich domovoch a kostoloch môžeme kričať o Ježišovi tak hlasno, ako chceme — ale musíme to držať za týmito múrmi. Verejný život je zakázaný. Viete, vyžaduje si to dobro spoločnosti. Ako môže prekvitať multikultúrne, mnoho náboženské spoločenstvo, v ktorom kresťania trvajú na tom, že všetci ostatní bohovia sú falošní a že Ježiš je jediná cesta do neba? A čo ateisti? Moslimovia? Židia? Naše vznešené ideály nám hovoria, aby sme ponechali všetky vysoké miesta nedotknuté.

Hoci ho nebesá nemôžu obsiahnuť, hoci zem je podnožou jeho nôh, pokúšame sa my — jeho kobylky skákajúce po trávniku — uväzniť živého Boha v budovách a pri stoloch? Vraj porušuje pravidlá a je príliš divoký na to, aby sme ho vypustili do spoločenstva. Nemýlia sa. Prišiel, aby priniesol rozdelenie: svetla od tmy, pravdy od lži, svojich synov od satanových. Náš Boh pozdvihuje svojho Syna; jeho Syn drží prsteň, aby ho pobozkali všetci ostatní bohovia a ľudia. Odmietnite a jeho hnev sa rýchlo rozhorí. Požehnanie je len pre tých, čo sa k nemu utiekajú.

Človek nemá rád Boha, ktorý si robí nárok na každého a na všetko. A my, jeho vyslanci, sa príliš rýchlo unavíme, keď ich musíme vychovávať, aby dodržiavali všetko, čo prikázal. Dodržiavame spoločenskú byrokraciu nad významnými dňami nášho Spasiteľa. Ovce, príliš šťastné ovce. Nedeľné zhromaždenie sa čoskoro stane jediným (a prakticky jediným) miestom otvoreného kresťanstva. Kristus musí byť vynechaný z nákupných centier, športovísk, reštaurácií, pracovísk a všade inde, kde je nežiaduci. Máme pocit, že sme urobili dosť, keď sme sa raz týždenne zhromaždili na tej ohradenej zelenej pastvine. Sme dobre najedení, celkom spokojní a ospalí.

Budú kamene kričať?

Charles Spurgeon, muž, ktorý sa ľuďom prihováral kázňami a evanjelizáciou na verejných miestach, dobre vyjadril to, čo ma ťaží najviac:

„V skutočnosti by sme mali ísť do ulíc a na cesty a diaľnice… Športovci sa nesmú zastaviť doma a čakať, kým priletia vtáky, na ktoré budú môcť strieľať, ani rybári nesmú hádzať siete do svojich člnov a dúfať, že ulovia veľa rýb. Obchodníci chodia na trhy, sledujú svojich zákazníkov a vyrážajú za obchodom, ak nepríde k nim; a tak musíme aj my.“ (Lectures to My Students (Prednášky mojim študentom), str. 224)

Ako priniesť evanjelium tam, kde sú ľudia? Kristus nás učí, aby sme boli rybármi ľudí, ale nehádžeme siete do člna namiesto do mora?

Koľko kresťanstva žijeme len medzi sebou, len pre seba? Zhromaždenie Božieho ľudu je najvýznamnejšou udalosťou, ktorú môže kalendár obsahovať. Nebo a zem sa stretávajú, keď sa kresťania zhromažďujú, aby počúvali svojho Pána. Ale rovnako ako je cirkev cieľom, aj my spoločne využívame svoje sily, aby sme do nej priviedli ďalších. Sme osviežení, vystrojení a povzbudení, aby sme sa vydali na misiu a v nasledujúcich týždňoch sa vrátili s ďalšími dušami.

Trápi vás, keď prírastky vo vašom zbore stagnujú? Znepokojuje vás, že toľko ľudí na tomto svete hynie bez toho, aby počuli o Kristovi? Ak zhromaždenie pokračuje, detské programy prebiehajú hladko a niektoré duchovné výhody sú získané nedeľu čo nedeľu, je s vašou dušou všetko v poriadku?

Bude táto budova, ktorá videla takmer všetko naše svetlo, svedčiť proti nám v posledný deň? Budú tie múry svedčiť o tom, že sme poznali to veľké meno, vďaka ktorému musia byť ľudia spasení? Vedeli sme, že duše vonku hynú? Vedeli sme, že pred každou dušou sa rozprestiera obrovská večnosť a že väčšina z nich uteká do záhuby? A predsa sme, podobne ako boháč s Lazárom, naďalej hodovali vo vnútri?

A čo okná? Koľko z tých krásnych vitráží je poznačených našou nevšímavosťou k ľuďom na druhej strane? Koľko z týchto maľovaných výhľadov je len kaleidoskopom, cez ktorý sa pozeráme na ľudí, ktorí z našich úst nikdy nepočuli evanjelium?

„Prinášajme Krista k ľuďom, aby sme mohli priviesť ľudí ku Kristovi.“

A čo lavice? Určite budú protestovať proti svojej nevine. Mali byť cvičiskom, miestom vybavenia. Mali vyslať tých, ktorých nesú na ich misiu. Namiesto toho tieto lavice, ktoré sa pozerajú na toľko elegantných topánok, vysokých podpätkov a čižiem v našich zboroch, videli tak málo krásnych nôh, ktoré by vychádzali medzi ľudí, aby hlásali dobrú správu o šťastí a spáse (Iz 52:7).

A čo cesty vedúce na zhromaždenie a z neho? Počuli chýry o „Veľkom poverení“, hoci videli dôkazy len o „Peknom návrhu“. Boli by kameňmi, ktoré kričia, najradšej by boli kazateľmi pre svojho Pána, keby len dostali takúto šancu. Ukázali na široký svet, ktorý potrebuje Krista. Ale žiaľ, tak málo sa ich týždeň čo týždeň vracalo so svedectvom o víťazstve.

Choďte

Horatius Bonar hovorí to, čo by sme radšej nechali nevypovedané:

Oko nevidelo, ucho nepočulo a do srdca človeka nevstúpilo, čo musí duša v pekle večne trpieť. Pane, daj nám milosrdenstvo! Aj my by sme sa mali modliť: „Daj nám svoje slzy, aby sme plakali, lebo, Pane, naše srdcia sú tvrdé voči našim blížnym. Môžeme vidieť, ako okolo nás hynú tisíce ľudí, a náš spánok to nikdy nevyruší; žiadna vízia ich strašnej záhuby nás nikdy nevystraší, žiadny výkrik ich stratených duší nikdy nezmení náš pokoj na horkosť.“ (Words to Winners of Souls (Slová pre tých, čo získavajú duše), str. 12)

Bratia a sestry, duše zomierajú, peklo sa otvára, hrozná záhuba čaká na tých, čo zahynú. Bolo nám zverené evanjelium Ježiša Krista. Choďte a ohlasujte ho na horách, na kopcoch a všade. Choďte a kážte evanjelium na uliciach alebo rozdávajte evanjelizačné materiály, klopte na dvere, kážte pod holým nebom, odíďte do zahraničia ako misionári, venujte sa službe milosrdenstva, svedectvu o potratoch alebo písaniu listov. Buďte jednoduchí alebo kreatívni, ale choďte — cez oceán, cez rôzne tabu témy, cez ulicu. Choďte — k neveriacim členom rodiny, k spolužiakom, kolegom z tímu, susedom. Choďte — k tým najmenším, k zabudnutým vo väzniciach alebo domovoch dôchodcov, k chudobným, sirotám a vdovám. Choďte.

Načo nás tu náš Pán nechal? „Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla“ (1. Pt 2:9). Ak poznáte Kristove vynikajúce vlastnosti — kto je, čo urobil a čo urobil pre vás — choďte a hovorte o nich.

„No, oni ale nechcú počuť o jeho výnimočnosti.“ Tak nech je to tak. Nie nadarmo nám Ježiš pripomína svoju najvyššiu autoritu: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy“ (Mt 28:18–19). Vďaka jeho najvyššej autorite nad nebom a zemou, nikdy neexistuje miesto, kde by evanjelium nemalo miesto. Tam, kde Kráľ povie: „Choďte!“ môžete ísť — musíte ísť — bez ohľadu na to, čím sa človek vyhráža. Keď nám prísne prikážu, aby sme už viac nehovorili v Ježišovom mene, učeníci kríža odpovedajú: „Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha! Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk 4:19–20).

Prinášajme Krista k ľuďom, aby sme mohli priviesť ľudí ku Kristovi.

Greg Morse © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Zdá sa vám to niekedy bezvýznamné? Kazateľ 1:8 (Jeruzalemská Biblia) dobre vystihuje našu dobu: „Všetky veci sú tak únavné, že sa to nedá ani vypovedať. Nenasýti sa oko hľadením a nenaplní sa ucho počúvaním.“ Konzumujeme obsah, ktorý siaha do hĺbky pol centimetra a pokračuje v nekonečnom kolobehu. Stratili sme schopnosť sústrediť sa na čítanie Biblie dlhšie ako niekoľko minút bez toho, aby sme skontrolovali svoj telefón. Zabudli sme, ako sa rozprávať o hlbokých témach. Nedokážeme sa sústrediť na kázanie bez toho, aby nám myseľ nezablúdila.

Zábava síce nie je hriešna, ale musíme si položiť otázku, či neovplyvňuje náš duchovný rast. Ježiš nám v Evanjeliu podľa Marka 12:30 prikazuje: „Milovať budeš Pána, svojho Boha… z celej mysle“ — naša myseľ je spojená s našimi citmi. Keď obmedzíme bezmyšlienkovitú zábavu a nahradíme ju hlbším obsahom a rozhovormi, bude to prospešné pre náš vzťah s Bohom a druhými ľuďmi.

Rásť v hlbokom myslení

V knihe 12 Ways Your Phone Is Changing You (12 spôsobov, ako ťa mení mobil) Tony Reinke píše: „Boh nám dal silu sústredenia, aby sme videli a vyhli sa tomu, čo je falošné, klamlivé a pominuteľné — aby sme sa mohli pozerať priamo na to, čo je pravdivé, stabilné a večné.“ Tak ako sa naša schopnosť sústrediť sa oslabuje lacnou zábavou, tak sa oslabuje aj naša schopnosť rozoznávať pravdu a sústrediť sa na to, čo má večnú hodnotu. Plytváme vzácnym Božím darom.

Musíme si položiť otázku, či zábava ovplyvňuje náš duchovný rast.

Cieľom rastu v hlbokom myslení nie je vystatovať sa svojimi vedomosťami alebo vyhrávať spory. Ako povedal Jonathan Edwards, skôr by sme sa mali „usilovať o to, aby to prinieslo úžitok [našej] duši.“ Naše duše sa posilňujú, keď hlboko premýšľame o Božích veciach.

Ak však máme problém o niečom hlboko premýšľať, ako by sme mohli rozvíjať svoje schopnosti?

• Študujte biblické knihy induktívne. Ide o systematický prístup, pri ktorom sa prechádza verš po verši, aby sa pochopil pôvodný zámer knihy. Zručnosť študovať Božie slovo pripraví pôdu pre všetky ostatné formy štúdia.
• Čítajte klasikov. Nielenže rozšíria vašu slovnú zásobu a pozornosť, ale zložité príbehy a morálne pravdy v nich poukazujú na konečnú Božiu pravdu.
• Čítajte starších teológov, ako sú Charles Spurgeon a Jonathan Edwards. Ich hlboké pochopenie Boha bolo odrazom mnohých hodín štúdia.
• Čítajte si o otcoch zakladateľoch, ako sú Adams, Jefferson, Washington a Hamilton. Boli odrazom spoločnosti, ktorá si cenila rozum a snahu o vzdelanie.
• Usporiadajte diskusné večery s priateľmi. Môžete použiť štruktúru založenú na sokratovskej metóde: ľudia prichádzajú s otvorenými otázkami na danú tému a každý sa zúčastňuje na kladení a odpovedaní na tieto otázky.
• Počúvajte diskusie, v ktorých sa obhajujú a spochybňujú obe strany. Váš mozog začne rozpoznávať rétorické a logické prostriedky a nezrovnalosti.

Rásť v disciplíne

Možno máte pocit, že ste uviazli v pasci digitálnej zábavy, kde sa technologické spoločnosti uchádzajú o vašu pozornosť. Viete, že konzumácia mentálneho odpadu pre vás nie je dobrá, ale podľahnete mu ako ruka, ktorá si berie ďalší zemiakový lupienok.

Naše duše sa posilňujú, keď hlboko premýšľame o Božích veciach.

Pred niekoľkými rokmi som trávila príliš veľa času zábavou a málo hlbším premýšľaním, preto som začala robiť malé zmeny. Neboli radikálne, ale rozvíjali disciplinovanejšie myslenie. Niektoré z nich prišli po prečítaní knihy Digitálny minimalizmus od Cala Newporta, ktorú odporúčam, ak sa chcete ponoriť hlbšie.

• Začnite s digitálnou inventúrou. Ak si chcete uvedomiť svoje zvyky, sledujte, koľko času trávite na telefóne alebo inou digitálnou zábavou.
• Prejdite na digitálny detox. Môže to zahŕňať vymazanie určitých aplikácií, fyzické zmeny, ako napríklad používanie bežných hodiniek alebo budíka, alebo nastavenie času na „uvoľnenie sa“ pred spaním, keď sa nebudete pozerať na žiadne obrazovky.
• Nastavte si obmedzenia používania médií. Zábavu nemusíte úplne vylúčiť, ale mali by ste si stanoviť parametre, kedy a ako ju budete využívať.
• Zaveďte nové návyky čítania a vzdelávania, ktoré nahradia čas strávený zábavou. Stanovte si časovače alebo praktické ciele, ako napríklad 10 strán alebo 30 minút čítania denne, ktoré vám pomôžu preškoliť mozog. Spočiatku sa to môže zdať nudné, ale čoskoro sa váš mozog aklimatizuje na túto výzvu a vy môžete svoje ciele zvýšiť.
• Vytvorte knižný klub s priateľmi, ktorí sa tiež chcú rozvíjať. Zodpovednosť vás bude motivovať k čítaniu a diskusia o materiáli vám pomôže, aby ste si ho dlhšie zapamätali.

Možno sme postupne a neúmyselne prevzali návyky našej kultúry v oblasti zábavy, ale môžeme si cielene vytvoriť vlastnú kultúru disciplíny a hlbokého myslenia. Príslovia 1:5 nás prosia: „Ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť.“

Naša spoločnosť zúfalo potrebuje viac ľudí, ktorí dokážu múdro myslieť, jasne rozlišovať a viesť budúcu generáciu k Božej pravde. Znie to ako veľká úloha, ale môže sa začať aj takou maličkosťou, ako je vypnúť televízor a vziať do ruky dobrú knihu.

Lydia Kinne © The Gospel Coalition. Website: thegospelcoalition.org

Pôvodný článok nájdete na: thegospelcoalition.org

Zabudnite na žraloky. Naším skutočným nepriateľom v oceáne je jemný ťah spodnej vody. Stačí na chvíľu odvrátiť zrak a voda sa pokúsi o atentát — a to je jeden z dôvodov, prečo nikto nenamieta proti udeleniu vznešeného titulu „strážcovia života“ plavčíkom pri susednom bazéne.

Ale keď sme vysušení a stojíme na pevnej zemi, je to len o málo lepšie, pretože vzduch v tichosti prenáša neviditeľné častice, ktoré sa nám dostanú do pľúc a vypestujú si malé rakovinové ložisko, ktoré nás môže zabiť zvnútra. Alebo to isté môžu urobiť aj spaľujúce slnečné lúče zvonka.

A potom sú tu, samozrejme, oveľa menej rafinované formy nebezpečenstva. Približne stokrát za sekundu sa objavia bleskoví ostreľovači s neukojiteľnou túžbou rozhnevať mohutné stromy a vysoké veže, ktorí si občas berú na mušku arogantné tvory, odvážne chodiace po dvoch nohách. Pod nami môže kedykoľvek počas dňa alebo noci zadunieť a prasknúť zem a my môžeme spadnúť do trhliny v zemi spôsobenej zemetrasením. Celé domy môžu byť bez varovania vtiahnuté do diery alebo nás môže obrovský biely vír hurikánu, či mohutný hukot tornáda zahnať k veľmi rýchlemu úteku.

Svet nás chytí za jeden členok a my ho odtiahneme a unikneme. Zatiaľ. Svet — akokoľvek je plný zázrakov, a je plný neuveriteľných zázrakov — nás zo všetkých strán obklopuje smrteľnými nebezpečenstvami.

Smrť lásky

Podobne sa „tento zlý vek“ neustále snaží zabiť naše lásky — nie tupou silou, ale nátlakom prostredníctvom zvádzania. Svet nás denne zvádza, aby sme opustili väčšie lásky pre menšie žiadostivosti.

„Vo chvíli, keď nám na niečom hlboko záleží, sa svet — teda všetky ostatné rozličné záujmy — stane naším nepriateľom,“ napísal G. K. Chesterton. „V okamihu, keď niečo milujete, svet sa stáva vaším nepriateľom“ (Works 1:59–60).

Milovať niečo skutočne znamená okamžite čeliť všetkým druhým láskam, ktoré sa pokúšajú zabiť vašu prvú lásku. Je to žmurknutie cudzoložnice na ženatého muža. Je to pozvanie od falošnej skupiny priateľov, aby ste sa vzdali skutočného priateľstva. Je to ignorovanie známych darov okolo vás pri hľadaní ďalšej veci, ktorú si môžete kúpiť. Svetskosť zabíja, pretože vymieňa lásku. Svet sa stáva vaším nepriateľom.

Milovať znamená bojovať

Preto musí pravá láska bojovať. „V každom románe musí byť dvojitý prvok lásky a boja,“ píše Chesterton. „V každom románe musia byť tri postavy: princezná, ktorú treba milovať, drak, s ktorým treba bojovať, a svätý Juraj, ktorý miluje a bojuje.“ To isté platí pre všetky naše lásky. V skutočnosti „milovať nejakú vec bez toho, aby sme o ňu chceli bojovať, nie je láska; je to žiadostivosť“ (Works 15:255).

Muž, ktorý prestal bojovať o svoje manželstvo, nebude bojovať proti lákaniu nemravného flirtu, pretože ho poháňa pasivita žiadostivosti, a nie vrúcnosť lásky. To znamená, že za pravú lásku treba bojovať.

Nesprávne nasmerovaná láska

Z teologického hľadiska preto milovať svet znamená stratiť lásku k Bohu. Je to hrozný obchod, ale robíme to stále.

„Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1. J 2:15–17)

Nesprávne nasmerovaná láska je hlavnou príčinou svetskosti. Svetskosť vysáva šťavu z našej najväčšej lásky, až sa z nej stane vyschnutá ratolesť.

Takže môžeme milovať a vážiť si deň, keď sa Kristus vráti. Alebo môžeme milovať svet. Ale nemôžeme sa stále snažiť milovať svet a milovať deň Kristovho návratu (2. Tim 4:8–10). Rovnako nemôžeme milovať tmu a milovať svetlo (J 3:16–21). Láska k svetlu zomrie, keď si srdce zamiluje tmu. A práve takto sa ukazuje, že svet je zabijakom našej lásky.

Srdce svetskosti

Keď hovoríme o svetskosti, v prvom rade nehovoríme o náhradách cudzoložstva, materializmu a peňazí. Nevarujeme len pred príliš názornými televíznymi programami, príliš oplzlými médiami a príliš krátkymi sukňami. Všetky tieto veci sú druhoradé. Liečba pravého srdca svetskosti nespočíva v zakazovaní alebo v tom, čo je zakázané; náprava pravého srdca svetskosti musí vždy začať nájdením základnej lásky, za ktorú sa oplatí bojovať — lásky takej vzácnej, že ju budeme strážiť s náležitou svätou žiarlivosťou, akú si zaslúži.

Problém svetskosti sa v našich životoch objaví so skutočnou jasnosťou až vtedy, keď objavíme svoju „prvú lásku“, základnú lásku, ústrednú lásku k nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi (Zjav 2:4).

Ak reči o svetskosti zažívajú ťažké časy a v našich myšlienkach a rozhovoroch sa príliš neobjavujú, nie je to znamenie, že nebezpečenstvo zmizlo. Je to znamenie, že sme prestali dbať na to, aby stredobodom kresťanského života bola výlučná radosť z Krista. A keď žiarlivá láska zmizne, nebezpečenstvo svetskosti sa stáva smrteľnejším a zároveň menej viditeľným.

TONY REINKE © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Rozmýšľa tínedžer v reštaurácii rýchleho občerstvenia, kým roznáša ďalší hamburger. Rodič batoľaťa o tom uvažuje, keď už štvrtýkrát v ten deň utiera kuchynskú linku. Recepčná sa na to pýta, kým presmerováva hovory na váženejšie pozície v budove.

Každý chce vidieť zmysel v práci, ktorú robí. Preto sa vedúci pracovníci snažia zabezpečiť, aby každý člen tímu chápal, ako jeho práca podporuje väčšie iniciatívy. Ako kresťania túžime ešte po niečom viac ako po zdravom výsledku hospodárenia. Túžime po živote, ktorý sa páči Bohu a posúva Božie kráľovstvo vpred. Preto keď máme pocit, že naša práca je všedná alebo postráda význam, položme si otázku:

„Má to naozaj význam?“

Možno to, čo najviac potrebujeme, nie je pripomienka, že naša práca má význam, ale pripomienka, že Božia práca má význam. A on nás pozval do svojej práce (Ef 2:10). Bez ohľadu na naše prostredie od pondelka do piatku, ak sa podieľame na Božej práci, môžeme si dávať pozor na lži sveta aj na pravdu Božích ciest.

Svetské lži o práci

Veľká časť našej nespokojnosti so všednými úlohami pramení z posolstiev, ktoré prijímame z našej kultúry. Je dôležité chrániť si srdce pred niekoľkými bežnými klamstvami.

Individualizmus

Naša kultúra oslavuje a podporuje individualizmus. Hovorí sa nám, aby sme sa naháňali za vlastným šťastím a vytvárali ho, nasledovali svoje srdce a našli samých seba. To nás prirodzene vedie k tomu, že v práci hľadáme viac významu pre seba — vyberáme si tie najlepšie úlohy, upíname sa na zvýšenie platu, alebo, ak pracujeme z domu, prezentujeme sa na sociálnych sieťach ako dokonalí. Často to robíme na úkor služby ľuďom okolo nás a odpočinku v prítomnosti nášho Otca. On je ten, ktorého sa oplatí propagovať, oslavovať a velebiť.

Nespokojnosť

Keď sa naháňame za materiálnym majetkom alebo pozemskými odmenami, nikdy nie sme spokojní. To je dôvod, prečo môžete mať šesťmiestny príjem a kanceláriu na rohu a stále sa cítiť frustrovaní a bez cieľa. Namiesto toho nás Boh pozýva, aby sme odpočívali v jeho zabezpečení a žili pokojným životom (1. Tes 4:11). Keď to robíme, dáva nám pokoj, ktorý trvá aj pri umývaní riadu, prijímaní objednávok vo fastfoodoch alebo pri ukladaní kníh do regálov v knižnici.

Rozptýlenie

To, čo sa začína ako silná pracovná etika, sa môže zmeniť na posadnutosť hľadaním významu a istoty prostredníctvom práce. Naša kultúra nám vraví, že ak sa do toho pustíme a lepšie si zorganizujeme čas, umožní nám to kontrolovať a riadiť svoj vlastný život. Počúvame, že byť nenahraditeľný je spôsob, ako získať povýšenie. Dobré veci sa môžu stať modlami a my môžeme byť takí zaneprázdnení riadením svojich vlastných životov, že nebudeme mať čas ani chuť počúvať a podriadiť sa Bohu.

Konformita

Túžba zapadnúť medzi našich kolegov znamená, že často oceňujeme to, čo robia oni. Keď sa sťažujú na šéfa, chodia neskoro alebo robia polovičatú prácu, znehodnocujú prácu. To môže spôsobiť, že aj my budeme premýšľať, či máme prísť načas alebo pracovať zo srdca ako pre Pána (Kol 3:23).

Biblická pravda o práci

Svet má tendenciu oceňovať našu prácu na základe moci, prestíže alebo príjmu. To však nie sú tie isté kritériá, ktoré používa Boh.

Keď skúmame Písmo, vidíme, že:

Boh pracuje.

Boh sám od začiatku pracuje a teší sa zo svojej práce a nazýva ju „dobrou“. Robí všetky možné úlohy, od malých (navrhnutie dýchacieho systému kliešťa) až po veľké (vyslanie svojho Syna na svet, aby zachránil ľudstvo). Niektoré zo svojich úloh vykoná raz, ale vidíme, že mnohé z nich — od striedania ročných období až po rozochvievanie ľudských sŕdc — opakuje znova a znova.

Boh od začiatku plánoval, že človek bude tvrdo pracovať.

Ešte pred pádom dal Boh človeku pokyn, aby pracoval (Gn 1:28, Gn 2:15). Robíme to preto, aby sme vniesli poriadok do chaotického sveta, aby sme zabezpečili svoje rodiny (1. Tim 5:8), aby sme podporili prácu cirkvi (2. Kor 9:7) a aby sme sa postarali o tých, ktorí to potrebujú (Prís 22:9). Všetky tieto veci môžeme robiť z pozície riaditeľa, z manažérskej kancelárie alebo zo skladu.

Boh plánuje, že človek bude pracovať v budúcnosti.

Keď sa Ježiš vráti, práca, ktorú robíme teraz, sa ukáže, posúdi a prečistí (2. Pt 3:10–13). Čo to znamená pre naše skladanie tovaru v regáloch, opatrovanie detí alebo vytrhávanie buriny? Peter nám hovorí, aby sme boli „svätí a nábožní vo svojom správaní“ (2. Pt 3:11), čo môže vyzerať ako modlitba za spolupracovníkov, úcta k nadriadenému, včasné príchody, usilovná práca a láskavosť k ľuďom okolo vás. Tým, ktorí sú verní s málom, Ježiš povie: „Správne, dobrý a verný sluha!“ a ustanoví ich nad mnohým (Mt 25:23).

Boh sa pozerá na iné veci ako človek.

Keď Samuel videl Dávidovho staršieho brata Eliaba, bol si istý, že tento vysoký a pekný muž bude ďalším vodcom Izraela. Boh si však vybral najmenšieho a najmladšieho syna. „Človek hľadí na vonkajší vzhľad, ale Hospodin hľadí na srdce,“ povedal Boh Samuelovi.

Boh nie je iný ani dnes (Heb 13:8). Stále mu viac záleží na našom srdci ako na zamestnaní, ktoré máme, alebo na majetku, ktorý vďaka nemu môžeme získať. Keď budete nabudúce v práci, preskúmajte svoje srdce: nevzali ste si dlhšiu prestávku, ako ste mali? Neodbavili ste niektoré svoje úlohy polovičato, čím ste nechali viac práce na zmenu po vás? Bolo vaše srdce nahnevané, pretože váš spolupracovník bol pomalý? Všedné úlohy nám často poskytujú bohatú príležitosť na posvätenie.

Keď sa budete skúmať, pamätajte, že vaším hlavným cieľom je poznať Boha, tešiť sa z neho a deliť sa o jeho dobrú správu s temným svetom.

Žiadny z týchto hlavných cieľov kresťanského života nevyžaduje, aby sme pracovali v určitom povolaní, sedeli na určitej priečke firemného rebríčka alebo mali úctu a obdiv druhých.

Miranda Carls. ČLÁNOK PREBRATÝ Z: SPOLOCENSTVOEVANJELIA.SK

Pozrela som sa do zrkadla a všimla si „jedenásť vrások“ na čele. Určite existuje nejaký zázračný krém, ktorý dokáže znížiť ich viditeľnosť, pomyslela som si. Keď som požiadala dermatologičku o odporúčanie, jej odpoveď ma prekvapila: „Jediný liek na ne je botox.“ A tak mi už jedenásť vrások zostalo.

Naša výmena názorov ma prinútila zamyslieť sa: Prečo chcem zo svojej tváre vymazať známky starnutia? Nezaslúžila som si tieto vrásky, keď som vychovávala štyri deti, tvrdo pracovala a rozdávala sa pre iných?

Nablýskané (a drahé) lži

V našej spoločnosti prichádza z každej strany tlak na to, aby sme vyzerali mlado a fit. Od reklám v televízii, cez upravené fotky na sociálnych sieťach až po nekonečné množstvo kozmetických výrobkov na pultoch obchodov je posolstvo jasné: Urobte všetko pre to, aby ste vrátili ručičky času späť — a nikdy neodhaľte svoj skutočný vek!

Ako však máme ako kresťanky premýšľať o starnutí? Biblický pohľad na krásu a starnutie je v porovnaní so svetom prevrátený. Keď využívame kozmetické zákroky, aby sme sa pokúsili zamaskovať svoj vek, často tým nahrávame posolstvu, že naša hodnota spočíva v našom vzhľade.

Ochota podstúpiť bolestivé a drahé procedúry na zlepšenie nášho vzhľadu by nás mala prinútiť ustúpiť a zvážiť svoje motívy. Bojíme sa, že nás manžel už nebude považovať za atraktívne, alebo že ostaneme navždy slobodné? Sme znepokojené, čo si o nás ostatní myslia, či nás povýšia v práci, alebo aby sme sa páčili tej správnej skupine ľudí?

Určite nie je hriechom chcieť sa starať o svoje telo — ctíme si Boha, keď sa o seba staráme. Keď sa však pohltené tým, aby sme vyzerali mladšie alebo sa zmestili do menšej veľkosti šiat, robíme zo svojich tiel modly.

Božie kráľovstvo hore nohami

Hoci si niektorí z nás možno nechcú priznať, koľko budú mať rokov, Biblia oslavuje rastúci počet sviečok na vašej narodeninovej torte. Často je to tak, ako nám pripomína Jób 12:12 (Roháčkov preklad): „Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť.“ Potom je tu verš z Prísloví 16:31: „Ozdobnou korunou sú šediny, nachodia ju na ceste spravodlivosti.“

Málokto z nás považuje šediny za korunu. Myslíme si, že je to niečo, čo treba skrývať! Biblia nám však hovorí, aby sme si vážili šediny rovnako ako dlhý život zasvätený nasledovaniu Ježiša. Boh nás chce prostredníctvom svojho slova odpútať od nášho vzhľadu (a všetkých obáv, ktoré s ním súvisia) a namiesto toho venovať pozornosť duchovnej zrelosti. Zrazu je možné oslavovať starnutie, keď s radosťou vidíme, ako nás Boh formoval počas mnohých rokov.

„Skutočná krása sa však nenachádza na obálke časopisu, ale v našom dokonalom Bohu.“

Čím dlhšie sme na tejto zemi, tým viac príležitostí sme mali dôverovať Ježišovi a rásť v múdrosti. Zažili sme viac vzostupov a pádov, naša perspektíva zahŕňa desaťročia života. Skúšky, ktorými sme prešli, Boh použil na formovanie toho, kým sme. Samota, finančná strata, výchova detí, chronické ochorenie, smrť — tieto skúšky neboli ľahké, ale Boh bol prítomný v každej z nich. Zmeny na našom tele nám to môžu pripomínať.

Keď sa nabudúce pozriete do zrkadla a všimnete si, ako sa vaše telo zmenilo, skúste sa pozerať iným spôsobom. Tie strie a ochabnutá koža okolo brucha — sú možno pripomienkou daru detí. Možno tie tmavé kruhy pod očami svedčia o prebdených nociach, ktoré ste strávili pomocou kamarátke, ktorá mala problémy alebo úzkostlivému tínedžerovi. To zvraštené obočie odhaľuje skúšky, ktorými ste prešli, keď ste zisťovali, ako byť usilovným priateľom, členom rodiny alebo pracovníkom. Vrásky okolo očí a vrásky od smiechu sú milou pripomienkou času stráveného s druhými.

V Kristovi nie sú fyzické známky starnutia znakom, ktorým by ste mali opovrhovať, ale znakom toho, ako Boh pracoval cez vaše okolnosti, aby z vás urobil človeka, ktorým ste dnes. Ak ich budete vnímať takto, môžu vás povzbudiť, aby ste mu bez ohľadu na vaše obavy dôverovali, že sa o vašu budúcnosť postará.

Pravá krása

Naše túžby dosiahnuť bezchybnú pleť, vypracované telo alebo veľkosť, akú sme mali pred dvadsiatimi rokmi, poukazujú na túžbu byť krásni. Tak ľahko sa hodnotíme podľa noriem sveta. Skutočná krása sa však nenachádza na obálke časopisu, ale v našom dokonalom Bohu.

Ježiš trpel na kríži a zomrel za naše hriechy v najkrajšom, nesebeckom skutku lásky. Keď do Neho vložíme svoju vieru, sme pokrytí jeho spravodlivosťou. Teraz nás Boh vidí ako krásnych — pretože Kristus taký je.

Krása, ktorú si Boh cení, sa prejavuje v charakterových vlastnostiach, ako je milosť, milosrdenstvo, neochvejná láska a vernosť. Namiesto toho, aby sme svoje úsilie zamerali na to, aby sme sa stali krajšími prostredníctvom líčenia, návštev salónu alebo cvičenia, nech sa snažíme napodobňovať Krista a prijať jeho krásu.

Keď to urobíme, oslobodíme sa od zotročenia samým sebou. Budeme ako Dávid, takí uchvátení Pánovou krásou, že zabudneme na svoje vlastné problémy:

„Jedno som prosil od Hospodina,

to žiadať budem:

môcť bývať v dome Hospodinovom

po všetky dni svojho života,

vidieť láskavosť Hospodinovu

a kochať sa v Jeho chráme.“ (Ž 27:4)

Skutočná krása zviditeľňuje Krista prostredníctvom našich skutkov lásky. Skutočne krásni ľudia používajú telo, ktoré im dal Boh, aby s radosťou slúžili druhým v núdzi, od prípravy jedla pre suseda, ktorého práve operovali, cez slová láskavosti a súcitu priateľovi, ktorý prechádza depresiou, až po objatie dieťaťa, ktoré spadlo a odrelo si koleno. Ako nám Pavol pripomína v Liste Rímskym 10:15 (Ekumenický preklad): „Aké krásne sú nohy tých, ktorí prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach.“

Všimnite si, že sa nespomína krása ich tvárí ani sila ich svalov, ale ich nohy — tak často špinavé a smradľavé — sú označené za krásne. Umožňujú nám niesť dobrú správu o Ježišovi iným.

Pohľad do večnosti

Nasledovať biblickú definíciu krásy nebude v dnešnej dobe ľahké. Ale Druhý list Korintským 4:16–18 nám pripomína boj o zachovanie perspektívy večnosti:

„Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“

Ako veriaci v Krista sme povolaní mať iné zmýšľanie ako svet. Sme povolaní pozerať sa ďalej, než len na to, čo vidia oči a čoho sa môžu dotknúť ruky, a pamätať na to, že Boh túži po tom, aby sme upierali svoj pohľad na Neho, a nie na svoje vrásky a telesné zmeny. Ťažoba životných skúšok a naše obavy zo starnutia blednú v porovnaní s bohatstvom večnosti.

Dámy, evanjelium je dobrou správou pre starnutie. Napriek stále väčšiemu počtu sviečok na torte, budeme krajšie, keď sa budeme viac podobať Kristovi.

Stacy Reaoch © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Svet má svoju dobrú správu a neustále ju káže: buď sexy, úspešný alebo inteligentný a budeš zachránený. Budeš zachránený pre nebesá úcty, túžby a závisti iných — a rôzne výhody s tým spojené. Budeš zachránený od pekla odmietnutia a ľahostajnosti — a ďalších vecí, ktoré sú s tým spojené.

Čím ste zmyselnejší, úspešnejší alebo inteligentnejší — a najlepšie keď všetko dokopy — tým väčšiu istotu máte, že ste zachránení. Podľa tohto evanjelia ste ospravedlnený prijatím ľuďmi. Posvätenie prebieha sebazdokonaľovaním.

Je to pôsobivé evanjelium. Je to isté, pretože väčšina našej ekonomiky je ním poháňaná.

Ale to nie je evanjelium. Dáva sľuby, ale neplní ich. Ak dosiahneme prijatie, ktoré hľadáme, čoskoro zistíme, že toto nie je spasenie. Prijatie dnes sa zvyčajne mení na odmietnutie alebo ľahostajnosť zajtra. Dokonca aj trvalý svetský úspech neprináša trvalé uspokojenie.

Toto evanjelium zanecháva takmer každého s pocitom odsúdenia.

Ak sa namáhate a ste preťažení pod útlakom tohto ne-evanjelia, počujte Ježiša: „Poďte ku mne… a ja vám dám odpočinutie. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše, lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké." Mt 11:28–30

Príď k Nemu. Príď taký, aký si práve teraz a prijmi to, čo tak zúfalo potrebuješ: Jeho spasenie a Jeho nádej.

Ježiš neprišiel pre zdravých, ale pre chorých (Mk 2:17). Neprišiel pre spravodlivých, ale pre hriešnikov (L 5:32). Neprišiel pre múdrych, ale pre bláznov, nie pre silných, ale pre slabých (1. K 1:27).

Keď prišiel na zem, „nemal krásu, aby sme po ňom túžili" (Iz 53:2). Nemal akademický titul (J 7:15). Jeho rodina bola chudobná (3. M 12:7–8, L 2:24) a prišiel z neznámeho mesta v nevýznamnom regióne (J 7:52). Jeho úspechom bola krutá smrť — dal svoj život, aby stroskotanci ako my mohli mať večný život.

Ježiš všetko spravil naopak, aby si mohol počuť skutočné evanjelium: Ver v Neho a budeš spasený (Sk 16:31). Nepotrebuješ byť sexy, úspešný alebo inteligentný. Stačí, keď uveríš v Neho (J 11:26). Potrebuješ len činiť pokánie za svoje hriechy — zbav sa svojho ťažkého bremena — a prijmi zdarma Jeho dar (R 6:23).

Príď! Polož svoje bremeno na Ježiša, On sa o teba postará (1. Pt 5:6–7). Nájdi odpočinok pre svoju dušu v úplnom odpustení tvojich hriechov a v nebi v Otcovom večnom prijatí. Je to jediné prijatie, ktoré skutočne potrebuješ. A On ho hojne dáva všetkým, ktorí k Nemu prídu skrze Ježiša.

By Jon Bloom © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Ale na konkrétny zážitok toho, že nikde celkom nezapadáte, sa dá zvyknúť ťažko. Bez ohľadu na to kde sme, bez ohľadu na to, čo robíme, sme stále cudzincami a cítime sa tak trochu mimo.

Kým skutočne nenájdeme spôsob, ako sa vyrovnať s touto realitou, budeme sa opakovane cítiť dezorientovane a sklamane. To máva za následok mnoho „reptania a pochybovania“ (F 2:14), teda kým nezískame vôľu zmieriť sa s tým, že:

• Naše padnuté a zlyhávajúce telá nie sú naším domovom. Jedného dňa budú vzkriesené ako dokonalé (1. K 15:42–44) a budeme sa v nich cítiť ako doma. Ale práve teraz nás kvôli hriechu, ktorý prebýva v našich telesných údoch, zrádzajú (R 7:23) a sme vystavení všetkým druhom márnosti — starnutiu, chorobám a postihnutiam (R 8:20).
• Náš domov nie je naším domovom. Ani idylické prostredie, ani projekt na vylepšenie nášho domova z neho nikdy nespraví nebeský domov, ktorý hľadáme.
• Naše manželstvá nie sú naším domovom. Manželstvo je len dočasným obrazom pretrvávajúceho vzťahu Krista a cirkvi (Ef 5:32). Ale aj tie najlepšie pozemské manželstvá sú len nedokonalými obrazmi a väčšina manželstiev nie je najlepších. A všetky tieto pozemské manželstvá trvajú len „kým nás smrť nerozdelí“.
• Naše deti nie sú naším domovom. Rodičia rýchlo zistia, že výchova detí je tým najťažším džobom na svete a je celá zameraná na jednu vec: na prípravu našich detí na opustenie domova.
• Naše priateľstvá nie sú naším domovom. Aj tie najlepšie priateľstvá prechádzajú ťažkými a napätými obdobiami a väčšina priateľstiev pretrvá len po istý krátky čas a mnoho z nich sa končí bolestivo.
• Ani naše cirkevné zbory nie sú naším domovom. Je pravda, že kresťania viac nie sú „ cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží“ (Ef 2:19). Napriek tomu evanjeliá a epištoly v Novej zmluve dávajú najavo, že nejednotnosť v cirkevných zboroch je rozšíreným problémom (1. K 1:10). Podobne ako naše individuálne telá, aj cirkev sa jedného dňa stane dokonalým a osláveným telom Kristovým (R 12:5, Ef 5:27). Ale práve teraz, hriech, zlomenosť, zlyhania, slabosti, skupinkovanie, doktrinálne rozpory, ostré rozkoly (Sk 15:39) a vlažnosť ku Kristovi nám všetkým pripomínajú, že naše miestne cirkevné zbory ešte stále nie sú naším domovom.
• Naše denominácie nie sú naším domovom. Veľmi málo ľudí cíti, že im príslušnosť práve k ich cirkvi dokonale sedí. Zdá sa, že vo všetkom je nejaký doktrinálny, politický, vodcovský, strategický alebo organizačný problém, o ktorom si myslíme, že sa zhoršuje.
• Naše koalície a hnutia nie sú naším domovom. Keď Duch Svätý v cirkvi zavanie čerstvým vetrom, vznikajú nové koalície a hnutia, ktoré napĺňajú Duchom iniciovanú misiu. Ale netrvá dlho, kým nám trhliny v zlyhaniach lídrov, v ich nedorozumeniach, sebeckých ambíciách, doktrinálnych rozdieloch, nesúhlasoch v stratégiách a v ich kritike pripomenú, že nie sme doma.
• Naše povolania nie sú naším domovom. Často strávime prvú polovicu našich životov prípravou na našu životnú prácu a potom strávime druhú polovicu života tým, že sa pokúšame zistiť, prečo naša životná práca nefunguje tak, ako sme dúfali, alebo prečo sa tak veľmi pokazila, alebo prečo sme neboli efektívnejší, alebo prečo to bolo také ťažké.
• Naša služba nie je naším domovom. Ježiš pre nás v rozličných obdobiach nášho života ustanovil určité zodpovednosti (J 3:27) a keď sa rozhodne, že toto obdobie sa skončilo, „od-ustanoví“ nás. Ak sme sa na mieste, kde nás ustanovil, cítili príliš doma, cítime sa sklamaní.

Túžiš po lepšej krajine

Realita, ktorú musíme prijať je, že podobne ako Abrahám, Izák a Jákob, žijeme v zasľúbenej krajine ako cudzinci v cudzej zemi (Žid 11:9, 2. Pt 3:13). A podobne ako títo patriarchovia, ale optikou Novej zmluvy, väčšina z nás — a pravdepodobne všetci z nás — umrieme vo viere s tým, že nedostaneme veci, ktoré máme zasľúbené (Žid 11:13). A nebudeme to ľutovať, pretože to, čo skutočne hľadáme, nie je v skutočnosti tu.

„Hľadáme vlasť“, túžime po „lepšej vlasti“ (Žid 11:14–16). Sme cudzincami a vyhnancami na zemi, „lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce“ (Žid 13:14).

C.S. Lewis to napísal nádherne:

„Pokiaľ v sebe nachádzam túžbu, ktorú nedokáže uspokojiť žiadna skúsenosť na tomto svete, najpravdepodobnejším vysvetlením je, že som bol stvorený pre iný svet.“ (K jadru kresťanstva, Kniha III, kapitola 10, „Nádej“)

Dôvod, pre ktorý ti „domov“ stále uniká je, že si bol stvorený pre iný svet. Žiadna skúsenosť vo svete nedokáže uspokojiť tvoju neukojiteľnú túžbu. Nijaký vzťah, nijaký veľký úspech, nijaký majetok, nijako veľká priazeň verejnosti ťa nikdy nedokáže uspokojiť. To najlepšie, čo dokážu, je, že ti dajú letmú kópiu a rozmazaný záblesk tvojej skutočnej vlasti. To najlepšie, čo dokážu je, že vzbudia v tebe túžbu po domove v lepšej vlasti, do ktorej patríš, hoci si ju nikdy nevidel.

Ži slobodne

Keď si kresťan, tvoj pocit, že nemáš skutočný domov, hoci po ňom túžiš, je normálny. Pokiaľ s tým pocitom bojuješ, prestaň!

Keď sa ako učeník zmieriš s tým, že si bezdomovec, prijmeš slobodu. Pokiaľ nebudeš na svoje svetské zážitky klásť bremeno túžby, že majú byť tvojím domovom, sklamanie z nich nebude také veľké a ty budeš schopný vzdať sa nákladu cynizmu.

Skutočne dobrou správou je, že si cudzincom a pútnikom. Čím viac si to uvedomuješ, tým viac ti to dovoľuje cestovať naľahko. To starosti tohto sveta a klam bohatstva ťa ťahajú k zemi a dusia tvoju vieru (Mt 13:22). Ale keď pamätáš na to, že sa nemusíš udomácniť tu, uľahčí sa tvoje bremeno a otvoria sa tvoje duchovné prieduchy.

Netráp sa, domov ťa čaká. Ježiš išiel pred tebou, aby pripravil pre teba príbytok (J 14:2). A tento úžasný a oslobodzujúci sľub urobil pre teba, pokiaľ si ochotný žiť „ako bezdomovec“:

„A ktokoľvek opustil domy, alebo bratov, alebo sestry, alebo otca alebo matku, alebo ženu alebo deti alebo pole pre moje meno, omnoho viacej dostane a bude dedičom večného života.“ (Mt 19:29)

Nemíňaj drahocenný čas a suroviny pokúšajúc sa spraviť si svoj domov na zemi. Namiesto toho cestuj s tak nízkymi očakávaniami a tak ľahkým majetkom (materiálnym či emocionálnym), ako sa len dá. A snaž sa vziať do svojho skutočného domova tak veľa ľudí, ako sa len dá.

Jon Bloom © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org