Presne v ten deň mi život hodil do cesty niečo veľké. V nemocnici mojej dcére diagnostikovali rakovinu. Bola to najsilnejšia bolesť, akú som doposiaľ poznal, a zároveň najväčšia hrozba pre moju nádej. Naša dcéra v súčasnosti pokračuje v liečbe. V týchto dňoch sa potrebujem učiť, ako čeliť budúcnosti bez strachu viac než kedykoľvek predtým. Kam sa môžeme obrátiť, keď je naše srdce plné starostí a keď nám hrozí, že nás premôžu vlastné obavy?

Šepot v tme

Nik nie je lepšie vystrojený na to, aby hovoril k našim obavám, ako Ježiš Kristus. Noc predtým, ako bol ukrižovaný, pomáhal svojim učeníkom, ktorí uvažovali o budúcnosti a boli skľúčení, ustráchaní a opustení. Povedal im: „Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká“ (J 14:27). Ježiš neostáva pri tomto príkaze, ale hovorí ďalej o pravdách, ktoré ich mali viesť od strachu k viere. Hovorí im dobré správy o budúcnosti.

Odpoveďou teda nie je prestať rozmýšľať o budúcnosti. Namiesto toho by sme mali prekonať strach z budúcnosti tým, že si budeme pripomínať našu budúcnosť v Kristovi. V tú noc, keď sa dôvera vytrácala, a učeníkov znepokojovali budúce dni, im Ježiš pripomenul, že im ide pripraviť miesto (J 14:3). Povedal, že im pošle Radcu, Ducha Svätého, ktorý ich posilní, poteší, povedie a bude s nimi navždy (J 14:16). Ježiš svojim učeníkom sľúbil večný život v Božej prítomnosti: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť“ (J 14:19).

Prirodzene trávim viac času rozoberaním toho, čo o svojej budúcnosti neviem, ako tým, čo o nej viem. Avšak Božie slovo odhaľuje nádherné pravdy o našej budúcnosti v Kristovi. To, čo o budúcnosti vieme, musí formovať náš pohľad na to, čo o nej nevieme.

Viac milosti v budúcnosti

V jedno ráno, keď bola moja dcéra taká slabá z boja s rakovinou, že nevládala ani chodiť, a celá naša rodina bola vyčerpanejšia než kedykoľvek predtým, mi moja manželka čítala citát od Charles Spurgeona z knihy Beside Still Waters. Pri čítaní jej po tvári stekali slzy. Boli to slzy bolesti, úľavy, nádeje.

Máme mnoho potrieb, ale Kristus má obrovské zásoby. A možno budeme mať počas života na zemi ešte väčšie a zložitejšie potreby ako doteraz. Ale na celej našej ceste životom sú už teraz pripravené miesta na odpočinok, každé zaopatrenie je už teraz položené v správnej časti našej cesty, zásobárne povzbudenia sú plné a nič sa neprehliadlo. Proviantné stredisko večnosti je úplne dokonalé.

Väčšina vojenských základní má proviantné stredisko, ktoré slúži ako sklad jedla a zásob. Máme mnoho potrieb, ale Kristus o každej jednej vie a už teraz je pripravený naplniť ich. Nič neprehliadol. Boh sľubuje, že sa postará o naše budúce potreby tým, že nám dáva budúcu milosť. Sami osebe sme chudobní, ale nachádzame bohatstvá milosti v Kristovi.

Zbožný optimizmus

Tí, ktorí patria Kristovi, nemajú žiaden dôvod byť pesimistickí ohľadom budúcnosti. Nádej určuje náš pohľad. Hľadíme na všetko, čo by nám teoreticky mohlo v živote vojsť do cesty, a pokladáme sa za viac ako premožiteľov. Randy Alcorn vraví: „Vďaka istote Kristovej obety a jeho prísľubom sa biblický realizmus stáva optimizmom.“

Biblia podporuje optimizmus, avšak konkrétny druh optimizmu. Nie je to svetský optimizmus pozitívneho myslenia ani prirodzený optimizmus, ktorý majú ľudia s pokojnou osobnosťou. Je to zbožný optimizmus kresťanskej nádeje. Skutočná nádej vydrží aj v tmách. Skrze slzy zbožného náreku vidíme krásu našej nádeje najjasnejšie. Zbožný optimizmus je poznačený realizmom a zmiešaný so zármutkom. Vieme, že v tomto svete máme súženie, ale v dôvere dúfame v Toho, ktorý premohol svet (J 16:33). Plač môže trvať do noci, s ránom však prichádza plesanie (Ž 30:6).

Prečo ťa čaká svetlá budúcnosť

Čo vieme o dňoch, ktoré majú prísť? Vieme, že náš verný Boh má pre nás novú milosť v každej situácii (Ž 3:22–23). Vieme, že nech budeme čeliť akýmkoľvek skúškam, Boh bude s nami, aby nás viedol a zachoval (Iz 43:2). Vieme, že nič náš nemôže odlúčiť od lásky Božej v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (R 8:38–39).  

Hoci o svojej budúcnosti nevieš všetko, vieš o týchto najdôležitejších pravdách:

• Boh bude s Tebou.
• Kristus sa bude za Teba prihovárať.
• Duch Svätý Ťa umocní.
• Boh sa postará o Tvoje potreby.
• Vzkriesený Pán Ťa bude chrániť.
• Božia láska sa Ťa bude držať.
• Všetko Ti bude slúžiť na dobré.
• Hriech a smrť sú definitívne porazené.
• Stretneš sa s Kristom tvárou v tvár.
• Budeš chváliť Baránka, ktorý bol zabitý.
• Tvoje telo bude vzkriesené.
• Už nebude viac bolesti.
• Budeš s milovanými v Kristovi.
• Boh Ťa bohato odmení.
• Kristus všetko učiní nové.

Často nemáme toľko nádeje a odvahy, koľko by sme ako kresťania mali mať. No Kristus nás každý deň premieňa a posilňuje, aby sme dokázali čeliť budúcnosti s dôverou v Neho. A tak buď silný v Pánovi Ježišovi. Nech je Tvoje srdce odvážne. Pozeraj na budúce dni s radostnou nádejou.

S Božou milosťou sa učíme očakávať svetlé zajtrajšky. Ak Mu dôveruješ, svitne Tvoje nové ráno.

Jared Mellinger © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Vyrastal som v kresťanskej rodine s milujúcimi kresťanskými rodičmi a v tom čase na vysokej škole som bol už niekoľko rokov aj ja sám kresťanom. Väčšinu dní som čítal Bibliu a modlil sa. Bol som súčasťou verného, Bibliu kážuceho zboru a bol som obklopený zrelými a cieľavedomými kresťanskými priateľmi. Dokonca som slúžil medzi stredoškolákmi, zdieľal s nimi evanjelium a viedol ich k učeníctvu vo viere. A potom, v jednom okamihu — v jednej vete — Boh náhle zaplavil evanjelium novým významom, novými farbami, novou intenzitou a radosťou.

Aby ma však Boh vtiahol hlbšie do evanjelia, musel ma najprv konfrontovať. Bola to však tá najsladšia konfrontácia, ten najuspokojivejší druh napomenutia. Tá veta ma zasiahla presne tam, kde som sedel, a už ma nikdy nepustila.

Kristus nezomrel preto, aby odpustil hriešnikom, ktorí si naďalej cenia čokoľvek viac než videnie a vychutnávanie Boha. A ľudia, ktorí by boli v nebi šťastní, aj keby tam Kristus nebol, tam nebudú. Evanjelium nie je spôsob, ako dostať ľudí do neba, je to spôsob, ako dostať ľudí k Bohu. (God Is the Gospel (Boh je evanjelium), str. 47)

Otázka pre našu generáciu

Evanjelium je spôsob, ako dostať ľudí k Bohu. Evanjelium je spôsob, ako dostať k Bohu mňa. Bol to ten vzácny druh zjavenia, ktorý je zdrvujúci a vzrušujúci zároveň. Zdrvujúci preto, lebo si uvedomíte, v koľkých veciach ste sa doteraz mýlili. Vzrušujúci preto, lebo ste narazili na zem, ktorú ste nikdy predtým nevideli, na oceán, po ktorom ste sa nikdy neplavili, na obľúbené jedlo, ktoré ste nikdy predtým neochutnali.

Boh nie je len jedinou cestou do neba; On je tým, kvôli čomu sa o nebo oplatí stáť. On je tou veľkolepou hostinou. On je tým nespútaným a úžasným oceánom. On je pokladom ukrytým v poli a vzácnou perlou (Mt 13:44–46). John Piper zdôrazňuje neprekonateľný dar samotného Boha znepokojivou otázkou:

Kľúčová otázka pre našu generáciu — a pre každú generáciu — znie: Ak by ste mohli mať nebo bez chorôb, so všetkými priateľmi, ktorých ste kedy na zemi mali, so všetkým jedlom, ktoré ste kedy mali radi, so všetkými voľnočasovými aktivitami, ktoré ste si kedy užívali, so všetkými prírodnými krásami, ktoré ste kedy videli, so všetkými fyzickými pôžitkami, ktoré ste kedy okúsili, a to bez ľudských konfliktov či prírodných katastrof — mohli by ste byť v takom nebi spokojní, ak by tam nebol Kristus? (God Is the Gospel (Boh je evanjelium), str. 15)

Mohli by ste?

„Boh nie je len jedinou cestou do neba, On je tým, kvôli čomu sa o nebo oplatí stáť.“

Mohol by som ja? To bola otázka, ktorá mi obrátila nebo hore nohami. Dokázal by som byť spokojný v nebi bez Krista? A ak nie, ak by bol Kristus skutočne tým, čo by robilo z neba večnosť, o ktorú stojí za to stáť, prečo by som nerobil viac pre to, aby som Ho spoznával a radoval sa z Neho už teraz na zemi?

Kto je nebo?

„Evanjelium nie je spôsob, ako dostať ľudí do neba; je to spôsob, ako dostať ľudí k Bohu.“ Ale čo hovorí Boh? Rozpráva On sám o sebe, o evanjeliu a o nebi týmto spôsobom?

Apoštol Pavol vedel, že Boh je tým najväčším darom evanjelia. „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista“ (F 3:7–9). Skutočným pokladom, tým, ktorý prevyšuje všetky ostatné, je poznať Ho, získať Ho a mať Ho.

Prečo Kristus zomrel na kríži? Apoštol Peter hovorí: „Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu“ (1. Pt 3:18). Trpel, krvácal a zomrel nielen preto, aby nám bolo odpustené a aby sme boli ušetrení pekla, ale preto, aby sme mohli mať Boha. Najhorším dôsledkom hriechu nie je oheň, ale odlúčenie (2. Tes 1:9). Peklo bude bolestné a biedne z mnohých dôvodov, ale zo žiadneho iného viac než z toho, že človek bude zbavený samotného Boha. Zatratení budú stále zakúšať Božiu prítomnosť (Zjav 14:10), ale bude to v podobe hrôzostrašného hnevu, nie v milosti a radosti. Nikdy nebudú mať Boha.

„Skutočným pokladom, tým, ktorý prevyšuje všetky ostatné, je poznať Ho, získať Ho a mať Ho.“

Vykúpení však spievajú: „Potom pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu svojej radosti“ (Ž 43:4, Ekumenický preklad). „Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť“ (Ž 16:11) — teda nielen radosti a blaženosti vedľa Neho či okolo Neho, ale predovšetkým radosť v Ňom. On je tou radosťou. On je tou blaženosťou. Jeho prítomnosť je rajom — a bolo by to tak, aj keby nám bolo vzaté všetko ostatné, čo sme milovali a po čom sme túžili.

A v Kristovi zakúšame túto prítomnosť sčasti už teraz. Áno, náš pretrvávajúci hriech a jeho následky zasahujú do tohto prežívania, ale keď je Boh našou radosťou, ochutnávame skutočnú radosť už dnes. Už teraz si vychutnávame pôžitky v každodennom živote — pôžitky, ktoré pretrvajú naveky. A tak sa modlíme modlitby ako v Žalme 42: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!“ — nie po vyslobodení, odpustení, uzdravení, zaopatrení, úľave či zmierení, ale po Tebe — „Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu“ (Ž 42:2–3). Nie po dobrých a dokonalých daroch, ktoré Boh dáva, ale po tom ďaleko lepšom dare, ktorým je sám Boh.

Nebo nových nebies

Zatiaľ čo čakáme a túžime po nebi, mnohí z nás lipnú na zasľúbeniach, ako je to v Zjavení Jána 21:4: „Zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.“ Už žiadne slzy, žiadna smrť, žiadny smútok, nárek ani bolesť. Len ťažko si dokážeme predstaviť sladkosť tejto absencie — celý svet bez tieňov.

Nebo však nebude definované tým, čo v ňom chýba; raj bude definovaný prítomnosťou, ktorá prináša úplné uspokojenie. Keď sa Boh pre nás stane nebom, prvý a tretí verš vystúpi a zatieni aj tie vzácne zasľúbenia zo štvrtého verša:

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet… A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi

Čo je lepšie ako svet bez hriechu, smútku a smrti? Svet s Bohom. Áno, On zotrie naše slzy. Áno, On zahojí naše rany a vylieči naše choroby. Áno, On definitívne skoncuje s tým hrozným nepriateľom — smrťou. Ale tieto požehnania, hoci sú nekonečne veľké, budú len ako kaluže popri oceáne toho, že Ho máme a že sme Jeho. Boh schopný utrieť každú slzu pod každým okom bude naším Bohom. Boh schopný vyliečiť každú rakovinu, daruje samého seba nám — dokonca aj nám. Boh schopný vyprázdniť hroby a zvrhnúť smrť bude žiť s nami a pre nás, navždy.

Nedovoľte, aby vás všetko to, čo pre vás Boh môže urobiť, zaslepilo voči všetkému tomu, čím pre vás môže byť. Netrávte toľko času špliechaním sa v kalužiach. Potom nikdy neuvidíte oceán. Neuspokojte sa so žiadnou ponukou neba, v ktorého strede nestojí On.

Marshall Segal © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

V istom zmysle bude Ježišovým učeníkom trvať celý život, kým pochopia veľkosť tejto noviny. Vstal z mŕtvych. Veru, už navždy bude jeho ľud žasnúť nad Božou láskou, ktorú prejavil Kristovou smrťou, a nad Božou mocou vytryskujúcou zo vzkriesenia. 

Ovce sa rozpŕchli

Okrem samotného Ježiša toto naozaj nikto nečakal. Jasne svojim učeníkom povedal, že ho ľudia zabijú a potom vstane z mŕtvych (Mk 8:31; Mt 17:22–23; L 9:22). Naznačil to už pri prvom vyháňaní kupcov z chrámu (J 2:19). Na súde proti nemu niektorí svedčili, že vyhlásil niečo také šialené (Mk 14:58; Mt 26:61; 27:63). Potom tu máme jeho narážky na „Jonášovo znamenie“ (Mt 12:39; 16:4) a na kameň, ktorý stavitelia zavrhli, no stal sa uholným kameňom (Mt 21:42).

I keď na to učeníkov pripravoval, ukrižovanie ako také bolo tak zásadne v protiklade s ich predstavou, že pre nich neexistoval nijaký zmysluplný spôsob, ako to pochopiť rozumom či srdcom. Pre dlhoočakávaného Mesiáša takto dopadnúť bolo predsa „kameňom úrazu a skalou na potknutie“ (Iz 8:14). Muži svojho Pána opustili v najťažšej chvíli a nechali ho samého s ťarchou hriechov sveta na pleciach. A s tým najväčším bremenom — opustil ho Otec.

Jeden z jeho vlastných ho zradil. Vodca jeho mužov ho trikrát zaprel. Po jeho smrti sa učeníci rozpŕchli. „Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce“ (Zach 13:7). Pozamykali si dvere (J 20:19). Dvaja z nich sa dokonca vydali na cestu a boli na odchode z Jeruzalema (L 24:13).

Keď ženy priniesli novinu, vyzeralo to ako úplný výmysel. „Ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im“ (L 24:11). Presahovalo to ich predstavivosť, nie však Božiu. Môže sa takýto sen stať skutočnosťou? Žeby predsa len existovali nejaké tajné čary, ktoré dokážu vrátiť čas? Respektíve, existuje sila dosť veľkorysá na to, aby priniesla úplne nový vek, vek vzkriesenia, a víťazstvo nad posledným nepriateľom — samotnou smrťou?

Zasiahnuté hrôzou

Úvodná správa ich ochromila. Marek hovorí, že ženy „vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli“ (Mk 16:8). Zmocnila sa ich hrôza. Keby táto novina nebola až taká úžasná, možno by ju oslávili ihneď. Toto však bolo príliš veľké a príliš prekvapivé na to, aby ich hneď zaliala radosť. Boli ohromené. Presne toto robí s ľudskou dušou Veľká noc, keď si uvedomíme hĺbku tohto posolstva. Takýmto výbuchom, prevratom, otrasom sveta je to, že Ježiš žije.

Táto radosť je priveľká na okamžitý pocit spokojnosti. Najprv príde úplný údiv. Potom prichádza zmes strachu i veľkej radosti a nakoniec sloboda radovať sa a rozpovedať to iným (Mt 28:8).

Smútok je zbytočný

Čo však jeho umučenie? Čo jeho neznesiteľné muky na Golgote? Áno, ako povedal C.S. Lewis, úsvit jeho vzkriesenia premení „všetku prežitú bolesť na slávu“. Teraz radosť víťazí nad smútkom. Deň konečne vládne nad nocou. Svetlo vyhráva bitku nad tmou. Kristus smrťou zničil toho, ktorý mal moc smrti (Žid 2:14). Smrť pohltilo víťazstvo (1. K 15:54).

Veľká noc je teraz pre nás každoročnou generálkou na ten veľký deň, ktorý sa blíži. Keď si naše porušiteľné telo oblečie neporušiteľnosť. Keď si smrteľné konečne oblečie nesmrteľnosť. Keď sa svojím hlasom pridáme k víťaznej piesni prorokov a apoštolov: 

„Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj?“ (Oz 13:14; 1. K 15:55)

Tak ako nás pripomínanie si podrobností Ježišových posledných dní, vedúcim ku krížu, pripravuje na ohnivý súd, ktorý nás čaká, tak nás tiež Veľká noc pripravuje na následné víťazstvo. Veľká noc je pre nás predzvesťou Božej slávy.

Toto je pre nás každoročnou generálkou na ten veľký deň, ktorý sa blíži. Veľká noc je pre nás predzvesťou Božej slávy.

Kristus vstal z mŕtvych. Deň už nemizne v čierňave, ale prebúdza sa do jasu. Temnota nedusí slnko, ale svetlo odháňa tieňe. Hriech nevíťazí, ale smrť pohlcuje víťazstvo.

Viac než víťazi

Naozaj, aj utrpenie sa nakoniec premení na slávu, Veľká noc nám však bolesť neodníma. Nezmierňuje našu stratu. Usiluje sa udržať celú ťarchu tam, kde je, s celou váhou, so všetkými hrozbami. Tento zmŕtvychvstalý Kristus s nezničiteľnosťou života, ktorá mu srší z očí, hovorí: „Aj toto si na základe víťazstva vyžiadam. Aj toto prispeje k vášmu šťastiu. Dokonca aj toto môžem premeniť na dôvod na radosť. Premohol som smrť a z vás sa stanú viac než víťazi.“ 

Veľká noc nie je príležitosťou dusiť v sebe všetko, čo vás trápi, a tváriť sa šťastne. Práve naopak, veľkonočná radosť sa nežne prihovára bolestiam, ktoré vás mučia. Bez ohľadu na to, akú stratu oplakávate, bez ohľadu na to, aké bremeno vás ťaží, Veľká noc hovorí: „Nebude to takto navždy. Prichádza nová doba. Ježiš vstal z mŕtvych a kráľovstvo Mesiáša je tu. Porazil smrť a hriech a peklo. Žije a sedí na tróne. Vašich nepriateľov, všetkých vašich nepriateľov, si podrobuje.

Veľkonočná radosť sa nežne prihovára bolestiam, ktoré vás mučia.

Nielenže napraví všetko zlé vo vašom živote a vnesie do chaosu rajský poriadok a porazí vášho nepriateľa, ale tajomným čarom vzkriesenia premení vašu bolesť, smútok, stratu, ťarchu na ozajstnú prísadu do nekonečnej radosti. Jedného dňa, ktorý čoskoro príde, to všetko nielen víťazne prekonáte, ale stanete sa viac než víťazmi (R 8:37).

Keď nám zotiera všetky slzy, tvár sa nám leskne žiarivejšie, než keby sme nikdy žiadnu nevyronili. Takáto sila je priveľká na to, aby sme sa jednoducho vrátili do Getsemanskej záhrady. Vedie nás do záhrady — mesta, Nového Jeruzalema.Veľká noc hlasom zmŕtvychvstalého Krista ohlasuje: „Váš zármutok sa premení na radosť“ (J 16:20) a nik vám vašu radosť nevezme (J 16:22).

Veľká noc vraví, že Ježiš porazil smrť, a tá nám vďaka nemu teraz slúži na radosť. 

Veľká noc vraví, že Ježiš porazil smrť, a tá nám vďaka nemu teraz slúži na radosť.

David Mathis © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Keď v nás prebýva Duch Svätý, spôsobuje, že voláme: „Abba. Otče!“ (R 8:15; G 4:6) Duch vytvára vo všetkých veriacich nové zameranie — smerom k nebu, smerom k Otcovi. Inými slovami, všetci tí, v ktorých prebýva Duch, sa skutočne chcú modliť.

Časom však väčšina veriacich upadne pri svojich modlitbách do rôznych druhov rutiny. Je to celkom prirodzené, no existujú modlitebné rutiny, ktoré sú užitočné, aj také, ktoré sú neužitočné.

Problém: Modlitby bez života

Jedným z najbežnejších a najproblematickejších modlitebných návykov je tendencia hovoriť tie isté staré veci o tých istých starých veciach. U mnohých to vedie k nude v modlitbe. Slová bez rozmanitosti majú sklon stávať sa slovami bez významu. Sám Ježiš varoval pred problémom hromadenia „prázdnych fráz“ v modlitbe (Mt 6:7). Keď to robíme, zvyčajne viac trpíme rozlietanou mysľou a chladným srdcom, než aby sme mali úžitok zo spoločenstva s Bohom.

Problémom nie je to, že sa modlíme za tie isté staré veci. Väčšina dní je ovládaná myšlienkami na tie isté veci — rodina, budúcnosť, financie, práca alebo školské povinnosti, alebo iná každodenná práca, cirkev alebo služba a aktuálna kríza v našom živote (takéto krízy môžu byť dobré, ako napríklad nové zamestnanie, alebo zlé, ako napríklad problémy v práci). Našťastie sa väčšina z nich nemení príliš často.

Keď sa teda v daný deň modlíte za svoj život, nie je nezvyčajné, že sa modlíte za bežné veci, ktoré tvoria každodenný život. Problém spočíva v tom, že hovoríte stále tie isté veci o tých istých veciach. Čoskoro sa tieto modlitby môžu stať iba memorovanými mentálnymi scenármi, ktoré vedú k bezcitnému a neuspokojivému modlitebnému životu. Vieme, že modlitba by nemala byť suchým opakovaním rutinných fráz, ale buď nemáme čas, alebo mentálnu energiu na vymýšľanie nových spôsobov modlitby, alebo jednoducho nevieme, čo s týmto problémom robiť.

Osobne som presvedčený, že ide o takmer univerzálnu skúsenosť. Ale nezúfajte: ak vo vás prebýva Duch Svätý, existuje jednoduché, trvalé a biblické riešenie.

Jednoduché riešenie

Keďže Duch Svätý robí z každého veriaceho modliaceho sa človeka, modlitba musí byť jednoduchá a zmysluplná. Boží ľud zahŕňa všetky vekové skupiny, úrovne vzdelania, mentálne schopnosti a stupne kresťanskej zrelosti. A predsa, ak sa má každý z nás modliť, modlitba musí byť v podstate jednoduchá. A mohol by si niekto z veriacich myslieť, že Boh chce, aby bola modlitba nudná? Samozrejme, že nie. Modlitba, keďže je rozhovorom so samotným Bohom, by mala byť hlboko zmysluplná.

Dúfam, že ste presvedčení, že každý kresťan — vrátane vás — môže mať naplňujúci a uspokojujúci modlitebný život. Chcem, aby ste uverili, že naozaj existuje jednoduché, trvalé a biblické riešenie. A tu je: Keď sa modlíte, modlite sa Bibliou. Premeňte slová Písma na slová svojich modlitieb.

Vaše modlitby v Božích slovách

Najľahšie je začať v Žalmoch. Ukážem vám, ako by mohla vyzerať modlitba podľa Žalmu 23. Prečítajte si prvý verš: „Hospodin je môj pastier.“ Potom sa môžete modliť napríklad takto:

Pane, ďakujem ti, že si môj pastier. Si dobrý pastier a celý život si ma viedol. Prosím, veď dnes moju rodinu ako svoje ovce. Veď ich po svojich cestách. Spôsob, aby ťa milovali ako svojho pastiera tak, ako ja milujem teba. A prosím, veď ma aj pri tomto rozhodnutí, ktoré musím urobiť ohľadom svojej budúcnosti. Chcem plniť tvoju vôľu. A veď aj našich pastierov v cirkvi. Veď ich, tak ako oni vedú nás.

A potom pokračujete v modlitbe za všetko, čo vám príde na myseľ zo slov „Hospodin je môj pastier.“ Keď vás už nič iné nenapadá, môžete prečítať ďalší verš: „Nebudem mať nedostatku.“

Ďakujem ti, dobrý pastier, že ma nikdy nenechávaš v núdzi. Nechýba mi jedlo. Všetko, čo mám a všetko, čím som, je od teba. Ale poznám niektorých, ktorí sú v núdzi. Mohol by si sa o nich postarať? Je nejaký spôsob, ako by si ma mohol použiť, aby som pomohol uspokojiť ich potreby?

„Keď sa modlíte, modlite sa Bibliou. Premeňte slová Písma na slová svojich modlitieb.“

Keď vás nič iné nenapadá, prejdite k ďalšiemu veršu. Možno ďalšiemu veršu nerozumiete. Nevadí — preskočte ho. Možno ďalšiemu veršu rozumiete dokonale, ale nenapadá vám nič, za čo by ste sa mohli modliť. To nevadí, pokojne pokračujte ďalej. Pokračujte takto, kým vám nedôjde čas alebo žalm. Ak vám došiel žalm, ale stále máte čas na modlitbu, môžete prejsť k ďalšiemu žalmu.

Vidíte, aké je to jednoduché? To zvládne každý — aj dieťa. Bez ohľadu na to, ako dobre poznáte Bibliu, to zvládnete aj vy.

Životne dôležitý rozhovor

Na modlitbu týmto spôsobom nie je potrebné si zapamätať žiadnu metódu ani akrostich. Nemusíte si robiť žiadne poznámky. Stačí, keď otvoríte Bibliu a porozprávate sa s Bohom o tom, čo čítate.

Najlepšie na tom je, že keď sa modlíte podľa Biblie, už nikdy nebudete hovoriť tie isté staré veci o tých istých starých veciach. A nemusíte vymýšľať nové veci, ktoré by ste mohli povedať, alebo iné veci, za ktoré by ste sa mohli modliť. Budete sa modliť za veci, za ktoré sa chcete modliť každý deň, ale budete to robiť novými spôsobmi. Namiesto toho, aby ste každý deň hovorili: „Požehnaj moju rodinu,“ budete sa modliť: „Prosím o vedenie mojej rodiny,“ keď sa modlíte prostredníctvom Žalmu 23. A keď sa modlíte podľa Žalmu 139, budete sa modliť napríklad: „Pomôž mojej rodine zažiť tvoju prítomnosť, kamkoľvek dnes pôjdu.“ A modlitby nie sú len každý deň iné (hoci už len to robí modlitbu podľa Biblie zmysluplnou); modlitba živými slovami Písma má aj niečo, čo prebúdza vaše srdce v každodennej modlitbe za seba, svoju rodinu a všetko ostatné, za čo sa modlíte.

A nielenže sa budete modliť inak za tie isté veci, ale keď sa budete modliť podľa Biblie, zistíte, že sa modlíte aj za veci, za ktoré ste sa nikdy predtým nemodlili, pretože vás k tomu podnecuje text.

Keď sa modlíte týmto spôsobom, budete viac sústredení a vaša myseľ bude menej blúdiť. Vaše modlitby budú viac zamerané na Boha. Budete povzbudení, presvedčení, povznesení a poučení, pretože sa modlíte Božím slovom — čo sú skúsenosti, ktoré sa zriedka vyskytujú, keď hovoríte tie isté staré veci o tých istých starých veciach.

Taktiež zistíte, že modlitbu prežívate ako to, čím v skutočnosti je: skutočný rozhovor so skutočnou Osobou. Modlitba už nebude len recitovaním toho, čo chcete povedať Bohu, ale budete sa s Bohom rozprávať. Biblia je Božie slovo, Boh hovorí. On hovorí k vám vo svojom slove a vy odpovedáte na to, čo povedal — presne tak, ako by ste to robili pri skutočnom rozhovore so skutočným človekom.

Duch modlitby

George Müller (1805 — 1898) je všeobecne považovaný za jedného z najväčších mužov modlitby a viery v kresťanskej histórii. Počas prvých desiatich rokov toho, čo nazýval svojím „životom viery“ (v tom čase bol jeho modlitebný život už legendárny), povedal, že sa keď každé ráno začal modliť, trvalo mu až hodinu, kým sa dostal do „ducha modlitby“, pretože jeho myseľ bola veľmi roztržitá. A až potom, povedal Müller, sa naozaj začal modliť. Ale keď sa naučil modliť sa podľa Biblie, povedal, že tento problém sa už „takmer nikdy“ nevyskytol.

A čo veriaci v čase Nového zákona? V Skutkoch apoštolov 4:24–30, keď sa modlili v reakcii na prenasledovanie, jeruzalemská cirkev vložila do svojej modlitby slová Žalmu 2:1–2. „A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie“ (Sk 4:31).

A čo Ježiš? Na kríži prehovoril sedemkrát. A keď zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15:34) a vyslovil svoje posledné slová: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (L 23:46), modlil sa žalmy (22:1 a 31:5).

Jeden z najzbožnejších kresťanov všetkých čias, George Müller, sa modlil slovami Biblie. Kresťania v rannej cirkvi sa modlili slovami Biblie. Ježiš sa modlil slovami Biblie. Prečo nie vy?

Prečo neotvoríte Bibliu alebo si nespomeniete na verš, ktorý ste si zapamätali, a nevyskúšate to hneď teraz?

Don Whitney © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Naším problémom môže byť to, ako o pôste premýšľame. Ak je dôraz kladený na abstinenciu a pôst je vnímaný len ako nejaká povinnosť, ktorú treba splniť, potom len tí najodhodlanejší z nás s pevnou vôľou prekonajú spoločenské prekážky a prekážky sebapohodlia, aby túto disciplínu skutočne uviedli do praxe.

Ale ak sa prebudíme a uvidíme pôst pre radosť, ktorú môže priniesť — ako prostriedok Božej milosti na posilnenie a zbystrenie našich túžob smerujúcich k Bohu — potom možno zistíme, že držíme v rukách nový mocný nástroj na obohatenie nášho potešenia z Ježiša.

Čo je pôst?

Pôst je výnimočné opatrenie, navrhnuté tak, aby usmerňovalo a vyjadrovalo našu túžbu po Bohu a našu svätú nespokojnosť v padlom svete. Je pre tých, ktorí nie sú spokojní so súčasným stavom (status quo). Pre tých, ktorí chcú viac Božej milosti. Pre tých, ktorí skutočne zúfalo túžia po Bohu.

„Pôst je pre tých, ktorí chcú viac Božej milosti. Pre tých, ktorí skutočne zúfalo túžia po Bohu.“

Písmo obsahuje mnoho foriem pôstu: osobný a spoločný, verejný a súkromný, zborový a národný, pravidelný a príležitostný, čiastočný a úplný. Zvyčajne vnímame pôst ako „dobrovoľné zrieknutie sa jedla kresťanom pre duchovné účely“ (Don Whitney, Duchovné disciplíny, str. 160).

Postiť sa môžeme aj od iných dobrých vecí, nielen od jedla a pitia. Martyn Lloyd-Jones hovorí: „Pôst by mal v skutočnosti zahŕňať abstinenciu od čohokoľvek, čo je samo osebe legitímne, a to v záujme nejakého osobitného duchovného účelu.“ Ale bežný kresťanský pôst znamená súkromné a príležitostné rozhodnutie zaobísť sa bez jedla (nie však bez vody) počas určitého obdobia (či už ide o deň, tri alebo sedem) s ohľadom na konkrétny duchovný cieľ.

Podľa Whitneyho medzi duchovné účely pôstu patria:

• posilnenie modlitby (Ezd 8:23; Joel 2:13; Sk 13:3)
• hľadanie Božieho vedenia (Sud 20:26; Sk 14:23)
• vyjadrenie zármutku (1. S 31:13; 2. S 1:11–12)
• hľadanie vyslobodenia alebo ochrany (2. Kron 20:3–4; Ezd 8:21–23)
• vyjadrenie pokánia a návrat k Bohu (1. S 7:6; Jon 3:5–8)
• pokorenie sa pred Bohom (1. Kr 21:27–29; Ž 35:13)
• vyjadrenie záujmu o Božie dielo (Neh 1:3–4; Dan 9:3)
• služba potrebám iných (Iz 58:3–7)
• prekonávanie pokušenia a zasvätenie sa Bohu (Mt 4:1–11)
• vyjadrenie lásky a uctievanie Boha (L 2:37)

Hoci potenciálnych účelov je mnoho, práve ten posledný môže byť najužitočnejší pre usmernenie našich úvah o pôste. Zahŕňa v sebe všetky ostatné a zasahuje samotnú podstatu toho, čo robí pôst takým mocným prostriedkom milosti.

Whitney to vystihuje takto: „Pôst môže byť vyjadrením toho, že svoje najväčšie potešenie a radosť v živote nachádzate v Bohu“ (str. 176). A cituje trefnú frázu Matthewa Henryho, ktorý hovorí, že pôst slúži na to, aby „naostril zbožné túžby“.

Ježiš predpokladá, že sa budeme postiť

Hoci Nový zákon neobsahuje žiadny príkaz, aby sa kresťania postili v určité dni alebo s konkrétnou frekvenciou, Ježiš jasne predpokladá, že sa postiť budeme. Je to príliš mocný nástroj na to, aby sme ho nechali ležať na polici a zbieral prach. Zatiaľ čo pôst spomína mnoho biblických textov, dva najdôležitejšie sa nachádzajú len pár kapitol od seba v Matúšovom evanjeliu.

„Ježiš nehovorí „ak sa postíte,“ ale „keď sa postíte.“

Prvým je Matúš 6:16–18, ktorý nasleduje po Ježišovom učení o štedrosti a modlitbe. Pôst je pre kresťanstvo rovnako základný ako dávanie druhým a prosenie Boha. Kľúčom je, že Ježiš nehovorí „ak sa postíte,“ ale „keď sa postíte.“

Druhým je Matúš 9:14–15, o ktorom Richard Foster hovorí, že je to možno „najdôležitejšie vyhlásenie v Novom zákone o tom, či by sa kresťania mali dnes postiť, alebo nie“ (Oslava disciplíny, str. 53). Ježišova odpoveď je jednoznačné áno.

„Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť.“ (Mt 9:14–15)

Keď bol Ježiš, náš ženích, tu na zemi medzi svojimi učeníkmi, bol to čas pre disciplínu hodovania. Ale teraz, keď je od svojich učeníkov „vzatý“, „budú sa postiť“. Nie „možno sa budú, ak sa k tomu niekedy dostanú“, ale „budú sa“, Čo potvrdzuje aj model pôstu, ktorý sa okamžite objavil v ranej cirkvi (Sk 9:9; 13:2; 14:23).

Dajte svojim pocitom nový rozmer

To, čo robí pôst takým darom, je jeho schopnosť — s pomocou Ducha Svätého — zamerať naše city a ich vyjadrenie smerom k Bohu v modlitbe. Pôst kráča ruka v ruke s modlitbou — ako hovorí John Piper, pôst je „hladnou slúžkou modlitby“, ktorá „odhaľuje aj prináša nápravu“.

„Pôst, podobne ako evanjelium, nie je pre sebestačných. Je pre chudobných v duchu.“

„Ona odhaľuje mieru moci, ktorú nad nami má jedlo — alebo televízia, počítače či čokoľvek iné, čomu sa znova a znova podriaďujeme, aby sme zakryli slabosť našej túžby po Bohu. A prináša nápravu tým, že zintenzívňuje vrúcnosť našej modlitby a celým telom vyjadruje to, čo modlitba hovorí srdcom: Túžim byť nasýtený jedine Bohom!“ (Keď netúžim po Bohu, str. 171)

To pálenie v útrobách, ten neutíchajúci oheň vo vašom bruchu, ktorý sa dožaduje ďalšieho jedla, signalizuje, že nastal čas využiť pôst ako prostriedok milosti. Až keď dobrovoľne prijmeme bolesť prázdneho žalúdka, uvidíme, do akej miery sme dovolili vlastnému bruchu, aby sa stalo naším bohom (F 3:19).

A v tej hlodavej bolesti narastajúceho hladu sa nachádza motor pôstu, ktorý nám pripomína, aby sme svoju túžbu po jedle nasmerovali k Bohu a vlieva nám intenzívnejšiu túžbu po Ježišovi. Pôst je, ako hovorí Piper, fyzickým výkričníkom na konci vety: „Tak veľmi Ťa, Bože, chcem!“ (Hlad po Bohu, str. 25–26).

Budete sa postiť?

Dalo by sa toho povedať ešte viac (napríklad, aby ste sa o akýchkoľvek zdravotných problémoch poradili so svojím lekárom), ale táto duchovná disciplína je v podstate jednoduchá. Otázkou zostáva: Využijete tento mocný prostriedok Božej milosti?

Pôst, podobne ako evanjelium, nie je pre sebestačných a pre tých, ktorí majú pocit, že majú všetko pod kontrolou. Je pre chudobných v duchu. Je pre tých, ktorí smútia. Pre tichých. Pre tých, ktorí hladujú a žíznia po spravodlivosti. Inými slovami, pôst je pre kresťanov.

Je to zúfalé opatrenie pre zúfalé časy medzi tými, ktorí vedia, že zúfalo potrebujú Boha.

David Mathis © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Potom som sa rozprával s univerzitným duchovným o tom, aké úžasné bolo obrátenie môjho priateľa. Farár, starší muž, mi povedal, že bol svedkom mnohých takýchto obrátení — a že nie všetky vydržali. V tom čase som ešte nevedel, čo na to povedať.

Či tam ten duchovný nebol? Môj priateľ hovoril tak jasne: „Chcem nasledovať Ježiša,“ bez pochýb cítil niektoré pravdy veľmi hlboko; čoskoro spieval hymny tak krásne, a dav spieval spolu s ním. Čas však ukázal, že pokánie nebolo jeho najpravdivejšou chválou. Rozhovory, slzy a novonadobudnuté šťastie ho čoskoro priviedli na križovatku. Ukázalo sa, že preňho bolo ťažšie vzdať sa hriešneho vzťahu s dievčaťom, ako sa vzdať Ježiša.

Ovocie celoživotného pokánia

Ak je niekoho obrátenie k Bohu pravdivé, bude nasledovať celoživotné pokánie. Ústa človeka, ktorý sa nenarodil znova, môžu istý čas hovoriť pravdivé veci. Nezmenené oči môžu plakať. Mŕtvy jazyk môže istý čas úprimne spievať piesne uctievania. Ale odvrátenie od Krista môže dokázať, že to všetko bolo falošné.

„Kresťania hrešia, a niekedy aj ťažko. Ale hriech nie je ich životný štýl.“

To je to, čo ten duchovný videl znova a znova. Bol svedkom toho, ako semeno padlo na kamenistú pôdu — niekto, kto prijal slovo „s radosťou,“ ale pretože nemal korene, nakoniec odpadol (Mt 13:20–21). Hoci sa zdalo, že zažívajú premenu Ducha a spoločenstvo s ostatnými veriacimi, nakoniec „ale neboli z nás.“ „Veď keby boli bývali z nás, zostali by s nami“ (1. J 2:19). A bolesť pri pohľade na to, ako nás opúšťajú, môže byť neznesiteľná.

Pravé pokánie je teda celoživotné. Martin Luther v prvej zo svojich deväťdesiatich piatich téz začal takto: „Keď náš Pán a Majster Ježiš Kristus povedal: ‚Kajajte sa,‘ chcel, aby celý život veriacich bol životom pokánia.“ Luther vystihuje to, čo potvrdzuje Písmo, keď napríklad Ján Krstiteľ poučuje: „Vydávajte teda ovocie hodné pokánia“ (Mt 3:8). Bolesť v srdci nad našimi hriechmi, vzdychy a stony zostávajúcej skazenosti, naše odvrátenie od hriechu a pohľad na Krista nás budú sprevádzať až do hrobu — ak sme pravdiví.

Kresťania stále hrešia

Nepochopte to zle: kresťania hrešia, a niekedy aj ťažko. Ale hriech nie je ich životný štýl. Nie je to možné. „Ktokoľvek sa z Boha narodil, nepácha hriech, lebo Jeho semeno zostáva v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha“ (1. J 3:9). Tí, ktorí majú Ducha, ľutujú svoje hriechy a odvracajú sa od neho, povzbudení kázňou milujúceho Otca.

Pokánie, ako sa dozvedáme z Písma, nie je hľadanie tajných hesiel, ako sa dostať do neba. Keď vstúpime do nemorálneho vzťahu a niekto nás potom konfrontuje s naším hriechom, nebudeme pokračovať v tomto nemorálnom vzťahu. Vyznáme pred Bohom svoje neprávosti, pochopíme, ako sme sa proti nemu previnili, a v modlitbe hodíme hriech do ohňa, ako Pavol odhodil jedovatú zmiju, ktorá sa mu prichytila na ruku na ostrove Malta (Sk 28:3).

Pokračujete v živote pokánia? Pokračujete v skutočnej ľútosti nad hriechom, sprevádzanej skutočnou snahou zrieknuť sa tohto hriechu? Stále sa čudujete, ako ste mohli tak uraziť svojho Priateľa, zarmútiť jeho prebývajúceho Ducha a zneuctiť svojho nebeského Otca? Pýtate sa: Ako som sa mohol oddávať hriechu, za ktorý Kristus zomrel, aby ma vykúpil?

Pokánie priťahuje Boha bližšie

Ak ste vytrvali v pokání, nezabúdajte, že váš Boh nepohŕda touto zlomenosťou: „Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným“ (Ž 51:19). Nestojí v nebi so skríženými rukami a nemračí sa. Kajúcnosť ho priťahuje bližšie. Rovnako ako v prípade márnotratného syna nemusíme prinášať len sľuby, že sa nabudúce polepšíme; prinášame pokorné srdcia kľačiac na kolenách. Prosíme Ho, aby prikryl našu hanbu a obdaril nás novým milosrdenstvom prameniacim z kríža jeho milovaného Syna, ktorý zomrel, aby sňal naše hriechy.

Toto je neoddeliteľná súčasť našej chvály Bohu: súhlasiť s ním, že náš hriech je hrozný, že si zaň zaslúžime trest, ale že Kristus zomrel, aby nám bolo odpustené, a dal nám svojho Ducha, aby umŕtvoval náš hriech. A my sľubujeme, že sa od neho odvrátime, áno, ale len v sile, odpustení a prijatí, ktoré nám poskytuje On sám prostredníctvom milosti.

Keď som videl viac ľudí odísť za hriechom, bol som svedkom bolestivých pohľadov, ktoré videl duchovný, preto vás prosím: Naďalej vzdávajte Bohu túto najpravdivejšiu, najhlbšiu a najlepšiu chválu. „Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy, prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána a aby vám poslal predurčeného Krista Ježiša“ (Sk 3:19–20).

Greg Morse © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Jeden z dôvodov by mohol byť ten, že žijeme v spoločnosti, v ktorej je jedlo tak všadeprítomné, že jeme aj keď nepotrebujeme a niekedy aj keď ani nechceme. Stolujeme, aby sme sa podelili o jedlo, vytvárali a upevňovali vzťahy (dobré dôvody), alebo len utiekli od povinností.

Samozrejme, sú tu aj naše vlastné túžby po komforte, ktoré nás chránia pred nekomfortným pôstom.

Nie tak rýchlo

Pôst je dobrovoľné odopretie si jedla — alebo iného dobrého daru od Boha, ktorý si pravidelne užívame — pre nejaký duchovný účel. Je výrazne v protiklade ku kultúre našej konzumnej spoločnosti , podobne ako aj zachovanie si čistoty až do manželstva.

Ak sa máme naučiť stratené umenie pôstu a užívať si jeho ovocie, nepodarí sa nám to načúvaním spoločnosti, ale čítaním Božieho Slova. Našou starosťou už potom nebude: či sa vôbec postíme, ale kedy. Ježiš predpokladá, že sa Jeho nasledovníci budú postiť a dokonca sľubuje, že sa to stane. Nevraví „ak sa budete“ ale „keď sa postíte“ (Mt 6:16). Nevraví, že sa Jeho nasledovníci budú možno postiť, ale že „sa budú“ (Mt 9:15).

Pôst je výrazne v protiklade ku kultúre našej konzumnej spoločnosti, podobne ako zachovanie si čistoty až do manželstva.

V tomto živote sa postíme, pretože veríme v budúci život. Nepotrebujeme dostať všetko už tu a teraz, pretože máme zasľúbenie toho, že to všetko dostaneme v budúcom veku. Pri pôste si odopierame veci, ktoré dokážeme vidieť a cítiť, pretože sme cítili a videli dobrotu neviditeľného a nekonečného Boha — a sme po Ňom až zúfalo hladní.

Radikálne, dočasné opatrenie

Pôst je určený pre tento svet, aby sme mohli nabrať druhý dych za hranicou bolesti a problémov, ktoré nás obklopujú. Je pre boj proti hriechu a slabosti v našom vnútri. Pôstom vyjadrujeme našu nespokojnosť s našou hriešnosťou a našu túžbu po Kristovi.

Keď sa Kristus vráti, pôst sa skončí. Je len dočasným opatrením pre tento život a vek, aby sme obohatili našu radosť v Ježišovi a pripravili naše srdce na niečo ďalšie — na stretnutie sa s Ním tvárou v tvár. Keď sa vráti, nezvolá pôst ale oslavu. Svätá abstinencia potom splní svoj nádherný účel a všetci budeme vidieť, akým bola ohromným darom.

Dovtedy sa budeme postiť.

Ako začať s pôstom?

Pôst je náročný. Teoreticky sa javí oveľa jednoduchšie ako je v praxi. Môže nás prekvapiť ako na hranici sa budeme cítiť, keď vynecháme jedno jedlo. Mnoho idealistických začiatočníkov v pôste sa ho rozhodlo vynechať  a zistilo, že nás náš žalúdok núti najesť sa oveľa skôr, než príde na rad ďalšie jedlo.

Pôst vyzerá tak obyčajne, a predsa sa svet, naše telo a diabol doň pokúšajú vniesť všetky druhy komplikácií, aby nám v ňom zabránili. Aby som ti pomohol vydať sa na cestu dobrého pôstu, predstavím ti šesť jednoduchých rád. Môžu síce znieť puntičkársky, no dúfam, že takéto základné rady poslúžia tým, ktorí s pôstom ešte len začínajú, alebo sa oň nikdy vážne nepokúšali.

1. Začni s málom

Ak si sa ešte nikdy nepostil, tak sa nepokúšaj o týždenný pôst. Začni s jedným jedlom, alebo si skús odoprieť jedno jedlo za týždeň počas niekoľkých týždňov. Potom skús dve jedlá a vydláždi si tak cestu k celodennému pôstu. Alebo vyskúšaj dvojdňový džúsový pôst.

Džúsový pôst znamená, že si okrem džúsu a vody odoprieš všetky ostatné jedlá a nápoje. Ak si dáš džús, dodáš telu cukor a živiny, ktoré ho udržia vo fungovaní, zatiaľ čo stále budeš cítiť, že si nejedol. Neodporúča sa, aby si počas akéhokoľvek dlhého pôstu nepil vodu.

2. Naplánuj si, čo budeš robiť namiesto jedenia

Pôst nie je len aktom odopretia, ale duchovná disciplína na hľadanie Božej plnosti. To znamená, že by sme mali mať plán na nejakú pozitívnu činnosť v tom čase, ktorý by sme obyčajne strávili jedením. Veľkú časť dňa strávime s jedlom rovno pred nosom.  Jednou významnou súčasťou pôstu je čas, ktorý vytvára na to, aby sme sa modlili a meditovali nad Božím slovom, alebo aby sme prejavili lásku iným.

Predtým, než sa strmhlav pustíš do pôstu, vytvor si jednoduchý plán. Spoj si ho s účelom tvojho pôstu. Každý pôst by mal mať konkrétny duchovný účel. Identifikuj ho a urč, akým spôsobom sa k nemu dopracuješ, aby si nahradil čas, ktorý by si inak strávil jedením. Bez účelu a plánu to nie je kresťanský pôst ale obyčajné hladovanie.

3. Vezmi do úvahy, ako tvoj pôst ovplyvní ostatných

Pôst nie je povolenie byť nemilujúcim. Bolo by smutné, ak by sme sa nestarali o ľudí vôkol nás kvôli tomu, že sa viac sústredíme na Boha. Láska k Bohu a láska k blížnemu idú ruka v ruke. Správny pôst zmieša naše horizontálne myslenie s vertikálnym. Ak už nič iné, tak aspoň ostatní by mali počas nášho pôstu ešte viac pocítiť, že ich milujeme a staráme sa o nich.

Ak teda budeš plánovať svoj pôst, vezmi do úvahy to, ako ovplyvní ostatných. Ak pravidelne obeduješ s kolegami, alebo večeriaš s rodinou alebo spolubývajúcimi, zhodnoť, ako ich tvoja abstinencia ovplyvní. Namiesto toho, že sa z ničoho nič neukážeš, alebo im v danej chvíli oznámiš, že nebudeš jesť, povedz im o svojom pôste vopred.

Zváž aj tento plán B: Ak zvykneš denne alebo týždenne jesť s určitou skupinou priateľov alebo rodinou a naruší to niekoho odcestovanie, dovolenka, alebo iné nezvyčajné okolnosti, pozri sa na to ako na príležitosť k pôstu a nie ako na jedenie osamote.

4. Vyskúšaj rôzne druhy pôstu

Medzi typické formy pôstu patrí osobný, súkromný a čiastočný pôst. V Biblii však nájdeme rôzne formy: osobný a spoločný, súkromný a verejný, kongregačný a národný, pravidelný a príležitostný, úplný a čiastočný.

Vezmi do úvahy najmä postenie sa spoločne s tvojou rodinou, skupinkou alebo zborom. Zdieľate spolu nejakú špeciálnu potrebu Božej múdrosti alebo vedenia? Je nejaký nezvyčajný problém v zbore alebo v spoločnosti, ktorý by si vyžadoval Boží zásah? Chceš očakávať druhý príchod Krista? Držiac sa za ruky s ostatnými veriacimi, proste úprimne o Božiu pomoc pri spoločnom pôste. 

5. Odopri si niečo iné ako jedlo

Odopretie si jedla nie je nevyhnutne vhodné pre každého. Zdravotný stav môže aj toho najpobožnejšieho človeka odchýliť z tradičnej cesty. Pôst však nie je obmedzený len na abstinenciu od jedla. Ako povedal Martyn Lloyd-Jones: „Pôst by mal zahŕňať abstinenciu od hocičoho, čo je samo o sebe opodstatnené v záujme špeciálneho duchovného účelu.“ 

Ak je kvôli tvojmu zdravotnému stavu pre teba lepšie nevzdať sa jedla, zváž odopretie si televízie, počítača, sociálnych médií, alebo nejakého pravidelného pôžitku, aby si nasmeroval svoje srdce na väčšie potešenie z Krista. Pavel dokonca hovorí o odopretí si sexu v manželstve „na čas, aby ste sa venovali modlitbe“ (1. K 7:5).

6. Nemysli na to, čo si odopieraš

Bez účelu a plánu to nie je kresťanský pôst, ale obyčajné hladovanie.

Keď ti začne škvŕkať v tvojom prázdnom žalúdku a ten začne odosielať tvojmu mozgu signály „nakŕm ma“, nedovoľ, aby sa tvoja myseľ  stále vracala k tomu, že si nejedol. Ak sa železným odhodlaním cez to dostaneš a povieš svojmu žalúdku nie, no tvoja myseľ na to neprestane myslieť, povie to viac o tvojej láske k jedlu než o láske k Bohu.

Kresťanský pôst upriamuje pozornosť na Ježiša alebo na Jeho väčšie ciele pre tento svet. Kresťanský pôst sa snaží vziať bolesť hladu a preniesť ho do večnej hymny boja proti hriechu, prosenia za spásu niekoho iného, príčin nenarodenia dieťaťa, alebo túžby po ešte väčšom poznaní Ježiša.

DAVID MATHIS © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Na prvý pohľad sa zdá, že tieto dve slová k sebe príliš nepasujú. Trpezlivosť vyjadruje schopnosť dlho znášať utrpenie, byť vytrvalý a konzistentný, mať pevnú stabilitu, byť schopný sedieť so založenými rukami. Naliehavosť evokuje pohyb; naliehaví ľudia sú poháňaní, nútení impulzom, tlačení do akcie. Pravdepodobne si predstavujete trpezlivosť a naliehavosť skôr ako olej a vodu než ako arašidové maslo a džem. A predsa v Písme znova a znova nachádzame, že verní, rozvážni muži a ženy sa vyznačujú šťastným spojením týchto dvoch vlastností. Plodný život sa vyznačuje trpezlivou naliehavosťou, akousi spokojnou nespokojnosťou.

Trpezlivá naliehavosť je ako behať maratón. Cieľ je motivujúci: 42 kilometrov. Vzdialenosť je ambiciózna. Len pocit naliehavosti vám pomôže pokračovať v ceste za touto odmenou. Bez pocitu motivácie by vás cieľ paralyzoval. A predsa nemôžete túto vzdialenosť odšprintovať. Naliehavosť 42 kilometrov musí byť vyvážená trpezlivým tempom. Jediná cesta, ktorá vás môže doviesť až k cieľovej čiare, vedie cez stabilné kroky. Aby ste vyhrali preteky, musíte byť trpezliví a naliehaví (1. K 9:24).

Verné, vytrvalé úsilie

Príslovia 28:19–20 nám ukazujú profil plodného človeka. Vo verši 19 verne obrába svoju zem. Na rozdiel od človeka, ktorý sa venuje márnostiam, plodný človek pracuje každý deň, za každého počasia, podľa toho, ako to vyžadujú ročné obdobia. Jeho ruky sú pokryté špinou a čelo zdobí pot. Nebojí sa dlhých dní. Vďaka svojej vytrvalej práci jedáva ovocie svojej práce; jeho komora je plná chleba.

Verš 20 dopĺňa tento obraz a hovorí nám, že plodný človek je dôveryhodný a spoľahlivý za každých okolností. Má akúsi duševnú stabilitu, ktorú Nový zákon nazýva triezvosťou mysle. Ako nám hovorí plačúci prorok, je dôveryhodný, lebo svoju dôveru vkladá do Pána (Jer 17:7). Je ako pomaly rastúci strom, „zasadený pri vode“, zakorenený v Bohu, ktorý „neprestajne rodí ovocie“ (verš 8). Na rozdiel od človeka, ktorý sa ponáhľa zbohatnúť, plodný človek postupuje pomaly a vytrvalo. Nepozná žiadne skratky. Je stabilný ako pevná loď na krištáľovo čistej vode. Výsledkom jeho vernosti bude, že získa hojné požehnanie a stane sa hojným požehnaním pre iných.

Princíp, ktorý tieto dve príslovia zdôrazňujú, je nasledovný: Plodné výsledky prináša (len) nepretržitá činnosť bez zbytočného stresu. Svedomité a vytrvalé úsilie je obvyklou cestou k požehnaniu. Alebo, aby som použil svoju úvodnú vetu, plodný život sa vyznačuje trpezlivou naliehavosťou.

Stabilný, nie stagnujúci

Ale možno sa pýtate, ako verný farmár stelesňuje trpezlivú naliehavosť? Ako sme videli, je trpezlivý v každodennej práci. Prijíma rytmus plodnosti. Nie je natoľko úzkostlivý, aby sa ponáhľal. A predsa je v jeho práci aj dlhodobá naliehavosť. Vie, koľko práce musí stihnúť pred zimou. Má svätú túžbu po žatve. Pracuje na vízii úrodnej farmy v nasledujúcich rokoch a desaťročiach. Je trpezlivý a naliehavý, stabilný a aktívny, spokojný a nespokojný.

„Stabilné kroky tvoria jedinú cestu, ktorá vás môže doviesť až k cieľovej čiare.“

Takáto trpezlivá naliehavosť charakterizuje všetkých, ktorí dobre bežia, ktorí sú verní a plodní. Charakterizuje človeka, ktorý vstáva pred východom slnka, aby sa stretol so svojím Bohom, ktorý vykonáva svoju prácu s každodennou dokonalosťou, ktorý verne kráča vpred, ktorý dodržiava Boží rytmus práce a odpočinku. Ale tento človek má aj zbožnú ambíciu do budúcnosti, nespokojný s tým, že premrhá svoj život. Podobne ako v podobenstve o talentoch túži rozšíriť kútik kráľovstva, ktorý mu dal do rúk jeho Kráľ.

Trpezlivá naliehavosť charakterizuje študentku, ktorá vždy včas dokončí svoje úlohy, usilovne pracuje na požadovaných úlohách a udržiava zdravé návyky tela i duše. Zároveň túži po rozvoji správneho uvažovania, hlbokých citov a disciplinovanej predstavivosti počas rokov štúdia.

Trpezlivá naliehavosť charakterizuje ženu z Prísloví 31, ktorá sa vyznačuje pokojnou činnosťou, je dostatočne stabilná, aby sa na ňu mohol jej manžel spoľahnúť, dostatočne naliehavá, aby nakŕmila a obliekla svoju rodinu, vybudovala domácnosť a vytvárala investície, ktoré budú prinášať ovocie desaťročia.

Stručne povedané, plodný človek je stabilný, nie stagnujúci. Dostatočne spokojný v prítomnosti, aby prijal Boží rytmus práce a odpočinku, dostatočne nespokojný, aby mal svätú ambíciu na roky, desaťročia a dokonca storočia dopredu.

Úzkostná nečinnosť

Ak ste aspoň trochu ako ja, váš život je často poznačený úzkostnou nečinnosťou namiesto trpezlivej naliehavosti. Namiesto toho, aby sme boli spokojní s dnešným „plodením“ (pomalou, usilovnou prácou) a nespokojní s mrhaním budúcnosti, sme nespokojní s malými vecami, a preto premrháme budúcnosť. Buď šprintujeme a omdlieme, alebo sme príliš vystrašení na to, aby sme vstali z gauča.

Čitateľ, do ktorého profilu v Prísloviach 28 zapadáte? Je váš život poznačený trpezlivou naliehavosťou? Robíte ťažké veci deň čo deň? Obrábate ten kúsok kráľovstva, ktorý vám Boh dal? Staráte sa o svoje talenty s dokonalosťou? Alebo sa naháňate za novinkami, zakopávate svoje talenty v hodinách nečinnosti, mrháte časom na prázdne (zbytočné) aktivity?

Považuje vás niekto za dôveryhodného človeka? Ste dostatočne verný, aby ste boli požehnaním pre ľudí vo vašom okolí? Alebo volíte skratky, ignorujete Božie dobré zámery v snahe rýchlo dosiahnuť úspech a neustále hľadáte ďalšie rýchle riešenia alebo triky?

Buďte si istí: Boh sa nenechá zosmiešňovať. Žneme to, čo sme zasiali. Ak nič nezasievate, nič nezožnete. Ak je váš život poznačený úzkostnou nečinnosťou, ak sa venujete márnostiam a volíte skratky, budete chudobní. Ale ak prijímate trpezlivú naliehavosť, ak ste dôveryhodní a stabilní, budete prinášať ovocie kráľovstva, ktoré prežije svet. Budete ako strom zasadený pri vodných tokoch, ktorý prináša ovocie v správnom čase a je stále zelený (Ž 1:3). Dosiahnete cenu (F 3:14). A od Kráľa budete počuť: „Správne, dobrý a verný sluha“ (Mt 25:21).

Clinton Manley © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.orgwww.desiringgod.org

Mnoho ľudí je úplne spokojných s Ježišom ako Spasiteľom, ktorý im dáva odpustenie všetkých ich hriechov. Menej ich je pripravených mať ho vo svojich životoch ako Pána, ktorý ich vedie a necháva rásť v zbožnosti. Ale rozmýšľal si už niekedy nad Kristom ako svojím pokladom?

Poklad skrytý na poli

Jedno z Ježišových podobenstiev v Matúšovom evanjeliu sleduje človeka na poli. Prechádza cezeň a narazí na niečo nezvyčajné, niečo čo tam nepatrí. Najskôr pravdepodobne netuší, na čo narazil. Nikdy si totiž nemyslel, že by na poli mohol náhodne nájsť nejaký poklad. Ale stalo sa. Objavil na svojej ceste bohatstvo, ktoré by sa mu nepodarilo zhromaždiť ani za celý život, ako tam len tak leží nestrážené a nikto si naň nerobí nárok.

Ako môžem získať tento poklad? Čo musím dať alebo urobiť, aby som tento poklad vlastnil, zakúšal a míňal naveky? Taká bola mužova reakcia a vedel, že na to, aby mohol získať poklad, musí získať to pole. A tak predal všetko, čo mal, aby mal dosť peňazí a to pole kúpil.

Hodný všetkého

Úplne všetkého. Pointou podobenstva je zdôrazniť nekonečne vzácnu hodnotu toho, že poznám Ježiša a že on pozná mňa. Tento muž predal všetko, aby získal tento poklad. Vzdal sa svojho domova, nábytku, svojich domácich zvierat — všetkého, čo malo nejakú hodnotu. Obetoval veci, ktoré sám vyrobil, dary, ktoré dostal, majetky, ktoré vlastnil mnoho rokov. Rozlúčil sa s tým v okamihu a urobil tak, pretože videl, že to, čo by mohol získať, ďaleko prevyšuje všetko, čo doteraz vlastnil.

Tento muž predal všetko, aby získal tento poklad.

Pokiaľ nemilujeme a neceníme si Ježiša takýmto spôsobom, potom ho nepoznáme. Nekonečný život v ňom a s ním je jednoducho nepopierateľne cennejší než čokoľvek iné, čo si môžeme kúpiť, postaviť, alebo získať tu na zemi. Rozľahlé domy sú ako nič. Nádherné drahé autá sú ako nič. Oblečenie, koníčky, produkty od Apple, knihy, obchody, zvieratá, televízie — to všetko je nič v porovnaní s naším Kristom. Pre nás je hodný všetkého.

Všetka naša sila

Náš poklad je všetkou našou silou, keď sa cítime slabí. Pavol píše: „Ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.“ (2. K 12:9) Boh a Spasiteľ, ktorý je hodný všetkého, pre nás tiež robí všetko. Keď padneme, je blízko pri zlomenom a pri tom, čo má zlomené srdce. Keď sa cítime vyschnutí, on je tou potravou a silou, ktorú naša duša potrebuje. V každom prípade, keď sme slabí, jeho sila nás napĺňa a pohlcuje našu slabosť, aby ukázal mieru svojej moci.

Celé naše srdce

On je našou silou, on je tou pravou a neukojiteľnou túžbou našich sŕdc. „Hľadám ťa, Pane, ako vzácny klenot. Vzdať sa ťa bolo by bláznovstvom.“ Je bláznivé nehľadať Ježiša čoraz viac. Každú novú vec, ktorú zbadáme — všetko, čo sa naučíme o tomto Spasiteľovi — nám dáva viac radosti, viac viery a viac pokoja. Ježiš je nikdy neprestávajúcou, nevyčerpateľnou hostinou pre naše duše. Nič našim srdciam nechutí lepšie ako on a vďaka evanjeliu môžeme pokračovať v jedení a neprestať po celú večnosť.

Všetka naša nádej

Ján Krstiteľ pripravoval cestu pre Ježiša a jeho službu, a keď napokon uvidel Krista, povedal: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“ (J 1:29). Najväčšou a najvážnejšou krízou celého sveta a každého z nás, ktorí v ňom žijeme, je hriech. Nemáme žiadnu nádej, pokiaľ niekto iný nemôže alebo nechce zasiahnuť v náš prospech. Dobrou správou je, že Baránok Boží, Ježiš Kristus, vzal náš hriech, náš kríž, našu hanbu na seba, tým, že za nás umrel a potom porazil hriech a smrť za nás tým, že vstal z mŕtvych. Všetka naša nádej je v ukrižovanom a vzkriesenom poklade našich sŕdc.

Naozaj je a ostane naším všetkým vo všetkom.

Marshall Segal © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Ako to na vás pôsobí? Neviem sa rozhodnúť, či to brať ako výzvu, alebo ako nárek. Možno sa nemusíme rozhodovať. Thoreau vystihuje skúsenosti väčšiny moderných ľudí. Sme uponáhľaní a polospiaci. Vyjadruje tajné podozrenie, ktoré nás tlačí v zriedkavých momentoch ticha: „Možno žijem rozptýlený život… Možno nežijem naplno.“

Pozornosť

Bohužiaľ, Thoreau nám nemôže ponúknuť konečné riešenie našej situácie. Thoreau nikdy nestretol človeka, ktorý by bol prebudený, pretože nikdy nestretol Človeka, ktorý prebúdza mŕtvych. Nikdy nebol úplne živý, pretože nikdy nestretol Život. Na rozdiel od neho, my máme očarujúcejšiu tvár, na ktorú sa môžeme pozerať, ako je tvár prírody.

Príbeh Marty a Márie dokonale zachytáva úzkosť, ktorú pociťujeme, a ponúka protiliek, ktorý Thoreau poskytnúť nedokáže. Ten príbeh poznáte (L 10:38–42). Ježiš sa zastaví na večeru. Marta pracuje, aby ho pohostila, zatiaľ čo Mária čaká pri jeho nohách. Marta slúži, Mária sedí. Nakoniec je Marta frustrovaná a podráždená, a Ježiš ju upokojuje a napomína.

Tento príbeh často vnímame ako kontrast dvoch pováh. Buď ste Marta, pragmatická a naklonená k práci, alebo Mária, ktorá si vychutnáva opojný nápoj rozjímania. Kontrast tu však nespočíva v osobnostiach, ale v prioritách. Ide o otázku pozornosti. Komu venujete prioritu svojej pozornosti? Voči čomu ste vnímaví? Ste prebudení pre to, na čom skutočne záleží? V tomto ohľade sme všetci Martami, ktoré sa potrebujú stať viac podobnými Márii.

Rozptyľovaní dobrom

S Martou súcitíme — však? Je zaneprázdnená. Lukáš nám hovorí, že bola „príliš zamestnaná posluhovaním“ (verš 40). Stovky vecí si vyžadujú jej pozornosť. Treba upiecť chlieb, prestrieť stôl, naliať nápoje, namiešať víno, umyť riad, pozametať podlahy — nekonečný rad úloh.

Na Martinom probléme je zaujímavé to, že ju od Ježiša rozptyľuje práve služba Ježišovi. Vo víre dobrých vecí sa jej pozornosť odvracia od jedinej dôležitej veci. Ako nám nedávno pripomenul jeden z mojich pastorov: „Tlak nás vždy núti k tomu, aby sa stredobodom stalo niečo iné než Ježiš“ — aj keby tým niečím iným mala byť služba Ježišovi.

Martinu skúsenosť — keď nás dobré veci rozptyľujú od toho najlepšieho — poznáme až príliš dobre. Každé jedlo, každý riad v dreze, každé vynechané zdriemnutie, každá školská úloha, každý pracovný termín, každý výbor, každý nový e-mail, každá kázeň sa stáva ďalším hlasom v kakofónii našej roztržitosti. Služba vytláča úžas. Výkon zatieňuje vychutnávanie si Božej prítomnosti. Ježiš nás pozýva, aby sme si sadli a nasávali jeho slová, ale my zdvorilo odmietame. „Prepáč, Ježiš. Som príliš zaneprázdnený prácou pre teba.“ Keď sa stávame efektívnymi služobníkmi, stávame sa nedokonalými učeníkmi.

„Koľkí z nás sú len napoly živí, pretože sú pre Ježiša prebudení len napoly?“

Nepochopte to zle. Ježiš neodsudzuje Martinu prácu. Nevyzýva nás, aby sme boli mnísi, ktorí sú niekde zavretí len s denníkom a Bibliou (aj keď to môže niekedy znieť lákavo). Náš Pán miluje plodnú prácu. „Choď a rob podobne!“ (L 10:37). Ale Ježiš konfrontuje Martine priority — a aj tie naše. Skôr ako chce moju prácu, Ježiš chce moju nerozdelenú pozornosť.

Nákazlivá nespokojnosť

Koniec koncov, môj problém s pozornosťou nikdy nezostáva len mojím problémom. A určite takým nebol ani problém Marty. Jej roztržitosť vedie k nespokojnosti a jej nespokojnosť je nákazlivá. Jej tornádo aktivít sa snaží vtiahnuť aj Máriu.

Predstavte si tú scénu. Marta skáče od úlohy k úlohe, zúfalo sa snaží všetko stihnúť. Toľko práce a tak málo času. Medzitým jej frustrácia začína vrieť. Ako môže moja lenivá sestra len tak sedieť? Keď po desiatykrát za pár minút kontroluje rúru, jej hnev stúpa. Pri miesení chleba sa rozčuľuje. Je taká sebecká! Keď napokon vo svojom zhone rozbije tanier, je to posledná kvapka. Vtrhne do obývačky. „Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže.“ (verš 40)

Samej — toto jedno malé slovo hovorí za všetko. Marta je frustrovaná, nie preto, že by sa chcela pripojiť k Márii pri Ježišových nohách, ale preto, že chce, aby sa Mária zapojila do jej zaneprázdnenosti. Keď nám rozptýlenie kazí radosť, nespokojnosť si vyžaduje spoločnosť. A Marta sa snaží využiť Ježišovu autoritu, aby vydala príkaz. Pretože Marta nevenovala pozornosť Ježišovi, predpokladala, že jej priority sú aj jeho prioritami. Ale neboli.

Vytrvalé uctievanie

Ježiš ide priamo k jadru veci, diagnostikuje problém a predpisuje liek: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme“ (verše 41–42).

Ježiš schvaľuje Máriine priority. Chváli jej neochvejnú pozornosť, ktorú mu venuje. Jej odhodlaná radosť vyjadruje srdce žalmov:

„Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom.“ (Ž 73:26)

„Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom… a veľmi sa mi páči môj podiel.“ (Ž 16:5–6)

„Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.“ (Ž 27:4)

Stručne povedané, Mária je kresťanská hedonistka a Ježiš to miluje, pretože jej upriamená pozornosť zväčšuje jeho hodnotu. On je hoden všetkej našej pozornosti — hoden našej večnej pozornosti. A Mária to vie. Nie je lenivá. Vytrvalo si váži Krista. Nie je úzkostlivá. Ako by aj mohla byť? Je prebudená pre Ježiša. Mária je plne nažive.

Prebudení a živí

Kresťan, netúžiš po tom aj ty? Koľkí z nás sú len napoly živí, pretože sú pre Ježiša prebudení len napoly? Koľkí z nás žijú rozptýlený život — plný úzkosti o mnohé veci, otroci tyranie aktuálnych kríz, prepracovaní, nedostatočne oddýchnutí, s roztrieštenou pozornosťou, s radosťou zmietanou víchricami a s láskou k Bohu, ktorá pripomína chladnúce uhlíky dávno hasnúceho ohňa? Až príliš často sme modernými Martami — rozptýlení, nákazlivo nespokojní a nekonečne podráždení.

A to všetko len preto, že nedokážeme venovať pozornosť tej jedinej veci, tej jedinej Osobe, na ktorej záleží. Náš každodenný čas pri jeho nohách sa odsúva na okraj. To, čo je pre našu dušu nevyhnutné, sa stáva voliteľným. Sme oveľa viac zaneprázdnení, než by sme chceli, pretože máme oveľa menej Ježiša, než potrebujeme.

Náš Pán nás volá k oveľa plnšiemu životu — k životu, ktorý si Thoreau nedokázal ani predstaviť (J 10:10). Každý deň vás Ježiš vyzýva, aby ste ožili. Vábi vás, aby ste prebudili svoje zmysly pre jeho zázraky, aby ste žasli nad jeho krásou, aby ste prebývali v jeho láske. Nalieha na vás, aby ste prvoradé veci kládli na prvé miesto — aby ste sa k nemu utiekali ako k lieku proti svojej úzkosti. Každé ráno vás volá k sebe, rozprestrie pred vami bohatstvo svojho slova a hovorí: „Priateľu, toto je len zlomok mojej radosti. Poď, sadni si. Ešte nie si plne nažive, a ja chcem, aby si bol.“

Ježiš otvoril dvere k radosti dokorán! Nezostávajme vonku, zahrabaní v rozptýlení. Mária počula jeho hlas a poslúchla. Poslúchneš aj ty?

Clinton Manley © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org