Si vyvýšeným

múdrosťou a slovom svetla pravdivým,

tým základom prvotným

nadovšetko vyzdvihnutým.

Presvecuj lúčom jasnosti Svojej

do tmavých miest mysle mojej;

z duše mojej rozptyľuj

tmu dvojakú

v ktorú som sa zrodil:

hriechom a nevedomosťou.

Ty tvoríš nemluvniatkam jazyk výrečný.

Zdokonaľ i moju reč

a vylej na pery moje

tou milosťou požehnanie Tvoje.

Udeľ mi

mysle horlivosť,

pamäte schopnosť,

v učení zručnosť,

vo vnímaní jemnosť,

a v reči výrečnosť.

Nech Ty

začiatok mojej práce strážiš,

jej napredovanie riadiš,

a k záveru ju privedieš.

Ty, ktorý si Boh a Človek pravý,

žiješ a vládneš svetu, naveky.

Amen.

Tomáš Akvinský

Tým chce vyzdvihnúť vieru malomocných a dať nám ich za príklad. Bežať ku Kristovi — to je smelosť, ktorú poháňa dôvera. Zastať — to je byť pevný a úprimný proti pochybnosti. Hlasno kričať — to je modliť sa s veľkou vážnosťou, ktorá z takého predpokladu pramení.

Bezmocná pochybnosť však nebeží, nezastane, ani nevolá, len sa schúli, zvesí hlavu, chytí si ju do rúk, otvorí ústa, no len tára: „Kto vie? Kto vie, či je to isté? Čo ak sa to nepodarí?“ A podobné bojazlivé slová. Veď pochybnosť nepredpokladá, ani nedúfa, že dostane od Boha niečo dobré. Nič od Neho neočakáva, a preto ani nič nedostane, ako hovorí sv. Jakub: „Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania… Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána“ (Jakub 1:6–7).

Vidíme, že v skutočnosti je viera živá a silná, mení srdce i človeka a očakáva od Boha všetku milosť.

Potom sú tu pochybovači so svojimi prázdnymi lampami ako pochabé panny, ktoré rozlievajú olej; teda prídu so svojimi skutkami mysliac si, že Boh bude počuť ich klopanie a otvorí. Ale On to neurobí.

Vedz, že očakávanie dobrého od Boha a dôvera v Neho poskytujúca úľavu, nazvi to, ako chceš — to je to, čo Písmo nazýva kresťanskou vierou a dobrým svedomím. Musíš ich mať, aby si bol spasený. Ale nezískaš ich skutkami ani doktrínami, ako vidíme v tomto príbehu, lebo bez veriaceho srdca nie je žiaden skutok dobrý.

Preto si dávaj dobrý pozor, mnohí tárajú o viere a svedomí, no vedia o nich menej ako kus dreva. Myslia si, že viera je niečo driemajúce nečinne v srdci; že stačí, keď srdce verí, že Boh je Bohom. Ale tu vidíme, že v skutočnosti je viera živá a silná, mení srdce i človeka a očakáva od Boha všetku milosť.

Preto nás viera nabáda, aby sme bežali, zastali a v každej núdzi nám dáva odvahu kričať a žiadať.

V prvom storočí by historická tabuľa v centre mesta — ak sa vôbec také historické tabule stavali — pripomínala miesto narodenia náramne veľkého zabijaka, kráľa Dávida. Odchovanec Betlehema pred tisíc rokmi zapísal mesto do mapy. A možno, možno raz dedina na vrchole tichého vrchu opäť uspeje v uskutočňovaní takýchto činov. Zaprášené zvitky starodávnych prorokov vravia o niečom takom. (Mich 5:2)

Ale dnes večer, ticho.

Proroctvá sú vzdialené spomienky. Teraz je všetko utíšené a pokojné, nádej kráľa je iba spomienkou tlmenou nevyhnutnými prioritami života: pestovaním obilia, chovaním oviec a platením daní.

Aspoň túto noc mesto konečne spí, hoci je plné ľudí. Sácanie a ruch cestujúcich, vracajúcich sa domov na sčítanie ľudu sa teraz už rozptýlili.

Ó mestečko Betlehem, ako ťa vidíme odpočívať.

Mesto je tak pokojné tiché a mierumilovné, je ťažké to zachytiť na blogu, mieste kde väčšina z nás číta tak rýchlo. Ale skúste si na chvíľu predstaviť pomalšie tempo a tichšie miesto. Žiadne i-pody, žiadne telefóny, žiaden okolitý zvuk. Nijaké lietadlá, nijaká doprava, nijaké sanitky, uháňajúce dolu ulicami. V dokonalom tichu sme svedkami pokojnej invázie, ako búrka páperových snehových vločiek, ticho sa vinúcich k zemi, prikrýva špinavý svet žiarivou svätosťou.

A tak počas adventu spomaľujeme svoj krok na jeho krok a čítame svätý príbeh pomalšie. Neprebehujeme ho len tak v rýchlosti. Pozorujeme nového kráľa Betlehema vstupovať do jaskyne podobnej stodole, aby poľahučky odpočíval v nepríjemnom kŕmnom žľabe. V tichosti noci, nový kráľ prichádza do sena a špiny zlomeného sveta, ktorý zúfalo potrebuje nápravu.

To dieťa je Kristus, ktorý raz zomrie za bieleho dňa, ktorý sa stane tmou. Ale práve teraz odpočíva v Máriiných rukách v tmavej noci, ktorá sa stáva hviezdnatým dňom. Hviezdy a anjeli prenikli nočné ticho.

Ten istý Kristus prichádza do životov ľudí rovnako, ako prišiel do tej maštale. Vstúpil do špiny hriechu, a to sme nečakali. Si prekvapený? Nie si naňho pripravený? Všetko sa zdá byť také náhle. Toto je najlepšie miesto, kde môžeš byť — prekvapený ako mestečko Betlehem.

Advent znamená, že Kristus prichádza tam, kde prípravy nie sú hotové. Budeš pokúšaný najprv ohriať stodolu radiátormi. Nerob to. Budeš chcieť vyniesť špinavé seno a myší trus. Nerob to. Neprichádzaj s pohodlným matracom alebo nadýchanými perovými vankúšmi. Nedezinfikuj steny a podlahu čistiacimi prostriedkami. Neozdobuj jasličky plyšovými bábikami, detskými bavlnenými bodmi a detským púdrom. Nenapĺňaj vaňu teplou vodou a penou do kúpeľa.

Keď sa približuje Spasiteľ, nie je čas čistiť špinu hriechu. On neprichádza, aby položil dôkladne zabalené škatule okolo poctivo vyzdobeného stromčeka. Nie.

Svätý prichádza nečakane doprostred zápachu našich životov.

S touto myšlienkou sme pripravení spievať záverečný verš slávnej piesne (O little town of Bethlehem). Trochu sa krčíme. Možno je spôsob nášho myslenia vhodný len pre istých ľudí alebo je príliš nepríjemný.

O sväté Betlehemské dieťa,
Skloň sa k nám, prosíme,
Zbav nás našich hriechov a vojdi dnu,
Naroď sa dnes v nás.
Počujeme Vianočných anjelov
Hlásať radostnú zvesť
Ó príď k nám, prebývaj s nami,
Náš Pán Imanuel.

Ale toto je posolstvo Vianoc. Tu počas adventnej nedele, chválime Krista, ktorý vnikol do ticha mestečka, aby sa sklonil k hriešnemu ľudstvu. Úprimne prosíme Krista, aby vnikol do našich životov a zbavil nás našich hriechov, ktoré nemôžu byť vybielené našou snahou očistiť sa.

Tony Reinke © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

Rovnako čítame, že nikto medzi nimi nebol núdzny (endeēs). Lukáš nám nehovorí, že nikto medzi nimi nebol chudobný (ptōchos), slovo, ktoré zvyčajne používa, ale núdzny. Ich starostlivosť jeden o druhého nebola definovaná minimalisticky: „Čo je najmenej, čo pre teba môžem urobiť.“, ale milovali blížneho ako seba samého. Toto vyvieralo z Ducha Svätého a ich jednoty. Túto jednotu to taktiež udržiavalo a zaiste potešovalo Svätého Ducha.

Otče, ak rastie majetok, nech neprikladám srdce. Amen.

Vidíme toto v našich spoločenstvách? Takúto odvahu, takúto jednomyseľnosť, takúto túžbu zachraňovať? Prosíme o ňu? Ak áno, šťastní sú sluhovia, ktorí majú bedrá opásané, sviece horiace, a ktorých Pán, keď príde, nájde bdieť. Ak sme zabudli na našu prvotnú lásku, ak v nás starosti sveta a klam bohatstva udusili Božie slovo, potom nám Pán hovorí: „Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky!“

Pane, naplň ma Svojím Duchom a pomáhaj mi smelo vyznávať Tvoje slovo. Amen.

Je čas oddýchnuť si od snahy páčiť sa ľuďom.

Je čas oddýchnuť si od vyhľadávania súhlasu, utvrdenia a akceptácie.

Je čas oddýchnuť si od pocitov neschopnosti.

Je čas oddýchnuť si od viny.

Je čas oddýchnuť si od stresu a starostí.

Je čas oddýchnuť si od ľútosti.

Je čas oddýchnuť si od pocitu, že ti nie je odpustené.

Je čas oddýchnuť si od snahy mať všetko pod kontrolou.

Je čas oddýchnuť si.

Ako oddychujeme v uponáhľanom, unavenom svete?

Ježiš povedal: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké! (Matúš 11:28–30)

Môžeš oddychovať vďaka Ježišovmu slávnemu bezhriešnemu životu, ktorým oslávil Otca. Oddychovať vďaka jeho obetujúcej smrti na kríži, jeho vzkrieseniu a osláveniu na pravici Boha Otca, ktorý dokonal prácu.

Môžeš oddychovať, lebo Ježiš pracoval namiesto teba.

Toto sa nazýva milosť. Je to dar. Rozbaľ ho a oddychuj. Prestaň sa snažiť a začni prijímať.

Drahé milované dieťa Božie, môžeš oddychovať, pretože si „v Kristovi“ a „Kristus je v tebe“. Apoštol Pavol používa frázu „v Kristovi“, „v Ňom“ a ostatné podobné frázy 216 krát.

Zjednotený život s Kristom

Byť v Kristovi znamená, že máš zjednotený život s Ježišom. Všetko, čím Ježiš je, a všetko, čo zázračne dosiahol, ti je teraz dané ako dar.

Oddýchni si v Ježišovi, pretože On povedal

Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť (Ján 15:5).

Uvažuj o tom,

Derwin L. Gray @ 2014
Pôvodný článok nájdete na www.derwinlgray.com

Kto zmeral svojou dlaňou vody mora, kto premeria piaďou nebesá, vezme do merice prach zeme, na váhe odváži vrchy a pahorky na vážkach? Kto usmernil Ducha Hospodinovho, kto bol Jeho poradcom, aby Ho poúčal? Radil sa s niekým, kto by Ho školil a učil pravej ceste, kto by Ho učil ceste poznania a privádzal Ho na chodník rozumnosti? Hľa, národy sú sťa kvapka z vedra, treba ich pokladať za prášok na vážkach. Hľa, ostrovy zavážia sťa zrnko piesku, Libanon nestačí na oheň a jeho zverina nestačí na zápaly. Všetky národy sú pred Ním ako nič, úplne nič neznamenajú pre Neho. Ku komu pripodobníte Boha? A akú podobu Mu dáte? Remeselník ulial modlu a zlatník ju obtiahol zlatom, priletoval striebornú retiazku. Kto je chudobný na takú obeť, vyberie si drevo, ktoré nepráchnivie, vyberie múdreho remeselníka, aby postavil modlu, ktorá sa nekláti. Neviete to? Nepočuli ste to? Nebolo vám to zvestované od počiatku? Nepochopili ste založenie zeme? Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme, — kým jej obyvatelia sú len ako kobylky — Ten, ktorý odvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie, Ten navnivoč privádza hodnostárov a sudcov zeme mení na márnosť. Sotva sú zasadení, sotva sú zasiati, sotva sa ich kmeň zakorení v zemi, dýchne na nich a uschnú, vietor ich odveje ako plevy. Komu ma teda pripodobníte? Komu sa budem rovnať? vraví Svätý. Zdvihnite pohľad a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vyvádza ich voje podľa počtu, všetkých oslovuje menom; pred Premocným a Presilným nechýba ani jeden.

Povzbudenie zronených

Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu? Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, Jeho múdrosť nemožno vystihnúť. Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. Mládenci ustávajú a slabnú, junáci sa potkýnajú a klesajú. Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú.

Obávam sa, že z manželstva robíme priveľkú vedu. Hoci Boh manželstvo vymyslel, nekladie naň hlavný dôraz. Pozrime sa na to zo správnej perspektívy: Biblia je kniha pre nás od Boha, podľa ktorej máme žiť, nasledovať Ho, robiť Mu radosť a radovať sa z Neho. Na to, aká je veľká, hovorí o manželstve pomerne málo. Hoci Biblia obsahuje dôležité texty o manželstve a veľmi ho vyzdvihuje, musíme si uvedomiť, že Biblia nie je kniha o manželstve. 

Manželstvo je v Biblii vedľajšou témou. Hlavnou témou je Boh. Každá strana Biblie je o Bohu: o jeho charaktere, svete, ľude, sľuboch, budúcnosti a sláve. Akékoľvek naše učenie o manželstve musíme najskôr vnímať vo svetle biblického dôrazu na Boha. Ak chceme mať o manželstve správnu predstavu, musíme ho vnímať vo vzťahu k Bohu.

Pre dobro svojho manželstva o ňom teraz na chvíľu prestaň rozmýšľať. Premýšľaj o Bohu. Keď sa usilujeme chápať, poznať a nasledovať Boha, veci zvyčajne dávajú zmysel. Venuj preto teraz nejaký čas premýšľaniu o tom, kým Boh je, a zabudni na seba a svoje manželstvo.  

Izaiáš, kapitola 40, je jedným z najfascinujúcejších biblických oddielov. Približuje nám nebo a vidíme v ňom zlomok z toho, aký ohromný a slávny Boh naozaj je. Relativizuje náš malý svet, egá a problémy. Boh chce konať v tvojom manželstve a prostredníctvom neho. Sústreď sa však najprv na Boha, ktorý ťa stvoril, ktorý vládne nad každým aspektom tohto sveta a ktorý ťa vrúcne miluje.

Otázka pre manželov: Ako často si navzájom pripomínate Božiu veľkosť? Ako si v tom môžete navzájom pomôcť?

Pokiaľ máte záujem o knihu Ty a ja navždy, nájdete ju v našom e-shope.

Nielenže spoznal myšlienky sŕdc a motívy svojich kritikov, ale tiež tie ochrnutého človeka, na ktorého nevyslovenú túžbu po odpustení Ježiš reagoval. V Marekovi 3:5 je Ježiš hlboko skľúčený zo „zatvrdilosti ich sŕdc“ a v Marekovi 7:6 karhá ľudí, ktorí vzdávajú Bohu chvály a aj napriek tomu „jeho srdce je ďaleko odo mňa“. V skutku, Ježiš udivuje svojich poslucháčov, keď hovorí, že to, čo nás poškvrňuje, je to, čo „vychádza z nášho srdca“ (Mk 7:19, 21). Súlad s právom a náboženské rituály neznamenajú nič, ak motív a úmysly srdca nie sú nasmerované na Boha, ale skôr na ľudskú priazeň alebo samochválu. Boha môžeme chváliť a byť slobodní jedine vtedy, ak je objektom najväčšej lásky nášho srdca (Mk 12:30, 33).

Gréci a Rimania za najväčší boj človeka považovali zápas medzi mysľou (o ktorej verili, že sídli v duši) a vášňami (o ktorých verili, že sídlia v tele). Ak si chcel dosiahnuť silu, odvahu, sebakontrolu a múdrosť, učil si sa emócie podriadiť diktátu rozumu.

Veľký boj moderných ľudí je zas takmer opakom tohto. Veríme, že naše najhlbšie pocity sú „tým, čím skutočne sme“ a nesmieme ich potláčať ani popierať. Veľký ľudský boj je medzi emóciami a represívnou spoločnosťou, ktorá často stojí v ceste sebavyjadreniu a sebarealizácii.

Biblia neučí ani jedno z vyššie spomenutého. Hovorí, že ľudský boj prebieha v jedinom celku — v ľudskom srdci. Hlavný ľudský boj nie je medzi srdcom a niečím ďalším, ale medzi silami, ktoré ľudské srdce trhajú rôznymi smermi. Veľký boj rozhoduje o tom, kam bude nasmerovaná najväčšia láska, nádej a viera tvojho srdca.

Anglicky hovoriaci človek chápe srdce ako emócie. Ale Biblia hovorí, že aj naše myslenie pochádza zo srdca (1. M 6:5, Pr 23:7, Dan 2:30), podobne ako naše ciele, naše plány a naše rozhodnutia (Pr 16:1, 9; Mt 12:33–34). Toto v nás vyvolá zmätok, kým si neuvedomíme, že pohľad Biblie na ľudskú prirodzenosť je revolučný a odlišuje sa od toho, čo nachádzame v iných ľudských systémoch myslenia.

Srdce sa používa ako metafora pre sídlo nášho najzákladnejšieho nastavenia, toho, čomu sme najhlbšie oddaní a čomu najviac veríme (Pr 3:5, Pr 23:26). Je to to, čo najviac milujeme a v čo dúfame, čo si najviac ceníme, to, čo zajíma našu predstavivosť (Mt 6:21). Každé srdce má nejaký sklon (1. M 6:5), niečo, k čomu je nasmerované. Nasmerovanie srdca potom kontroluje všetko — naše myslenie, cítenie, naše rozhodnutia a činy. To, čo najviac milujeme, považujeme za rozumné, žiaduce a uskutočniteľné. Čokoľvek si v našom srdci ceníme najviac, to ovláda celú osobu. Žiaden div, že Ježiša tak trápia naše srdcia. Žiaden div, že Boh ignoruje vonkajšie záležitosti a hľadí nadovšetko na srdce (1. S 16:7, 1. K 4:5, Jer 17:10). Žiaden div, že proroci hovorili, že cieľom spasenia nie je obyčajný súlad so zákonom, ale mať zákon „vpísaný do srdca“ cez duchovné znovuzrodenie (Jer 31:33). Na konci aj tak robíme to, čo naše srdce najviac chce.

Biblické chápanie srdca je kultúrne revolučné. Keď svätý Augustín napísal svoje Vyznania, staroveký svet nikdy predtým nevidel nič podobné.

Skúmal svoju minulosť, svoju históriu a vnútornú motiváciu, ktorá ho viedla. Dôvod, prečo klasická doba nikdy nevyprodukovala také dielo je, že podľa jej názoru boli vnútorné motívy a pocity bez akéhokoľvek významu. Len veci, ktoré treba prekonať. Na druhej strane, naša súčasná kultúra nemá žiaden spôsob — ako mal Augustín — precediť emócie a odhaliť, ktoré z nich sú oslobodzujúce, pretože nás vedú preč od mizérie zahľadenosti do seba, a ktoré sú zotročujúce.

Nemôžeš sa zmeniť len tým, že zmeníš svoje myšlienky, ani veľkými skutkami vôle, ale skôr zmenou toho, čo najviac miluješ. Zmena nenastáva len tým, že do svojej mysle prijmeš nové pravdy — hoci to je v nej zahrnuté — ale tiež tým, že nakŕmiš svoju obrazotvornosť novou krásou tak, aby si miloval Ježiša najviac zo všetkého. Meníme sa vtedy, keď zmeníme to, čo najviac uctievame. Ako to dokázať? Tým, že vidíme Ježišove vlastné srdce zničené a zlomené, keď na kríži zomrel za nás (Ž 22:14). Naše srdcia sú transformované tým, že uctievame ukrižovaného Spasiteľa.

Copyright © 2010 by Timothy Keller, Redeemer Presbyterian Church.

Pôvodný článok môžete nájsť na redeemer.com

Konečne sa mi dcéra s tým číslom ozvala a mohol som mu zavolať. Nechcel som hovoriť s jeho asistentmi — chcel som hovoriť s ním. On je ten, s kým som to celé tie roky vybavoval. Vedel som, že s tými informáciami urobí niečo užitočné.

Nebol dostupný celé dopoludnie. Všetky moje hovory prebral odkazovač. Skúšal som zavolať na jeho mobil, do kancelárie a dokonca aj domov. Nikde ani živej duše. Čo je zač — banka? Nechcel som, aby sa tieto informácie stratili v jeho množstve nahrávok, správ či e-mailov.

Chcel som hovoriť priamo s ním. Chcel som počuť, ako si na počítači otvára moje konto a vkladá tam informácie. Chcel som byť toho svedkom svojimi ušami. Príliš často sa mi stalo, že som ľuďom odovzdal konkrétne informácie a oni potom tvrdili, že ich nikdy neodstali. Toto mi malo ušetriť nejaké peniaze. Nie veľa, ale prečo minúť pár dolárov navyše na poistenie, keď ich môžete vyhodiť na seba? Ó, áno — mohol som ich tiež darovať. Jasné. Mohol som to urobiť, pokiaľ si spomínam.

Osobná poznámka: daruj peniaze, ktoré si ušetril na poistení auta.

Ale kde bol? Snažil som sa rozmýšľať ako on. Ak v ten deň hral golf (teoreticky to bolo možné, párkrát som s ním hral), zrejme by si potom dal dlhý obed, aby sa zotavil a doplnil tekutiny, a potom by mohol ísť vybaviť nejaké veci. Potom by mohol ísť do kancelárie, aby zistil, či potrebuje vo zvyšku tohto pracovného dňa ešte niečo urobiť. Áno, uvedomil som si, tak je to. Tak som zavolal o trištvrte na štyri poobede. Zdvihol. Bingo! (Mohol by som byť súkromným vyšetrovateľom.)

Hneď som začal s tým, ako chcem zmeniť svoju poistku, spýtal som sa, či si je istý, že rozumie. Znel trochu unavene (golf a slnko — to vás unaví!), ale vyhovel mi. Poďakoval som mu za okamžité vybavenie mojej veci a chystal som sa zložiť. Napokon, skončil som s ním.

Kým som však stihol položiť, ešte niečo povedal.

„Niečo by ste mali vedieť,“ povedal. Na chvíľu stíchol. Pomyslel som si, že povie niečo o zvyšujúcich sa sadzbách poistenia.

„Moja mama dnes ráno zomrela,“ povedal. Teraz bolo na mne, aby som stíchol.

„To je mi veľmi ľúto. Prečo ste vôbec v práci?“ opýtal som sa oveľa menej formálnym tónom. „Prečo nie ste doma?“

„Hľadal som pre ňu nejaké papiere a myslel som si, že by mohli byť v kancelárii. Potom som videl, že voláte, tak som zdvihol.“

Johnovi Watsonovi prisudzujú citát z deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia, ktorý hovorí: „Buďte láskavý. Každý, koho stretnete, nesie ťažké bremeno.“

Dokonca aj poisťovací agenti.

Dean Nelson. Pôvodný článok nájdete na: storylineblog.com

1. Rytmus slova a modlitby

Ponáram sa do Božieho Slova (Ježiša), keď v modlitbe čítam, študujem, učím sa naspamäť a sýtim sa Písmom (Ján 5:39–40). Celé Písmo má jediný cieľ: svedčiť o spásnom diele Ježiša. Chcem Ho poznať viac.

2. Rytmus mojej rodiny

Mojou prvou službou je prijímať Božiu milosť a vydávať tú istú milosť mojej druhej najdôležitejšej službe, mojej manželke a deťom.

3. Rytmus spoločenstva

Potrebujem, aby do môjho života hovorili ďalší veriaci a vylievali do môjho srdca milosť. Toto sa deje v mojej skupinke a každý týždeň počas „času transformácie", kde učím náš tím a vedúcich (a som nimi vyučovaný).

4. Rytmus mentorstva a mentoringu

Potrebujem, aby do môjho života vstupovali starší a vyspelejší muži; moji mentori Rick Warren, Scot McKnight, Miles McPherson a Norm Geisler. Potrebujem rovnocenných ľudí vo svojom živote, aby sme zdieľali nápady a skúsenosti, a potrebujem ľudí, ktorých mentorujem, aby som do nich mohol vlievať svoj život, aby ďalšia generácia mohla byť silná.

5. Rytmus učenia

Čítam veľa! A čítam z rôznych oblastí: technológie, teológia, filozofia, organizačné vedenie, sociológia, psychológia a veda.

6. Rytmus misie

Pozerám sa na každý deň ako na príležitosť dotknúť sa stratených. Milujem zdieľanie Ježiša s ľuďmi, keď s nimi budujem vzťahy.

7. Rytmus finančnej štedrosti

Moja žena a ja sme finančne štedrí k miestnemu zboru (zbor Transformation) a Božej práci, pretože Ježiš bol k nám štedrý ako prvý. Čím viac dávame finančne, tým viac sa chránime pred zvodmi toho, že si peniaze zbožštíme.

8. Rytmus spoliehania sa na Ducha

Čím viac rastiem v Ježišovi, tým viac si uvedomujem, aký slabý a biedny som, čo spôsobuje, že sa spolieham na moc Ducha Svätého. Chcem byť mužom, ktorý kráča s Duchom a v Duchu.

Premýšľajte o tom.

Pastor Derwin

Derwin L. Gray @ 2012

Pôvodný článok nájdete na www.derwinlgray.com