S Marekom Cingeľom, farárom a v súčasnosti tajomníkom biskupského úradu Východného dištriktu ECAV na Slovensku sa rozpráva Martin Viglaš.

Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi.
"Konferencia #EVS2024 #sedemdesiatkratsedem #odpustenie
3.-5.máj 2024
Divadlo Jonáša Záborského, Prešov

Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Kto je Boh?

Boh je Stvoriteľ vesmíru, ktorý túži po tom, aby sme ho poznali. Práve preto sme tu. Túži po tom, aby sme sa spoliehali na jeho silu, lásku, spravodlivosť, svätosť a súcit a aby sme to všetko prežívali aj my. Preto volá všetkých: „Poďte ku mne… “

Na rozdiel od nás Boh vie, čo sa stane zajtra, na budúci týždeň, o rok aj o desať rokov. Hovorí: „Ja som Boh a iného Boha niet a nikto nie je ako ja. Od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo.“¹Vie, čo sa stane vo svete. Vie, čo sa stane v tvojom živote, a bude stáť pri tebe, ak sa ty rozhodneš dať mu vo svojom živote miesto. Píše sa o ňom: „Boh je naše útočisko a sila, najistejšia pomoc v súženiach.“²Musíme však vynaložiť úprimnú snahu nájsť ho. Povedal: „Budete ma hľadať a nájdete ma, keď ma budete hľadať celým svojím srdcom.“³

Tragédie, nešťastia, smútok: Kde je Boh?

To však neznamená, že tí, čo poznajú Boha, uniknú ťažkostiam. Tak to celkom nefunguje. Ak nastane nejaké veľké nešťastie alebo pohroma, medzi tými, čo trpia či zomrú, obvykle bývajú aj takí, čo poznajú Boha. Ale aj uprostred utrpenia môžu prežívať vnútorný pokoj a silu, ktorá pramení len z Božej prítomnosti. Jeden nasledovník Ježiša to vysvetľuje takto: „Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme.“⁴ Realita nám hovorí, že nás v živote budú stretávať problémy. Pokiaľ nimi však budeme prechádzať s tým, že poznáme Boha, dokážeme sa na ne pozerať z inej perspektívy a reagovať na ne inak: so silou, ktorá nebude pochádzať z nás samotných. Pre Boha žiadny problém nie je neprekonateľný. On je väčší než všetky problémy, ktoré nás môžu kedy zastihnúť, a my nebudeme na ne sami.

Biblia hovorí: „Hospodin je dobrý, je pevnosťou v deň súženia. Priznáva sa k tým, ktorí v ňom majú útočisko.“⁵ A tiež: „Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne. Plní želanie tých, čo sa ho boja, počuje, keď volajú o pomoc, a pomáha im.“⁶

Ježiš povedal svojim nasledovníkom tieto slová útechy: „Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“⁷ Ak sa skutočne obrátiš k Bohu, on sa o teba postará ako nikto iný.

Boh a naša slobodná vôľa

Boh vybavil človeka schopnosťou rozhodovať sa. To znamená, že nás nenúti, aby sme s ním nadviazali vzťah. Dovoľuje nám, aby sme ho odmietli a tiež, aby sme sa dopúšťali najrôznejšieho zla. Mohol nás donútiť, aby sme sa správali láskyplne. Mohol nás donútiť, aby sme boli dobrí. Ale aký vzťah by sme s ním potom mali? Nebol by to vôbec vzťah, ale vynútená, plne ovládaná poslušnosť. Boli by sme len bábkami v jeho rukách. Miesto toho radšej Boh zachoval našu ľudskú dôstojnosť a obdaril nás slobodnou vôľou.

Prirodzene, z hĺbky svojej duše občas voláme: „Ale Bože, ako si mohol dopustiť takúto hroznú katastrofu?“

Ako by sme chceli, aby Boh konal? Chceme, aby ovládal skutky ľudí? Koľko smrtí by mal dovoliť v prípade teroristického útoku?! Mali by sme lepší pocit, keby Boh obmedzil počet zavraždených na stovky? Alebo by sme boli radšej, aby dovolil zomrieť len jednému človeku? Lenže keby Boh zabránil čo i len jedinej vražde, už by neexistovala sloboda rozhodnutia. Bolo by to len celoplanetárne bábkové divadlo. Preto sa ľudia môžu slobodne rozhodnúť, že budú Boha ignorovať, vzoprú sa mu, pôjdu svojou vlastnou cestou alebo spáchajú voči iným hrozné skutky.

Náš svet

Táto planéta nie je bezpečným miestom. Niekto nás môže zbiť. Alebo nás môže zraziť auto. Alebo by sa mohlo stať, že budeme vyskakovať z budovy, ktorú zasiahli teroristi. Alebo nebudeme mať čo jesť, lebo nás niekto nespravodlivo obral o naše úspory. V tomto drsnom prostredí, ktoré sa nazýva planéta Zem, sa nám môže pritrafiť množstvo zlých vecí, keďže sa ľudia nie vždy riadia Božím príkazom, aby sme sa navzájom mali radi.

Boh však nie je vydaný na milosť ľuďom. Práve naopak. Našťastie sme tu my odkázaní na neho. Na milosť Boha, ktorý stvoril vesmír s nespočetným množstvom hviezd, a to tak, že jednoducho vyriekol slová: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe… “⁸ Tento Boh je zároveň „kráľom celej zeme“⁹ Vládne neobmedzenou mocou a múdrosťou. Aj keď sa nám môže zdať, že nemáme šancu určitý problém zvládnuť, máme neobyčajne schopného Boha, ktorý nám pripomína: „Pozri, ja som Hospodin, Boh celého tvorstva, je pre mňa azda nejaká vec nemožná?“¹⁰ Nejako dokáže zachovať slobodnú vôľu hriešnych ľudských bytostí, a zároveň vykonať svoju vôľu. Boh jasne hovorí: „Čo som povedal, to iste vyplním, čo som naplánoval, to určite urobím.“¹¹Môžeme čerpať útechu zo skutočnosti, že ak svoj život podriadime jemu, budeme sa môcť spoľahnúť na jeho slová: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“¹²

Kde je Boh, keď ho odmietame?

Mnohí z nás — vlastne všetci — sa občas rozhodneme brániť Bohu v tom, aby naplnil svoje zámery, a ideme si svojou vlastnou cestou. V porovnaní s inými (určite v porovnaní s nejakými teroristami) sa nám zdá, že sme slušní, dobrí ľudia. Ale ak máme byť v hĺbke svojej duše úprimní, musíme si priznať, že keby sme sa mali postaviť tvárou v tvár Bohu, cítili by sme svoju vlastnú hriešnosť a nedokonalosť. Keď sa začneme na Boha obracať v modlitbe, nezarazí nás vedomie, že Boh dobre vie o našich myšlienkach, činoch a sebectve? Svojím životom a konaním sme sa Bohu odcudzili. Často si žijeme tak, ako by sme svoj život v pohode zvládli aj bez neho. V Biblii sa píše: „Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou… “¹³

A výsledok? Naše hriechy nás oddeľujú od Boha, a to má ďalekosiahlejšie následky než len na tento život. Trestom za hriechy je smrť — večné oddelenie od Boha. Boh však zaistil cestu, ako môžeme získať jeho odpustenie a spoznať ho.

Boh ponúka svoju lásku

Boh prišiel na zem, aby nás zachránil. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.“¹⁴

Boh pozná bolesť a utrpenie, ktoré prežívame na tomto svete. Ježiš opustil istotu a bezpečie svojho domova a vstúpil do drsného prostredia, v ktorom žijeme my. Spoznal únavu, hlad a smäd, zažil, ako ho cudzí ľudia očierňovali, ba ani jeho rodina a priatelia mu neverili. Ježiš však zažil niečo omnoho horšie než každodenné starosti. Ježiš, Boží Syn, na seba v podobe človeka dobrovoľne vzal všetky naše hriechy a zaplatil za ne svojou smrťou. „Lásku sme poznali podľa toho, že on položil svoj život za nás.“¹⁵Podstúpil mučenie, pomalú a postupnú smrť ukrižovaním, aby nám mohlo byť odpustené.

Ježiš dopredu oznámil, že bude ukrižovaný. Predpovedal, že tri dni po svojej smrti vstane z mŕtvych a dokáže tým, že je Boh. Nepovedal, že sa jedného dňa reinkarnuje. (A kto by aj vedel, či sa tak naozaj udialo?) Tvrdil, že sa na tretí deň po svojom pohrebe ukáže vo svojej telesnej podobe ľuďom, ktorí ho videli umierať. Tretieho dňa našli jeho hrob prázdny a vyše päťsto ľudí dosvedčilo, že ho po jeho vzkriesení videli.

Boh nás pozýva k sebe do neba

Boh nám teraz ponúka večný život. Nie je to niečo, čo by sme si museli zaslúžiť. Je to dar, ktorý nám Boh voľne ponúka a ktorý dostaneme, keď ho požiadame, aby vstúpil do nášho života. „Darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi.“¹⁶ Ak mu vyznáme svoje hriechy a obrátime sa k Bohu, prostredníctvom Ježiša dostaneme dar večného života. Je to dosť jednoduché. „Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život.“¹⁷Chce vstúpiť aj do tvojho života.

A čo nebo? Biblia hovorí, že Boh „dal do srdca ľudí večnosť“.¹⁸ Možno to znamená, že v hĺbke svojho srdca vieme, ako by mohol vyzerať lepší svet. Smrť ľudí, ktorých máme radi, nám jasne hovorí, že s týmto životom aj so svetom niečo nie je v poriadku. Niekde hlboko v duši vieme, že musí byť aj lepšie miesto na život, kde nebudú srdcervúce trápenia a bolesti. A Boh skutočne má takéto lepšie miesto, ktoré nám ponúka. Bude to úplne nový systém, kde sa bude neustále uskutočňovať jeho vôľa a kde sa budú diať len dobré veci. V tomto svete Boh zotrie ľuďom každú slzu z očí „a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude… “¹⁹ A Boh bude prostredníctvom svojho Ducha prebývať v ľuďoch takým spôsobom, že už nikdy nezhrešia.²⁰

Udalosti ako teroristický útok či nejaká pohroma sú dosť zlé. Odmietnuť večný vzťah s Bohom, ktorý ponúka Ježiš, je však ešte horšie, a to nielen z pohľadu večného života. Žiadny vzťah v tomto živote sa totiž nedá ani len porovnať s osobným poznaním Boha. On dáva nášmu život zmysel, je zdrojom útechy, poskytuje nám múdrosť v časoch zmätku a je pre nás silou a nádejou. „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin. Blahoslavený muž, čo sa utieka k nemu.“²¹

Niektorí ľudia hovoria, že Boh je len barlička pre slabých. Ale je tá jediná spoľahlivá, ktorú všetci potrebujeme.

Ježiš povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.“²² Tí, ktorí sa na neho v živote spoliehajú, si stavajú akoby dom na Skale. Nech ich v živote postretne akákoľvek kríza, vďaka nemu zostanú silní.

Kde je Boh? Môže vstúpiť aj do tvojho života!

Ježiša môžeš prijať do svojho života hoci aj hneď teraz. „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“²³ Práve prostredníctvom Ježiša Krista sa môžeme vrátiť k Bohu. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“²⁴Ponúka sa: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu… “²⁵

Aj teraz môžeš požiadať Boha, aby vstúpil do tvojho života. Môžeš to urobiť modlitbou. Modlitba je úprimný rozhovor s Bohom, ktorý vidí do hlbín tvojej duše. Ak to tak cítiš, môžeš mu povedať napríklad niečo v tomto zmysle:

„Bože, moje srdce sa od teba odvrátilo, ale teraz by som to chcel zmeniť. Chcem ťa spoznať. Chcem do svojho života prijať Ježiša a jeho odpustenie. Nechcem byť už viac od teba oddelený. Staň sa Bohom môjho života od tejto chvíle až naveky. Ďakujem ti, Bože.“

Úprimne si pozval Ježiša do svojho života? Ak áno, môžeš sa tešiť na množstvo vecí. Boh sľúbil, že vzťah s ním ti prinesie to najväčšie uspokojenie v tomto živote.²⁶ Kde je Boh? Sľúbil, že príde a bude prebývať v tebe.²⁷ A dá ti večný život.²⁸

Nech sa stane vo svete okolo teba čokoľvek, Boh bude stáť pri tebe. Aj keď ľudia nežijú tak, ako by to chcel Boh, on dokáže použiť aj tie najstrašnejšie situácie a napriek nim uskutočniť svoje plány. To, čo sa vo svete deje, má totiž v končenom dôsledku pod kontrolou Boh. Pokiaľ mu patríš, môžeš sa spoľahnúť na jeho sľub: „Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha… “²⁹

Ježiš povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“³⁰ On sľúbil, že „Nezanechám ťa, ani ťa neopustím.“³¹

[1] Izaiáš 46:9–10; [2] Žalmy 46:2; [3] Jeremiáš 29:13; [4] 2. Korinťanom 4:8–9; [5] Nahum 1:7; [6] Žalmy 145:18–19; [7] Matúš 10:29–30; [8] 1. Mojžišova 1:14; [9] Žalmy 47:8; [10] Jeremiáš 32:27; [11] Izaiáš 46:11; [12] Jakub 4:6; [13] Izaiáš 53:6; [14] Ján 3:16–17; [15] 1. Jánov 3, [16]; 16 Rimanom 6:23; [17] 1. Jánov 5:12; [18] Kazateľ 3:11; [19] Zjavenie Jána 21:4; [20] Zjavenie Jána 21:27 a 1. Korinťanom 15:28; [21] Žalmy 34:8; [22] Ján 14:27; [23] Ján 1:12; [24] Ján 14:6 [25] Zjavenie Jána 3:20; [26] Ján 10:10; [27] Ján 14:23; [28] 1. Jánov 5:11–13; [29] Rimanom 8:28; [30] Ján 14:27; 16:33; [31] Židom 13:5.

Marilyn Adamson. Článok prebratý z: WWW.everystudent.sk

V prvom rade treba povedať, že Biblia hovorí o pekle ako o mieste, kde Boh nie je a ani nikdy nebude. To znamená, že tam nebude ani žiadna radosť, pokoj, láska, či nádej.

Pravdou tiež je, že Boh nikoho do pekla neposiela. My sa tam posielame sami. Boh urobil všetko preto, aby sme tam nemuseli ísť. Dal nám slobodnú vôľu, teda nie sme v živote naprogramovaní ako roboti. Toto je Jeho zámer so všetkými ľuďmi. Boh nás stvoril podľa svojho obrazu, preto máme slobodnú vôľu. Stvoril nás tak, že môžeme povedať „áno“ alebo „nie“, so slobodnou vôľou odmietnuť Boha, a tak prijať aj následky tohto odmietnutia.

V určitom slova zmysle môžeme povedať, že Boh do pekla nikoho neposiela, pretože následky nášho odmietnutia zakúsil namiesto nás Ježiš Kristus. Boh v podobe ľudí, kníh, prednášok, kázni a modlitieb kladie svoje „prekážky“ na našej ceste do pekla. Robí všetko preto, aby nás na našej životnej ceste odvrátil z nesprávneho smeru a viedol úplne opačne, k záchrane od následkov našich zlých rozhodnutí. Všetky Božie prekážky môžeme tiež odmietnuť, a tým sa slobodne rozhodnúť, že skončíme na mieste zvanom peklo.

Boh v podobe ľudí, kníh, prednášok, kázni a modlitieb kladie svoje „prekážky“ na našej ceste do pekla.

Niekedy dostaneme otázku: „Ako môže Boh posielať svoje deti do pekla?“ Boh určite svoje deti do pekla neposiela. Tu treba vidieť rozdiel v tom, že nie každý človek je automaticky Božie dieťa. Na druhej strane platí, že ak je niekto dieťaťom Božím, je zároveň oslobodený od následkov, ktoré pramenia z odmietnutia Boha. Čiže je oslobodený od trestu za hriechy.

Takže posiela Boh ľudí do pekla? Je Boh zodpovedný za choroby vo svete? Je priamo zodpovedný za to, že sa mnohí dostanú do väzenia? Môže za to, že niekto skončí na elektrickom kresle? Privoláva Boh vojny? Spôsobuje zlomené srdcia a nešťastné rodiny? Všetky tieto veci sú následkami hriešnej prirodzenosti človeka a sú vlastne výsledkom rebélie človeka voči tomu, čo chce Boh. Sú tiež výsledkom ľudskej pýchy, chamtivosti, sebectva, túžby po moci a všetkého toho, čo prináša iba túžba po vlastnom prospechu a nie prospechu aj pre ostatných.

To je ovocie hriechu človeka. Práve to prináša množstvo utrpenia vo svete. Neexistuje na to iné vysvetlenie. Tým „najväčším“ hriechom je odmietnutie toho, čo vykonal Ježiš Kristus pre našu záchranu od večného zatratenia, ako sa tiež peklo niekedy nazýva.

Ľudské hriechy zvykneme deliť do kategórií. Hovoríme o vraždách, znásilneniach, ale to všetko môžeme zhrnúť pod jeden hriech a tým je odmietanie toho, čo pre nás urobil Ježiš Kristus. Inými slovami — ten hriech sa nazýva nevera v Boha. Všimnime si, čo sa píše v Biblii. Ježiš Kristus nehovorí: „A keď príde (Duch Svätý), poučí svet: o hriechu, že ľudia žijú skazene a vykrádajú banky… “. Pán Ježiš povedal: „A keď príde (Duch Svätý), poučí svet o hriechu, že neveria vo mňa.“

Je naivné myslieť si, že sa človek môže zahrávať s Ježišom Kristom a neočakávať za to náležité dôsledky. Aké smiešne je ľudské zmýšľanie práve v tejto záležitosti. Veď my, ľudia, prirodzene očakávame trest za oveľa malichernejšie veci, než je táto.

Ak vyskočíme z vysokej budovy, zákon gravitácie urobí hneď svoje. Môžeme povedať, že Boh je láska a to je iste pravda, ale zákonite musíme, na druhej strane, očakávať, že keď „úmyselne vstúpime do mláky, môžeme sa ošpliechať“. Ak si myslíme, že pôjdeme proti zákonu gravitácie, tak nás to v konečnom dôsledku zničí. Určite máme radi naše malé deti, ale ani táto hlboká láska nezabráni tomu, že sa dieťa popáli, ak priloží prsty na horúci sporák.

Copyright © 1999, Grace Communications. Všetky práva vyhradené. Pôvodný článok nájdete na: christiananswers.net