Je to v poriadku

V roku 1873 dostal jeden muž správu od manželky, ktorá sa s ich štyrmi dcérami plavila do Európy, kde sa mali všetci čoskoro stretnúť. Správa znela: „Zachránila som sa len ja… “ Loď, na ktorej sa plavili, sa zrazila s inou loďou a napokon sa potopila. Všetky štyri dcéry zomreli. Pre rodinu to bola ďalšia hrozná správa v priebehu troch strašných rokov. V roku 1870 totiž prišli o syna a o rok neskôr ich rozsiahly požiar priviedol na mizinu. Po tom všetkom prichádza strašná nehoda na mori.

Muž sa volal Horatio Spafford. Keď sa plavil za svojou smútiacou ženou, napísal:

When peace, like a river, attendeth my way
When sorrows like sea billows roll
Whatever my lot, Thou has taught me to say
It is well, it is well with my soul.

Keď na cestách života pokojom oplývam,
keď topím sa vo vlnách zármutku,
v každom čase v Pánovi vyznávam,
je to v poriadku, moja duša je v poriadku.

Je to v poriadku? Čo mohlo tak výrazne ukotviť myseľ a srdce tohto muža v strašnej tragédii a oslobodiť ho natoľko, že spieva „v poriadku“, keď prišiel o všetko, čo mal?

Nádej v Spaffordovom chválospeve

 „Kľúčom k zvládaniu utrpenia bol pre Horatia Kristus.“

Kľúčom k zvládaniu utrpenia bol Kristus, aspoň pre Horatia. Tento otec stretol, miloval, uctieval a tešil sa z Muža, svojho Spasiteľa, Ježiša Krista. A práve táto láska ho preniesla cez najväčšie vlny života. Pochopil podstatu verša z Listu Filipským, kde Pavol, ktorý trpel viac než dosť, píše: „Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.“ (F 1:21)

Kristus, Syn Boží, sa ponížil, aby sa stal človekom z mäsa a kostí, presne ako Ty a ja (F 2:7). Keď sa stal mužom — nevinným a bezhriešnym, ponížil sa ešte viac a na kríži zomrel smrťou hriešnika namiesto nás (F 2:8). Za moju dušu prelial vlastnú krv, spieva sa ďalej v piesni. Jeho zničené telo a vyliata krv splatili dlh za moje hriechy. Skrze Ježišovu obeť je môj hriech — nie čiastočne, ale úplne pribitý na kríž, už ho viac nenesiem.

Na konci každej straty je vlastne radosť, pretože nič — žiadna správa, strata, udalosť, žiadny človek — nič ma nemôže odlúčiť od Krista a Jeho lásky. Dokonca ani smrť. Keď poslednýkrát zavriem oči, ten moment najväčšej a najhlbšej straty bude vlastne „ziskom“.  A Pane, daj nech rýchlo príde deň, keď sa ukáže moja viera. Môžeme mať pokoj, vieru a dokonca aj radosť, a to aj v momente, keď stratíme všetko, pretože nikdy nestrácame všetko. Bez ohľadu na to, čo sa deje tu na zemi, večnosť strávime v prítomnosti Boha, ktorý sa stal človekom ako my, položil za nás život, zachránil nás od hriechu a spasil nás pre život v hojnosti vo večnosti.

Je to v poriadku?

Boh nám z milosti daroval pieseň, ktorá vznikla uprostred tragédie. Piesne majú často moc vyjadriť bolesť a zároveň ju utíšiť v čase, keď slová nestačia. Pieseň It Is Well — Je to v poriadku opakovane preniesla mnohých svätých cez najťažšie utrpenie. Pripomína nám, kto stojí za našou radosťou a životom, pripomína nám Toho, s kým je to vždy v poriadku.

 „Na konci každej straty je vlastne radosť, pretože nič ma nemôže odlúčiť od Krista a Jeho lásky.“

Už si niekedy zažil tento druh pokoja uprostred absolútneho chaosu života? Cítil si niekedy Božiu lásku, keď si bol nešťastný? Tvoje reakcie na prekážky, sklamanie či strata skrývajú niečo veľké, silné a upokojujúce?

V Kristovi môžeš byť v poriadku bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzaš. On za teba zomrel. Súcití s tvojou bolesťou. Zostáva s tebou. Sľubuje, že ťa vykúpi a privedie k sebe na miesto, kde ťa už navždy a dokonale ochráni pred hriechom, smrťou, bolesťou a smútkom.