Koniec čakania

Tajomstvo, ktoré preniká príjemnosťou, no aj napriek tomu ho nedokážeme zachytiť slovami. V tom tajomstve sa totiž skrýva „túžba po niečom, s čím sme doposiaľ nikdy nemali skúsenosť“.^[1]

Práve preto milujem pieseň When We See Your Face (Keď uvidíme Tvoju tvár) od Boba a Jordana Kauflinovcov. Táto pieseň sa hlboko dotýka mojich skrytých túžob a vzbudzuje vo mne silné emócie. Plačem zriedkavo, no len málokedy sa mi podarí túto pieseň dopočúvať bez sĺz. V snahe ušetriť iných od trápnej situácie s plačúcim mužom v strednom veku, počúvam túto pieseň radšej osamote.

Niekomu by sa to mohlo zdať podozrivé, a preto by som hneď na začiatku rád povedal, že ma nik nežiadal, aby som tejto piesni robil akúsi reklamu. Sám som si vypýtal povolenie napísať o nej článok a nemám z toho žiaden zisk okrem ohromného bohatstva, ktoré ponúka pieseň sama o sebe. Moja duša si totiž naozaj potrebuje pripomínať posolstvo tejto piesne, najmä teraz, keď uplynul ďalší rok, ja som opäť o niečo starší a stále bojujem proti neúprosnej temnote, stále čakám, stále túžim po niečom, s čím som doposiaľ nikdy nemal skúsenosť. Doposiaľ. Je to túžba po zasľúbenom zjavení, po zjavení, ktoré postupne milujem stále viac (2. Tim 4:8).

Píšem o tejto piesni, pretože predpokladám, že aj tebe sa zíde pripomienka jej vzácneho posolstva. A možno aj v tebe odkryje to prenikavé, príjemné a neutíšiteľné tajomstvo.

Aj keď je tma zdrvujúca

Aj keď je tma zdrvujúca

a aj najjasnejšie svetlá slabnú

aj keď Božie Slovo

udupávajú hlupáci

aj keď sa podlí nikdy nepotkýnajú

a vzmáhajú sa na každom mieste

všetci budeme pokorení, keď uvidíme Tvoju tvár

Nepotrebujete dosiahnuť stredný vek ani sa dožiť staroby, aby ste zistili, aký temný dokáže byť svet, v ktorom žijeme. Teraz už však môžem dosvedčiť, že čím dlhšie tu duša človeka žije, tým silnejší účinok na ňu tento svet má. A tým vôbec nechcem povedať, že som už skutočne trpel. Zatiaľ nie.

Byť dlhodobo vystavený mätúcej temnote je naozaj ubíjajúca skúsenosť (Ž 73:16). Väčšina z nás nie je pri vstupe do starších demografických stĺpcov v pokušení ustúpiť a nekonať len z dôvodu fyzických následkov starnutia, ale zároveň z dôvodu duchovných a psychologických účinkov dlhodobého boja so zlom, ktoré kazí a ničí naše rodiny, priateľstvá, cirkevné zbory, povolania, spoločnosti a národy. V mladíckom výbuchu optimizmu sme si pravdepodobne mysleli, že to všetko hravo zvládneme, no reálna skúsenosť nás drsne ponížila a ukázala nám naše miesto. Zlo je nad naše sily a nad naše porozumenie. Nádej to niekedy v boji proti temnote schytá.

Až kým si nespomenieme, že…

Spomenieme si, že jedného dňa sa všetka ťaživá temnota z prítomnosti svätých pominie (Zjav 22:5), a dokonca aj teraz, keď temnota zúri (Zjav 12:12), je zároveň na ústupe, pretože nám žiari pravé svetlo (1. J 2:8). Spomenieme si, že sme nikdy nemali spoznať ani pochopiť zlo, ktorému čelíme (1. M 3:7). Isteže je to namáhavá úloha! Len Vševediaci a Všemohúci dokáže porozumieť zlu a neunaviť sa (Iz 40:8). Spomenieme si aj na Jeho zasľúbenie: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (J 16:33). Spomenieme si, že našou dôležitou úlohou a jediným spôsobom, ako premôcť temnotu, je dôverovať Mu (Pr 3:5–6) a počúvať Ho (J 14:15).

A ten deň, ktorý ukončí noc, deň radostného pokorenia vykúpených spravodlivých a deň hrozného pokorenia a zahanbenia zatratených hriešnikov, ten deň bude slávnostne zahájený, keď uvidíme Ježišovu tvár (1. K 13:12).

Všetky naše hriechy budú za nami

Démoni, s ktorými bojujeme

tí mimo nás i tí v nás

budú pod našimi nohami

aby už nikdy nepovstali

všetky naše hriechy budú za nami

zmazané skrze Kristovu krv

a zakúsime Tvoju láskavosť

keď uvidíme Tvoju tvár

Mám satana a jeho mizerných duchov už naozaj plné zuby a najradšej by som ich ani len nespomínal. No jednu vec pripomínam rád, a to že jedného dňa (počúvaj, ty hromada ohavností!) zostúpi všemohúca noha Syna človeka, pošliape hlavu draka a všetkých jeho diabolských hadov a my už viac nebudeme musieť bojovať (Ef 6:12; Zjav 20:10).

Nezabúdame však na niečo omnoho milšie a príjemnejšie, niečo, čo silnie každým rokom, kým starneme a vyrovnávame sa s tým, aký nepoddajný a sofistikovaný dokáže byť hriech v našich údoch (R 7:23). Nezabúdajme, že jedného dňa bude náš hriech za nami.

Vieme, že Ježiš za nás zaplatil plné výkupné (1. Tim 2:6), a že Božou milosťou sme skrze vieru (Ef 2:8) odetí Kristovou spravodlivosťou (F 3:9), a tak na nás Boh hľadí ako na spravodlivých, akoby sme nikdy nezhrešili a vždy Mu boli poslušní (R 3:26). A to je v tejto chvíli takmer nepochopiteľná nádhera.

No jedného dňa sa naša krvou kúpená nevinnosť, naša svätá čistota, stane len forenzným faktom uchopeným skrze vieru. V ten deň plne pochopíme, aké je byť spravodlivý každým atómom nášho vzkrieseného tela a v každom rozmere našej večnej duše. Už nebudeme mať žiaden hriech. Žiadne skazené motívy, žiadne zakázané túžby, žiadne prekliate sebecké ambície. Každou časťou nášho bytia spoznáme, čo znamená dokonale počúvať najväčšie prikázanie, akoby to bola najprirodzenejšia vec na svete — pretože to aj bude najprirodzenejšia vec na svete! A s jasnou mysľou a srdcom preplneným radosťou budeme uctievať Baránka, ktorý bol pre nás zabitý.

Keď uvidíme Jeho tvár, zakúsime Ježišovu nepochopiteľne milostivú dobrotu.

Všetko čakanie skončí

Všetko čakanie skončí

všetok smútok bude uzdravený

všetky sny, ktoré sa zdali

nemožné, budú realitou

a Ty nás všetkých zhromaždíš

v Tvojom náručí nekonečnej milosti

navždy ako Svoju Nevestu

keď uvidíme Tvoju tvár

Čakanie skončí. Táto veta ma vždy veľmi dojme. Väčšinu svojho kresťanského života v tomto tmavom údolí trávime trpezlivým očakávaním toho, čo túžime vidieť (R 8:25). A väčšinu tohto čakania sprevádza stonanie (R 8:20) — stonanie v chorobe, v zármutku, v sklamaní a v zmätku hroznej a násilnej zlomenosti sveta a nevyspytateľných zámeroch nášho jediného múdreho Boha (R 16:27), ktorého cesty nie sú naše cesty (Iz 55:8). Stonáme v nádeji, ako vtáci, s túžbou po dokonalej intimite poznania Toho, ktorý miluje naše duše tak, ako aj nás poznal On (1. K 13:12).

No jedného dňa — a Ženích sľúbil, že to bude „čoskoro“ (Zjav 22:20) — sa čakanie skončí. Príde náš Hrdina, pri ktorom sú všetci legendárni hrdinovia len kópie a chabé tiene. Príde a dokonale nás spasí (Iz 35:4; Žid 7:25). A všetko temné, choré, zničené a skazené sa pominie ako nočná mora a bude len tieňom včerajška (Ž 90:4–5), ktorý bude slúžiť iba na to, aby zintenzívnil príchuť jasného a večného dneška (Zjav 22:5).

A zo všetkého svetla prinášajúceho nám radosť, najjasnejšia bude Jeho tvár.

Budeme navždy Tvoji

Uvidíme, spoznáme

tak ako sme doposiaľ nepoznali

budeme nájdení, budeme doma

budeme navždy Tvoji

Keďže sme boli stratení, navždy budeme dokonale rozumieť tomu, že sme nájdení (L 19:10). Keďže poznáme Spasiteľa len sčasti, potom Ho budeme poznať úplne, najlepšie ako dokáže obmedzený človek poznať nekonečného Boha (1. K 13:12). Budeme dokonale patriť Bohu a budeme dokonale doma. Navždy.

Domov. To je to neutíšiteľné tajomstvo vnútri nás, nemyslíte? Tá prenikavá príjemnosť, tá túžba po niečom, čo sme zatiaľ nezakúsili, no vieme, že presne tam patríme. Myslím, že presne to táto pieseň odkrýva — našu túžbu po domove, ktorý sme zatiaľ nenavštívili, a pocit odcudzenia na miestach, kde sme sa narodili. Nepatríme tam, kde je temnota, skazenosť a démonickosť a kde je našou najpríjemnejšou skúsenosťou požehnaná nádej o budúcnosti, v ktorú dúfame. Túžime po domove.

Pretože doma sa stretneme s Tým, ktorého milujeme, hoci sme Ho nevideli (1. Pt 1:8). Domov je tam, kde uvidíme Jeho tvár.

---

[1] C. S. LEWIS: The Weight of Glory, 1949, s. 29–30