Kto je Ježiš? II.

Isaac Torrontera @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/andormix/8273456962/

Niektorí ľudia hovoria: „Všetky cesty vedú k Bohu.“ Toto je nebezpečná nepravda. Biblia jasne učí, že Ježišova obeta bola jedinou cestou, ako vyriešiť problém hriechu.

Ježiš je jedinou cestou k Bohu

Niektorí ľudia hovoria: „Všetky cesty vedú k Bohu.“ Toto je nebezpečná nepravda. Biblia jasne učí, že Ježišova obeta bola jedinou cestou, ako vyriešiť problém hriechu.

V Getsemanskej záhrade sa Ježiš modlil: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie, ako ja chcem, ale ako Ty“ (Matúš 26:39). Ježiš bol úplne informovaný o tých, čo pred ním ležali, vrátane Judášovej zrady, Petrovho zaprenia a skutočnosti, že bude na čas do veľkej miery opustený Svojimi vlastnými učeníkmi. Dobre vedel aj o krutej a príšernej fyzickej bolesti, ktorú mal vydržať — mučivé bičovanie a nemilosrdné ukrižovanie.

Pravdepodobne najväčšiu bolesť Mu však spôsobovalo Jeho vedomie, že všetok hriech sveta bude na kríži uvalený na Neho. Toto bol pre Ježiša horší údel ako smrť, pretože nikdy v žiadnom ohľade nezhrešil a teraz mal trpieť a byť oddelený od Otca.

V tejto modlitbe Ježiš povedal: „Ak je možné, nech ma minie tento kalich… “ Faktom však je, že ak mala byť zaplatená spása ľudstva, nebolo možné vyhnúť sa krížu. Dokonca aj po Svojom vzkriesení Ježiš znova poukázal na to, že bolo pre Neho nevyhnutné „pretrpieť to a tak vstúpiť do Svojej slávy“ (Lukáš 24:26).

Ježišova služba na zemi

Ježišov život mal okrem cesty na kríž aj iný účel. Slúžil ľudstvu Svojou činnosťou. Liečil ľudí so zlomeným srdcom. Oslobodzoval utláčaných. Vracal zrak slepým a vyslobodzoval uväznených.

Ježiš stále slúži ľudstvu týmito spôsobmi zo Svojho nebeského trónu. Stará sa o tých, ktorí stratili svojich milovaných, ktorých srdcia sú plné bolesti pre oddelenie a ktorých duše sa chvejú bolesťou zo zlyhania. Dvíha tých, ktorí sú zdrvení životom, tých, ktorí sú rozbití, zlomení a týraní. Ten istý Ježiš, ktorý kráčal po tejto zemi, ktorý slovom utíšil moria, miluje aj vás.

On tiež otvára naše oči voči našim hriechom, ukazuje nám Božiu slávu a zachraňuje nás od zla. Tento Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, ktorý niesol hriechy sveta a vstal z mŕtvych, vám chce odpustiť vaše hriechy práve teraz.

Boh vám hodil záchranné lano v podobe Ježiša Krista. Chyťte sa Ho. Prijmite Jeho lásku a odpustenie. On je „Cesta, Pravda a Život“.

Prečo Ježiš zomrel?

Čo je tou najdôležitejšou udalosťou v ľudskej histórii? Bezpochyby je to ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista. Na Kristovom kríži…

• boli Boh a ľudstvo zmierení,
• boli Božie spravodlivé požiadavky uspokojené,
• bolo späť získané to, čo bolo ľudstvom stratené v Edenskej záhrade,
• bol Satanovi a jeho prisluhovačom zasadený ochromujúci úder,
• bola kúpená naša spása.

Nedokážeme rozprávať o Kristovej obeti príliš veľa ani o nej premýšľať príliš často. Ježiš ustanovil Večeru Pánovu presne z tohto dôvodu, hovoriac: „to čiňte na moju pamiatku“ (Lukáš 22:19).

• On zomrel, aby ste vy mohli vstúpiť do blízkeho spoločenstva s Ním.
• On zomrel, aby ste už viac nežili prázdny, osamotený, bezvýznamný život.
• On zomrel, aby vám mohla byť odpustená vždy prítomná vina a aby ste od nej mohli byť oslobodený.
• On zomrel, aby ste vy mohli vedieť, že pre vás za hrobom existuje život v nebi.

Nikdy nepodceňujte neoceniteľný dar, ktorý vám Boh dal na kríži Kalvárie.

Kristova smrť a vzkriesenie: základný kameň našej viery

Písmo nám hovorí, že základ kresťanstva stojí na Kristovej smrti a Jeho vzkriesení:

„A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych. Lebo ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený, ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch“ (1. Korintským 15:14–17).

Dobrou správou je, že Ježiš zomrel a znova vstal — a preto vieme, že skutočne existuje život za hrobom!

Kristovo ukrižovanie je ľudstvo vo svojom najhoršom bode.
Na začiatku neuveriteľného príbehu ukrižovania zisťujeme, že ľudia zaobchádzali s Ježišom — Bohom v ľudskej podobe — tým najhorším možným spôsobom:

• Keď Ten, ktorým bol svet vytvorený, vkročil na túto zem, „svet Ho nepoznal“ (Ján 1:10).
• Oči oslepené hriechom nevideli v Ježišovi žiadnu krásu, aby po Ňom túžili (Izaiáš 53:2).
• Pri Jeho narodení nebolo v hostinci žiadne miesto, čo bolo predzvesťou zaobchádzania, akého sa Mu malo dostať v rukách ľudí (Lukáš 2:7).
• Krátko po Jeho narodení a počas Jeho účinkovania sa Ho Jeho nepriatelia snažili zbaviť, ale „neprišla Jeho hodina“ (Matúš 2:13).

Kristovo ukrižovanie je konečnou obeťou.
Napokon prišla hodina Kristovej smrti (Ján 12:23). Ježiš už skôr povedal Svojim učeníkom: „Nikto mi [život] neberie, ale ja ho kladiem dobrovoľne“ (Ján 10:18).

Ježišova cesta na Kalváriu začala rozhodnutím v Getsemane. Hoci Ježiš chvíľkovo odhalil Svoju moc Svojim nepriateľom v Getsemanskej záhrade (pozri Ján 18:5), rozhodol sa odložiť Svoje božské privilégiá a dobrovoľne ísť na Svoju smrť. Týmto spôsobom demonštroval Svoju obrovskú lásku voči nám (Ján 15:13).

Kristovo ukrižovanie
Po Svojom zatknutí bol Ježiš privedený k veľkňazovi, potom posunutý Pilátovi, potom poslaný Herodesovi a potom vrátený Pilátovi. Pre výnimočnosť obvinení, ktoré voči Nemu boli vznesené, sa pre aktuálnu vládu stal politickým problémom. Napriek tomu, že bol vo všetkých veciach, z ktorých Ho obviňovali, nevinný, zaviazali Mu oči, posmievali sa Mu a bili Ho. Prešiel krutým udieraním rímskeho biča. Napokon bol odsúdený na smrť na rímskom kríži.

Samotný akt ukrižovania bol neuveriteľne barbarský a mučivý. Ukrižovanie nebolo len prostým spôsobom popravy, ale tiež nástrojom neskutočnej bolesti, mučenia a ponižovania. Táto metóda popravy naplnila množstvo starozmluvných proroctiev o Mesiášovi, Spasiteľovi Židov:

• Mesiášove ruky a nohy mali byť prepichnuté (Žalm 22:16).
• Mesiáš mal mať rany na Svojich rukách (Zachariáš 13:6).
• Mesiáš sa mal stať „kliatbou“ pre nás, a to tým, že bude „zavesený na dreve“ (5. Mojžišova 21:23; Galatským 3:13).

V Starej zmluve sa zviera stávalo obeťou zmierenia za hriechy ľudí, ale nedarilo sa mu dostať ku koreňu problému. Ježiš — dokonalý, bezhriešny Boží Syn — sa stal konečnou zmiernou obetou za naše hriechy (1. Jánov 2:2).

Aj keď Ježiš bol Bohom, bol stále človekom s ľudskými emóciami. Určite mal schopnosť cítiť skutočnú fyzickú bolesť. Je zaujímavé, že keď bolo Ježišovi ponúknuté „kyslé víno so žlčou“, aby ho vypil a otupil bolesť, On ho odmietol (Matúš 27:34). Predtým v Getsemanskej záhrade rozmýšľal o spôsobe, ako zmierniť utrpenie: „A zase odišiel a druhý raz modlil sa takto: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím (tento kalich) vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa“ (Matúš 26:42).

Ježiš sa rozhodol zakúsiť pre nás celú plnosť Svojej bolesti. Vo svojom článku „Ježišovo ukrižovanie: Umučenie Krista z medicínskeho pohľadu“ Dr. Truman Davis podáva tento opis Ježiša počas Jeho posledných hodín na kríži: „Zažíva hodiny neobmedzenej bolesti, opakovania kĺby trhajúcich kŕčov, prerušované čiastočné dusenie a prenikavú bolesť, keď sa z Jeho roztrhaného chrbta odtrháva tkanivo pri pohyboch hore a dolu po drsnom dreve. Potom začína iná agónia — hlboká rozdrvujúca bolesť v hrudi, keď sa osrdie pomaly plní sérom a začína stláčať srdce. Teraz je takmer koniec… stlačené srdce sa namáhavo snaží pumpovať ťažkú, hustú, lenivú krv do tkanív. Týrané pľúca sa zúrivo usilujú hltať malé dúšky vzduchu (Arizona Medicine, zväzok 22, marec 1965, strany 183 — 187).

Sedem vyhlásení, ktoré Ježiš urobil z kríža

V neuveriteľnej agónii urobil Ježiš z kríža sedem vyhlásení:

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“
Lukášovi 23:34 Ježiš urobil toto vyhlásenie ako odpoveď na poznámky ľudí v Matúšovi 27:42: „Zachraňoval iných; sám Seba nedokáže zachrániť.“

„Ešte dnes budeš so Mnou v raji.“
Toto vyhlásenie sa nachádza v Lukášovi 23:43 a Ježiš tieto slová nádeje vyslovil v odpovedi zlodejovi vedľa Neho, ktorý prišiel ku zmyslom a prosil Ježiša: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do Svojho kráľovstva“ (Lukáš 23:42).

„Žena, hľa, tvoj syn… [syn], hľa, tvoja matka.“
Ježiš tieto ľúbezné slová vyslovil v Jánovi 19:26–27 dvom z najbližších ľudí v Jeho živote: Jeho matke Márii a Jeho učeníkovi Jánovi. Dokonca aj pri smrti odmietal myslieť len na Seba.

V tomto bode Písmo zachytáva, že „po celej krajine bola temnota“ (Matúš 27:45). Grécke slovo „krajina“ možno preložiť ako „zem“, čo znamená celý svet. Viacero historických a mimobiblických zdrojov naznačuje, že takáto celosvetová temnota nastala. V skutočnosti história vraví, že v správe Piláta cisárovi Tiberiovi Pilát predpokladá, že cisár vie o istej rozsiahlej temnote, dokonca spomína, že nastala medzi dvanástou a treťou hodinou popoludní.

„Bože môj, Bože môj, prečo si Ma opustil?“
Tieto slová sa nachádzajú v Matúšovi 27:46. Desivá prítomnosť hriechu v tomto strašnom momente Ježiša obkľúčila: „A Hospodin na Neho uvalil neprávosť nás všetkých“ (Izaiáš 53:6). Byť opustený Bohom bolo pre Ježiša oveľa väčším zdrojom úzkosti ako pre kohokoľvek iného, pretože On bol úplne svätý. Nikto počas celého Svojho pozemského života ani na jediný okamih nevystúpil z dôverného spoločenstva so Svojím Otcom. Avšak toto bolo niečo, čo Otec musel v živote Syna urobiť, aby sme sa mohli vrátiť do vzťahu, ktorý si On želal mať s nami od začiatku — vzťah, ktorý bol stratený ešte v rajskej záhrade.

Písmo o tomto okamihu hovorí opakovane:

• „Ponesie ich neprávosti“ (Izaiáš 53:11).
• „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa my mohli v Ňom stať spravodlivosťou Božou“ (2. Korintským 5:21).
• [On] sám niesol naše hriechy vo Svojom vlastnom tele na dreve… “ (1. Petrov 2:24).

Predstavte si, aké ťažké to muselo byť pre Otca. Miloval Svojho Syna! Ježiš nikdy ani nepomyslel, že by bol mimo harmónie s mysľou Otca. Jeho Syn nikdy nestrávil ani okamih mimo Jeho vedomej prítomnosti. Nikdy nespáchal jediný hriech!

Tento druh obety je nám načrtnutý, keď Boh hovorí Abrahámovi: „Zober teraz svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ… a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu [pre Mňa]” (1. Mojžišova 22:2).

Nevieme, čo si Abrahám a Izák povedali v tých posledných okamihoch pred tým, ako Abrahám zdvihol nôž nad svojím synom. Nepoznáme ani detaily toho, čo sa stalo počas tých troch hodín, keď Ježiš zobral hriech sveta na Seba.

Prečo sa to muselo stať? Ježiš musel prejsť týmto údelom pre neprekonateľnú bariéru, ktorá stála medzi Bohom a človekom. Boh sa vo všetkej Svojej svätosti nemohol pozerať na hriech: „[On je] čistejších očí, než aby hľadel na zlo, a nemôže sa pozerať na skazenosť“ (Abakuk 1:13). Následne sa človek vo všetkej svojej skazenosti nemohol pozerať na Boha. Takže svätý Otec musel odvrátiť Svoju tvár a vyliať Svoj hnev na Svojho vlastného Syna. Toto bola najväčšia obeta, akú mohol Ježiš vykonať, no musel sa cítiť opustený Bohom, pretože to je nutný dôsledok hriechu.

„Žíznim!“
Jánovi 19:28 Ježiš povedal: „Žíznim!“ Tým, že to Ježiš povedal, naplnil starozmluvné proroctvo: „Dali mi tiež žlč ako jedlo a na smäd mi dali ocot, aby som ho pil“ (Žalm 69:21).

„Dokonané je!“
Jánovi 19:30 nachádzame známy „bojový pokrik kríža“. Nikdy znova už nezakúsi bolesť ani nebude v rukách Satana. Nikdy viac už nebude ani na okamih opustený Bohom. Dokončil, čo bol poslaný urobiť (Ján 5:36; Ján 17:4).

Slovo dokonané je prekladané mnohými spôsobmi…

• Je to ukončené.
• Je to zaplatené.
• Je to vykonané.
• Je to naplnené.

Čo bolo ukončené? Naše hriechy a vina, ktorá ich sprevádzala.
Čo bolo zaplatené? Cena vykúpenia.
Čo bolo vykonané? Spravodlivé požiadavky zákona.
Čo bolo naplnené? Dielo, ktoré dal Otec Ježišovi, aby ho vykonal.

Bola ukončená Satanova moc nad ľudstvom. „Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. Na Ňom odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi“ (Kolosenským 2:13–14).

„Otče, do Tvojich rúk porúčam Svojho ducha.“
Tieto konečné slová (pozri Lukáš 23:46) značili obnovenie vzťahu medzi Otcom a Synom, ale uvádzali tiež nový vzťah, ktorý teraz môžeme mať s Otcom my. Opona v chráme, viditeľná pripomienka bariéry medzi Bohom a človekom, bola roztrhnutá na dve časti (Matúš 27:51). V podstate Boh hovoril: „Skrze smrť Môjho Syna máš teraz úplný prístup do Mojej prítomnosti“ (pozri Židom 10:19).

Čo Ježiša držalo v pohybe, keď Ho Jeho učeníci opustili, keď davy kričali: „Ukrižuj Ho!“, keď podstúpil desivý osud niesť všetky hriechy sveta? Vy! Pavol povedal: „[On] ma miloval a dal Seba samého za mňa… “ (Galatským 2:20).

Greg Laurie. Pôvodný článok nájdete na: harvest.org

(0 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.