Bez domova, ale slobodný

paojus alquiza @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/paojus/2718687317

Existuje bezdomovstvo, ktoré je špecificky kresťanské. Pretože kresťania už viac nie sú z tohto sveta, hoci on alebo ona stále na tomto svete zotrvávajú (Ján 17:14–15).

Existuje bezdomovstvo, ktoré je špecificky kresťanské. Pretože kresťania už viac nie sú z tohto sveta, hoci on alebo ona stále na tomto svete zotrvávajú (Ján 17:14–15).

Väčšina z nás to chápe abstraktne. Vieme, že si nás Ježiš vyvolil z tohto sveta (Ján 15:19) a že List Židom nás povoláva, aby sme žili ako „cudzinci a pútnici na zemi“ (Židom 11:13).

Ale na konkrétny zážitok toho, že nikde celkom nezapadáte, sa dá zvyknúť ťažko. Bez ohľadu na to kde sme, bez ohľadu na to, čo robíme, sme stále cudzincami a cítime sa tak trochu mimo.

Kým skutočne nenájdeme spôsob, ako sa vyrovnať s touto realitou, budeme sa opakovane cítiť dezorientovane a sklamane. To máva za následok mnoho „reptania a pochybovania“ (Filipským 2:14), teda kým nezískame vôľu zmieriť sa s tým, že:

• Naše padnuté a zlyhávajúce telá nie sú naším domovom. Jedného dňa budú vzkriesené ako dokonalé (1. Korintským 15:42–44) a budeme sa v nich cítiť ako doma. Ale práve teraz nás kvôli hriechu, ktorý prebýva v našich telesných údoch, zrádzajú (Rímskym 7:23) a sme vystavení všetkým druhom márnosti — starnutiu, chorobám a postihnutiam (Rímskym 8:20).

• Náš domov nie je naším domovom. Ani idylické prostredie, ani projekt na vylepšenie nášho domova z neho nikdy nespraví nebeský domov, ktorý hľadáme.

• Naše manželstvá nie sú naším domovom. Manželstvo je len dočasným obrazom pretrvávajúceho vzťahu Krista a cirkvi (Efezským 5:32). Ale aj tie najlepšie pozemské manželstvá sú len nedokonalými obrazmi a väčšina manželstiev nie je najlepších. A všetky tieto pozemské manželstvá trvajú len „kým nás smrť nerozdelí“.

• Naše deti nie sú naším domovom. Rodičia rýchlo zistia, že výchova detí je tým najťažším džobom na svete a je celá zameraná na jednu vec: na prípravu našich detí na opustenie domova.

• Naše priateľstvá nie sú naším domovom. Aj tie najlepšie priateľstvá prechádzajú ťažkými a napätými obdobiami a väčšina priateľstiev pretrvá len po istý krátky čas a mnoho z nich sa končí bolestivo.

• Ani naše cirkevné zbory nie sú naším domovom. Je pravda, že kresťania viac nie sú „ cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží“ (Efezským 2:19). Napriek tomu evanjeliá a epištoly v Novej zmluve dávajú najavo, že nejednotnosť v cirkevných zboroch je rozšíreným problémom (1. Korintským 1:10). Podobne ako naše individuálne telá, aj cirkev sa jedného dňa stane dokonalým a osláveným telom Kristovým (Rímskym 12:5, Efezským 5:27). Ale práve teraz, hriech, zlomenosť, zlyhania, slabosti, skupinkovanie, doktrinálne rozpory, ostré rozkoly (Skutky 15:39) a vlažnosť ku Kristovi nám všetkým pripomínajú, že naše miestne cirkevné zbory ešte stále nie sú naším domovom.

• Naše denominácie nie sú naším domovom. Veľmi málo ľudí cíti, že im príslušnosť práve k ich cirkvi dokonale sedí. Zdá sa, že vo všetkom je nejaký doktrinálny, politický, vodcovský, strategický alebo organizačný problém, o ktorom si myslíme, že sa zhoršuje.

• Naše koalície a hnutia nie sú naším domovom. Keď Duch Svätý v cirkvi zavanie čerstvým vetrom, vznikajú nové koalície a hnutia, ktoré napĺňajú Duchom iniciovanú misiu. Ale netrvá dlho, kým nám trhliny v zlyhaniach lídrov, v ich nedorozumeniach, sebeckých ambíciách, doktrinálnych rozdieloch, nesúhlasoch v stratégiách a v ich kritike pripomenú, že nie sme doma.

• Naše povolania nie sú naším domovom. Často strávime prvú polovicu našich životov prípravou na našu životnú prácu a potom strávime druhú polovicu života tým, že sa pokúšame zistiť, prečo naša životná práca nefunguje tak, ako sme dúfali, alebo prečo sa tak veľmi pokazila, alebo prečo sme neboli efektívnejší, alebo prečo to bolo také ťažké.

• Naša služba nie je naším domovom. Ježiš pre nás v rozličných obdobiach nášho života ustanovil určité zodpovednosti (Ján 3:27) a keď sa rozhodne, že toto obdobie sa skončilo, „od-ustanoví“ nás. Ak sme sa na mieste, kde nás ustanovil, cítili príliš doma, cítime sa sklamaní.

Túžiš po lepšej krajine

Realita, ktorú musíme prijať je, že podobne ako Abrahám, Izák a Jákob, žijeme v zasľúbenej krajine ako cudzinci v cudzej zemi (Židom 11:9, 2. Petrov 3:13). A podobne ako títo patriarchovia, ale optikou Novej zmluvy, väčšina z nás — a pravdepodobne všetci z nás — umrieme vo viere s tým, že nedostaneme veci, ktoré máme zasľúbené (Židom 11:13). A nebudeme to ľutovať, pretože to, čo skutočne hľadáme, nie je v skutočnosti tu.

„Hľadáme vlasť“, túžime po „lepšej vlasti“ (Židom 11:14–16). Sme cudzincami a vyhnancami na zemi, „lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce“ (Židom 13:14).

C.S. Lewis to napísal nádherne:
„Pokiaľ v sebe nachádzam túžbu, ktorú nedokáže uspokojiť žiadna skúsenosť na tomto svete, najpravdepodobnejším vysvetlením je, že som bol stvorený pre iný svet.“ (K jadru kresťanstva, Kniha III, kapitola 10, „Nádej“)

Dôvod, pre ktorý ti „domov“ stále uniká je, že si bol stvorený pre iný svet. Žiadna skúsenosť vo svete nedokáže uspokojiť tvoju neukojiteľnú túžbu. Nijaký vzťah, nijaký veľký úspech, nijaký majetok, nijako veľká priazeň verejnosti ťa nikdy nedokáže uspokojiť. To najlepšie, čo dokážu, je, že ti dajú letmú kópiu a rozmazaný záblesk tvojej skutočnej vlasti. To najlepšie, čo dokážu je, že vzbudia v tebe túžbu po domove v lepšej vlasti, do ktorej patríš, hoci si ju nikdy nevidel.

Ži slobodne

Keď si kresťan, tvoj pocit, že nemáš skutočný domov, hoci po ňom túžiš, je normálny. Pokiaľ s tým pocitom bojuješ, prestaň!

Keď sa ako učeník zmieriš s tým, že si bezdomovec, prijmeš slobodu. Pokiaľ nebudeš na svoje svetské zážitky klásť bremeno túžby, že majú byť tvojím domovom, sklamanie z nich nebude také veľké a ty budeš schopný vzdať sa nákladu cynizmu.

Skutočne dobrou správou je, že si cudzincom a pútnikom. Čím viac si to uvedomuješ, tým viac ti to dovoľuje cestovať naľahko. To starosti tohto sveta a klam bohatstva ťa ťahajú k zemi a dusia tvoju vieru (Matúš 13:22). Ale keď pamätáš na to, že sa nemusíš udomácniť tu, uľahčí sa tvoje bremeno a otvoria sa tvoje duchovné prieduchy.

Netráp sa, domov ťa čaká. Ježiš išiel pred tebou, aby pripravil pre teba príbytok (Ján 14:2). A tento úžasný a oslobodzujúci sľub urobil pre teba, pokiaľ si ochotný žiť „ako bezdomovec“.

„A ktokoľvek opustil domy, alebo bratov, alebo sestry, alebo otca alebo matku, alebo ženu alebo deti alebo pole pre moje meno, omnoho viacej dostane a bude dedičom večného života.“ (Matúš 19:29)

Nemíňaj drahocenný čas a suroviny pokúšajúc sa spraviť si svoj domov na zemi. Namiesto toho cestuj s tak nízkymi očakávaniami a tak ľahkým majetkom (materiálnym či emocionálnym), ako sa len dá. A snaž sa vziať do svojho skutočného domova tak veľa ľudí, ako sa len dá.

Jon Bloom © Desiring God. Website: desiringGod.org
Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

5/5 (2 hlasy)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.