Boh ti dá tú schopnosť, ktorú potrebuješ

Odhalenie: keď čítam Bibliu, som v pokušení, tak ako mnohí, preskočiť časti Druhej, Tretej, Štvrtej a Piatej knihy Mojžišovej, ktoré obsahujú detaily, ktoré zriedkavo považujem za „relevantné“, a ktoré si môj mozog nedokáže uchovať (rodokmene, inštrukcie k obradom, chrámové inventáre atď.). Niekedy ich preskakujem. Som vďačný, že som to neurobil tentoraz, pretože som narazil na vzácny drahokam.

Predtým než opíšem, čo som našiel, povedzme si niečo o nájdení drahokamov. Jeden z dôvodov, prečo čítame celú Bibliu stále znova a znova je, že „drahokamy“ sa premiestňujú. Duch Svätý môže raz osvietiť jeden konkrétny detail a nabudúce nejaký iný. Text, ktorý sa nám predtým zdal mdlý, nás môže inokedy zasiahnuť novým pohľadom dávajúcim múdrosť. Je to súčasť nekonečnej interakcie so živým a aktívnym slovom Božím (Žid 4:12). Duch nás prekvapuje. Tak ako prekvapil mňa, keď som čítal o zhotovovaní svätostánku.

Nemožná práca

V Druhej knihe Mojžišovej 25 — 30 dáva Boh Mojžišovi dlhý zoznam detailných pokynov na výstavbu svätostánku. Okrem „návrhov“ závesov dal Boh presné inštrukcie na výrobu truhly zmluvy, stola na posvätné chleby, svietnika, oleja do svietnika, oltára, kadidlového oltára a kadidla, umývadla, kňazského rúcha a receptu na posvätný olej pomazania. Tieto pokyny zaplnili šesť kapitol.

Ohromilo ma, ako často hovoril Boh Mojžišovi: „Urob… “ (2. M 25:13). Pozrel som sa na to aj v hebrejčine. Ide o druhú osobu jednotného čísla. Inými slovami, Ty, Mojžiš, urob.

Mojžiš už mal neskutočne ohromnú prácu. Bol vedúcim prorokom, hlavou štátu, ministrom zahraničných vecí, predsedom najvyššieho súdu, najvyšším vojenským veliteľom, vedúcim biblickým poradcom a viac pre národ dvoch miliónov nespokojných nomádov, ktorí boli závislí od jeho vedenia, aby mali dennú obživu a bezpečie. Boh mu však naložil na plecia ďalšie náročné „urob“ projekty. Mojžiš bol mimoriadne pokorným mužom viery (4. M 12:3). Ak by som to bol ja, myslel by som si, Ja a aká armáda? Nemožná práca bola zrazu ešte nemožnejšia.

Poskytnutá dostatočná schopnosť

Potom som v tejto kope vzácnych kameňov narazil na drahokam:

Pán povedal Mojžišovi: „Hľa, povolal som podľa mena Becáléla syna Úriho, syna Chúrovho z kmeňa Júdovho, a naplnil som ho Duchom Božím, múdrosťou i chápavosťou a zručnosťou v každej práci, aby vymýšľal návrhy na spracovanie zlata, striebra a bronzu, na brúsenie osadzovaných drahokamov, na vyrezávanie dreva a vôbec na vykonanie všetkých prác. A hľa, pridal som k nemu Oholiába, Achísámáchovho syna z kmeňa Dán. Každému schopnému dal som do srdca múdrosť, aby urobili všetko, čo som ti prikázal… všetko nech urobia tak, ako som ti prikázal.“ (2. M 31:1–6, 11)

Boh dal Mojžišovi schopnosti, ktoré nemal, formou iných schopných ľudí. Rozšíril „urob“ na „urobia“. Nemožná práca bola zrazu možnejšia.

Nikdy predtým ma tento text nezasiahol s takou nádejou a radosťou. Boh dal všetkým mužom — a ženám (2. M 35:25–26) — potrebné schopnosti, aby vykonali prácu, do ktorej ich povoláva.

Pocíti som obnovenú nádej v povinnostiach, ktoré mi dal Boh ako otcovi. Kresťanský otec (a matka) pociťuje váhu Božieho prikázania: „A budeš im dôrazne učiť “ (5. M 6:7, preklad prof. Roháčka). Rodičovstvo je náročná práca. Pravidelne som v pokušení prepadnúť úzkosti kvôli tomu, čo potrebujú moje deti vedieť — nie len počuť, ale vedieť a veriť. Som si vedomý svojich hraníc pri pomáhaní im vedieť a veriť. Na svoje najmladšie tri (z piatich), ktoré sú práve násťročné, začínam byť prikrátky. Vystrojiť ich všetkými potrebnými návykmi, čo je obrovská práca, jednoducho nie som schopný — a teraz sú vo veku, keď o ich čas a pozornosť zápasí mnoho iných vecí.

Tento drahokam v Druhej knihe Mojžišovej 31:6 pripomenul mojej duši, že Boh mi dodá všetko, čo potrebujem, aby som splnil svoje povolanie ako otec, vrátane tých iných vzácnych ľudí, ktorým dal schopnosti, aby pomohli mojim deťom tak, ako ja sám nedokážem (F 4:19).

Nie si sám

Toto, samozrejme, platí pre každú náročnú prácu, ktorú nám Boh dáva. V takejto práci nikdy nie sme skutočne osamote. Boh nám dá všetky schopnosti, ktoré potrebujeme. Ježiš povedal: „Proste a dostanete“ (Mt 7:7). Hudson Taylor povedal: „Buď si istý, že Božej práci vykonanej Božím spôsobom nikdy nebudú chýbať Božie prostriedky.“ Keď Boh dodá schopnosti, pravdepodobne prídu formou iných schopných ľudí. Boh rozširuje skoro každé „urob“ na „urobia.“

Novozmluvná verzia Druhej knihy Mojžišovej 31:6 je Prvý list Korintským 12:18–20:

„Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel. Keby však všetky (údy) boli jedným údom, kdeže by bolo telo? Takto je síce mnoho údov, ale jedno telo.“

To, čo od nás Boh žiada, je skoro stále myslené tak, že to máme vykonať v kontexte komunity alebo „tela“ kresťanov. Pretože „každému je daný prejav Ducha na (všeobecný) úžitok“ (1. K 12:7). Keď každý prispeje svojimi schopnosťami, budeme pracovať spoločne, nech „všetci dospejeme k jednote vo viere a poznaní Syna Božieho, v muža dospelého, k miere veku plnosti Kristovej“ (Ef 4:13). Toto je Boží obľúbený spôsob, ako zmeniť naše nemožné práce na možnejšie.

Celá táto útecha bola v jednom verši v Druhej knihe Mojžišovej 31, kde som ju neočakával. Pripomenula mi, že Boh nielenže dáva všetko, čo potrebujem, ale že rád dáva svoje drahokamy útechy, povzbudenia, vedenia a presvedčenia na prekvapujúce miesta.