Kresťan: finančný manažér

https://www.pexels.com/photo/people-notes-meeting-team-7095/

Zdá sa mi, že za obrovské množstvo finančných problémov, ktoré kresťania majú, môže fakt, že nevedia, komu vlastne patria ich peniaze.

Povedzme, že sa vám pokazí auto. Povedzme, že auto je pre vás úplná nevyhnutnosť. A predpokladajme, že vám niekto blízky požičia svoje drahé približovadlo.

Ako ho budete šoférovať? Aký pocit zodpovednosti za to auto vo vás vyvolá skutočnosť, že nie je vaše? Poviete si, že je úplne jedno, čo sa s ním stane, keďže vám nepatrí? Alebo budete opatrnejší a budete naň dávať väčší pozor?

Predpokladám, že drvivá väčšina z vás by na to auto dávala pozor ako na oko v hlave.

Zdá sa mi, že za obrovské množstvo finančných problémov, ktoré kresťania majú, môže fakt, že nevedia, komu vlastne patria ich peniaze. Keď totiž ide o peniaze, reagujeme ako malé dieťa, ktorému niekto berie hračku: “Moje!” (rodič sa nad tým len pousmeje, vie, kto, kde, za čo a prečo tú hračku kúpil). Alebo ako tínedžer, ktorý sa zavrie v izbe a nedovolí nikomu do jeho izby vojsť (rodič ale vie, kto platí hypotéku za byt). Na peniaze sme precitlivelí; keď nám chce do toho, čo s nimi robíme, niekto kecať, reagujeme podráždene; tajíme, koľko zarábame; keď to trochu preženiem, tak považujeme peniaze za niečo takmer intímne. Nie je to tak?

Čie sú teda peniaze, ktoré mám?

Židovský kráľ Dávid potom, ako zorganizoval obrovskú zbierku na stavbu chrámu, povedal: “Teraz však, Bože náš, vďačíme ti a chválime tvoje slávne meno. Ako to, že ja a môj ľud sme sa zmohli na toľké milodary? Keďže všetko od teba pochádza, dali sme ti vlastne z tvojho… ” (1. Kron 29:13, SEP). Autor jedného zo žalmov hovorí: “Tvoje sú nebesia, tvoja je zem, založil si svet a všetko, čo je na ňom” (Žalm 89:12, SEP). Ježiš vo svojej reči na vrchu povedal: “Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí.” (Mt 6:26, SEP).

Z týchto, aj z ďalších biblických textov je zrejmé, že peniaze a všetko, čím disponujeme, pochádza od Boha a patrí jemu.

Aká je potom naša úloha?

V podobenstve o talentoch Ježiš rozprával príbeh o človeku, ktorý predtým, ako odišiel na dlhú cestu, zvolal zamestnancov a dočasne im do správy zveril svoj majetok (Mt 25:14–30). Patrilo niečo tým zamestnancom? Okoliu sa to tak mohlo zdať. Aj sami zamestnanci mohli na chvíľu podľahnúť dojmu, že je celý ten majetok ich. Ale nebol. Boli iba správcami, manažérmi — a presne to je (mala by byť) vo finančných záležitostiach pozícia človeka, ktorý si hovorí “kresťan”.

Ako sa ma to týka?

Čo urobil človek zo spomenutého príbehu, keď sa vrátil? Znovu si zvolal zamestnancov a začal s nimi účtovať. Dvoch, ktorí s im zvereným majetkom narábali efektívne, pochválil a povýšil. Tretieho, ktorý peniaze zakopal do zeme a nezhodnotil ich, pokarhal a prepustil.

Mentalita správcu (manažéra) musí kresťana zákonite viesť k tomu, že s peniazmi, ktoré má k dispozícii, bude zaobchádzať zodpovednejšie, starostlivejšie a opatrnejšie. Tak, ako by sme zaobchádzali s drahým autom, ktoré nám požičal niekto, koho máme radi a koho si vážime.

P.S.1: Mimochodom, na ktorom aute je pravdepodobnosť havárie vyššia: na vašom, ktoré dokonale poznáte a hneď, ako ho naštartujete, idú vaše myšlienky kade-tade, alebo na požičanom, ktoré šoférujete sústredenejšie a opatrnejšie?

P.S.2: Ak vám niekto požičia niečo, čo dôkladne nepoznáte, nespýtate sa ho, ako sa to má používať?

Peter Azor 2013. Článok sa prvýkrat objavil na VIACmenej.sk

4,6/5 (9 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.