Kto je Duch Svätý? I.

https://www.pexels.com/photo/sky-clouds-field-path-1317/

Ak sa v našom duchovnom živote pustíme do budovania pevného základu, najlepšie urobíme, ak začneme od samotného Boha.

Úvod

Ak sa v našom duchovnom živote pustíme do budovania pevného základu, najlepšie urobíme, ak začneme od samotného Boha. Písmo nás učí, že je jeden Boh, ktorý sa prejavuje v troch rôznych osobách. Najzáhadnejšou a najčastejšie nepochopenou osobou Trojice, je Duch Svätý.

Závažnosť nasledovania Božieho zákona

Istý reportér objavil uprostred spúšte a trosiek po hurikáne Andrew dom pevne stojaci na svojich základoch. „Pane,“ opýtal sa reportér majiteľa domu, „prečo je váš dom jediný, ktorý ostal stáť?“

„Nuž pane,“ odpovedal muž, „tento dom som postavil vlastnoručne. Postavil som ho podľa stavebných predpisov štátu Florida. Povedali mi, že dom postavený podľa stavebných predpisov by mohol vydržať aj hurikán, tak som ho tak postavil, a on vydržal! Predpokladám, že v tomto okolí sa nikto predpismi neriadil.“

Bohužiaľ, dnes sa veľa ľudí neriadi predpismi, ktoré sú ustanovené v Božom slove, Biblii. Áno, môžeme byť v živote pripravení na viditeľnejšie hriechy. No môžeme byť úplne nevšímaví k menej viditeľným hriechom a falošnému učeniu, ktoré sú dosť rozšírené v takzvanej novej duchovnosti súčasnej doby — a dokonca aj v mnohých našich zboroch.

Toto je dôvod, prečo je dôležité poznať základy našej kresťanskej viery. V podstate študujeme teológiu! Kresťanský spisovateľ C.S. Lewis pred mnohými rokmi varoval: „Ak nevenujete teológii žiadnu pozornosť, neznamená to, že nemáte o Bohu žiadnu predstavu. Znamená to iba, že ich máte veľa nesprávnych.“

Apoštol Pavol pripomína mladému Timotejovi: „Daj pozor na seba a na učenie. V tom zotrvávaj, lebo keď to budeš činiť, aj sám seba zachrániš, aj tých, čo ťa počúvajú“ (1. Tim 4:16).

Keď bol Ježiš na zemi, viedol a učil svojich učeníkov. Mohli sa s ním rozprávať, počúvať ho, pozorne ho sledovať, a dokonca natiahnuť ruku a dotknúť sa ho. Ale v deň, keď Ježiš stúpil na nebesá, povedal svojim učeníkom, že ich bude viesť a radiť im úplne novým spôsobom — prostredníctvom Ducha Svätého (J 16:7–15).

Osoba a charakter Ducha Svätého

Duch Svätý je  v gréckom origináli nazývaný Paraclete, čo doslova znamená „pomocník.“ Je tu pre teba — a chce v tvojom živote spraviť úžasné veci (pozri J 14:16–18). Chce ťa spečatiť, viesť, zmocniť a naplniť znova a znova. Zatiaľ vidíme značné neporozumenie jeho úlohy a práce v životoch veriacich aj neveriacich.

Niektorí sa nesprávne domnievajú, že Duch Svätý je viac duchom než osobou. Pravdepodobne je to spôsobené jeho čiastočnými opismi v Písme, ktoré ho zobrazuje ako vietor, oheň alebo holubicu zostupujúcu na Ježiša. No musí to byť vyvážené so zvyškom Písma.

V Novej zmluve sa Ježiš o sebe zmieňuje ako o „Chlebe života“ a „Dverách“. Biblia takisto hovorí o Bohu ako o „Útočisku“ a „Spaľujúcom ohni“ rovnako ako o niekom, kto nás bude ochraňovať „pod svojimi krídlami“. Znamená to, že Ježiš je chlieb alebo dvere? Vyplýva z toho, že Boh Otec je hromada skál, žeravá pec alebo obrovský nebeský vták? Samozrejme, že nie! Rovnako tieto opisy Ducha Svätého neznamenajú, že je jednoducho nejakým zdrojom sily či moci. Aby bytosť mohla byť považovaná za osobu, musí sa vyznačovať tromi charakteristickými vlastnosťami: rozumovou schopnosťou, vôľou a emóciami. Duch Svätý sa vyznačuje všetkými.

Duch Svätý má rozumovú schopnosť.

„Boh totiž zjavil nám to Duchom. Lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepoznal nikto, iba Duch Boží“ (1K 2:10–11).

Pavol nám hovorí, že Duch „pozná veci Božie.“ Iba osoba s rozumovou schopnosťou môže skutočne veci poznať. Oheň nepozná veci, rovnako ani rastlina či strom. Ale Duch Svätý pozná.

Duch Svätý má vôľu.

„Ale všetko toto pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje [dary] každému osve, ako chce“ (1. Kor 12:11). Je to Duch Svätý, ktorý rozhoduje, aký druh duchovného daru by mal každý veriaci dostať.

Ďalšie biblické dôkazy vôle Ducha Svätého sú zahrnuté v Sk 15:28, keď učeníci uvádzajú svoj úsudok v otázke cirkevného učenia slovami „zadobre sa videlo Svätému Duchu.“ Navyše, Duch Svätý preukázal svoju vôľu v oddelení ľudí pre Pánovu službu (Sk 13:2). Iba osoby s vôľou sú schopné komunikovať týmto spôsobom.

Duch Svätý má emócie.

„I povedal mu Peter: Ananiáš, prečo ti Satan opanoval srdce, že si luhal Duchu Svätému?… Nie ľuďom si luhal, ale Bohu“ (Sk 5:3–4).

Písmo nám hovorí, že Duch Svätý môže byť zarmútený, uhasený, pokúšaný, môžeme sa mu rúhať a ako táto pasáž potvrdzuje, môžeme mu dokonca aj klamať. Táto pasáž zo Sk 5:1–11 hovoriaca o Ananiášovi a Zafire tiež jasne vyhlasuje, že Duch Svätý je Boh.

Hriechy proti Duchu Svätému

Biblia varuje pred šiestimi hriechmi, ktoré môže človek spáchať proti Duchu Svätému. Niektoré z nich môžu spáchať len neveriaci, kým ostatných sa môžu dopustiť aj veriaci.

Veriaci môže Duchu Svätému klamať.

Klamať Duchu Svätému znamená predstierať, že ste niekto, kto nie ste — žiť kresťanský život bez toho, aby ste to v hĺbke vášho srdca mysleli vážne. „Pretože sa mi približuje tento ľud svojimi ústami a perami ma ctí, ale jeho srdce sa vzďaľuje odo mňa“ (Iz 29:13).

Veriaci môže Ducha Svätého zarmútiť.

Zarmútiť Ducha Svätého znamená urobiť ho smutným, žalostným. Ak dovolíme horkosti otráviť naše životy alebo ak ohovárame druhých, zarmucujeme Ducha Svätého. „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia. Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené“ (Ef 4:30–31).

Veriaci môže Ducha Svätého uhášať.

Uhášanie naznačuje udusenie ohňa. Nevera môže určite prekážať v práci a pohybe Božieho Ducha Svätého (pozri Mk 6:4¬5). Tohto hriechu sa dopúšťaš aj vtedy, keď ťa Duch Svätý vedie k tomu, aby si urobil určitú vec (zdieľal svoju vieru, viac sa modlil, urobil krok viery) a ty kategoricky odmietaš. „Ducha neuhášajte“ (1. Tes 5:19).

Neveriaci môže Duchu Svätému vzdorovať.

Duch Svätý hľadá srdce neveriaceho, aby k nemu mohol hovoriť a viesť ho k Bohu. Sú ľudia, ktorí sú presvedčení o pravde evanjelia, ale odmietajú prenechať svoje srdce Bohu. „Vy, tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy, sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy“ (Sk 7:51). Tieto slová vyriekol raný kresťanský mučeník Štefan neveriacemu Sanhedrinu krátko pred svojou smrťou.

Neveriaci môže Svätého Ducha urážať.

Je to úrad Ducha Svätého, ktorý ukazuje strateným zachraňujúce dielo Ježiša Krista. Keď človek hovorí, že nepotrebuje Boží dar spásy alebo trvá na tom, že Kristova smrť na kríži nebola potrebná, alebo že Kristus ho nedokáže zachrániť, uráža tým Božiu lásku. Odmietať výzvu Ducha znamená urážať Boha a oddeľovať sa od celej nádeje spásy. „Uvážte teda, o čo ťažšieho trestu bude hoden ten, kto šliape po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho posvätila, pokladá za obyčajnú krv a vysmieva sa Duchu milosti“ (Žid 10:29).

Neveriaci sa môže Duchu Svätému rúhať.

„Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí. A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto ani v budúcom veku“ (Mt 12:31–32).

Toto je najvážnejší priestupok voči Duchu Svätému, a preto pre človeka, ktorý sa ho dopúšťa, neexistuje odpustenie. Práca Ducha spočíva v obviňovaní nás z hriechu a privádzaní nás k Ježišovi Kristovi. Rúhať sa mu je podobné ako urážať ho úplným odmietaním jeho práce. Nemala by to byť obava žiadneho kresťana, pretože to nie je hriech, ktorý môže spáchať alebo spácha.

GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG

4,8/5 (8 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.