Kto nájde spoľahlivého muža?

Jeho povesť ho predchádzala. V našom zbore bol známy ako muž, ktorý miloval Ježiša, miloval svoju ženu a miloval svoje dve dcéry. Pozerali sa na neho aj ako na vodcu a rešpektovali ho.

Ale keď ma jeho krásna, zbožná dcéra postavila do jeho blízkosti, zistil som, aký je v skutočnosti: prevýšil svoju povesť. A teraz, po štyridsiatich rokoch skúseností z prvej ruky, môžem úprimne povedať, že moja úcta k tomuto mužovi len vzrástla.

Keby som mal charakter svojho svokra vystihnúť jedným slovom (čo sa v skutočnosti nedá), zvolil by som slovo verný. Glenn je verný muž, čím myslím, že je verný svojmu slovu. Čo tiež znamená, že je vzácnym človekom v tomto hriešnom svete.

Vzácny ako zlato

Múdry spisovateľ inšpirovaný Duchom Svätým sa, bohužiaľ, presne vyjadril, keď napísal tieto slová:

Mnohí sa chvália svojou dobrotou,

ale kto nájde spoľahlivého muža? (Pr 20:6)

Autor má na mysli typ človeka, ktorý vykazuje celkový súlad medzi svojimi slovami a skutkami, medzi tým, čomu verí, a tým, ako sa správa, medzi tým, čo sľubuje, a tým, čo robí.

Takto chce o sebe zmýšľať takmer každý muž — alebo aspoň chce, aby si to o ňom mysleli ostatní. Pravdou však je, že máloktorý muž je zásadne a dôsledne verný.

Ale môj svokor je jedným z tých výnimočných mužov. Je vzácny ako zlato. V skutočnosti je to vzácny druh vernosti, druh, ktorý prevyšuje rozmanitosť obyčajnej milosti. Jeho vernosť je nadprirodzeným výsledkom jeho zjednotenia vierou s Ježišom, jeho Pánom. Jeho vernosť je ovocím Ducha Svätého (G 5:22).

A jedným z veľkých prínosov toho, že mám privilégium byť v blízkosti takéhoto muža, je byť svedkom toho, ako toto ovocie vyzerá po celoživotnej vernosti.

Dar toho, byť považovaný za samozrejmosť

Jedným z takýchto plodov je, že môj svokor je človek, ktorého môžete považovať za samozrejmosť. Aby to neznelo skôr urážlivo ako úctivo, mám na mysli toto: Glenn je muž, ktorého slovu môžete dôverovať. Takto to vysvetľujem v knihe True to His Word (Verný jeho slovu):

„Keď sa v Písme hovorí o nejakom človeku ako o ,vernom‘, takmer nikdy sa to nevzťahuje na to, akú má vieru, ale na to, ako veľmi môžu iní veriť tejto osobe — nakoľko mu môžu dôverovať, že splní to, čo sľúbil. Verný človek si ctí, váži, udržiava a stráži vieru tých, ktorí mu dôverujú.“ (str. 12)

„Je len málo darov, ktoré nám človek môže dať, ktoré sú cennejšie ako to, že môžeme predpokladať jeho dôveryhodnosť.“

Je len málo darov, ktoré nám človek môže dať, ktoré sú cennejšie ako to, že môžeme predpokladať jeho dôveryhodnosť. Mohli by sme byť v pokušení povedať, že láska je cennejšia, ale v podstate vernosť je neodmysliteľným prejavom lásky (pozrite 1. K 13:7–8). Je to láska človeka, ktorá si ctí, váži, udržiava a stráži vieru tých, ktorí mu dôverujú. Je to láska podobná Božej, pretože Písmo opakovane opisuje Boha ako toho, kto svojmu ľudu preukazuje „neochvejnú lásku a vernosť“ (Ž 25:10).

To je dar, ktorý môj svokor dal svojej manželke, svojim dcéram, nám všetkým v jeho širšej rodine, svojim priateľom, spolubratom v cirkvi, susedom, nespočetnému množstvu ľudí, pre ktorých a s ktorými pracoval počas svojho profesionálneho života: dar prijať jeho dôveryhodnosť.

Kto by to dokázal oceniť?

Čo buduje verný muž

Je takmer poetické, že môj svokor strávil svoj profesionálny život v stavebníctve, pretože to, čo vybudoval v súvislosti s jeho dôveryhodným charakterom, je rovnako silné, trvácne a krásne, ako to, čo postavil svojimi šikovnými rukami.

Vidím to v jeho manželstve. Jeho neochvejná láska a vernosť krásnej, zbožnej manželke znamená, že už 57 rokov (a stále pribúdajú) môže Lois stáť na sľuboch, ktoré jej Glenn dal pred Bohom, bez obáv, že sa pod ňou prepadne podlaha jeho vernosti.

Vidím to v jeho rodine. Ako každý otec a starý otec, aj on sa stretáva s posmeškami a cíti sa nedôstojne, keď sa musí učiť o popkultúre a nových technológiách. Ale má láskyplnú úctu svojich dcér, zaťov a vnúčat, pretože všetci boli príjemcami jeho vytrvalej lásky a vernosti. Všetci mu dôverujú. Azda najzreteľnejšie to vidno, keď ho niektorý z nich upozorní na nejakú chybu alebo hriech; robia to preto, lebo vedia, že mu môžu dôverovať, že to prijme.

Vidím to v zbore, v ktorej je verným a angažovaným členom už viac ako štyridsať rokov. Stále ho poznajú ako muža, ktorý hlboko miluje Ježiša, svoju manželku, rodinu a cirkev. A stále ho rešpektujú ako vodcu, nielen pre to, čo robí, ale aj pre to, kým je. Vodcovia a laici sa na neho obracajú, pretože mu na nich skutočne záleží, počúva ich, slúži im, povzbudzuje ich, modlí sa za nich — inými slovami, rozširuje na nich svoju neochvejnú lásku a vernosť. Preto mu dôverujú.

Vidím to na jeho susedoch — teda mal by som povedať bývalých susedoch. Minulý rok, keď sme s manželkou kúpili dom, v ktorom Glenn a Lois žili 44 rokov, a nasťahovali sa doň, zúčastnili sme sa na rozlúčkovom pikniku, ktorý pre nich usporiadalo susedstvo. A keby ste počuli tie príbehy. Keď som ich počúval, uvedomil som si, že títo ľudia začali Glenna vnímať ako akéhosi kaplána zo susedstva. Nielenže všetkých poznal, ale poznal ich aj osobne. O každého z nich sa osobitne zaujímal, prišiel im na pomoc v núdzi, ponúkol im svoje ucho, radu a modlitby, keď trpeli. Dokonca aj teraz, keď príde na návštevu, jeho bývalí susedia si k nám začnú raziť cestu, aby ho pozdravili. To hovorí za všetko, však?

Môj svokor počas svojho života postavil rukami veľa pôsobivých vecí. Ale podľa môjho názoru — a čo je dôležitejšie, podľa Božieho názoru — najpôsobivejšie veci, ktoré vybudoval, boli vzťahy lásky a dôvery prostredníctvom jeho vytrvalej lásky a vernosti.

Poukázať na Boha

Môj svokor ako skúsený majster staviteľ vie lepšie ako ostatní, aké dôležité sú základy pre konštrukciu, ktorú podopierajú. Preto nie je maličkosť, keď poviem, že pevným základom Glennovho života, žulou, na ktorej je postavené všetko ostatné v jeho živote, je Boh a všetko, čo mu Boh sľubuje v Ježišovi.

Ale ako človek, ktorý miluje Božiu slávu, Glenn by nechcel, aby bola táto metafora nesprávne pochopená. Ako hovorí John Piper:

Základy sú neviditeľné a v každodennom živote domu sa na nich málokedy myslí. Považujú sa za samozrejmosť. V tichosti sa predpokladá, že tam sú. Ale Boh chce byť nielen silným, tichým a neviditeľným základom pod múrmi nášho… života; chce byť aj viditeľným hlavným kameňom, ktorý zdobí vrchol, a jasom slávy, ktorý napĺňa dom, aby ho všetci videli.

Preto, keď sme sa nedávno stretli na raňajkách, Glenn mi povedal, ako už viackrát v priebehu rokov, tentoraz so slzami v očiach: „Chcem len poukázať na Boha.“ To je výkrik srdca výnimočného muža, muža, ktorý na základe skúsenosti spoznal pevnú lásku a vernosť Boha a nemôže si pomôcť, ale túži rozšíriť tento druh lásky na iných v nádeji, že prostredníctvom neho aj oni spoznajú Prameň, z ktorého vyviera.

A Glenn poukázal na Boha slovom aj skutkom. Boh nebol len pevným základom Glennovho života; Boh bol viditeľný na každej úrovni celej stavby jeho života.

Životná pocta

Apoštol Pavol nám hovorí: „… dávajte každému, čo ste komu podlžní,“ a to aj: „komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť“ (R 13:7). Je teda správne, že tomuto vernému mužovi vzdávam, čo môžem, úctu a česť, ktorú mu dlhujem. Je to nesmierny a radostný dlh hlbokej vďačnosti.

Ale Glenn má oveľa lepšiu odmenu za úctu a česť, ktorá sa mu dostáva. A prichádza priamo z úst Boha, ktorého Glenn tak hlboko miluje a ktorého tak nádherne zobrazuje. Je to nesmierne bohatstvo úcty a cti, ktoré Boh udelí všetkým svojim verným deťom, a je to viac než len splatenie všetkých dlhov, ktoré máme voči sebe navzájom:

„Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!“ (Mt 25:21)