00:00/00:00

Bitka o tvoju myseľ

  • 7. Mar '21
  • 16 minút
  • 535
  • 6
  • 1

Každý z nás má okolo seba stovky hlasov. Koho počúvať? Ktorý hlas nám chce to najlepšie a ktorý nie? Na čo sa dá v tomto svete plnom neistoty spoľahnúť? Prvý Adam sa spoľahol na svoj úsudok. Posledný Adam na Božie Slovo. Na čo sa spoliehaš ty?

Pravdou je, že to koho počúvaš, to nad čím premýšľaš definuje to, čomu veríš a nakoniec to ako žiješ.

Sú hlasy, ktoré sa oplatí počúvať, ale sú aj také, ktoré nie.

Je taký vtip, kde dvaja chlapíci stoja pri ceste s nápisom: pozor, zastavte, rútite sa do zatratenia.

Keď okolo nich preletí v plnej rýchlosti asi 5te auto a vodič kričí: Vypadnite vy náboženskí fanatici!!! Hovorí jeden druhému: Počuj, nemali by sme ten nadpis zmeniť na : Pozor, zastavte, za zákrutou je zrútený most?

Je veľmi dôležité, aký hlas v živote budeš počúvať. Od toho závisí, či budeš šťastný, spokojný, či budeš žiť zmysluplný život — alebo nie.

Keď sa raz jedného známeho kazateľa v televíznom rozhovore opýtal moderátor: "A nie je tá vaša viera, to celé len vymývanie mozgov?"

Odpoveď myslím zaskočila nielen moderátora: "Áno je. Ale ja na rozdiel od vás viem, čím si ho vymývam."

Človek má okolo seba veľa hlasov. Priateľov, rodičov, známych, fejsbook, instagram, knihy ktoré čítaš, hudba, ktorú počúvaš, filmy a seriály, ktoré pozeráš — to všetko je neustály prísun hlasov do tvojej mysle. Každý z tých hlasov niečo hovorí o tebe, o ľuďoch, o Bohu, o spoločnosti. Niektoré hlasy sú silnejšie, niektoré sú slabšie. Mnohé z nich si protirečia. Boh neexistuje. Boh existuje. Boh je zlý, Boh je dobrý. Je to len rozprávka pre malé deti. Je to len mŕtve náboženstvo, ktoré ťa chce obmedzovať…

Ktorý z tých hlasov je pravdivý? Podľa čoho žiť? Čomu dôverovať? Čomu nie?

PRVÝ ADAM A JEHO NEPOSLUŠNOSŤ

Nsajstarší príbeh ľudstva, Adam a Eva v raji nám o tejto dileme niečo hovorí.

1 Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin, Boh. Povedal žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ 2 Žena mu odpovedala: „Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: ‚Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli!‘“ 4 No had žene povedal: „Nie, určite nezomriete! 5 Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“ 6 Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. 7 Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery.

Adam a Eva sa rozhodli. Počúvať Boha? Počúvať Hada? Počúvať svoj vnútorný hlas?

Had hovorí: Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ A je to klamstvo, pretože ak čítate celý text stvorenia pozorne, Boh nič také nepovedal. Eva odpovedá, ale tiež pridáva do Božích Slov niečo, čo tam pôvodne nebolo.

Had však opäť hovorí: Nie, určite nezomriete!  A opäť ide o klamstvo, ktoré však ukáže len čas.

Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu,  lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Adam a Eva uverili svojmu úsudku, spoľahli sa na seba.

Toto sú vzorce správania, ktoré sa v ľudstve opakujú dodnes. Ktoré sa v nás opakujú dodnes.

Naozaj veríš v Boha? Veď to je obmedzenie na obmedzenie? Nemôžeš piť, nemôžeš fajčiť, nemôžeš mať sex pred manželstvom, nemôžeš nadávať, nemôžeš sa zabávať —  nič nemôžeš, nemôžeš si užiť život, nemôžeš mať trocha radosti, len sedieť v kostole a modliť sa od rána do večera.

Boh povedal— zo všetkých stromov v záhrade smiete jesť, len z toho jedného nesmiete, aby ste nezomreli.

Boh ako milujúci otec určil hranice pre sex do manželstva, určil hranice dobrých vzťahov v 10 prikázaniach, určil, že život môže mať zmysel jedine vtedy, ak zmyslom nie je napĺňanie našich sebeckých potrieb — nie preto, že nás chcel obmedziť, ale preto, lebo nám chcel ukázať, ako vyzerá život, ktorý je zmysluplný, naplnený a šťastný.

Otázkou znie, čí hlas chceš počúvať? Svoj, hadov, alebo Boží?

NÁŠ VNÚTORNÝ HLAS

Je lákavé počúvať svoje vnútorné ja. Je to dnes v móde, povedať: "ja prvý". Všetko závisí od mojich pocitov, od toho, ako to ja vnímam. Ale to je presne to, čo urobili Adam s Evou. Nechali sa nahlodať inou verziou príbehu o strome uprostred záhrady. Potom zapojili svoj rozum, svoje myšlienky -

Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu,  lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. — verila sama sebe, svojmu úsudku. A to nakoniec vyústilo v čin. Životné rozhodnutie. Také, ktoré stanovilo smer celého ľudstva. Z pozície — Boh je môj milujúci Otec, ktorý mi chce to najlepšie sme sa postupne dopracovali k tomu, že Boh je niekto, kto mi nechce dopriať to najlepšie.  Ja sám viem, čo je pre mňa to najlepšie.

Diabol vyhral tento súboj o ľudskú myseľ.

Poviete si — jedno neuposlúchnutie. Jedno jablko, alebo ovocie… je tam toho.

Ale je to rovnaké ako keď sa loď na svojej plavbe vychýli zo svojho kurzu o 1stupeň. Ak pláva dostatočne dlho, rozdiel v destinácii je aj niekoľko sto kilometrov.

A presne to sa začalo diať s ľudstvom. S nami.

Naprv jedna bratovražda. Kain zabil Ábela. Potom viacero vrážd, vojen, nespravodlivosť, utláčanie, nenávisť.

Keď sa objavili pred niekoľkými rokmi sociálne médiá, hovorili sme si wow —  toto je revolúcia na šírenie dobrých myšlienok, môžeme komunikovať, vzdelávať sa, zabávať — a dnes?

Sociálne médiá sú špecifické v jednej veci. Kým v novinách neurčujete, čo sa vám zobrazí na titulke, na sociálnych sieťach to máte pod kontrolou. Teda vy a algoritmus, ktorého cieľom je, aby ste boli na soc. sieťach čo najdlhšie a teda — aby ste videli aj čo najviac reklám…

Paradoxom je, že napriek tomu, že to čo máme vo "svojich novinách" máme plne pod kontrolou, naše nástenky nie sú plné dobrých vecí. Plné lásky. Prijatia. Pochopenia. Ale ako to dnes vyzerá? Dnes je tento priestor plný sociálnych bublín, nenávistných a nevraživých komentárov, propagandy, dosahovania vlastných cieľov a záujmov.

Prečo? Pretože sme do svojich myslí, uvažovania pustili votrelca. Myšlienky, vety, ktorých cieľom nebolo naše dobro. Aj keď sa tak na prvý pohľad mohli tváriť. Kľúčové je pochopiť, že dokonca ani my sami si nedokážeme pre seba vybrať to najlepšie. Sme oklamaní sami sebou. Svojimi pocitmi, svojimi predstavami, svojimi myšlienkami.

Aké je teda riešenie?

POSLEDNÝ ADAM

Biblia hovorí ešte o jednom Adamovi. Poslednom Adamovi. Je to Ježiš Nazaretský. Ktorý sa stretol s diablom rovnako, ako prví ľudia. Oni sa s ním stretli v raji. On sa s ním stretol na púšti po tom, čo sa 40 dní postil a nič nejedol.

Rovnako ako prví ľudia, aj On čelil pokúšaniu. Bol vyčerpaný od hladu. Diabol mu povedal — veď ak si Boží Syn, tak môžeš tieto kamene premeniť na chleby — a najesť sa. Ježiš v tej chvíli nedal na slová, ktoré počul, ani na pocity, ktoré cítil, ale cituje Božie Slovo — Bibliu — Nie samým chlebom bude človek žiť.

Tento vzorec sa opakuje ešte 2x. A vždy rovnako — diabol posunie nejakú myšlienku, ktorá sa naprvý pohľad zdá rozumná, správna, logická miestami aj Biblická (v 2. pokúšaní, keď hovorí — či nepovedal Boh?) — a Ježiš sa stále vracia k tomu istému vzorcu. Nemôžem veriť tomu, čo mi hovoríš ty, nemôžem veriť ani sebe svojim pocitom — jediné, čomu skutočne môžem veriť je Božie Slovo.

Ježiš je jediným človekom v histórii ľudstva, ktorý neuveril sebe, neuveril diablovi ale uveril len Otcovi — Bohu a Jeho slovám. Nebola to jednorázová záležitosť, bol to neustály proces, boj od narodenia až po smrť. Ježiš dokonale splnil Božiu vôľu. Boží plán pre život človeka.

Výsledok mal byť zrejmý. Život. Navždy. Rodinná idylka, milujúca manželka, poslušné deti, a neskôr vnúčatá, pravnúčatá a ich deti atď. To, čo bol Boží plán v raji s Adamom, Evou a ľudstvom, večný život bez chorôb, bolesti, smútku a smrti. Raj.

To je však presný opak toho, čo sa s Ježišom deje. Zažíva nepochopenie, nespravodlivosť, výsmech, poníženie, bolesť, utrpenie a smrť. Ako je to možné? Boh nesplnil to čo sľúbil vo svojich slovách?

Ježiš do poslednej chvíle, aj keď všetko vyzerá presne naopak ako vraví Boh vo svojom slove, verí práve tomuto Slovu. Neverí sebe, neverí ostatným ľuďom, nepúšťa do svojej mysle nič iné len Božie Slovo.

Na kríži, v posledných minútach života kedy jeho protivníci kričali — zostúp z kríža a ukáž, že si Boh — ukázal svoje Božstvo úplným podriadením Otcovi a citovaním Žalmu 22. Aj v najhoršej chvíli svojho života sa nespolieha na svoje pocity a myšlienky, ale jediné čo cituje a čo púšťa do svojej mysle je Božie Slovo.

Prečo sa to udialo?

JEŽIŠ — BOŽIE SLOVO, NA KTORÉ SA MÔŽEME SPOĽAHNÚŤ

Bol to Boží plán na záchranu ľudstva. Pavol hovorí, že

Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. 2. Kor 5:21

Bol to Boží plán na záchranu nás všetkých. Boh vedel, že podľahneme tlaku okolia, tlaku svojich myšlienok, pocitov, že sa necháme oklamať. Práve preto poslal Ježiša. Nie ako vzor, ktorý sa máme snažiť napodobniť, ale ako záchrancu, ktorý nás prišiel vyslobodiť z nášho otroctva, z našej nedokonalosti, z našich myšlienok.

Poslal ho, aby nám ukázal, že  veriť môžeme naozaj len Jemu — Bohu a jeho Slovu.

A ten dôkaz je v tom, že Ježiša smrť neudržala. Ježiš vstal z mŕtvych. Akokoľvek bláznivo to znie, akokoľvek neuveriteľne, Ježiš je živý. A žije navždy. A je spolu s Otcom v dokonalom vzťahu a dokonalej láske a volá do toho istého aj nás.

Ján, Ježišov učeník, keď písal knihu o Ježišovi s názvom — dobrá správa o Ježišovi — tak ju začína slovami — Na počiatku bolo Slovo, a to slovo Bolo u Boha a to slovo Bol Boh. a pokračuje a to Slovo sa stalo telom.

Ježiš je to Božie Slovo. Ježišovi môžeme dôverovať. Na Ježiša sa môžeme spoľahnúť.

Ján ďalej píše, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna Ježiša, aby nezahynul ale mal večný život každý, kto v neho verí.

Každý kto verí v Ježiša má večný život. Ježiš tento boj vybojoval víťazne. On vyhral boj o nás. Budeš tomu veriť?

Je veľa informácií, ktoré sa k nám dostávajú.

Informácie prijímame v takom objeme, v takých množstvách, o ktorých sa predchádzajúcim generáciám ani nesnívalo.

Vedeli ste, že bežný človek v 18. storočí prijal za celý život toľko informácií, koľko sa dnes za týžden napíše v Jednom bežnom denníku?

Ale nie všetky informácie sú pravdivé, a hlavne — nie všetky sú pravdivé odpovede na otázky o živote, smrti, večnosti a Božej láske. Ježišov život, smrť, vzkriesenie — to je správa — to je informácia, ktorá na tieto veci dáva pravdivú odpoveď.

Budeš tomu veriť?

Ježiš je nádherný záchranca. Ježiš je Boh. Ježiš vstal z mŕtvych.

4,6/5 (21 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.