Biblia o cirkvi a kultúre

https://www.pexels.com/photo/new-york-time-square-29732/

V mojej cirkvi povzbudzujeme takzvané kultúrne angažovanie.

Sú kritici, ktorí hovoria, že by sme sa mali jednoducho zamerať na rozvíjanie cirkvi, namiesto snahy zmeniť alebo obnoviť kultúru. Rád by som na to ponúkol niekoľko biblických textov, ktoré slúžia ako štartovací bod tohto prístupu.

Miluj svojho blížneho

Po prvé, Ježišove podobenstvo o dobrom samaritánovi nás učí, že nemáme milovať len našich bratov a sestry, ale aj blížnych (L 19:25–37). Za Ježišových čias mali slová „brat“ a „blížny“ rovnaký význam. Láska sa vtedy prejavovala len členom vlastného kmeňa, rasy či vyznania. To, že jednou z postáv v tomto podobenstve bol Žid a druhou Samaritán, nám Ježiš ukazuje, že kresťan má považovať všetkých, a obzvlášť tých inej rasy a postavenia, za svojich blížnych. Aj vtedy, ak by boli iného vyznania. Pavol pokračuje príkazom: „Robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich“ (Ga 6:10). Tu Pavol jasne hovorí, že veriaci majú pomáhať ich nekresťanským blížnym. Slovo „dobre“ zahŕňa darovanie materiálnych vecí (tak ako v podobenstve o dobrom Samaritánovi) z lásky a túžby o to, aby bolo druhému v každom smere lepšie. Tým Pavol vyzýva kresťanov, aby pracovali na „všeobecnom dobre“ v ich susedstvách a mestách.

Nie je divu, že kresťania v snahe poslúchnuť Ježiša a Pavla pracovali počas storočí na zrušení otroctva a detských prác. Pracovali na hlasovacích právach pre všetkých ľudí a začali tisíce programov a úradov na pomoc ľuďom v núdzi.

Práca pre Božiu slávu

Po druhé, Nová Zmluva nám hovorí, aby sme absolútne všetko robili na Božiu oslavu (1. Kor 10:31), a to zahŕňa povolanie, aj prácu. Práca a kultúra nikdy nie sú neutrálne. Vždy sú riadené nejakým názorom na to, o čom je život, načo sú ľudia, čo je zlé a čo dobré. Každú profesiu vykonávame tak, ako sme ovplyvnení našou vierou. Jej význam sa líši v každom odbore. Niekedy je rozdiel medzi veriacim a neveriacim malý. Ale ak pracujeme v práve, riadime našich zamestnancov alebo vytvárame umenie spôsobom, ktorý je čoraz viac formovaný našou kresťanskou vierou, môžeme minimálne nepriamo zmeniť sociálne konvencie či normy.

Solenie a osvetlenie tvojho sveta

Po tretie, Ježiš hovorí svojim učeníkom, že sú soľou zeme a mestom na vrchole, ktorého dobré skutky budú svetlom vedúcim neveriacich k chvále Otca na nebi (Mt 5:13–16). Soľ rozptýlená do mäsa ho uchovala. Ježiš tým naznačuje, že kresťania žijúci vo svete v súlade s kresťanskou vierou zadržujú spoločnosť od morálneho, spoločenského a kultúrneho úpadku. V podobnej pasáži (1. Pt 2:11–12) Peter hovorí, že prenasledovaní kresťania aj napriek tomu ovplyvňujú mnoho pohanov k chvále Boha. Miroslav Volf vo svojom článku „Jemný rozdiel“ hovorí o tom, ako toto napätie, ktoré Peter predpovedal, nezapadá do žiadneho z historických modelov spájajúcich Krista s kultúrou. Na rozdiel od modelov, ktoré predpokladajú obmenu kultúry pomocou spojenia cirkvi a štátu, Peter očakáva, že evanjelium bude vždy poburovať a nikdy nebude prijaté svetom. Na rozdiel od modelov, ktoré volajú po stiahnutí sa zo sveta a sú veľmi pesimistické ohľadom ovplyvnenia kultúry, Peter očakáva, že isté aspekty kresťanstva budú veľmi atraktívne pohanskej kultúre, a tým budú tvarovať a ovplyvňovať ľudí k oslavovaniu Boha. Klasický príklad toho nájdeme v 29. kapitole Jeremiáša, kde sú židia vyzvaní k tomu, aby si udržiavali svoje náboženské identity a neprispôsobovali sa Babylončanom, no zároveň, aby sa hlboko zamotali do ekonomického a kultúrneho života v Babylone, aby zabezpečili jeho pokoj, prosperitu a všeobecné dobro.

Nie moc, ale služba

Prikázania milovať blížneho, robiť prácu podľa kresťanského kódu, byť soľou a svetlom, či pracovať na dobro všetkých občanov, hovoria o vôli kresťanov zmeniť kultúru. Ľuďom, čo hovoria, že cirkev by nemala usilovať o vplyv v kultúre, by mala byť položena otázka: Nemali kresťania pracovať na zrušení otroctva? Ich práca bola odpoveďou na Božie prikázanie o milovaní blížneho, ktorá zároveň dosiahla masívnu spoločenskú zmenu. 

Avšak, ako sa pozerám spätne na texty, zasahuje ma fakt, že kultúrna zmena bola vždy len vedľajší produkt, nie hlavný cieľ. Hlavným cieľom bola vždy služba láske. Ak našim blížnym, mestu a Bohu slúžime s láskou, určite to prinesie sociálne zmeny. Avšak kresťania nemajú usilovať o prevzatie moci nad spoločnosťou. Ak skutočne chceme slúžiť, s radosťou nám bude istý vplyv od ľudí okolo nás daný. Ak by sme však chceli získať moc len aby sme mohli zmeniť svet podľa nás, nezískame tým žiaden vplyv a ani nebudeme slúžiť. Iba na nás ľudia budú pozerať podozrievavo.

COPYRIGHT © 2014 BY TIMOTHY KELLER, REDEEMER PRESBYTERIAN CHURCH.
PÔVODNÝ ČLÁNOK MÔŽETE NÁJSŤ NA  REDEEMER.COM

4,8/5 (5 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.