Hriech ťa nikdy k šťastiu neprivedie

No čo to vlastne znamená? Kto to vlastne zomrel, keď som sa stal kresťanom? Odpoveď znie: zomrelo moje „telo“. „Tí, čo prináležia Kristovi Ježišovi, ukrižovali si telo“ (G 5:24). Ale čo toto „telo“ znamená? Nejde o moju pokožku. Nejde o moje údy — o telesnú schránku. Tá môže byť nástrojom spravodlivosti (R 6:13). Nie, o telo v tomto význame tu nejde.

Tak ale o čo teda? Odpoveď nachádzame v skutkoch, aké plodí telo. „Skutky tela“ sú napríklad modloslužba, svár, hnevy a závisti (G 5:19–20). A to nie sú nemorálne telesné činy, ale postoje.

Čo je telo?

To najbližšie biblickej definícii „tela“ nájdeme v R 8:7–8: „Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu.“Telo je teda to moje staré ja, ktoré sa búrilo voči Bohu. V tele som bol nepriateľským a neposlušným. Nechcel som si ani pripustiť, že žijem chorý život hriechu. Vzpieral som sa čo i len myšlienke, že mojou najväčšou potrebou bol Dobrý Lekár a to, aby ma uzdravil. V tele som dôveroval svojej vlastnej múdrosti, nie tej od Boha. A tak nič, čo som robil v tele, sa Bohu nemohlo páčiť, lebo „Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu)“ (Žid 11:6). Telo nezakladá žiadny, ani jeden zo svojich skutkov na viere.

Pri usmrcovaní hriechu ide o veľa. My sa nehráme nejaké vojnové hry. Výsledkom je buď nebo alebo peklo.

„Telo“ je teda to moje staré ja, ktoré sa spoliehalo samo na seba. To ono zomrelo, keď ma spasil Boh. Boh prestrihol tepny môjho starého, neveriaceho, kamenného srdca. A keď potom odumrelo, dal ho preč a daroval mi nové (Ez 36:26).

Aký je rozdiel medzi týmto novým srdcom, ktoré žije a tým starým, ktoré zomrelo? Odpoveď sa nachádza v G 2:20: „Spolu s Kristom som ukrižovaný… teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ To staré srdce, to, ktoré zomrelo, verilo sebe. To nové sa deň čo deň spolieha na Krista.

S hriechom bojuj takto: dôveruj Ježišovi

Ako s hriechom bojujú mŕtvi ľudia? S hriechom bojujú tak, že dôverujú Božiemu Synovi. Zomreli satanovým lžiam. Klamstvám ako napríklad: Ak budeš dôverovať svojim vlastným nápadom, ako byť šťastný, namiesto radám a zasľúbeniam Krista, budeš sa mať lepšie. Kresťania tomuto klamstvu zomreli. Proti satanovi bojujú dôverou, že cesty a zasľúbenia Ježiša sú lepšie než tie satanove. Tento spôsob boja proti hriechu sa nazýva „bojom viery“ (1. Tim 6:12; 2. Tim 4:7). Víťazstvá tohto boja sa nazývajú „dielom viery“ (1. Tes 1:3; 2. Tes 1:11). V tomto boji sa kresťania stávajú „posvätenými vierou“ (Sk 26:18).

Sila každého pokušenia spočíva v očakávaní, že nás urobí šťastnejšími. Ale hriech ťa nikdy k šťastiu neprivedie.

Poďme uvažovať nad týmto bojom viery. Nejedná sa o nejaké hranie sa na vojnu so slepými nábojmi. Tu ide o večnosť. Kľúčovým veršom je tu R 8:13: „Keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí.“ Tieto slová sú napísané svoju vieru praktizujúcim kresťanom a poukazujú na to, že náš večný život závisí na našom zápase proti hriechu. Neznamená to, že večný život dostaneme tak, že my nejakým spôsobom zničíme hriech. Nie, my totiž bojujeme „skrze Ducha“. To On získa slávu, nie my.

Tá pasáž R 8:13 neznamená ani to, že keď bojujeme, prežívame pri tom úzkostlivý pocit neistoty z toho, či naozaj vyhráme. Skôr naopak, počas toho, ako bojujeme, máme dôveru, že „Ten, ktorý počal v nás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša“ (F 1:6). A R 8:13 neznamená ani to, že v našom víťazstve nad hriechom musíme byť dokonalí. Pavol sa takého nároku na dokonalosť vzdal: „Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil“ (F 3:12).

Boj, ktorý od nás žiada Boh

Požiadavka R 8:13 nie je stav nulového hriechu, ale boj za usmrtenie hriechu. Toto je v kresťanskom živote veľmi podstatné. Inak nevykazujeme žiadny dôkaz toho, že bolo naše telo ukrižované. A ak naše telo nebolo ukrižované, potom nie sme Kristovi (G 5:24). V tomto boji ide naozaj o veľa. My totiž nehráme len nejaké vojnové hry. Výsledkom je buď nebo, alebo peklo.

Tak ako potom majú mŕtvi ľudia „usmrcovať (hriešne) skutky tela“? Odpovedáme: „Vierou!“ Ale čo to znamená? Ako sa vierou bojuje s hriechom?

Viera nie je to, že iba verím, že Kristus zomrel za naše hriechy, ale aj to, že verím, že on je omnoho lepší ako akýkoľvek hriech.

Povedzme, že ma zvádza fyzická žiadostivosť tela. V mojej hlave sa zrazu objaví nejaký sexuálne evokujúci obraz, ktorý ma láka ďalej sa mu venovať. Spôsob, akým toto pokušenie získava moc nado mnou, je ten, že v tej chvíli jednoducho uverím, že ma to urobí šťastnejším. Nikto predsa nehreší z povinnosti, keď to, po čom naozaj túži, je konať dobro. 

Tak, čo mám teda robiť? Niektorí ľudia by povedali: „Mysli na božie prikázanie byť svätým (1. Pt 1:16) a silou vôle ho poslúchni, lebo on je Boh!“ Ale v tejto rade čosi veľmi dôležité chýba: viera. Mnoho ľudí, ktorí sa snažia o zlepšenie svojej mravnosti, nemôže o sebe prehlásiť: „Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere“ (G 2:20). Mnohí z tých, ktorí sa snažia milovať, si neuvedomujú, že to, na čom záleží, je „viera činná skrze lásku“ (G 5:6). Boj proti sexuálnej žiadostivosti (či proti nenásytnosti, strachu alebo akémukoľvek inému pokušeniu) je bojom viery. Inak by vyústil do zákonníctva.

Boj Ducha s hriechom

Čo sa týka pokušenia k žiadostivosti, v R 8:13 sa píše: ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. Duchom! Čo to znamená? Z celej božej zbroje, ktorú nám dal Boh na boj proti satanovi, je len jedna časť určená na zabíjanie: je ňou meč. Hovorí sa mu meč Ducha (Ef 6:17). A tak, keď Pavol hovorí „umŕtvujte hriech Duchom“, tak pre mňa to znamená: „Buďte závislí na Duchu, a zvlášť na meči Ducha.“

Čo to je, meč Ducha? Je ním Božie Slovo (Ef 6:17). Tu vstupuje do obrazu viera. „Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo“ (R 10:17). Božie Slovo ako taký meč pretína hmlu satanových lží a ukazuje mi, kde nájdem skutočné a trvalé šťastie. A tak mi Slovo pomáha nevkladať svoju dôveru v šťastie, ktoré by mi priniesol hriech, a namiesto toho mi ponúka dôverovať Božiemu zasľúbeniu, že mi dá radosť (Ž 16:11).

Ak sú môj smäd po radosti a význame i moja vášeň uspokojené v Ježišovi, moc hriechu je zlomená.

Rozmýšľam, koľko dnešných kresťanov si uvedomuje, že viera nie je to, že iba verím, že Kristus zomrel za naše hriechy. Viera je aj to, že mám istotu v tom, že jeho cesta je lepšia než hriech. Jeho vôľa v sebe nesie aj väčšiu múdrosť. Jeho pomoc je istejšia. Jeho zasľúbenia vzácnejšie. A jeho odmena uspokojivejšia. Viera začína pohľadom späť — na kríž, ale žije v pohľade vpred, na Božie zasľúbenia. Abrahám sa „utvrdil vo viere… a pevne bol presvedčený, že Ten, kto dal zasľúbenie, môže ho aj uskutočniť“ (R 4:20–21). „Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejáme, a dôvodom toho, čo nevidíme“ (Žid 11:1).
Keď má v mojom srdci prím viera, nachádzam uspokojenie v Kristovi a v jeho zasľúbeniach. Na toto myslel Ježiš, keď povedal: „kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (J 6:35). Ak sú môj smäd po radosti a význame i moja vášeň uspokojené v Ježišovi, moc hriechu je zlomená. Nevezmem si predsa sendvič so šunkou, ak vidím, že sa mi na grile pečie steak.

Spokojnosť ničí hriech

Boj viery je bojom o nájdenie uspokojenia v Bohu. „Vierou odoprel Mojžiš… mať chvíľkový pôžitok z hriechu… Lebo mal pred očami odmenu“ (Žid 11:24–26). Viera sa neuspokojí s „chvíľkovým pôžitkom“. Viera je nenásytná po radosti. A Božie Slovo hovorí: „Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť“ (Ž 16:11). Viera je teda nevykoľajiteľná do hriechu. Ona sa svojho hľadania tej najväčšej radosti len tak ľahko nevzdá.
Úlohou Božieho Slova je posilňovať túžbu viery po Bohu. A pri tom sa moje srdce odpútava od klamného zvodu žiadostivosti. Sprvu na mňa žiadostivosť skúša svoj trik vnuknúť mi myšlienku, že moja cesta čistoty znamená, že prídem o veľmi žiaduce uspokojenia. Ale potom si vezmem meč Ducha a púšťam sa do boja.

Nejde len o to, aby sme robili to, čo hovorí Boh, len preto, lebo je Bohom, ale aby sme túžili po tom, čo nám Boh hovorí, lebo On je dobrý.

Čítam, že je pre mňa lepšie vylúpiť si oko, než ním byť zvádzaný na hriech (Mt 5:29). Čítam, že ak budem rozjímať nad vecami, ktoré sú čisté, ľúbezné a chválitebné, Boh pokoja bude so mnou (F 4:7–8). Čítam, že telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj (R 8:6). A pri tom, ako sa modlím, aby bola moja viera uspokojená s Božím životom a pokojom, meč Ducha orezáva tú vrstvu cukru, ktorá prikrývala jed hriechu žiadostivosti. Zrazu ho vidím taký, aký je naozaj. A Božou milosťou je sila jeho príťažlivosti zlomená.

Viera, ktorá sa pozerá vpred

Toto je ten spôsob, akým mŕtvi ľudia bojujú s hriechom. Toto znamená byť kresťanom. Sme mŕtvi v tom zmysle, že náš starý neveriaci človek (telo) zomrel. Na jeho miesto prišlo nové stvorenie. To, čo ho robí novým, je viera. Nielen tá viera, ktorá sa pozerá dozadu, veriac v Ježišovu smrť, ale aj viera, ktorá sa pozerá vpred, k Ježišovým zasľúbeniam. Nie je to len veriť tomu, čo už urobil, ale aj byť spokojný s tým, čo urobí.

V hre je celá večnosť, pre jej získanie bojujeme boj viery. Naším úhlavným nepriateľom je lož, ktorá tvrdí, že hriech nás spraví v budúcnosti šťastnejšími. A viera je víťazstvo, ktoré vyhráva nad tou lžou, pretože viera je spokojná v Bohu.

Nejde len o to, aby sme robili to, čo hovorí Boh len preto, lebo je Bohom, ale aby sme túžili po tom, čo nám Boh hovorí, lebo On je dobrý. Nejde len o to usilovne pracovať na spravodlivosti, ale spravodlivosť preferovať. Ide o to ráno vstať a v modlitbe rozjímať nad Písmom, až kým neprežijeme radosť a pokoj skrze vieru vo „vzácne a veľké zasľúbenia Božie“ (R 15:13; 2. Pt 1:4). Vďaka tejto pred nami predostretej radosti nebudú Božie prikázania záťažou (1. J 5:3) a prínos hriechu sa bude zdať príliš krátky a príliš povrchný na to, aby nás zlákal.