Mali ste už pocit, že vás opustil Boh?

https://stocksnap.io/photo/4XTY9E0C3P

  • 4 minúty
  • 635
  • 28

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15:34)

Z kríža počujeme Kristovo zvolanie predznamenávajúce jeho mučivú úzkosť.

Už aj ja som pocítila zúfalstvo vo svojom vlastnom živote. Hoci ma Boh nikdy doslova neopúšťa, pocítila som už opustenie a zradu od ľudí, ktorých som milovala. Mala som pochybnosti o tom, kde je Boh, keď prežívam bolesť. A uvažovala som, čo dobré by už len mohlo vzísť z môjho trápenia.

My, ktorí sme už pocítili takú bolesť, žijeme s nezodpovedanými otázkami a máme bezsenné noci, sa môžeme vďaka krížu počas Veľkej noci bezvýhradne radovať. Boh spôsobil, že z toho najhoršieho zla, aké si len dokážeme predstaviť — keď na kríži visel bezhriešny Syn Boží –, vzišlo to najväčšie dobro, aké môžeme kedy spoznať.  

Cítime sa byť opustení

Veľká noc je nádhernou pripomienkou toho, čo je napísané v Prvej knihe Mojžišovej 50:20, že čo človek zamýšľa na zlé, to Boh obracia na dobré.

Vo svojom vlastnom živote vidím skrze Sväté Písmo, ako Boh spôsobil, že aj  tých najťažších udalostí nakoniec vzišlo to najväčšie dobro. Ale to vravím pri spätnom pohľade. V tej dobe sa žiadne z mojich trápení ani zďaleka nejavilo pozitívne.

„Boh spôsobil, že z toho najhoršieho zla, aké si len dokážeme predstaviť, vzišlo to najväčšie dobro, aké môžeme kedy spoznať.“  

Plač pri rakvičke môjho syna ma ničil. Keď som poštou obdŕžala rozvodové papiere, bolo to viac než bolestné. Keď som si od doktora vypočula, že sa môj zdravotný stav zhoršuje a potom som sledovala, ako to prebieha, boli to muky.

Zo žiadnych z týchto skúšok som nemala pocit, že ma zachraňujú pred zlým. Žiadna z nich sa nedala obdivovať. Žiadna z nich ani nedávala zmysel. Nedokázala som si predstaviť, že Boh vyťaží z mojej bolesti niečo krásne. Cítila som, že ma moja bolesť deformuje. Že ma navždy zničí.

Bola som presvedčená, že moje najlepšie roky sú za mnou — roky predtým, než sa „toto“ stalo. Keď som sa smiala i z maličkostí a často. Keď som nebola zaťažená bremenom spomienok na všetko, čo sa dovtedy stalo.     

Bolesť nás prehlbuje

Predsa len nejakým spôsobom Boh aj v týchto hrozných skúškach niečo robil. Niečo neobyčajné. Niečo, čo som si nemohla vopred naplánovať či predvídať. Robil v mojom vnútri niečo, čo sa ináč vôbec nemohlo stať. Bolo to zvláštne a nádherné — úžasné a nečakané — Božia vlastnoručná práca.  

Z najdrvivejšej bolesti a strašného zúfalstva Boh vynášal slávne víťazstvo.

Namiesto toho, aby ma moja bolesť deformovala, zvláštnym spôsobom ma prehĺbila. Zväčšila v mojom vnútri priestor pre Boha. A pre radosť. Prinútila ma, aby som sa na svet dívala inými očami. Očami viery, a nie očami beznádeje. Pomohla mi uznať, že cez čo práve prechádzam, je len akási momentka v čase. Jedného dňa bude môj život úplne premenený.

Vyhráva zlo?

Aj keď sa moje okolnosti jedného dňa nepochybne zmenia, vo svojom trápení sa najzásadnejšie mením ja. Tie isté zápasy, o ktorých som si myslela, že ma zlomia, si Boh použil, aby ma zámerne vytvaroval.

To tvarovanie sa neudialo na počkanie. Zabralo to čas a vyžiadalo si dôveru. Najprv sa zdalo, že sa nič nedeje — nič okrem sklamania a porážky. Úprimne som mala pocit, akoby satan rozvracal môj život.

„Boh v mojom vnútri prostredníctvom mojej bolesti konal niečo, čo sa inak vôbec nemohlo stať.“

Podobne aj učeníkom sa muselo v ten strašný piatok zdať, že satan zvíťazil. Ich Spasiteľ bol ukrižovaný. Ich sny boli mŕtve. Ich nádeje sa zrútili. Možno zlo naozaj vyhralo.

A potom na dva dlhé dni všetko stíchlo. Možno sa zdalo, že sa nič nedeje — nič okrem sklamania a porážky.

Ale z Božej múdrosti, keď život vyzeral najtmavšie, ustúpil úsvitu najčistejšieho a najžiarivejšieho svetla.

Boh to obrátil na dobré

Veľkonočná nedeľa mi pripomína, že Boží pohľad na veci je nekonečne väčší ako ten môj. Veľa z toho, čo sa skutočne odohráva, je očiam neprístupné. Hoci sa to môže v danej chvíli javiť opačne, satan nikdy nebude víťazom a zlo nemôže vyhrať. Boh má vždy posledné slovo.

Čo satan zamýšľa na zlé, Boh obracia na dobré. Stále.

Ak teda máte pocit, že ste opustení a nemáte ani tušenie, kam sa máte obrátiť, alebo čo máte robiť, verte, že Boh si ten konkrétny zápas používa. Ak sa život javí ako beznádejný zmätok a každý deň je bojom o prežitie, verte, že Boh jedného dňa slávne zvíťazí. A keď zvíťazí, keď budete na druhom brehu, verte, že Boh vo vašej duši dokoná jedinečné dielo.

„Čo satan zamýšľa na zlé, Boh obracia na dobré. Stále.“

Vtedy už budete naučení, ako sa spoľahnúť, ozaj spoľahnúť na Boha, ktorý tvorí krásu z popola. Váš život a putovanie s Ním budú krajšie, ako ste si kedy predstavovali. A nejakým spôsobom budete skrze svoju bolesť premenení. A keď sa to stane, keď uvidíte, ako vás Boh zmenil, nikdy sa nebudete chcieť vrátiť a byť takým človekom ako predtým.

Pochopíte, že nič nemôže zmariť plány, ktoré má s vami Boh. Čo sa teraz zdá byť zlé, skončí vašou večnou radosťou. A to ohromné víťazstvo Veľkej noci na vás znovu zostúpi.

VANEETHA RENDALL © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

4,8/5 (17 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.