Ukradli učeníci Ježišovo telo?

Predstierali učeníci Ježišovo vzkriesenie?

Predstierali učeníci Ježišovo vzkriesenie? S týmto tvrdením prišli kritici pravdepodobne hneď potom, ako bol Pán Ježiš vzkriesený z mŕtvych.

Ale toto tvrdenie sa okrem určitých židovských kruhov neujalo najmä preto, že Nová zmluva nepodporuje sfalšovanú teóriu Ježišovho vzkriesenia. Ak by teória o predstieranom vzkriesení bola pravdivá, muselo by byť v každom prípade splnených niekoľko podmienok. Poďme sa na ne pozrieť a rozoberme ich.

1. Učeníci by potrebovali vykonštruovať veľmi zložitý plán.

Učeníci by museli mať plán. Nemohli predsa ísť rovno k hrobu, ktorý strážili rímski vojaci a požiadať ich o Ježišovo telo. Aj keby chceli zinscenovať Ježišove vzkriesenie, nemohli ísť a vziať Ježišovo telo bez toho, aby neboli spozorovaní svedkami, ktorí by to určite vyzradili verejnosti. Naviac stráž pred hrobom by musela byť podplatená. Do tejto záležitosti by muselo byť zapojených niekoľko ľudí, ktorí niesli Ježišovo telo na miesto, kde ho potom odstránili z dohľadu. Jeden človek by nedokázal niesť dospelé telo na príliš dlhú vzdialenosť. Preto by muselo viac ľudí súhlasiť s tým, že ukradnú telo a zároveň riskovať, že budú uväznení vojakmi a židovskými vodcami.

Okrem toho si takýto plán vyžadoval spoluprácu ďalších ľudí, ktorí nepatrili priamo k dvanástim učeníkom a ktorí by museli byť zapojení do tohto sprisahania tak, aby to vyznelo presvedčivo. Títo ľudia museli vyzerať presvedčivo aj potom, keď tvrdili, že po smrti Pána Ježiša Ho znovu videli živého a že taká nepravdepodobná vec, akou vzkriesenie z mŕtvych je, sa naozaj stala. Učeníci by teda museli presvedčiť veľmi veľa ľudí, ktorí u vodcov židovského národa riskovali, že stratia svoje ekonomické a sociálne istoty. Naviac týmito tvrdeniami mohli vniesť do krajiny konflikt kvôli prenasledovaniu týchto nových nadšencov. Mohlo by to priniesť aj následnú pozornosť Rimanov, ktorí žili so Židmi v neustálom napätí, a to si Židia vôbec neželali.

Učeníci neustále tvrdili, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych, a tak na seba pritiahli výraznú pozornosť židovských náboženských vodcov. Tí veľmi dobre vedeli, kto sú Ježišovi učeníci a tak ich tvrdenie mohlo vyvolať následné prenasledovanie. Na rozdiel od iných, boli Ježišovi učeníci ľahkými cieľmi. Ak už židovskí vodcovia poslali raz na smrť Ježiša, čo im bránilo v tom, aby neurobili to isté aj s tými, ktorí teraz vyhlasovali, že vstal z mŕtvych? Učeníci si museli byť vedomí, že ich môže stihnúť podobný osud. Riskovali svoje životy aj životy svojich rodín.

Vykonštruovanie zložitého plánu, ktorý vyžadoval oklamanie veľkého množstva ľudí a ktorý by bol úspešný, bolo veľmi neisté. Oveľa istejším dôvodom, prečo obhajovali Ježišovo vzkriesenie, je , že skutočne videli vzkrieseného Ježiša.

2. Učeníci by museli mať dostatočný dôvod na to, aby naplánovali veľkonočný podvod.

V Biblii je uvedených mnoho ľudí, ktorí tvrdili, že Pán Ježiš naozaj vstal z mŕtvych. Dohodli sa všetci títo ľudia, že budú jednotne klamať? Ak áno, prečo by to robili? Čo by mohlo motivovať rôznych ľudí, ktorí mali odlišné názory, potreby a túžby, k tomu, aby spoločne tvrdili niečo vymyslené? Mohli byť napríklad nespokojní s nadvládou Rímskej ríše nad vlastným národom? Ale čo by tým dosiahli, keby tvrdili, že Ježiš bol vzkriesený? Mysleli si naivne, že by potom Rimania odišli z Izraela? To určite nie!

Mohli byť ľudia otrávení pokrytectvom židovských náboženských vodcov, preto si mysleli, že tvrdením o Ježišovom vzkriesení podkopú ich autoritu? Ak by to bola pravda, existoval by úžasný rozpor medzi motívom a správaním sa učeníkov. Ak sú totiž ľudia sklamaní z pokrytectva niekoho iného, nie je pravdepodobné, že by sami tvrdili takú nehoráznu lož, akou by vzkriesenie bolo. Tak by sa stali ešte väčšími pokrytcami ako vodcovia, ktorých kritizovali. Dáva nám toto tvrdenie zmysel? Potom, čo Ježiš učil o láske, pravde a sebaobetovaní, by bol takýto klamný skutok v ostrom rozpore s učením Toho, ktorého nasledovali.

Je to iba úvaha, čo by učeníkov mohlo motivovať k tomu, aby vymysleli takéto komplikované klamstvo. Boli by všetky spomínané motívy v súlade s tým, čo učili a kázali o pravde, utrpení, trpezlivosti, milosrdenstve a láske? Nikto z nás nemôže po 2000 rokoch vidieť do sŕdc a myslí ľudí a vymyslieť nový scenár pre ich motiváciu. Najsprávnejšie je sledovať fakty, ktoré za nich hovoria. Veď kvôli pravde o vzkriesení učeníci trpeli a zomierali.

3. Stráž pri hrobe by musela byť podplatená.

Problém podplácania je výhodný pre obe strany. Učeníci mohli podplatiť stráž z dôvodu, aby nepovedala nič o skutočnosti, že práve oni vzali Ježišovo telo. Ale podobne mohli aj Židia podplatiť stráž preto, aby povedala, že učeníci ukradli telo. V skutočnosti v Biblii vidíme iba podplácanie vykonané židovskými vodcami. Evanjelium Matúša 28:11–15 hovorí: „Keď odišli, ajhľa, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Zhromaždili sa teda so staršími, poradili sa, dali vojakom veľa peňazí a povedali: Povedzte: Jeho učeníci prišli v noci a ukradli Ho, keď sme my spali. A keby sa vladár dopočul o tom, my ho upokojíme a urobíme (všetko), aby ste boli bez starosti. Oni vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A táto zvesť je rozšírená medzi Židmi až dodnes.“

Úplatok by bol v tejto chvíli úplne na mieste, veď strážnikom hrozila strata vlastného života kvôli zanedbaniu povinností. V rímskej armáde bolo zvykom, že ak väzeň utečie, stráž, ktorá ho strážila, musí zaujať jeho miesto vo väzení. Toto bola veľmi silná motivácia, aby si naozaj plnili svoje povinnosti. V Skutkoch apoštolov 16:25–30 sa píše, že keď bol apoštol Pavol vo väzení a nastalo tam zemetrasenie, otvorili sa dvere väzenia a väzni mohli utiecť. Keď to strážca väzenia videl, chcel si siahnuť na život. Bezpochyby to bolo preto, lebo si uvedomoval, že bude musieť zaujať miesto tých, ktorí utiekli. Ale Pavol mu povedal: „Neubližuj si! Veď sme všetci tu!“ Aj toto nám potvrdzuje, že stráž určite netúžila zaujať miesto väzňov. V predchádzajúcom texte vidíme (Sk 12:18–19), čo sa stalo so strážou, keď apoštol Peter opustil väzenie: „Keď sa rozodnilo, medzi žoldniermi bolo nemalé zdesenie, čo sa stalo s Petrom. Herodes ho totiž hľadal, a keď nenašiel, vyšetroval strážnikov, rozkázal ich odviesť… “

Strážnikom hrozila strata života, tak pre nich bolo priam nevyhnutné prikloniť sa k veľkej lži. Kto mal viac peňazí, aby stráže podplatil? Náboženskí vodcovia alebo učeníci? Alebo kto mal väčší motív, učeníci, ktorí chceli mať Ježiša vzkrieseného z mŕtvych, riskujúc tým prenasledovanie alebo Židia, ktorí chceli z ich svedectiev vynechať Ježiša Krista?

4. Ak by vzkriesenie bolo klamstvom, telo Ježiša Krista muselo byť odstránené.

Ak mal byť scenár zložitého plánu s podplatením stráže a s dohovorom s mnohými ľuďmi efektívny, telo Ježiša Krista muselo byť bezpečne odstránené. Ak sa učeníci zmocnili Ježišovho tela a odniesli ho čo najďalej od obyvateľstva, nebolo pre nich potom ťažké, pochovať ho na nejakom tajnom mieste. Bolo tiež nevyhnutné, aby si navzájom sľúbili, že nikdy nevyzradia miesto Ježišovho pochovania. Toto je jedna z možností, ktorá zároveň hovorí, že učeníci boli klamári a zlodeji. Mohol byť toto základ pre ich vieru, založenú na pravde a čestnosti, spolu s oddanosťou vyhláseniam o Ježišovom vzkriesení, ktoré ich stálo život?

5. Muselo byť nahovorených mnoho svedkov.

Ako sme už povedali, mnoho ľudí by muselo byť zapojených do klamstiev o tom, že videli Pána Ježiša živého. Bolo by jednoduché zrealizovať také veľké klamstvo v národe, kde väčšina Židov vyrástla v presvedčení, že klamstvo je hriechom? Možno by sa dalo o tom uvažovať, ak by im lož priniesla ekonomické, či sociálne výhody. No v tomto prípade žiadne výhody neboli, skôr im hrozila strata vlastných životov, či života celej rodiny. Odpoveď je v takom prípade negatívna. Židia žili v tej dobe pod nadvládou Rímskej ríše. Rimania boli pre Židov utlačovateľmi ale aj ochrancami. Ako utlačovatelia tu zaviedli mnoho svojich zákonov. Na druhej strane ochraňovali izraelský národ a ich krajinu pred okolitými agresormi. Napätie v krajine si Židia neželali, najmä kvôli svojim deťom a rodičom. Je teda reálne, žeby tak mnoho ľudí súhlasilo s obrovským klamstvom a s jeho nesmiernymi následkami?

6. Apoštol Pavol

A čo apoštol Pavol? Plánovali učeníci, aby sa jeden z ich najväčších nepriateľov stal kresťanom? Ako dosiahli, že Pavol súhlasil so zmenou svojho života a ako presvedčili Pavla, aby obhajoval a pracoval pre večný život a to aj v prípade, že zažíval prenasledovanie, stratu verejného záujmu, odsúdenie, stroskotanie, bičovanie a nakoniec mučenie aj od Židov aj od Rimanov? Môže klamstvo o vzkriesení spôsobiť tak výraznú a hlbokú zmenu niekoho, kto bol hladný po prenasledovaní prvých kresťanov? Pamätajme, že Pavol videl Pána na ceste do Damašku (Skutky — 9. kapitola). Čo ho motivovalo k tomu, že zanechal všetko a vyznal, že Pán Ježiš bol vzkriesený? Čo by tým získal? Moc? Peniaze? Slávu?

Niekto môže namietať, že v určitom zmysle dosiahol moc, keď napísal väčšinu listov Novej Zmluvy, a získal tak obrovský vplyv na kresťanskú cirkev. Ale apoštol Pavol nikdy neukazoval moc voči ostatným. Nová zmluva nikde neukazuje žiadne zneužitie moci. Niektoré listy apoštola Pavla sú tou najúžasnejšou výpoveďou o pravde, láske a múdrosti, aká kedy bola napísaná. Spomeňme napr. List Rímskym, 13. kapitolu Listu Korintským, či 3. kapitolu Listu Kolosenským. Môžu to byť slová, ktoré sú založené na lži? Mohla mu lož poskytnúť takú silu, alebo motív na to, aby bol ochotný podstúpiť všetky útrapy a prenasledovanie? To nedáva žiadny zmysel.

Mohli byť jeho motívom peniaze? Prečo potom píše v Liste Korintským (11:7), že za svoju službu si neúčtuje žiadne poplatky? Práve naopak, vlastnými rukami pracuje, aby nebol nikomu na ťarchu. (2. Korintským 11:27) Tvrdenie, že Pavol hlásal Ježišovo vzkriesenie pre peniaze tiež nedáva zmysel.

Bola to sláva, ktorú Pavol dosiahol a pre ktorú sa stal kresťanom? Apoštol Pavol je známy v celom kresťanskom svete. Škoda, že sa ho nemôžeme spýtať, či práve preto hlásal zvesť o Ježišovi Kristovi. Jeho skutočné motívy však môžeme spoznať v jeho listoch. Nenachádzame tam, že by sa chválil. To, čo naozaj opisuje, je v prvom rade Ježiš Kristus, Jeho ukrižovanie a vzkriesenie z mŕtvych.

7. Záver

Je veľmi nepravdepodobné, že učeníci zinscenovali Ježišovo vzkriesenie. Pre toto tvrdenie nachádzame tieto dôvody:

Potrebný by bol komplikovaný plán, ktorý by obsahoval množstvo nepredvídateľných prvkov: stráže, ostatní očití svedkovia, a i.

Otázka motívu učeníkov je problematická, pretože klamstvo o vzkriesení prinášalo skôr negatívne než pozitívne dôsledky. Spomeňme, že riskovali stratu slobody, bezpečnosti, rodiny a aj vlastných životov.

Stráž pri hrobe by musela byť podplatená, ale jediné podplácanie vidíme zo strany židovských vodcov (Matúš 28:11–15), ktorí mali naozaj veľkú motiváciu dokončiť to, čo už s Ježišom zahájili.

Množstvo svedkov, ktorí nepatrili medzi učeníkov, by muselo byť získaných práve kvôli potvrdeniu hodnovernosti vzkriesenia. Ale to znamená, že museli mať silný podnet, aby trvali na svojom presvedčení aj vtedy, keď im zo strany židovských vodcov hrozili mnohé problémy. Týmto popudom mohla byť jedine skutočnosť, že vzkrieseného Ježiša naozaj videli.

Apoštol Pavol bol spočiatku tým najtvrdším prenasledovateľom kresťanov. Niečo sa muselo stať, čo ho naozaj zmenilo. Čo iné mohlo motivovať takéhoto muža, aby zastával vzkriesenie, ak sa naozaj nestalo? On skutočne zažil, že Ježiš vstal z mŕtvych!

CHRISTIAN APOLOGETICS & RESEARCH MINISTRY — Carm.org. Všetky práva vyhradené.

Pôvodný článok nájdete na: www.carm.org

(0 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.