Nie je to môj DIY projekt

List Filipským 1:6 možno nie je prvý verš, ktorý nám napadne, keď premýšľame o manželstve, ale možno by sme si ho mali pripomínať častejšie. Pavol písal zo svojej väzenskej cely svojim partnerom v evanjeliu vo Filipách a pripomínal im, že v ich životoch neustále pôsobí Boh: „A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša.“

Možno ste tento verš videli na hrnčekoch alebo ste často počuli, ako ho niekto cituje. Je to jeden z najobľúbenejších biblických veršov, a to právom. Sme povzbudení zasľúbením, že Boh s nami ešte neskončil a nenechá svoje dielo nedokončené. Ale naša znalosť tohto verša môže spôsobiť, že ho preletíme a necítime sa dotknutí svetlom, ktoré vrhá na náš každodenný život, najmä na manželstvo.

List Filipským 1:6 nám zaručuje, že Boh zachraňuje, premieňa a dopĺňa pravých veriacich. Hoci sa tento verš netýka výslovne manželstva, môžeme nájsť paralely medzi Božím pôsobením v nás ako jednotlivcoch a jeho pôsobením v našich veriacich partneroch.

Keď v manželstve vznikne konflikt alebo sme nespokojní s duchovným rastom svojho manžela, naším štandardným nastavením je nedôverovať Bohu, že si aj toto použije na dokončenie dobrého diela, ktoré začal v jeho živote. Namiesto toho môžeme ponúknuť nie príliš jemné návrhy, ako by náš manžel mohol zlepšiť svoje duchovné praktiky. Na začiatok by mohol vstávať skôr, aby čítal Bibliu, viesť rodinu k pravidelnejším pobožnostiam alebo sa zapojiť do štúdia Biblie pre mužov. Tajne ho môžeme porovnávať s inými, zbožnejšími manželmi, utápať sa v nespokojnosti a nechať ju prehlbovať.

Ale práve tu nám List Filipským 1:6 môže dať novú nádej a dôveru, a uistiť nás, že Boh skutočne pôsobí v živote nášho manžela.

Istá dôvera

Pavol vo verši 6 tvrdí, že je o tom „presvedčený“. Niektoré preklady hovoria, že si je „istý práve týmto“. Pavol zakorenil svoju dôveru v Bohu, čo viedlo k pevnému očakávaniu, že Boh dokončí to, čo začal v živote Filipanov. Bol o tom presvedčený.

„Jemný a tichý duch často najhlasnejšie prehovorí k veriacim aj neveriacim manželom.“

Ako kresťanské manželky však slovo „dôvera“ nemusí byť prvým slovom, ktoré by sme zvolili na opísanie našej túžby po duchovnom raste a zrelosti nášho manžela. Mohli by sme zvoliť menej solídne znejúce slová, ako napríklad „sen“ alebo „želanie“, a radšej by sme sa nechceli pripravovať na sklamanie. Keď sa viac pozerá do telefónu ako do Písma, slovo „obavy“ presnejšie odrážajú naše srdce ako „dôvera“. Keď sa zdá, že u nás prevládajú negatívne vzorce, naša reakcia môže byť: Čo môžem urobiť, aby som to napravila?

List Filipským 1:6 nám pomáha odstúpiť a vidieť širší obraz. V tomto krátkom verši nám Pavol podáva prehľad o spasení. Hoci Filipania boli vernými partnermi evanjelia, svoju dôveru nezakladal na ich schopnosti dokončiť dobré dielo spasenia, ale na Božej schopnosti. Pavol videl Boha v ich obrátení (začiatok dobrého diela v ich životoch), potom v ich posvätení (kde prebiehalo dielo rastu) a nakoniec v ich oslávení (kde sa jedného dňa dielo zavŕši). Toto je minulý, súčasný a budúci vývoj kresťanskej viery. Pavlova dôvera, že žiadny kresťan nezostane neúplný, by mala byť aj našou dôverou.

Keď sa pristihneme, že svojich manželov rýchlo kritizujeme, môžeme si spomenúť na tento širší obraz: ak je skutočne veriaci, Boh v jeho živote koná. Tak často sa snažíme robiť závery na základe dôkazov, ktoré vidíme práve teraz. Pavol však našiel dôveru v Bohu, ktorý pozná začiatok od konca. Ten, ktorý riadi celé ľudské dejiny a suverénne riadi súčasné okolnosti aj budúce udalosti. On je autorom a dokončovateľom našej viery, takže môžete dôverovať, že keď Boh skutočne začne svoje dielo na človeku, dovedie ho cez všetky nepríjemné medzistupne až do konca.

Nie je to môj DIY projekt

V živote nie je veľa vecí, pri ktorých máme záruku, že ich dotiahneme k dokonalosti. Možno dúfate, že váš manžel dokončí všetky svoje projekty okolo domu, ale nemôžete si byť isté, že ich dokončí. Avšak projekt jeho viery, ktorý ešte nie je dokončený, bude jedného dňa dokončený, pretože to robí Boh.

Ako to prebieha v praxi? Pavol píše v Liste Filipským 2:12–13: „S bázňou a s trasením konajte svoje spasenie. Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli, aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ Medzi nami a Bohom existuje tajomná spolupráca, keď rastieme v podobnosti Kristovi: vierou pracujeme na tom, na čom pracuje Boh. Môžeme však pracovať len na svojom spasení, nie na spasení nášho manžela. Môžeme ho povzbudzovať a modliť sa zaňho, ale táto pravda nás oslobodzuje od toho, aby sme svojho manžela vnímali ako svoj vlastný DIY projekt.

Vieme, že Duch Svätý často používa manželky, aby usvedčil manžela z hriechu a priviedol ho k spáse a väčšej svätosti (1. Pt 3:1). Peter však povzbudzuje manželky, že muža si získajú viac svojím správaním než poznámkami. Jemný a tichý duch často najhlasnejšie prehovorí k veriacim aj neveriacim manželom. Manželka s takýmto duchom vie, že nemusí všetky svoje obavy o manžela vysloviť pred svojím mužom. Namiesto toho sa môže obrátiť na Boha v modlitbe, zveriť mu svoje starosti a trpezlivo čakať na vhodný čas, aby povedala povzbudivé slovo.

List Filipským 1:6 nám pripomína, že spasenie je dielom milosti. To však neznamená, že by sme nemali viesť úprimné rozhovory s partnerom o duchovnom raste a o tom, ako sa môžeme navzájom povzbudzovať v snahe o pripodobnenie sa Kristovi. Podstatou nášho povolania však nie je napraviť ho alebo poukázať na všetko, čo mu chýba, alebo niesť bremeno za jeho posvätenie, ale skôr spokojne dôverovať, že Boh to urobí.

Tento deň a tamten deň

Kedy môžeme očakávať, že sa toto dielo v jeho živote uskutoční? Pavol hovorí, že bude dokončené „v deň Ježiša Krista“. Slovné spojenie „deň Ježiša Krista“ sa vzťahuje na posledný deň súdu a odplaty. Veriaci netrpezlivo očakávajú tento deň, keď sa Kristus vráti a prinesie so sebou svoju odplatu (Zjav 22:12). Martin Luther údajne povedal: „V mojom kalendári sú len dva dni: tento deň a tamten deň.“

Môže sa to zdať ako dobrá a zlá správa tohto verša. Hoci sme povzbudení, že Boh v tamten deň dokončí to, čo začal v našich manželoch, boli by sme radi, keby sa tieto zmeny uskutočnili čo najskôr. Medzitým, kým čakáme na ten deň, sa však deje úžasná vec: aj my sa stávame posvätenými.

Keď rozjímame o tomto verši a o zvyšku Božieho slova, Pavlova pevná dôvera v Božiu spasiteľnú, posväcujúcu a završujúcu moc sa stane aj našou vlastnou. Časom vidíme dôkazy rastu v našich životoch, keď sa stávame viac závislými na Bohu a menej na sebe. Tam, kde sme boli náchylní kritizovať alebo si robiť starosti, sa učíme, že keď tieto starosti hodíme na Boha, je to veľká sloboda a pokoj. Vo všetkých nepríjemných a nepohodlných obdobiach nášho života vidíme, že Boh po celý čas pracoval a dokončil v nás svoje dobré dielo.

Nevieme, kedy tamten deň príde, ale už teraz je bližšie, ako keď ste začali čítať tento článok. Zatiaľ čo túžime po tom, aby posvätenie v živote nášho manžela naplno a dokonale pôsobilo, učíme sa dôverovať Bohu, verne sa modliť a s dôverou čakať. Vieme, že Boh prinesie svoje dokonalé výsledky v čase, ktorý On dokonale určil.