Som vo vesmíre významný alebo len náhoda?

Kresťania a iní argumentovali za aj proti našej výnimočnosti vo vesmíre. „Boh by určite,“ hovoria niektorí, „neumiestnil všetky svoje zvieratá a rastliny na jednu planétu a ostatné by nechal prázdne.“ Iní ľudia považujú život, ako ho poznáme, za jedinečný.

Niektorí, ktorým je kresťanstvo nesympatické, tvrdia, že ak je Zem jedinou planétou svojho druhu, život musel byť nepravdepodobnou vesmírnou náhodou a nemohol byť božským plánom. Iní, rovnako nesympatizujúci, tvrdia, že ak existujú aj iné obývané planéty, Zem nemôže byť výnimočná, ani ju nemohol navštíviť Boh vo vtelení (hlava vyhrám, orol prehráš!).

Faktom však zostáva, že mnohí ľudia sa pri pohľade na oblohu za jasnej noci cítia bezvýznamní. Žalmista, ohromený tým, čo videl, povedal: „Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: Čo je človek, že naň pamätáš?“ (Ž 8:4–5) Voľným okom mohol napočítať asi 1 500 hviezd.

Dnes vieme, že naša domovská galaxia, Mliečna dráha, obsahuje asi 100 miliárd hviezd. A existuje ďalších 100 miliárd galaxií, z ktorých každá má 100 miliárd hviezd! Tieto čísla si ani nevieme predstaviť. Na starý štadión vo Wembley sa zmestilo 100 000 ľudí, ale je ťažké predstaviť si milión Wembley — a to je len počet hviezd v jednej galaxii. A čo ďalších 99 999 999 999 galaxií?

Zlatovláskin efekt

Približne pred 30 rokmi si však ľudia uvedomili, že ak by sa prírodné konštanty, ako napríklad gravitačná sila, nepatrne líšili, život, ako ho poznáme, by nemohol vzniknúť. Podobne ako v rozprávke o Zlatovláske a troch medveďoch, v ktorom boli kaša, stolička a posteľ medvedíka „tak akurát“, tak ako tieto konštanty.

Existencia týchto „kozmických náhod“ sa nazýva Zlatovláskin efekt, hoci jeho formálnejší názov je antropický kozmologický princíp. Aby sme odhadli, aké malé by museli byť rozdiely v konštantách, aby nevznikol život, treba sa pozrieť na to, ako sme podľa súčasného myslenia vznikli.

V roku 1965 vedci Penzias a Wilson skúmali rádiové signály z vesmíru, keď ich experimenty zmarilo pretrvávajúce rušenie rádiového pozadia. Ukázalo sa, že ide o nesmierne dôležitý objav. Bolo to, ako keby sa našiel teplý popol, ktorý by ukázal, že predtým tu bol oheň. Tým „ohňom“ bol samotný Veľký tresk a „teplo“ bolo v skutočnosti len 2,7 stupňa nad najnižšou možnou teplotou -273°C. Tento objav výrazne podporil Veľký tresk, o ktorom sa v súčasnosti predpokladá, že signalizoval začiatok priestoru a času, čo je takmer nemožné si predstaviť.

Pri Veľkom tresku dochádza k preťahovaniu medzi vonkajšou explóziou a gravitačnou silou, ktorá sa ju snaží zastaviť. Podľa Stephena Hawkinga, „ak by bola hustota vesmíru jednu sekundu po Veľkom tresku väčšia o jeden diel z tisíc miliárd, vesmír by sa po 10 rokoch znovu zrútil. Na druhej strane, ak by hustota vesmíru bola v tom čase menšia o rovnakú hodnotu, vesmír by bol po približne 10 rokoch v podstate prázdny.

Profesor Paul Davies teoretizoval: „Keby sa sila výbuchu na začiatku líšila len o jeden diel z 10⁶⁰ [po 1 nasleduje 60 núl], vesmír, ktorý teraz vnímame, by neexistoval. Aby sme týmto číslam dali určitý význam, predstavme si, že by sme chceli vystreliť guľku na jednocentimetrový cieľ na druhej strane pozorovateľného vesmíru, vzdialený 20 miliárd svetelných rokov. Vaša muška by musela byť rovnako presná na 10⁶⁰.

Podľa Teórie veľkého tresku v ranom vesmíre prevládala energia. Z nej sa v priebehu približne troch minút vytvorili najľahšie prvky, vodík a hélium. Hviezdy vznikali tak, že gravitácia spájala nerovnomerne rozloženú hmotu do zhlukov, až kým jej bolo dosť na to, aby sa hviezda „zapálila“. Hviezdy sú ako riadené vodíkové bomby, gigantické jadrové pece, v ktorých sa zrážky ľahších častíc za obrovských tlakov a teplôt spájajú do ťažších prvkov, ako je uhlík, dusík a kyslík — prvky potrebné pre život. Tento proces si vyžaduje dlhý čas — približne 15 miliárd rokov –, po ktorom, ak je hviezda dostatočne veľká, ukončí svoj život gigantickým výbuchom, ktorý rozptýli nové prvky pre život do vesmíru. Ak ste romantik, môžete si predstaviť svoje telo ako zložené z hviezdneho prachu. Ak ste prozaickejší, môžete ho považovať za zložené z prepracovaného jadrového odpadu.

Zmysel života

Pre Zlatovláskin efekt boli predložené najrôznejšie vysvetlenia. Jedným z navrhovaných vysvetlení je existencia „multivesmírov“, medzi ktorými sú konštanty nášho vesmíru náhodou vhodné pre život. Ďalšie je dôsledkom predchádzajúcej inflačnej fázy nášho vesmíru, v ktorej sa vesmír rýchlo rozšíril na veľkosť grapefruitu.

Prvý prípad je v súčasnosti, povedané žargónom, špekulatívnou metafyzikou, zatiaľ čo druhý jednoducho posúva otázku „Prečo Zlatovláskin efekt?“ o jednu etapu dozadu na „Prečo boli vlastnosti raného vesmíru také, že nastala raná inflačná fáza, ktorej výsledkom bol Zlatovláskin efekt, ktorý dal vzniknúť nám?

Z toho, čo bolo povedané, vyplýva, že tvrdenie, že musíme byť bezvýznamní, pretože vesmír je taký obrovský a starý, možno postaviť na hlavu. Keďže vytvorenie prvkov pre život trvá dlho a vesmír sa rozpína takmer rýchlosťou svetla, vesmír je obrovský. Keďže sa tak rýchlo rozpína, je veľmi studený a veľmi tmavý. Keby to tak nebolo, nemohli by sme tu byť. Kresťania a iní ľudia to môžu vnímať tak, že to poukazuje na Boha, ktorý venoval veľa času a starostlivosti tomu, aby nás stvoril. A ak to urobil, potom určite musí mať pre život každého z nás nejaký zámer.